Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/453/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213114
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214213114.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: D., s.r.o., D. XX, R., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou K. s.r.o., so sídlom v R., D. XX, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: K.
R., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, L., o vymoženie 929,01 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. A. L., Exekútorský úrad R., Q. XX, R., pod EX XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. zo dňa 3.6.2014 č.k. 48Er/1602/2014-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex XXXX/XX zamietol.

V odôvodnení uviedol, že súdu bola predložená žiadosť o udelenie poverenia, zápisnica o návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR XXXXX/XX zo dňa 25.9.2012. Záväzok
povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.2.2011 uzavretej medzi účastníkmi

konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 350 eur. Zmluva o úvere
vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru obsahovala aj rozhodcovskú doložku.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2,
§ 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, smernice Rady č. 93/13/EHS, rozsiahlej európskej judikatúry a uviedol, že ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Okrem iného aj zaoberať sa tým, či rozhodnutie uvedené v
návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej,
ako aj materiálnej. Súd ďalej uviedol, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznil,
že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Medzi takéto podmienky patrí aj ustanovenie, ktoré
vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka). Praktickým dôsledkom
rozhodcovskej doložky tak, ako bola formulovaná vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je,že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak
oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že
ustanovenie bodu 16 zmluvných podmienkach je v rozpore so znením § 53 Občianskeho zákonníka,

čo má za následok jeho absolútnu neplatnosť, preto žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
pre rozpor so zákonom zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa
Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti

o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len

na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o

rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.
Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a

navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštančnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,
ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto

(VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Oprávnený
navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 31.7.2014 a povinnému dňa 31.7.2014.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 25.9.2012 sp. zn.
SR XXXXX/XX.

Oprávnený namietal predovšetkým prekročenie právomoci exekučným súdom pri preskúmavaní

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z

nich udelenie poverenia vylučuje.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví a/ z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §
40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/
alebo c/ (§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.).

V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením §
44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať
a posudzovať tak, ako keby nebol právoplatný a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný

súd je teda nielen oprávnený, ale aj povinný skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanieexekúcie,zisťovať,čirozhodcovskýrozsudoknezaväzujeúčastníkarozhodcovskéhokonania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom.

Pokiaľ oprávnený vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne posúdil zmluvu účastníkov konania o

úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, je potrebné zdôrazniť, že je to práve oprávnený, na ktorom
je dôkazné bremeno preukázať spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti nespotrebiteľský charakter
zmluvy. Ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí, že spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi,nemožnotakútozmluvuvyňaťzaplikáciezákonač.129/2010Z.z.Vprípadepochybností,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností
treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Oprávnený však v tomto smere dôkaznú
povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa preto správne pri posudzovaní súladu exekučného titulu sozákonom ako podmienky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z toho, že úver
poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom.

V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Podstatné pre udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie bolo preto posúdenie, či v zmluve, prípadne v inom
dokumente si strany dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré

medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo

vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa §

3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

V čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné
strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a
zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Preto sa

dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Mediačným centrom,
registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

Podľa Štatútu Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.

so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti
mediátorov zapísaných v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004
Z. z. o mediácii a Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi
jeho stranami, ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v
občianskom,rodinnom,pracovnomaleboobchodnompráve,atakpredchádzaťkonaniunavšeobecnom

súde.
Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zriadila aj Stály rozhodcovský súd ako rozhodcovský súd
pre rozhodovanie majetkových sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
ktorého sídlom je Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa Štatútu tohto Stáleho rozhodcovského súdu
rozhodcovský súd na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a
z medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského
konania v Slovenskej republike. Rozhodcovský súd rozhoduje len majetkové spory, ktoré by v konaní
pred všeobecným súdom mohli skončiť súdnym zmierom.
Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd má právo rozhodovať veci podľa zákona č. 244/2002

Z. z.
V predmetnej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere, nie je zakotvená ani vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený nepredložil ani písomnú rozhodcovskú
zmluvu uzavretú s povinným. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu strán, že prípadné
spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je predchádzať súdnym

konania, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že neexistuje písomná dohoda
účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo zmluvy o úvere je oprávnený
rozhodcovský súd.

Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať ani znenie dohody zmluvných strán v druhej vete

článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru - “pred rozhodnutím sporu v konaní pred
rozhodcovským súdom“, pretože takáto dohoda je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími
obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že boladojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli
zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav

vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.

Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovskázmluva,potombeztakejtoplatnejzmluvymajúcejbuďformuosobitnejzmluvyaleboformu

rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôžebyťpodkladompreexekučnékonanie.Prevykonanieexekúcievdanejvecitedachýbazákladný
predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo

v danej veci zásadný význam, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami oprávneného
nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §

142 ods. 1 O. s .p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.