Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Burik
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/186/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5813205088.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., B. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v S. Y., M. XXXX, 2/ I. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., B. XXX/XX, proti odporkyni: Mgr J. D., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U., C. G. XXX/XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so
sídlom Dolný Kubín, M. R. Štefánika 1822, IČO: 36 832 103, v konaní o náhradu škody, na odvolanie
navrhovateľa 1/ proti rozsudku Okresného súdu v Námestove, č. k. 8C/123/2013-124 zo dňa 22.
septembra 20145, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali voči odporkyni
náhrady škody.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 419 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania v prejednávanej veci navrhovateľom (zrejme ani iným osobám) v danom
prípade nehrozila žiadna škoda, a preto náklady, ktoré vynaložili na stavbu svojho oporného múru
a dreveného oplotenia súvis so žiadnou hroziacou škodou nemali. Pokiaľ priložili k návrhu znalecký
posudok znalca Ing. Pilku, tento posudok podľa názoru súdu vôbec nepreukazuje výšku nákladov na
stavbu oplotenia, ale je dôkazom toho, aká je všeobecná hodnota oplotenia navrhovateľov. Podľa názoru
súdu sa navrhovatelia ani neujasnili, aký nárok uplatňujú, keď navyše poukazovali nesprávne aj na
ustanovenie o bezdôvodnom obohatení, pričom tu je potrebné uviesť, že obe stavby existujú ako veci
v právnom zmysle a oporný múr vybudovaný navrhovateľmi je vo vlastníctve navrhovateľov, a preto ani
k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu dôjsť nemohlo.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a toto rozhodnutie vyhradil
samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhovateľ v rade 1/ (odvolanie je síce označené právnym zástupcom ako odvolanie
u obidvoch navrhovateľov, ale doposiaľ v konaní nebola predložená plná moc na zastupovanie
navrhovateľky v 2/ rade, i keď táto pred súdom uviedla, že splnomocňuje JUDr. Poláka na zastupovanie,
tento splnomocnenie doposiaľ neprijal). Žiadal napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť a jeho
návrhuvcelomrozsahuvyhovieť,alternatívnezrušiťavecvrátiťprvostupňovémusúdunaďalšiekonanie
dôvodiac tým, že odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. V priebehu konania predložil súdu fotodokumentáciu, ktorá jednoznačne preukazovala v
akomstavebolooploteniepredrekonštrukciouazktorejzároveňbolzrejmýnevyhovujúcistavoplotenia,
ktoré sa nakláňalo smerom do pozemku navrhovateľov. Z takéhoto stavu je potom i nepresvedčivé
zdôvodnenie súdu v tom, že navrhovateľom žiadna škoda nehrozila. Túto skutočnosť potvrdila podľa
ich názoru i odporkyňa, spolu so svojim manželom, keď súhlasili s vybudovaním resp. s rekonštrukciou
plota, na ktorej sa mali i finančne podieľať. Plot je podľa jeho názoru postavený na mieste pôvodnéhooplotenia a v rámci presnosti merania totožne s hranicou pozemku, čo vyplynulo i z ohliadky na mieste
samom, a preto možno konštatovať, že na strane odporkyne došlo rekonštrukciou i k bezdôvodnému
obohateniu.
Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že navrhovateľom sa v priebehu konania žiadnym spôsobom
nepodarilo preukázať, že im hrozila akákoľvek škoda a nepreukázali ani výšku tejto škody. Taktiež
nepreukázali existenciu žiadnej dohody medzi účastníkmi. Sám navrhovateľ v rade 1/ potvrdil, že rokoval
resp. jednal len s manželom navrhovateľky, ktorý nemá k pozemku žiadny vlastnícky vzťah, a preto ani
nemohol žiadnu dohodu s navrhovateľom uzavrieť. Napokon ani manžel odporkyne nikdy nepotvrdil,
že s navrhovateľom uzavrel nejakú ústnu dohodu, keď konkrétne uviedol, že sa mali len v budúcnosti
dohodnúť. Na základe toho potom nemohlo dôjsť na jej strane ani k bezdôvodnému obohateniu.
V prípade úspechu uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (ust. § 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p. zrušil a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V konaní, ktoré možno začať na základe návrhu účastníkov (návrhové konanie) je súd síce viazaný
návrhom, pokiaľ ide o skutkové tvrdenia, ale právne posúdenie veci je vždy výlučne na súde, čo vyplýva
i z ústavného princípu nezávislosti súdu. Žiadne zákonné ustanovenie nebráni účastníkovi domáhať sa
plnenia i „alternatívne“, na základe viacerých hmotno-právnych ustanovení zákona, ak sa domnieva,
že konanie odporcov možno podradiť pod viaceré právne normy, lebo tak ako je už vyššie uvedené,
právne posúdenie veci je výlučne na súde, ktorý v dôvodoch svojho rozhodnutia musí uviesť, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podradil
zistený skutkový stav).
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, v tomto štádiu konania možno súhlasiť s názorom
prvostupňovéhosúdu,kdekonštatuje,ženavrhovatelianeunieslidôkaznébremenoanepreukázalivznik
bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne. Existencia ústnej dohody medzi účastníkmi doposiaľ
preukázaná nebola a v priebehu konania taktiež nebolo preukázané, že by odporkyňa mala povinnosť
vybudovať oplotenie na základe iných právnych skutočností (napr. rozhodnutia príslušného orgánu a
pod.).
K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu, ale došlo pri posudzovaní veci v zmysle ust. § 419
Občianskeho zákonníka, keď v tomto smere nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, a preto je jeho
rozhodnutie predčasné.
Zákonnáúpravaust.§120ods.1vetadruháO.s.p.čiastočneprenášanasúdzodpovednosťzavýsledok
konania, keď ukladá súdu v konaní vykonať i také dôkazy, ktoré nenavrhujú účastníci, ale sú potrebné
pre rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie je potrebné chápať ako nástroj zabezpečujúci spravodlivosť
v rozhodovaní súdu, a preto jeho použitie je súd povinný zvažovať v každom štádiu konania.
Ak teda navrhovatelia okrem iného tvrdia, že oporný múr odporkyne už nebol spôsobilý plniť účel, za
ktorým bol vybudovaný a hrozilo jeho zrútenie s následným zosuvom pôdy, pričom odporkyňa túto
skutočnosť popiera, bude potrebné podľa názoru odvolacieho súdu v ďalšom konaní nariadiť vo veci
znalecké dokazovanie s tým, že znalec po vykonaní ohliadky na mieste samom a po oboznámení sa s
fotodokumentáciou nachádzajúcou sa v spise, bude musieť uviesť, či a v akom rozsahu bolo potrebné
vykonať asanačné práce, lebo len potom bude možné ustáliť, či postup navrhovateľov bol v súlade s
ust. § 419 Občianskeho zákonníka i to, aké prípadné nevyhnutné náklady bolo potrebné vynaložiť na
zabezpečenie odvrátenia hroziacej škody.
Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere, poprípade po vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v
priebehu konania navrhnú účastníci, bude môcť prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť.
V novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách odvolacieho konania (§224 ods. 3 O.s.p.).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.