Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413201622
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413201622.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného LXR consulting, s.r.o., Lovosická 711/30, Praha 9
- Letňany, Česká republika, IČO: 24 120 898, právne zastúpený Mgr. Ondrejom Dostálom, advokátom,
Robotnícka 79, Senica, proti povinným 1./ G. P., bytom Z. XXX/XX, P. I., 2./ H. R., bytom L. XXX/XX, P.
I., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Hlavná 61, Prešov, o vymoženie 1 896,10
Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er

193/2013 - 79 zo dňa 07.05.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinnej v 1. rade a námietkam povinnej
v 2. rade proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, Mierové námestie
1, Trenčín pod sp. zn. EX 316/13.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 20.02.2013 návrh na vykonanie exekúcie proti povinným
pre vymoženie pohľadávky priznanej právoplatným a vykonateľným zmenkovým platobným rozkazom
Krajského súdu v Ostrave č. k. 6Cm 745/2011-12 zo dňa 13.01.2012 v spojení s rozsudkom č. k.
6Cm 745/2011- 48 zo dňa 30.08.2012. Súd dňa 28.03.2014 vydal súdnemu exekútorovi poverenie
č. 5703 049751 na vykonanie exekúcie. Povinné podali v zákonom stanovenej lehote námietky
proti exekúcii. Povinná v 1. rade poukázala na to, že zmluvu o pôžičke vlastnoručne nepodpísala.

Finančné prostriedky, ktoré mali byť použité na úhradu poistného vyplývajúceho z poistnej zmluvy,
neboli využívané na tento účel, preto od zmluvy odstúpila. Povinná v 2. rade uviedla, že oprávnený
uplatňuje pohľadávku na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorého podkladom bola zmenka
(zaisťovacia blankozmenka) pri uzatváraní inominátnej zmluvy s IFP Institut finančního poradenství, a.s..
Táto zmenka bola indosovaná na spoločnosť LXR consulting, s.r.o.. Povinná v 2. rade zdôraznila, že
Slovenská republika nemusí uznať exekučný titul, ktorý odporuje verejnému poriadku. Z rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci ZEHENTNER v. Rakúsko vyplýva, že z podstatných dôvodov
musí princíp záväznosti súdneho rozhodnutia ustúpiť princípu spravodlivosti. Vzhľadom k tomu, že v
danom prípade ide o zneužitie práva a zlý úmysel, žiadala vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.
Následne súd citoval ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že námietky nie sú opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu alebo orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Je to
procesný prostriedok obrany povinného, ktorým možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie,

t.j. či sa exekúcia začala oprávnene. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Súd prvého
stupňa poukázal na rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 3Cm 555/12 zo dňa 07.02.2013, ktorým
súd uložil žalovanej spoločnosti IFP Institut finančního poradenství a.s. povinnosť vydať žalobkyni
zmenku vlastnú zo dňa 28.06.2010 znejúcu na čiastku 48.000,- Kč, ktorú žalobkyňa ako vystaviteľ
zmenky vystavila na rad žalovanej spoločnosti na zaistenie inominátnej zmluvy. Tento rozsudok sa
netýka povinných v tomto exekučnom konaní, ale podporuje tvrdenia povinnej v 2. rade uvedené v

námietkach. Z pripojeného nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa
18.07.2013 súd zistil, že tento sa týka obdobného prípadu, kedy sťažovateľka podpísala blankozmenkupre prípad nesplácania záväzku. Táto bola následne už ako zmenka indosovaná na ďalšiu spoločnosť
a táto si túto zmenku uplatnila súdnou cestou, na čo bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý
sťažovateľka napadla námietkami, avšak tieto boli zamietnuté, čo potvrdil aj odvolací súd. Ústavný

súd v tomto rozhodnutí uviedol, že právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti
zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v
prospech jednej zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne právne v
rovnom postavení, avšak faktická situácia môže byť odlišná. Zároveň často dochádza k situáciám,
kedy je zmenka využívaná aj vo vzťahu k subjektom, od ktorých nemožno očakávať hlbšie vedomosti

