Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. máj 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Er/75/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5603899765
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Vencuríková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5603899765.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.
s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému U., pre vymoženie
pohľadávky 29,68 eura ( 894,- Sk), vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, so sídlom
Exekútorského úradu Kupeckého 29, pod sp. zn. Ex 0886/2003, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi trovy exekúcie vo
výške 67,17 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom sa dňa 18. 2. 2003 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 0886/2003 na vymoženie pohľadávky vo výške 894,- Sk, priznanej vykonateľným platobným
výmerom Siderie - Istoty zdravotnej poisťovne, ČPV: 2002-0800-00430/IS zo dňa 26. 4. 2002. Súdny

exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 011508 * zo dňa 10. 3. 2003, ktoré
udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 894,00 Sk a trovy exekúcie.

Dňa 13. 4. 2015 súdny exekútor predložil na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľného a hnuteľného majetku, je poberateľom
starobného dôchodku, z ktorého sú vykonávané zrážky v prospech pohľadávok so skorším poradím a

vzhľadom na ich počet a výšku nie je pravdepodobné, že exekúcia zrážkami z príjmov bude úspešná.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor,
preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo
v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním exekútorského
spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami zisťoval majetok povinného,
ktorý nevlastní žiadny nehnuteľnosti ani motorové vozidlo. Z oznámenie Sociálnej poisťovne vyplýva,

že vykonáva zrážky už v dvoch exekúciách, okrem nich uspokojeniu pohľadávky v predmetnej exekúcii
predchádzaďalších9pohľadávok.Vykonanýmdokazovanímbolazistenánemajetnosťpovinného,preto
sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Ďalšie vykonávanie exekúcie by
viedlo k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Na základe
uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 109,20 eura, predložil špecifikáciu trov a exekútorský
spis.Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

V súlade s vyššie citovaným ustanovením, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu

exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Predmetné exekučné konanie začalo dňa 18. 2. 2003, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena
a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.

Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd
podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu v rozsahu 30 minút, t. j. za 1 začatú hodinu
účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 200,- Sk za prevzatie a preštudovanie návrhu. Pre priznanie
odmeny podľa spomínaného ustanovenia je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet
úkonov.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd skúma ich účelnosť, preukázateľnosť, hospodárnosť a
primeranosť. Zásada primeranosti trov exekúcie sa naplno prejavuje práve v určovaní tzv. hodinovej
odmeny, ktorú upravovala vyhláška v znení platnom do 30. 04. 2008 v ust. § 14 ods. 1 a
2. S poukazom na obsah a rozsah jednotlivých úkonov sa súd nestotožnil s časovým trvaním vykonania

týchto úkonov uvedeným v špecifikácii trov. Súd pri posudzovaní dôvodnosti časového trvania prihliadol
na náročnosť týchto úkonov čo do štúdia, obsahu a spracovania. Súd má za to, že prijatie návrhu a
kontrola jeho správnosti nemohla súdnemu exekútorovi objektívne trvať celú hodinu.

Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal

paušálnu sumu odmeny vo výške 100,- Sk za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie (doručované súdnym exekútorom ),za každé zisťovanie bydliska
povinného, za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 5 x, t. j. spolu vo výške 800,- Sk.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu náhradu za úkon označený ako doručenie príkazu na

vykonanie exekúcie, doručenie exekučného príkazu a upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie,
nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto boli doručované
prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby
iného subjektu (pošta), potom mu v prípade, ak si ju uplatní patrí len náhrada hotového výdavku -
poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré

nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne
vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.

Súdny exekútor si uplatnil navýšenie sumy trov exekúcie o čiastku 20 % dane z pridanej hodnoty
(DPH). Súd preto zvýšil priznanú odmenu 1000,- Sk o 20% DPH, t. j. o 200,- Sk. Súd priznal súdnemu

exekútorovi odmenu celkom vo výške 1.200,-Sk, čo je odmena vo výške 39,83 eura.

V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť
priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 20,45 eura a poplatky za lustrácie spolu
vo výške 2,33 eura, čo je s DPH, 27,34 eura. Budúce náklady za doručenie označené ako faktúra a 1

x odblokovanie vo výške 3,40 eura v štádiu rozhodovania o zastavení exekúcie nie sú preukázateľným
výdavkom, preto exekútorovi toto poštovné nepatrí.Súd exekútorovi nepriznal náhradu cestovného za cesty, ktoré mal vykonať dňa 16. 2. 2004 a 22. 10.
2008 spolu vo výške 13,50 eura, nakoľko súdny exekútor v návrhu na priznanie trov exekúcie výšku
tohto nároku nešpecifikoval. Vo vyúčtovaní trov exekúcie ako aj v exekútorskom spise chýba cestovný

príkaz, príp. doklad o kúpe pohonných hmôt. Navyše pracovné cesty mali byť vykonané za povinným,
ktorý má bydlisko vo Važci. Náhrada cestovného uplatnená iba za 20 km a raz za 30 km ( z Košíc) je síce
nižšou, než by exekútorovi patrila, no súd nemal predložené dôkazy na základe ktorých by bolo možné
posúdiť dôvodnosť požadovaného nároku. Navyše ak súdny exekútor žiada svoj nárok, je povinný ho
riadne vyčísliť.

Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 67,17 eura. Tieto trovy
je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi oprávnený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.