Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Fiala
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6PP/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115010295
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115010295.1
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci proti odsúdenému P. L., nar. XX.XX.XXXX v L. Q., trvale bytom V.
B. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na
výkon väzby Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
na verejnom zasadnutí konanom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby
Ilava, dňa 30. apríla 2015 samosudcom JUDr. Michalom Fialom takto
r o z h o d o l :
Podľa § 415 odsek l Tr. poriadku v zmysle § 66 odsek 1 písmeno a), odsek 2 Tr.
zákona sa návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného P. L., nar.
XX.XX.XXXX ako nedôvodný z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 23.02.2015 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného P. L. o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý odôvodnil tým, že dňom 12.04.2014 mu plynula
zákonná polovica trestu, z výkonu trestu chce prepustiť z dôvodu ťažkého zdravotného stavu jeho otca
aj matky a taktiež chce zachrániť svoje manželstvo, ktoré je v rozvodovom konaní.
P. L. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 14.11.2011 pod sp. zn. 9T 33/2011 v
spojení s uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 10.01.2012 sp. zn. 1To 112/2011 pre trestný čin -
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b), písmeno c)
Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Po zmene súdnej
diferenciácie - uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.01.2013 pod sp. zn. 8Nt 21/2013 vykonáva
trest v strednom stupni stráženia. Na výkon trestu nastúpil dňa 12.07.2012 a uvedený trest vykonal dňa
12.03.2014.
Následne nastúpil na výkon trestu odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina zo dňa 23.04.2010, č.k. 1T 72/2010-111 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa
04.04.2012, č. k. 1T 72/2010-176 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.07.2012, č.
k. 1Tos 52/2012-186 (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) pre trestný čin -
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Tr. zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Predpokladaný koniec výkonu testu mal dňa 12.03.2015.
Ďalej nastúpil na výkon trestu odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa
09.01.2013, sp. zn. 2T 109/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.05.2013,
sp. zn. 3To 44/2013 pre trestný čin - prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 384 odsek
1 písmeno d) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest po zmene súdnej
diferenciácie (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.08.2013 sp. zn. 1Nt 70/2013)vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Predpokladaný koniec výkonu testu
má mať dňa 12.01.2016.
Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie
od 12.04.2014.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava zo dňa 05.03.2015 a jeho doplnenia zo dňa 24.03.2015 je zrejmé,
že odsúdený bol do tunajšieho ústavu premiestnený dňa 17.06.2014 a trest odňatia slobody vykonáva
v diferenciačnej skupine „C“, kde vykonáva trest i v súčasnosti. Do výkonu trestu nastúpil zo slobody
predvedením dňa 12.07.2012 do ÚVV Žilina, dňa 18.09.2012 bol premiestnený do ÚVTOS Dubnica
nad Váhom. Jeho správanie a vystupovanie v ÚVV Žilina nebolo na požadovanej úrovni, odsúdený
bol negatívne nastavený s prvkami arogancie a agresie voči personálu, odmietal podpisovať úradné
dokumenty, popieral svoju identitu a viackrát sa verbálne vyhrážal personálu, že ich fyzicky napadne.
Počas výkonu trestu odňatia slobody vykonával test odňatia slobody aj v ústavoch Kráľová a Leopoldov,
kde bolo jeho správanie a vystupovanie na kolísavej úrovni. V tunajšom ústave nebolo jeho správanie a
vystupovanie vždy na požadovanej úrovni, bolo manipulatívne, vplyvom režimového ovplyvňovania sa
jeho správanie ustálilo. K svojej trestnej činnosti má nekritický postoj. Disciplinárne bol 3-krát potrestaný
( za vulgárne vyjadrovanie sa na adresu príslušníkov, za nedodržanie liečebných postupov určených
lekárom a za porušenie zákazu tetovať seba, iného alebo sa nechať tetovať. Disciplinárna odmena mu
udelená nebola. Pracovne bol zaradený na pracovisko v ústave „RŠO“ od 25.06.2014 do 05.08.2014,
vyradený bol zo zdravotných dôvodov. Pracovne je nezaradený od 06.08.2014. Extramurálne väzby
udržiava s primárnou rodinou, predovšetkým so svojou matkou formou korešpondencie, balíkov a
nárokových návštev, kontakt so svojou manželkou je prerušený. Riaditeľ konštatuje, že odsúdený neplní
svoje povinnosti zamerané na osvojenie a rešpektovanie základných spoločenských noriem, rozvoj
a udržanie pracovných návykov. Stanovené ciele a úlohy programu zaobchádzania plní čiastočne. K
trestnej činnosti má nekritický postoj. Svojím správaním a postojom k trestnej činnosti neprejavuje snahu
po zmene svojho doterajšieho spôsobu života. Resocializačná prognóza je hodnotená ako nepriaznivá
na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania, a to z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti,
ku ktorej zastáva nekritický postoj, nízkeho vzdelania, absencie legálneho zamestnania a problémov s
rešpektovaním zákonných noriem aj počas výkonu testu odňatia slobody. V závere hodnotenia riaditeľ
ústavu konštatuje, že odsúdený splnenie podmienok na podmienečné prepustenie nepreukazuje a
neodporúča podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Zodpisuregistratrestovodsúdenéhoazoskrátenéhovýpisuklientavyplynulo,žeodsúdenýboldoposiaľ
11-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, vo výkone trestu bol 3-krát.
