Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214672
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7614214672.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: D. G. Z., ul. X. XB, XX XXX Y., C. republika, IČO:
XXXXXXXXX, zastúpený: Z. kancelária N. & R., s.r.o., R. XXX, XXX XX Q., proti odporcovi: Y., spol. s
r.o., Z. T. XXX, XXX XX I., IČO: XXXXXXXX, zastúpený: N.. W. G., advokát, G. XX, XXX XX G. T. D., o
zaplatenie 17.509,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 10Cb/63/2014-61 zo dňa 15.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec v r a
c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d m i e t a odvolanie odporcu proti výroku o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie o zaplatenie 17.509,87 eur zastavil. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 13% zo sumy 7.134,20 eur od

10.8.2011 do 3.7.2014 a ročný úrok z omeškania vo výške 13% zo sumy 10.375,67 eur od 11.8.2011 do
23.10.2014, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 427,20 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 255,45 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vyslovil, že žalobca D. G. Z., ul. X. XB, XX XXX Y., C. republika IČO: XXXXXXXXX má právo na vrátenie
súdneho poplatku z návrhu vo výške 623,30 eur, prostredníctvom príslušného daňového úradu v lehote

30 dní odo dňa doručenia tohto právoplatného rozhodnutia príslušnému daňovému úradu.

Zrušil uznesenie súdu prvého stupňa sp. zn. 10Cb/63/2014-48 zo dňa 2.10.2014.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal
zaplatenia 17.509,87 eur titulom kúpnej ceny za dodaný tovar, vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, v ktorom namietal, že žalobca podal žalobu dňa
14.8.2014, aj keď žalovaný v odpovedi na predžalobnú upomienku uviedol, že žalobcovi predmetnú
pohľadávku uhradí v termíne do 4.7.2014 vo výške 7.134,20 eur a do 31.7.2014 vo výške 10.375,67 eur.

Dňa 3.7.2014 žalovaný uhradil žalobcovi 7.134,20 eur. Následne v priebehu konania dňa 23.10.2014
žalovaný uhradil žalobcovi zvyšnú sumu 10.375,67 eur. Žalobca preto zobral žalobu v časti celej istiny
späť, navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania.Súd prvého stupňa preto podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie o zaplatenie
istiny 17.509,87 eur. Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve, súkromnom
a procesnom rozhodným právom, podľa ktorého sa táto vec posudzuje, je poľský občiansky zákonník,

podľa § 481 ods. 1, 2 poľského občianskeho zákonníka je dlžník, ktorý je v omeškaní so splnením
peňažného záväzku povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, ktoré boli v období od 15.12.2008
až po rozhodovanie súdu prvého stupňa vo výške 13%. Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 13% úrok z omeškania z istiny tak, ako to uviedol vo výroku rozsudku.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

a zaviazal žalovaného, ktorý zavinil zastavenie konania nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
427,20 eur, ktoré predstavujú nevrátenú sumu súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia
255,45 eur. Súd prvého stupňa na odôvodnenie týchto trov právneho zastúpenia 255,45 eur uviedol, že
pozostávajú z odmeny za 4 úkony právnej pomoci po 336,94 eur a 4x 8,04 eur režijný paušál, spolu
1.379,92 eur. Žalobca zavinil zastavenie konania v sume 7.134,20 eur, teda v rozsahu 40,744% bol
žalobca neúspešný. Rozdiel medzi procesným úspechom žalobcu v rozsahu 59,256% a jeho procesným

neúspechom 18,512% zo sumy 1.379,92 eur predstavuje sumu 255,45 eur.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že žalobca uhradil súdny poplatok za návrh vo výške 1.050,50 eur.
Konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu v časti istiny, preto príslušenstvo, teda úroky z
omeškania, ktoré sú samostatným predmetom poplatkového úkonu, boli navrhovateľovi priznané, a po
prepočte predstavujú spolu sumu vo výške 7.014,52 eur (13% zo sumy 7.134,20 eur od 10.8.2011 do

3.7.2014 t.j. 2.690,86 eur a 13% zo sumy 10.375,67 eur od 11.8.2011 do 23.10.2014 t.j. 4.323,66 eur),
súdny poplatok z návrhu teda predstavuje výšku 420,50 eur. Rozdiel uhradeného poplatku z návrhu
(1.050,50 eur) a poplatku, ktorý mal byť uhradený (420,50 eur) súd v zmysle § 11 ods. 3, 4 Zákona
č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení, vrátil, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia, pričom súdny poplatok bol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb.

v platnom znení krátený o minimálnu sumu 6,70 eur. Súdny poplatok bude po príslušnom krátení vrátený
vo výške 623,30 eur prostredníctvom príslušného daňového úradu po právoplatnosti tohto uznesenia.
Nevrátený súdny poplatok z návrhu je vo výške 427,20 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, a to proti tretiemu výroku
o náhrade trov konania a proti štvrtému výroku o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. Uviedol,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvého stupňa
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že
navrhovateľ uhradil súdny poplatok za návrh vo výške 1.050,50 eur a súd prvého stupňa konanie
zastavil v celej časti istiny a rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi nie v plnej výške,

ale krátenej o 1%, a to vo výške 623,30 eur. Odporca poukázal na ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa ktorého cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku
len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu. V prejednávanej veci
príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania neboli samostatným predmetom tohto konania, a preto
súd prvého stupňa nesprávne vyrubil súdny poplatok aj z úrokov z omeškania vo výške 420,50 eur.

Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej príslušenstvo pohľadávky, aj keď je kapitalizované,
nemôže byť považované za samostatný nárok oddeliteľný od predmetu sporu v rámci jedného konania.
Preto kapitalizovaný úrok z omeškania sa nestáva samostatným predmetom konania, podliehajúcim
poplatkovej povinnosti, keď sa jedná naďalej o príslušenstvo uplatnenej - žalovanej istiny. Odporca preto
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti štvrtého výroku o

vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 1.050,50 eur a zrušil tretí výrok rozsudku o náhrade
trov konania, a to v časti, ktorou súd prvého stupňa rozhodol o priznaní náhrady trov konania pre
navrhovateľa vo výške 427,20 eur, alebo aby zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania 212,23 eur.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním odporcu, súhlasí s

tým, že zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 1.050,50 eur krátený o 1% sa mal navrhovateľovi
vrátiť, čo vyplýva aj z podania navrhovateľa zo dňa 11.12.2014. S ohľadom na tento súdny poplatokza návrh, by sa mala pomerne zmenšiť aj náhrada trov konania v konaní pred súdom prvého
stupňa. Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s tým, aby odvolací súd priznal odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 212,23 eur, pretože predmetom odvolacieho konania nie je rozhodovanie

o povinnosti zaplatiť 17.509,87 eur s príslušenstvom, v tejto časti bolo konanie právoplatne ukončené,
a preto by odporcovi nemal súd priznať náhradu trov odvolacieho konania a navrhovateľa nemožno
v tomto odvolacom konaní sankcionovať vo forme náhrady trov konania za to, že súd prvého stupňa
nerešpektoval procesný návrh navrhovateľa ohľadom žiadosti o vrátenie súdneho poplatku za návrh.
Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s odvolaním

odporcu a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov tohto odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o
odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiťodvolaciepojednávanie,odvolaniesmerujeprotitrovámkonaniaadospelkzáveru,žeodvolanie
je čiastočne dôvodné a čiastočne neprípustné.

Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že odvolanie podáva v tej časti náhrady trov konania, v ktorej bol
zaviazaný odporca na náhradu trov konania vo výške 427,20 eur za nevrátenú časť súdneho poplatku
za návrh, ktorú súd prvého stupňa navrhovateľovi nevrátil, preto má povinnosť túto časť navrhovateľovi
nahradiť odporca. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za
návrh nielen z uplatnenej istiny vymáhanej pohľadávky 17.509,87 eur, ale aj z úrokov z omeškania, ktoré

si navrhovateľ uplatnil spolu s istinou pohľadávky v tomto konaní.

Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, cena príslušenstva sa zahrňuje do
základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ si v tomto konaní žalobou, ktorú doručil súdu prvého stupňa
dňa 18.8.2014 uplatnil peňažnú pohľadávku 17.509,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

13% ročne z tejto pohľadávky. Znamená to, že v tomto konaní si neuplatnil samostatne pohľadávku
titulom úrokov z omeškania, ktoré sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
peňažnej pohľadávky. Preto podľa citovaného ustanovenia § 7 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch za
príslušenstvo peňažnej pohľadávky, ktorým sú úroky z omeškania, ktoré nie je samostatným predmetom
žaloby, sa súdny poplatok nevyrubuje.

Odvolací súd preto považuje za správne tvrdenie odporcu v odvolaní, že nesprávne vyrubil
navrhovateľovi súdny poplatok za návrh aj z uplatnených úrokov z omeškania a následne nesprávne
zaviazal odporcu, aby nahradil navrhovateľovi súdny poplatok za návrh v nekrátenej výške 427,20 eur.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania a podľa § 221 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania potom,
ako podľa § 11 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch vráti osobitným uznesením navrhovateľovi
nesprávne vyrubený súdny poplatok za návrh, vypočítaný aj z úrokov z omeškania. Následne rozhodne
o trovách konania medzi účastníkmi konania a odporcu zaviaže na náhradu súdneho poplatku pre

navrhovateľa len z istiny uplatnenej pohľadávky 17.509,87 eur.

Odporca podal odvolanie aj proti štvrtému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd rozhodol,
že žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku z návrhu vo výške 623,30 eur. Odvolací súd k tomu
udáva, že odporca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, pretože týmto výrokom nebol odporca ukrátený na svojich právach, tento výrok sa týka

poplatkovej povinnosti druhého účastníka konania - navrhovateľa, preto proti tomuto výroku by moholpodať odvolanie iba navrhovateľ, nie odporca. Aj keď súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o vrátení
súdneho poplatku z návrhu pre navrhovateľa, súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 1 Zákona o súdnych
poplatkoch aj podľa pokynov odvolacieho súdu v tomto zrušujúcom uznesení, sám z úradnej povinnosti

rozhodne o vrátení súdneho poplatku za návrh pre navrhovateľa v správnej výške.

Odvolací súd preto podľa § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku odmietol odvolanie
odporcu v tejto časti, pretože odporca nie je oprávnený na podanie odvolania proti tomuto výroku
rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o trovách
konania rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.