Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11Er/124/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209202025
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mitrová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2209202025.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925
922, so sídlom Mliekarenská ul. č. 10, 820 05 Bratislava, proti povinnému: J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U.
E. O. XXX/X, D. Y., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad v Bratislave
so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod spis. značkou EX 53/2009, o vymoženie 184,31 EUR
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť náhradu trov exekučného konania vo výške 70,85 EUR k
rukám súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal dňa 13.02.2009 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa
domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozhodcovský

rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, so sídlom Koceľova 9, 821 08 Bratislava, dňa
29.11.2007, sp. zn. UD-474/07-EK, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.12.2007 a vykonateľnosť
dňom 02.01.2008.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal dňa
04.03.2009 súdnemu exekútorovi poverenie č. 5201 034433* na vymoženie predmetnej pohľadávky v
prospech oprávneného.

Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, preto konajúci súd si vyžiadal od

rozhodcovského súdu rozhodcovský spis na postup podľa ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní.

Súdny exekútor, svojím listom zo dňa 30.07.2012, zaslal tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie,
ktorý odôvodnil skutočnosťou, že v priebehu exekučného konania bolo zistené, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Prílohou predmetného návrhu súdneho exekútora bol aj samotný
návrh oprávneného na zastavenie exekučného konania v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku, ktorý bol jeho reakciou na správu súdneho exekútora o priebehu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.Podľa ustanovenia § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“)

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b/ alebo c/.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak

rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva,
ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa ust. § 879f ods. 3 OZ spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak

ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Podľa ust. § 879f ods. 4 OZ ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s
ustanoveniami §§ 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov
odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy

o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu
s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

Podľa ust. § 879j ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a
občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej

republiky.Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou
uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti
vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd

použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

V zmysle ustanovenia § 103 ods. 1 O.s.p., súd opätovne preskúmal Exekučný titul, návrh na vykonanie

exekúcie ako aj Dohodu o uznaní dlhu a Kartu klienta, pričom zistil, že právny prdchodca oprávneného
TatraCredit dňa 22.11.2005 postúpil pohľadávku voči povinnej vzniknutú na základe Kúpnej zmluvy
Triangel zo dňa 14.02.2001, č. 310924. Dňa 22.12.2006 uzatvoril postupník- spoločnosť Profidebt
Slovakia s.r.o. Bratislava ako nový veriteľ s povinným ako dlžníkom Dohodu o uznaní dlhu č.
1393313055. Nie je možné, aby súd z predložených listín preskúmal v akej výške bol primárny záväzok,

t.j. akú sumu poskytol právny predchodca veriteľ - povinnému. Pohľadávka bola postúpená v sume
4 365,- Sk. Povinný sa v dohode o uznaní dlhu zaviazal vrátiť oprávnenému čiastku 5 297,- Sk v
10-tich mesačných splátkach po 530,- Sk vždy k 25. dňu v mesiaci. Súčasťou dohody bola a aj
blankozmenka. Z dohody je zrejme, že súčasťou uznaného dlhu je aj zmluvná pokuta vo výške 1
059,30 Sk. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, žalobca vyplnil

zmenku, kde zmenková istina pozostáva z Konečného záväzku dohody vo výške 8 202,25 Sk. Žalobou
sa oprávnený obrátil na Rozhodcu Mgr. Erika Končoka, aby vydal rozsudok, ktorým by bol povinný
zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 8 202,25 Sk spolu so 6% ročným úrokom od 11.06.2007 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 27,- Sk a nahradil trovy rozhodcovského konania vo výške
500,- Sk.Rozhodca návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel a vydal rozhodcovský rozsudok, pričom
zaviazal povinného na zaplatenie žalovanej sumy a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku.

Súd dospel k záveru, že zmluva na základe ktorej právny predchodca oprávneného ako dodávateľ
poskytol povinnému ako dlžníkovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený vo výpise
z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy
je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na základe uvedeného
má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi
je teda nutné okrem ustanovení obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského
rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách. Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu
odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú

obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4
OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.03.2010 už výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby

spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť,
že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako

členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.
apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/
EHS“).

Podľanázorusúdujeexekúciavpredmetnejvecineprípustnávcelomrozsahu,nakoľkozintenciízákona
o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať nielen v súlade so zmluvou uzavretou medzi

účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor,
zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému
súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom
o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie

nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie
je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková
podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie §
45 ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu. S
poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na pokračovanie v exekúcii

a takto začatú exekúciu je potrebné zastaviť.