Odsúdený sa na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o podmienečné prepustenie, vyjadril
potrebu jeho starostlivosti o chorého otca, ktorého opatroval od roku 2005 do roku 2012 a možnosti
záchrany jeho manželstva v prípade jeho prepustenia na slobodu. Ďalej uviedol, že vo výkone trestu sa
mu zvyšuje dlh na výživnom.
Obhajca odsúdeného navrhol odsúdeného prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody vzhľadom na ťažkú
situáciu v jeho rodine ako i dĺžku trestu, ktorý má ešte vykonať s tým, že o podmienečné prepustenie
mohol požiadať dňa 12.04.2014.
Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava na verejnom zasadnutí predniesol hodnotenie na odsúdeného súhlasne
s písomným hodnotením a dodal, že od jeho vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.
Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol žiadosť odsúdeného vzhľadom na
negatívne hodnotenie ústavu zamietnuť.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v
akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Samosudca po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým
so žiadosťou odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením
ústavu, skráteným výpisom klienta, odpisom registra trestov, nariadeniami výkonu trestu, rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo dňa 14.11.2011 pod sp. zn. 9T 33/2011 v spojení s uznesením Krajského
súdu Žilina zo dňa 10.01.2012 sp. zn. 1To 112/2011, trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa
23.04.2010, č.k. 1T 72/2010-111 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 04.04.2012,
č. k. 1T 72/2010-176 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.07.2012, č. k. 1Tos
52/2012-186 (neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia) a rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 09.01.2013, sp. zn. 2T 109/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 3To 44/2013 a preštudovaním osobného spisu zistil, že u odsúdeného je síce
splnená formálna podmienka pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na
podanie žiadosti o podmienečné prepustenie), avšak nebola u neho splnená podmienka materiálna. Na
tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh nebol s poukazom na § 66 odsek 1 Tr. zákona
dôvodný. Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú
časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t.j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie
vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie
riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho
pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu.
Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený Y. L. už vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
odňatia slobody, tak v danom prípade sa táto javila ako čiastočne splnená. Odsúdený neplní svoje
povinnosti zamerané na osvojenie a rešpektovanie základných spoločenských noriem, rozvoj a udržanie
pracovných návykov, pričom stanovené ciele a úlohy programu zaobchádzania plní čiastočne.
Splnená nebola dôsledne ani tretia z citovaných podmienok, ktorou bolo dôvodné očakávanie vedenia
riadneho života odsúdeného na slobode t.j. neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. V prípade
P. L. bolo vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze riziko recidívy príliš veľké. Z
hodnotenia ústavu vyplynulo, že resocializačná prognóza sa javí nepriaznivou na základe vysokého
rizika sociálneho zlyhania a to hlavne z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti, dosiahnutého
nízkehovzdelania,nekritickéhopostojaktrestnejčinnosti,absencielegálnehozamestnaniaaproblémov
s rešpektovaním zákonných noriem aj počas výkonu trestu odňatia slobody. Ústav na výkon trestu
neodporúčal jeho podmienečné prepustenie.
Samosudca vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter
spáchanej trestnej činnosti, pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktoromvykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného P. L. nebola daná dostatočná
záruka, že bude na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.