o zmenkovom práve, čo môže mať fatálne dôsledky v podobe dlhovej špirály. Už vo svojom náleze
zo dňa 16.10.2012 sp. zn. PL 16/12 ústavný súd konštatoval, že "súčasné napätie spojené so
zmenkami je spôsobené najmä ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, od
ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať". Vznik
záväzkových vzťahov musí vychádzať z rešpektu a ochrany autonómie vôle zmluvných subjektov,
pretože sa jedná o elementárnu podmienku fungovania materiálneho právneho štátu. Napriek tomu

však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam, kde existuje základné právo jednotlivca
alebo ústavný princíp či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle
proporcionálne obmedziť. Zmenka je často uplatňovaná aj medzi subjektmi, ktoré zásadne nie sú v
rovnom postavení a ktoré nemôžu, ani to od nich nemožno spravodlivo očakávať, vnímať zmenkový
vzťah v celej jeho šírke a reflektovať tak prípadné riziká z neho plynúce. Je preto potrebné rozlišovať

situáciu, kedy vstupujú do zmenkového vzťahu dva subjekty nachádzajúce sa v obdobnom postavení
(napr. podnikatelia) a situáciu, kedy dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi podnikateľom (v
danom odbore činnosti profesionálom) a nepodnikateľom. Ústavný súd má za to, že vyššie uvedené
skutočnosti predstavujú z hľadiska zaručených práv občanov závažný problém, pretože zneužívaním
inštitútu zmenkového práva dochádza k ohrozeniu, ak nie dokonca k podlomeniu ich právnej istoty a

neprimeranému zvýhodneniu jednej zmluvnej strany. V danom prípade sťažovateľka uzavrela zmluvu o
pôžičke s tým, že pre prípad nesplatenia bol záväzok zaistený blankozmenkou, následne indosovanou
(už ako zmenkou) na vedľajšieho účastníka konania o ústavnej sťažnosti. Veriteľ v tomto vzťahu
k sťažovateľke vystupoval v pozícii profesionála, ktorému museli byť známe okolnosti použitia ako
zmluvnej pokuty, tak aj zmenkového práva. Ústavnému súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že

indosácia zmenky nepredstavuje v prípade veriteľa činnosť ojedinelú, ale zavedenú rutinnú prax.
Vzbudzuje to dôvodné pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky, ktorým, podľa názoru
Ústavného súdu, nedošlo k výkonu práva, ale práve naopak, k jeho zneužitiu. Vo všeobecnej rovine sa
za zneužitie práva považuje situácia, kedy niekto vykonáva svoje subjektívne právo k neodôvodnenej
ujme niekoho iného alebo spoločnosti. V predmetnom prípade previedol veriteľ indosáciou vyplnenú

"blankozmenku" na vedľajšieho účastníka, čím zbavil sťažovateľku možnosti vznášať proti dotknutej
zmenke kauzálne námietky. Z hľadiska práva tak konanie veriteľa a vedľajšieho účastníka vyvoláva
paradoxnú situáciu, kde určité chovanie je na jednej strane právom dovolené a na strane druhej sa
s právom dostáva do rozporu. Záver, že určité chovanie je zároveň dovolené a nedovolené nemôže
obstáť.Pokiaľprávnanormaurčitéchovaniedovoľujeaináhozapredpokladu,žejevovyššieuvedenom

zmysle zneužívané, zakazuje, je takéto chovanie v skutočnosti nie výkonom práva, ale protiprávnym
úkonom. Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím, tak súdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo
v rozpore nielen s § 3 Občianskeho zákonníka, ale predovšetkým čl. 36 Listiny základných práv a slobôd.
Ústavný súd si je vedomý prísnej formálnosti zmenkového práva, nemožno však prihliadať vzniku takej
"právnej" praxe, v dôsledku ktorej dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo

zmluvných strán. Samotná formálnosť zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z
ktorej by všeobecné súdy pri posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Dôvodom je predovšetkým
tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy či inštitúty sú zneužívané.
Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie uvedeným postupom, je na
všeobecných súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práva.

