Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411214575
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6411214575.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka
Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hornom, IČO: 30 807 484, proti povinnému R.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXXX/X, F. U., o vymoženie 4 289,96 Eur s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, 974 01 Banská
Bystrica, pod sp. zn. EX 3988/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad

Hronom č. k. 6Er/2111/2011 - 19 zo dňa 28. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
28. 11. 2014 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,22 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Exekučný súd považoval za preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, povinný nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, ktorý by podliehal exekúcii a
nemá ani finančné prostriedky v peňažných ústavoch, nepoberá mzdu a ani dôchodok. Poukázal ďalej
ešte na to, že ďalším vedením exekúcie by sa neúčelne zvyšovali exekučné trovy. O trovách exekúcie

potom rozhodol v zmysle § 200 ods. 1 a 203 ods. 2 Exekučného poriadku a príslušných ustanovení
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že návrh
na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 30. 10. 2011, pričom od uvedeného dátumu mu bolo doručené

iba upovedomenie o začatí exekúcie a v roku 2012 exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke. Oprávnený nemal od podania návrhu do decembra 2014 vedomosť
o iných vykonaných úkonoch zo strany súdneho exekútora a až dňa 09. 12. 2014 mu bolo doručené
uznesenie o zastavení exekúcie. Oprávnený má za to, že súdny exekútor počas celej doby trvania
exekúcie nevykonal potrebné úkony k vymoženiu pohľadávky oprávneného. Okrem tejto exekúcie vedie
súdny exekútor voči oprávnenému ešte jednu exekúciu a ani v jednom prípade nevymohol pohľadávku

oprávneného ani čiastočne. Oprávnený poukázal ďalej aj na vek povinného a v tejto súvislosti na to, že
ešte môže nadobudnúť majetok. V prípade zastavenia exekúcie sa dostáva oprávnený do nevýhodného
postavenia tým, že nastáva plynutie premlčacej lehoty a v prípade nadobudnutia akéhokoľvek majetku
po zastavení exekúcie môže byť predmetná pohľadávka premlčaná a súd exekúciu opätovne začatú
zastaví. Poukázal ešte na to, že sa vystavuje riziku úhrady trov novo začatého exekučného konania a
vzhľadom na všetky uvedené argumenty potom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu

zrušil a aby sa v exekúcii pokračovalo za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe riadne vykonaného zistenia týkajúceho

sa majetkových pomerov povinného podal návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko nebol zistený žiaden
majetok povinného. Pri vymožení pohľadávky vynaložil maximálne úsilie a využil všetky zákonné
možnosti na zistenie majetku. Ďalej vo vyjadrení podrobne popísal svoj postup v exekučnom
konaní a uviedol, že ďalšie pokračovanie v konaní by bolo v rozpore so zásadou účelnosti a
hospodárnosti exekučného konania, čím by dochádzalo k neúmernému a zbytočnému zvyšovaniu

trov exekúcie. Poukázal aj na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov. V súvislosti s
námietkou oprávneného vo vzťahu k premlčaniu vymáhanej pohľadávky uviedol, že rozhodnutia vo
veciach sociálneho poistenia musia byť vykonané v desaťročnej lehote, ktorá plynie od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, pričom táto lehota je prekluzívna a jej uplynutím zaniká právo na výkon
rozhodnutia cestou správnou ako aj cestou súdneho exekútora. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie
sa plynutie tejto prekluzívnej lehoty neprerušuje a táto plynie ďalej. Po jej uplynutí bude potom nutný

postup podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a zastavenie exekúcie ex offo. Rozhodnutie
exekučného súd preto súdny exekútor považuje za správne.

Krajský súd, ako súd odvolací [§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)], vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa §214 ods. 2 O. s. p. a

uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a v zmysle odseku 2 tohto
ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 22. 11. 2011 bola okresnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, Banská

Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému R. S., nar. XX. XX. XXXX, miesto
podnikania X. XXXX/X, F. U., IČO: XX XXX XXX, na podklade exekučných titulov - rozhodnutí vydaných
oprávneným. Exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 05. 12. 2011 poverenie na
vykonanie exekúcie č. 5613 043208 *. Dňa 24. 06. 2014 bolo okresnému súdu doručené podanie
súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka, Exekútorský úrad so sídlom Horná 23, Banská Bystrica (ako

nástupcu pôvodného súdneho exekútora), v ktorom popísal majetkové pomery povinného so záverom,
že povinný nemá žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnúť v exekúcii, a preto navrhol exekúciu
zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň si súdny exekútor vyčíslil trovy
exekúcie. Na základe uvedeného podania súdneho exekútora potom exekučný súd exekúciu zastavil
a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť trovy exekúcie.

Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviť, a to aj bez návrhu. Zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak súdny exekútor náležitým spôsobom
zisťoval majetkové pomery povinného a bolo zistené, že majetok, ktorý povinný vlastní, nestačí ani na

úhradu trov exekúcie. Zistenia súdneho exekútora o nedostatku majetku povinného musia byť nielen
preukázané ale aj aktuálne.

V posudzovanom prípade oprávnený namietal, že vzhľadom na vek povinného je možné predpokladať,
že povinný môže nadobudnúť majetok a tým uspokojiť pohľadávku. Odvolací súd považuje tento

argument oprávneného za dôvodný a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného aj s prihliadnutím
na túto skutočnosť za predčasné.

Navyše ešte odvolací súd potrebuje zdôrazniť, že zisťovania majetkových pomerov súdnym exekútorom
nie sú aktuálne. V podaní súdneho exekútora zo dňa 30. 05. 2014 (doručené okresnému súdu dňa

24. 06. 2014), ktorým oznámil skutočnosti podstatné pre zastavenie exekúcie, súdny exekútor uviedol
výsledky šetrenia majetkových pomerov povinného väčšinou z obdobia roku 2012 a 2013. Len pokiaľ ide
o šetrenie, či povinný vlastní nehnuteľný majetok, toto súdny exekútor realizoval v roku 2014. Výsledky
zisťovania majetkových pomerov teda nezodpovedajú času rozhodovania exekučného súdu.

Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.Odvolací súd zrušil aj výrok rozhodnutia, ktorým exekučný súd rozhodol o trovách exekúcie ako závislý
výrok podľa § 206 ods. 2 O. s. p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.