Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205104
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205104.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W., s.r.o., W. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX
zastúpený spoločnosťou P. s.r.o., W. XX, XXX XX A., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: M. C., nar.
X.X.XXXX, bytom 1. mája XXX, XXX XX K. W., o vymoženie 1.312,45 eur s prísl. vedenej pred súdnym
exekútorom Q.. T. K., Exekútorský úrad, D. XX, XXX XX A., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.10.2014, č.k. 10Er/489/2014-14, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd T. (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 9.10.2014, č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX
(ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora Q.. T. K., W.., Exekútorský úrad so sídlom
D. XX, XXX XX A. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti
povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., spis. zn. SR XXXXX/XX zo dňa
14.6.2013. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na
vykonanie exekúcie povinný neuhradil žiadnu sumu. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41

ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZoRK“), podľa § 39, § 52 ods. 1, 3 a 4 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“). Z predložených dôkazov zistil, že medzi účastníkmi bola dňa 29.11.2010 uzatvorená
zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému
úver vo výške 700,00 eur a povinný sa zaviazal oprávnenému vrátiť poskytnutý úver v 12 mesačných

splátkachpo115,00eur.SúčasnesoZmluvouoúvereboladňa29.11.2010medziúčastníkmiuzatvorená
ajRozhodcovskázmluva,ktorávčl.IIbod1a2upravovalariešeniesporov-rozhodcovskúdoložkutakto:
Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.11.2010, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Súd prvého stupňa posúdil zmluvuo úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko zmluvnými stranami boli na jednej strane oprávnený
(dodávateľ), ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čiže konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na uvedenú zmluvu preto aplikoval všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi absolútne

neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 písm.
r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom ustanovenia o
rozhodcovskej doložke je, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa
mal za to, že ustanovenia bodu 1. a 2. čl. II Rozhodcovskej zmluvy sú v rozpore so znením § 53 ods.

4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného
dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, súd
prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie zamietol. Súd tiež
v závere poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere je aj v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným
ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale je v nej uvedená len
výška mesačnej splátky a počet splátok. Spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania
zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru,

čo znamená, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľavyjadreniaoprávnenéhoexekučnýsúdvprejednávanejveciprekročilrámecsvojejpreskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a ZoRK. Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav

nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje
dobrým mravom, ale oprávnený mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný
súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 ZoRK.

Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný
súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný
súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať
účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne

nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať
právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS X/XXXX uverejnený

pod č. 18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil
účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom
konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka
na prejednanie veci. Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci
súdom prvého stupňa, nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna

rozhodcovská zmluva/doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine. V zmysle čl. 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stályrozhodcovský súd postupuje v súlade so ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že
exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1
písm. r) OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú

v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskomkonaní.Podľajehonázoru,cieľomzákonodarcovboloumožniťspotrebiteľomrozhodnúť
sa,kdeuplatniasvojepráva,vzhľadomnačokonalsúdprvéhostupňanadrámeczákonnýchustanovení.

Povinný vo vyjadrení zo dňa 5.12.2014 k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s
uznesením súdu vydaným dňa 9.10.2014 a považuje ho za správne.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací

súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,
ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdenie

rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 29.11.2010 zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 700,00 eur, ktorú sumu

sa povinný zaviazal vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 680,00 eur v 12 mesačných splátkach vo výške
115,00 eur, t.j. celkovú sumu 1.380,00 eur (ďalej len „zmluva o úvere“). Exekučným titulom v tomto
konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom K. rameno 8, A., zo dňa 14.6.2013, č. SR XXXXX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 1.7.2013 a vykonateľnosť dňa 4.7.2013.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v
rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci P. C. SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať
rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernicaRady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý
bolvydanýbezúčastispotrebiteľa,musíhneď,akosaoboznámisprávnymiasoskutkovýmiokolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných
pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej
povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. X E. XXX/XXXX
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. X E. XXX/XXXX uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. X E. X/XXXX zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko

v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že rozhodcovská zmluva dojednaná formou samostatného právneho úkonu na samostatnej
listine, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Súd prvého stupňa naopak v uznesení uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 29.11.2010 uzatvorená
Rozhodcovská zmluva, ktorá v čl. II upravovala riešenie sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX a ktorú zároveň posúdil ako neprijateľnú podmienku. Pozornosti súdu prvého stupňa však
ušlo, že v spise sa táto Rozhodcovská zmluva nenachádza a súd ju od oprávneného ani nevyžiadal.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 3 ZoRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo
b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a osoby, ktorá právny úkon urobila.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Súd prvého stupňa sa týmito zásadami pri rozhodovaní neriadil. Hoci na rozhodcovskú zmluvu v
uznesení poukazoval a citoval ju, v spise sa táto nenachádza. Zároveň ani neskúmal, či rozhodcovská
zmluva nebola uzavretá podľa § 4 ods. 3 ZoRK (obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii
strán alebo uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho
úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila), nakoľko na ňu rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 14.6.2013, spis. zn. SR XXXXX/XX (exekučný titul) odkazuje. Vyriešenie otázky existencie príp.

posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je pritom prvoradé, keďže od tohto posúdenia závisí určenie
platnosti exekučného titulu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. podľa § 221 ods. 1

písm. h) a ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vyzve oprávneného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, resp.
dohody o rozhodcovskej doložke.

Ak oprávnený nepreukáže dohodu s povinným o tom, že spory zo zmluvy o úvere sa majú riešiť pred
rozhodcovským súdom, potom oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nemožno akceptovať
ako exekučný titul. V prípade, ak oprávnený predloží súdu prvého stupňa rozhodcovskú zmluvu, od

ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc, súd prvého stupňa bude v prvom rade skúmať, či
rozhodcovská doložka spĺňa požiadavku predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 a 3 ZoRK, pretože
ak nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučným titulom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011,
sp. zn. XCdo XXX/XXXX). V takomto prípade bude potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu. Ak bude dodržaná písomná forma
rozhodcovskej doložky, bude úlohou súdu opätovne posúdiť, či vzhľadom na spotrebiteľský charakter
právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je dojednanie rozhodcovskej doložky v súlade s
právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, a teda či nejde o neprijateľnú podmienku, pretože rozsudok
vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže byť exekučným titulom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.