Na základe uvedeného tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda
absolútne neplatnou je ustanovenie bodu 9 Zmluvných ustanovení spoločnosti PROFIDEBT Slovakia,
s.r.o. - „Rozhodcovská doložka“, v zmysle ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, vyplývajúce alebo

súvisiace s účastníkmi tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 9.2 tejto Dohody, Pričom výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi. V článku 9.2 Zmluvných ustanovení sa uvádza, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami

tejto Dohody, vyplývajúce alebo súvisiace s účastníkmi tejto Dohody, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Dohody budú riešené s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom
konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:- JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 0978, so sídlom
Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava, č.ú.: 0019235037/0900

- Mgr. Michal Krnáč, advokát, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 2083, so sídlom

Konevova 3, 034 01 Martin, č.ú.: 140075500/8080

- JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 3328, so
sídlom Tyršovo nábrežie 11, 040 01 Košice, pracovisko Čajakova 5, č.ú.: 4350213506/3100. V prípade,
že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť
prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu

Veriteľ.

Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy ani obsah následnej
dohody o uznaní dlhu nemení (tzv. adhézna zmluva) a to na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení
neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne
neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez

návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže

súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za
kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v
exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo

veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako

súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská
zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo
vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd

môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné
podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré
nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za
stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len Dohodu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým Zmluvným ustanoveniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných ustanoveniach ešte
pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi

rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných
podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému

konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného
konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK a nie ako to vo
svojom návrhu uviedol oprávnený..

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne

aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O náhrade trov exekučného konania súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže sám
oprávnenýspôsobilstav,žesadomáhalplnenianazákladenespôsobiléhoresp.neplatnéhoexekučného
titulu. Sám oprávnený spôsobil, že sa domáhal nárokov v rozpore s dobrými mravmi a bez relevantného
exekučného titulu, čím procesne zavinil, že sa exekúcia musela zastaviť. Uvedené skutočnosti boli
rozhodujúce pri rozhodovaní o trovách exekučného konania, preto súd zaviazal k náhrade nevyhnutných

trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, ktorého zavinením došlo k
zastaveniu exekúcie.

Podľa ustanovenia § 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
touto vyhláškou sa ustanovuje výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov,
náhrady za stratu času a spôsob ich určenia, ako aj výška primeraného preddavku na odmenu súdneho

exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov za činnosť podľa Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

Podľa ustanovenia § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri

výkone exekučnej činnosti.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ustanovenia § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s
exekučnou činnosťou.

Podľa ustanovenia § 28 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty Oslobodené od dane sú
univerzálne poštové služby. 7) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou
univerzálnou poštovou službou.

Súdny exekútor, súčasne s návrhom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, zaslal tunajšiemu súdu vyúčtovanie trov exekučného konania v celkovej
výške 161,45 EUR spolu s exekučným spisom EX 53/2009. V predloženom vyúčtovaní si súdny exekútor
uplatnil:

1. paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v sume 51,74 EUR s DPH,

2. náhradu hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 cit. vyhl. v sume 109,71 EUR s DPH.

SúdpreskúmalexekučnýspisEX53/2009avyúčtovaniesúdnehoexekútoraazistilnasledujúciskutkový
stav:

Pri úkonoch odmeňovaných paušálnou sumou súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške
3,32EURvzmysleustanovenia§14ods.1písm.b)a ods.3vyhl.č.288/95Z.z.vspojenísustanovením

§ 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. za úkon označený vo vyúčtovaní ako „žiadosť o doručenieupovedomenia povinnej PZ v sume 3,98 EUR“ , nakoľko takýto úkon nie je odmeňovaný v zmysle
ustanovenia§15ods.1vyhláškyMSSRč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorov.
V uvedenom ustanovení sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, za výkon ktorých, patrí

súdnemu exekútorovi paušálna odmena. Na základe uvedeného súd odmenu za takto označený úkony
vo výške 3,98 EUR s DPH súdnemu exekútorovi nepriznal.

Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekučného konania uplatnil sumu 109,71 EUR ako náhradu
hotových výdavkov. Vo vyúčtovaní označil aj poštovné za doručovanie písomnosti označené ako:
„poštovné- príkaz na zač. exek. príkaz. pohľad.z účtu v banke.... v počte 11x“, „poštovné-žiadosť

o poskytnutie súčinnosti -Soc.poisťovňa v počte 3x“, „poštovné- upovedomenie o začatí exekúcie-
oprávnený v počte 1x“, „ poštovné-žiadosť o poskytnutie súčinnosti-register obyvateľov v počte 1 x“,
„poštovné - upoved. o zač. exek. prikáz. pohľad. z účtu v banke... v počte 1 x“, „poštovné- exek. príkaz
na vyk. exek. prikázaním pohľadávky z účtu v banke- v počte 13x“ a „poštovné- upovedomenie o
začatí exekúcie zrážkami z iných príjmov v počte 1x“. V exekučnom spise sa nenachádzajú doručenky,
ktoré by preukazovali doručovanie predmetné písomnosti súdneho exekútora tak ako ich špecifikoval

a vyčíslil súdny exekútor. Preto mu súd za takto označené hotové výdavky náhradu v sume 69,59
EUR nepriznal. Je pravdou, že na niektorých písomnostiach sa v hornej časti nachádza poznámka
súdneho exekútora „Doručenka priložená k Ex 836/2008, 302/2002 a 54/2009“, avšak súd nemal
možnosťpreskúmaťtietodoručenkyapretonemázapreukázanédoručovaniepísomnostinachádzajúce
sa v inom exekučnom spise. Ďalším štúdiom exekučného spisu súd zistil, že v spise sa nachádzajú

doručenky, resp. neprevzaté zásielky v celkovom počte 14 ks. Súčasne súd konštatuje, že je na mieste
priznať súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za posledný úkon a to doručenie exekučného
spisu súdu v sume 1,20 EUR, z čoho logicky vyplýva, že doručenka nemôže byť pripojená v exekučnom
spise. Na základe uvedeného konajúci súd má za preukázané, že súdny exekútor doručoval písomnosti
a to v počte 15-krát, pričom za tieto hotové výdavky mu patrí príslušná časť uplatňovanej náhrady v

sume 23,04 EUR.

Súd konštatuje, že predloženému vyúčtovaniu exekútora však nebolo možné vyhovieť ani v časti
uplatňovanej DPH, nakoľko súdny exekútor si uplatnil DPH aj za poštovné výdavky, pričom do základu
pre výpočet DPH zahrnul za tieto výdavky sumu 91,43 EUR. V zmysle § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty v spojitosti s ustanovením § 3 zákona č. 507/2001 Z.z. o poštových službách

oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby. Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý
súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi
uplatňovanú DPH za poštovné v sume 18,29 EUR súd nepriznal.

Okrem toho súd nepriznal exekútorovi ani odmenu za úkon označený vo vyúčtovaní ako „hotové
výdavky, odblokovanie záverečné práce so spisom “ vo výške 21,76 EUR s DPH. V exekučnom

spise sa nenachádza doklad svedčiaci o tom, že súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky za
odblokovanie účtov tak ako si ich uplatnil, súčasne súd konštatuje, že v odmene súdneho exekútora
je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Súd
prácu so spisom považuje za administratívnu činnosť exekútora, ktorá bezprostredne nesmeruje k
vymáhaniu pohľadávky. Ďalej súd konštatuje, že súdnemu exekútorovi patrí odmena len za úkony

skutočne realizované a preukázané, nie ktoré vzniknú v budúcnosti. Súd pri svojich úvahách vychádzal
aj z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2008, sp.zn. 1 Cdo 48/2008, v ktorom senát NS
SR potvrdil správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré spočívalo v nepriznaní odmeny exekútorovi
za tieto úkony v zmysle § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z., preto súdnemu exekútorovi takto
označené hotové výdavky v sume 21,76 EUR súd nepriznal.

O trovách exekúcie súd rozhodol v zmysle citovaných ustanovení a priznal tak exekútorovi:

1. paušálnu odmenu v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. za 12 úkonov exekučnej
činnosti ( 12 x 3,32 EUR) v sume 39,84 EUR,

2. náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhl. v sume 23,04 EUR,3. 20% DPH zo základu 39,84 EUR v sume 7,97 EUR.

Súd tak priznal exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 70,85 EUR.

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 3 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 374 ods. 4

O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je však vždy prípustné odvolanie.
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa
podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).