Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/37/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204499
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814204499.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. L., nar. XX.XX.XXXX, J. Z. X, o vymoženie 90,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9Er/488/2014-11 zo
dňa 23.07.2014 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 od. 2 Exekučného poriadku, §§ 52
ods. 1 až 3; 53 ods. 1, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.02.2014 sa oprávnený domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 90,- EUR s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenská
rozhodcovská, a.s. zo dňa 19.03.2012 sp. zn. SR 10319/11. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vyplýva, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
02.07.2010, pričom žalobca a žalovaný zabezpečili svoj záväzkový vzťah blankozmenkou vystavenou
dňa 02.07.2010, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent, a ktorá bola
doplnená v zmysle bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Predmetná zmenka bola podľa
vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia vyhotovená na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný, pričom zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Takto vyplnená zmenka má predstavovať samostatný zmenkový
nárok veriteľa voči dlžníkovi, ktorý si veriteľ uplatnil návrhom na začatie rozhodcovského konania.
Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená
rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Keďže exekučným titulom je v tomto konaní
rozhodcovský rozsudok, exekučný súd s cieľom preskúmať podmienky na jeho vydanie a súlad so
zákonom o rozhodcovskom konaní preskúmal listinné dôkazy a skutočnosť či bola platne založená
právomoc zvoleného rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov vyplývajúci zo zmluvy, ktorú
uzavreli.V predmetnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 02.07.2010, na základe
ktorej bol povinnej poskytnutý úver v sume 100,- Eur. Na predmetnú zmluvu sa vzťahuje právny režim
spotrebiteľských zmlúv podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Povinná dňa 02.07.2010 podpísala blankozmenku, pričom dohoda o jej vypĺňaní je súčasťou čl. 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinná mala už pri uzatváraní
kauzálneho záväzkového vzťahu postavenie spotrebiteľa, povinná bola v postavení spotrebiteľa aj v
prípade vystavenia blankozmenky, ktorá v prípade spotrebiteľa môže mať iba zabezpečovaciu funkciu.
V danom prípade je teda nevyhnutné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa,
pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice
Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách V zmysle
článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,aknapriekpožiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.
Zo samotnej Zmluvy o úvere a čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že povinná
nemohla individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári. Zároveň
všeobecné podmienky poskytnutia úveru nie sú spotrebiteľom podpísané a sú len pripojené k zmluve
o úvere.
Pri preskúmaní prijateľnosti rozhodcovskej doložky uzatvorenej v zmysle čl. 15 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru dospel prvostupňový súd k záveru, že ide o formulárovú zmluvu, teda rovnaký typ
zmluvy, aký veriteľ používa opakovane pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred
veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a
zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka
uzavretá medzi veriteľom a povinnou ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou, uzatvárala sa
vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah doložky nemal možnosť zmeniť.
Z obsahu rozhodcovskej doložky vyplýva, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o
rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane
sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodovacej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.
Predmetné ustanovenie, ktorého obsahom bola možnosť, aby spory mohli byť riešené aj v súdnom
konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi, spôsobuje značnú nerovnováhu
v práva a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť výberu je len zdanlivá.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je
to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ
môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému
orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej
doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto
nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi
štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v
rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Veriteľtiež nepoučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľ nebol poučený o
dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, nebolo mu poskytnuté kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde
a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej
zmluve. Rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže
byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského súdu, je neplatná, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská
doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný
právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom podľa 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon. Okrem
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie
§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci
nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje
povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konania v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá
povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale súd prvého stupňa citované ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených listín
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa
obmedzujenadodržanievšetkýchformálnychnáležitostíexekučnéhotitulu.Preskúmavanímmateriálnej
stránky exekučný súd zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci
materiálneho prieskumu exekučného titulu exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie, Musí sa len obmedziť na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia
exekúcie musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd
nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu.
Oprávnený ďalej namietal, že v prípade, ak exekučný súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ukrátil strany exekučného konania práv, ktoré im
priznáva zákon. Takýmto postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné, Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.
V zmysle článku 2 zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, rozhodcovský súd postupuje
v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, a preto bol exekučný titul vydaný v súlade s týmto
zákonom.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo veci
rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi, uvedenými v rozhodnutí
súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd len dopĺňa, že je pravdou, že podľa § 35
Zákonaorozhodcovskomkonanírozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožnopreskúmaťpodľa§37tohtozákona, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Ide o právoplatnosť formálnu a materiálnu. Formálna právoplatnosť znamená, že takéto rozhodnutie už
nie je preskúmateľné riadnym opravným prostriedkom, v dôsledku čoho žiadne opravné prostriedky proti
takému rozhodnutiu nemajú odkladný účinok.
Oprávnený v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepreukázal, že
rozhodcovská doložka bola v danom prípade individuálne dojednaná a že by oprávnený poskytol
povinnej jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia sporu pred rozhodcovským súdom.
Oprávnený nepreukázal, že by si povinná bola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie
dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
V prípade, ak rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi
oprávnený a povinnou za vyššie uvedených podmienok, platí záver, ku ktorému správne dospel v
napadnutom uznesení súd prvého stupňa.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako
vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.