Ústavný súd týmto nálezom zrušil rozsudok súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu nižšieho
stupňa, ktorým tento súd ponechal napriek podaným námietkam zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd prvého
stupňa k záveru, že v danom prípade je výkon exekúcie neprípustný a námietky povinných proti exekúcii
sú dôvodné, preto im súd v plnom rozsahu vyhovel. Oprávnený si uplatnil pohľadávku voči povinným

na základe právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu. Podkladom na vydanie
predmetného zmenkového platobného rozkazu bola zmenka, ktorú povinné podpísali ako zaisťovaciu
blankozmenku pri uzatváraní inominátnej zmluvy so spoločnosťou IFP Institut finančního poradenství
a.s.. Následne táto spoločnosť indosovala túto už ako vyplnenú zmenku na spoločnosť LXR consultings.r.o., ktorá sa domáhala zaplatenia sumy zo zmenky na súde, ktorý vydal vo veci zmenkový platobný
rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že Česká národní banka vo svojom rozhodnutí č. 2011/14136/570

zo dňa 14.12.2011 rozhodla, že inominátna zmluva uzatvorená spoločnosťou IFP Institut finančního
poradenství a.s. je v rozpore s ust. § 26 ods. 2 písm. c) a d) Zákona o pojišťovacích sprostředkovatelích
a v rozpore s § 4 ods. 3 Zákona o ochraně spotřebitele. Za používanie klamlivých obchodných praktík
uložila Česká národní banka spoločnosti IFP Institut finančního poradenství a.s. pokutu vo výške 6 000
000,- Kč. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady Českej národní banky o rozklade

č. 2212/564/110 zo dňa 23.02.2012. Z rozhodnutia Krajského súdu v Brne sp. zn. 3Cm 555/2012 zo
dňa 07.02.2013 vyplýva, že zmenka, ktorú žalobkyňa požadovala v konaní pred súdom vydať, má
nezákonnú kauzu. O tom, že tento typ zmluvy je nezákonný, rozhodol Krajský súd v Brne opakovane.
Povinné riadne plnili uzatvorené poistné zmluvy, ktoré napokon aj účinne vypovedali, preto zmenka
ako zaisťovací prostriedok už neplní zamýšľaný účel. To, že napriek tejto skutočnosti ju spoločnosť IFP
Institut finančního poradenství a.s. postúpila na oprávneného v tomto konaní, nemôže dodať zmenke

zákonnú kauzu, keďže samotná zmluva, v ktorej zmenka bola vystavená ako zaisťovací prostriedok, je
nezákonná.Súdprvéhostupňazdôraznil,ženemožnoprihliadaťvznikutakej"právnej"praxe,vdôsledku
ktorej dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo zmluvných strán. Samotná
formálnosť zmenkového práva nemôže byť argumentačnou základňou, z ktorej by všeobecné súdy pri
posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Keďže sa dôvody vyhovenia námietkam pre neprípustnosť

vedenia exekúcie týkajú oboch povinných, súd rozhodol o vyhovení námietkam voči obom povinným,
pričom návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie posúdil podľa jeho obsahu ako námietky proti
exekúcií a tiež s prihliadnutím, že bol podaný v lehote na podanie námietok.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd odôvodnil
rozhodnutie jednostanne v prospech povinných. Súd oprel svoje rozhodnutie najmä o rozhodnutie

Krajského súdu v Brne sp. zn. 3Cm 555/12 zo dňa 07.02.2013, pričom súd pochybil, lebo v tomto prípade
žalobkyňa požadovala vydať zmenku. V našej veci súd rozhodol o námietkach povinných proti exekúcii,
ktorá bola začatá už na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaného Krajským
súdom Ostrava. Konštatovanie, že „samotná zmluva, v ktorej zmenka bola vystavená ako zaisťovací
prostriedok je nezákonná“ považoval za rozhodovanie nad rámec oprávnenia, ku ktorému súd nemal

žiadne podklady. Súd sa v odôvodnení nezaoberal tým, z akého dôvodu platobný rozkaz nepovažuje
za rozhodnutie, na základe ktorého možno exekúciu vykonať. Na strane druhej oprel rozhodnutie o
rozhodnutie Českej národnej banky, ktoré bolo vydané v správnom konaní a s vecou nesúvisí. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne
zamietnuť námietky povinných proti exekúcií.

Povinná v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že oprávnený zneužil inštitút zmenky a na
základe nej sa domáha práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdiť.
Povinná v 1. rade sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmyslezásadvyplývajúcichz ust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa správne rozhodol, pokiaľ vyhovel námietkam povinných proti exekúcií. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a len na zdôraznenie správnosti dôvodov
rozhodnutia dodáva:

Inštitút zmenky je upravený v zákone zmenkovom a šekovom č. 191/1950 Zb., ktorý vychádza z
Dohovoru o jednotnom zmenkovom práve (Ženeva, 1930). Ide o zákon, ktorý je takmer v nezmenenej
podobe platný a účinný približne 65 rokov. Pri posudzovaní nárokov vyplývajúcich zo zmenky je
preto potrebné si uvedomiť, v akom historicko-právnom kontexte bol tento zákon prijatý a aké vzťahymal upravovať. V minulosti sa zmenka využívala medzi obchodníkmi (podnikateľmi), u ktorých sa
predpokladá istá znalosť ekonomických či právnych inštitútov. Zjednodušene povedané, zmenka bola
využívaná ako cenný papier medzi obchodníkmi, ktorý mal nahrádzať finančnú hotovosť. Prísna

formálnosť zmenkového práva bola a je na mieste v prípade rovnocenných účastníkov právneho vzťahu,
plne si uvedomujúcich abstraktnosť zmenky.
Iná situácia nastala v poslednom období, keď aj z úradnej činnosti súdu je známe, že zmenku ako
zabezpečovaní prostriedok, využívajú čoraz častejšie nebankové spoločnosti vo vzťahu k spotrebiteľom.
Táto situácia je značne odlišná, ako vyššie uvedená vo vzťahu medzi podnikateľmi. V týchto

prípadoch sú listiny označované ako zmenky podsúvané na podpis obyčajným ľuďom bez akéhokoľvek
právnickéhočiekonomickéhovzdelania,odktorýchnemožnospravodlivopožadovať,abypoznalivšetky
nástrahy zmenky a aby dokázali odhaliť nebezpečenstvo z nich plynúce. Z činnosti súdu je známe, že
nebankové spoločnosti (v tomto prípade sprostredkovateľská spoločnosť) často zámerne zneužívajú
ľudí s nižším právnym povedomím (starších, dôverčivých ľudí), sociálne slabých jedincov, študentov,
matky na rodičovskej dovolenke, nezamestnaných, aby pristúpili na nevýhodné podmienky a zmenku

podpísali. Jedná sa o konanie priamo so zlým úmyslom, zneužívajúc tieseň iných.
Zaiste, odvolací súd si uvedomuje abstraktnosť a prísny formalizmus panujúci v zmenkových vzťahoch.
Napriek tomu judikatúra súdov musí reflektovať na zmenu spoločensko - právno - ekonomických
vzťahov v spoločnosti, keď tak zjavným spôsobom dochádza k zneužitiu práva silnejšieho v neprospech
slabšieho.

Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. Pl. ÚS 16/201 zo dňa 16.10.2012 reagujúc
na súčasný stav spoločnosti dokonca zrušil lehotu 3 dní na podanie námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu (§ 175 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení poukázal na nerovné postavenie podnikateľov
vo vzťahu k spotrebiteľom pri zmenkových právnych vzťahoch, pričom uviedol, že posudzovaná lehota
3 dní vplyvom vývoja spoločenských pomerov neprípustne obmedzuje možnosť zmenkových dlžníkov

brániť svoje práva pred súdom, a tým vo zmenkových vzťahoch vytvára ničím neodôvodnenú nerovnosť
medzi zmenkovými dlžníkmi a zmenkovými veriteľmi.
V tomto prípade obe povinné uzatvorili zmluvu o pôžičke na sumu 48 000,- Kč, ktorá mala byť
prostredníctvom spoločnosti IFP Institut finančního poradenství a.s. ako sprostredkovateľa poistného
produktu zaplatená České podnikatelské pojišťovně, a.s. na úhradu splátok poistného. Spoločnosť IFP

Institut finančního poradenství a.s. svoj záväzok nesplnila a následne došlo zo strany povinnej v 1.
rade k odstúpeniu od poistnej zmluvy. V súvislosti so zmluvou o pôžičke povinné podpísali zmenku č.
7300607810, povinná v 1. rade ako vystaviteľ zmenky a povinná v 2. rade ako avalista.
Z vyjadrení povinných vyplýva, že zmenky boli podpísané pod nátlakom bez toho, aby povinné boli
aspoň v podstatných bodoch oboznámené s tým, čo znamená zmenka a aké práva a povinností z

nej vyplývajú. Odvolací súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zastáva názor, že ani osoba
so všeobecným prehľadom nedokáže presne zadefinovať zmenku a jej úklady, a už vôbec netuší, čo
znamená per aval. Iste, žiaden právny predpis neukladá druhej zmluvnej strane povinnosť informovať
o podstate zmenky, ale na strane druhej nemožno poskytnúť ochranu tomu, kto úmyselne zneužije
nevedomosť, či nedostatok finančných prostriedkov iného. Konanie spoločnosti IFP Institut finančního

poradenství a.s. vystupujúcej pod maskou serióznej spoločnosti, no v skutočnosti snažiacej sa získať
neoprávneným a nemorálnym spôsobom zisk, nemožno ani inak vyhodnotiť.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pre občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa
ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú účastníci povinní dbať na to, aby pri úprave zmluvných povinností
bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od

súdu požaduje, aby právna ochrana nebola poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého
právo bolo porušené.
Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa toho, že súd prvého stupňa poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 3Cm 555/12 a na rozhodnutie České národní banky č.
2011/14136/570, odvolací súd uvádza, že je pravdou, že v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cm 555/12 sa

žalobkyňa domáhala vydania zmenky, avšak skutkové okolnosti prípadu sú totožné. Nie je možné, aby v
jednomkonaníbolovyslovené,žezmenka,ktorejvydaniasažalobkyňadomáhala,mánezákonnúkauzu
a v inom prípade, na základe takej istej zmluvy a zmenky bola vedená exekúcia. Taktiež odôvodnenie
v časti, ktorou súd prvého stupňa poukázal na nezákonnosť postupu spoločnosti IFP Institut finančního
poradenství, a.s., za ktorý mu bola uložená pokuta, má svoje opodstatnenie.

V danom prípade napriek tomu, že exekučný titul (zmenkový platobný rozkaz v spojení s rozsudkom
súdu, ktorý ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz) formálne vykazuje znaky riadneho
exekučného titulu, nemožno ho považovať za materiálne vykonateľný. Všetky skutkové a právne
okolnosti prípadu preukazujú, že v danom prípade sú to práve povinné, ktoré boli konaním spoločnostiIFP Institut finančního poradenství, a.s. poškodené a iné rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle
požadovaného petitu oprávneného by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti a dobrých mravov.
Odvolací súd sa zaoberal tiež otázkou, či rozhodnutie odvolacieho súdu je možné považovať za zákonné

a spravodlivé voči oprávnenému vystupujúcemu v tomto exekučnom konaní. Dospel pritom k záveru,
že oprávnený má právo domáhať sa náhrady škody voči spoločnosti IFP Institut finančního poradenství,
a.s., pričom ako obchodná spoločnosť konajúca za účelom dosiahnutia zisku si musí byť vedomá rizík
vyplývajúcich z podnikania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.