Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. júl 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/4/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8303899547
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8303899547.28

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobkyne: G. A., N. C., Z. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Jurajom
Kulom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice, proti žalovaným: 1) REMO spol. s r.o. Humenné, Mierová -
Autoservis, Humenné, 2) Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. Banská Štiavnica, Ďumbierska 14,
OZ Povodie Bodrogu a Hornádu Košice, 3) Jurki Hayton, s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, práv. zast.
JUDr. Radovanom Bilým, advokátom, Námestie slobody 4, Humenné, o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žalovanému v 3. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Náhradu trov štátu Slovenskej republike n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa doručenou žalobou na tunajšom súde domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou časti
parc. KN č. 5000/16, KN č. 5000/17 a KN č. 5000/18 v dieloch 3, 5 a 4 tak ako to je v znázornené v GO-

pláne znalca Ivana Haška. Pôvodne žalobkyňa sa svojho práva domáhala iba na žalovanom v 1. rade.

Podanú žalobu odôvodnila tým, že poukázala na základe rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.
XXC/XX/XXXX-W. zo dňa 16. 12. 1998, ktorým bolo určené, že je vlastníčkou parcely č. 5016, 5017,
5018 v podiele 5/6-ín a že do dedičstva po nebohej O. Č., F.. G., zomr. 25. 12. 1954 patrí 1/6-ina
tých istých nehnuteľností. Následne osvedčením o dedičstve č. k. XXD/XXXX/XX zo dňa 1. 10. 1999
žalobkyňa nadobudla aj podiel 1/6-inu. Žalovaný v 1. rade užíva predmetné nehnuteľnosti ako priľahlé
pozemky pri ním prevádzkovanej čerpacej benzínovej stanici. Za užívanie týchto pozemkov žalovaný v

1. rade neuhrádza a nevypláca žiadnu náhradu a to napriek tomu, že ho písomne vyzvala cestou svojho
právneho zástupcu a požadovala ročnú náhradu spätne za obdobie od 8. 2. 1999 v sume 250.000,--
Sk do budúcna. Poukázala na to, že už z výsledkov dokazovania v konaní vedenom na tunajšom
súde č. XXC/XX/XXXX vyplýva, že parc. č. 3352/2 bola súčasťou parcely č. 5000/1 zapísanej na LV č.
XXXX vodné plochy o výmere 252960 m2 pod B1 na Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská
Štiavnica,OZpovodieBodroguaHornáduKošice.DopozornostisúdudalaajodpoveďOkresnéhoúradu

v Humennom, Odboru organizačného, úseku kontroly, ktorým oznámil vybavenie sťažnosti žalobkyne
dňa 10. 9. 1999, že stredisko geodézie v Humennom pričlenilo parc. č. 3352/2 do parc. č. 500 a zapísalo
ju bez vedomia a súhlasu právneho predchodcu žalobkyne M. G. ako vlastníctvo PBaH Košice, povodie
Bodrogu a Hornádu Košice, čím sa stalo neoprávneným vlastníkom. V pozemnoknižnej zápisnici č.
1462 kat. úz. C. je pod A6 zapísaná parc. č. 3352/2 pasienok Krámová o výmere 5050 m2. Z LV č. XXXX
kat. úz. C. vyplýva, že pod A1 je zapísaná parc. č. 3352/2 o výmere 3152 m2, ktorá je v celosti zahrnutá

do areálu čerpacej stanice žalovaného v 1. rade, čo je zakreslené aj v znaleckom posudku znalca Ivana
Haška vyhotoveného vo veci tunajšieho súdu č. k. XXC/XX/XX pod č. 2/98. Zbytok parc. č. 3352/2 o
výmere 1898 m2 je naďalej v užívaní žalovaného v 2. rade. Z tohto dôvodu žalobkyňa cestou svojhoprávneho zástupcu žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zakreslenia zostávajúcej
časti parcely č. 3352/2, ktorá je v užívaní žalovaného v 2. rade.

Na pojednávaní konanom dňa 31. 3. 2003 žalobkyňa cestou svojho predchádzajúceho právneho

zástupcu v nadväznosti na písomné podanie zo dňa 6. 3. 2003 požiadala žalobkyňa o pripustenie
rozšírenia okruhu účastníkov na strane žalovaných tak, že žiadala, aby súd do konania pripustil v 2.
rade žalovaného Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica, OZ Povodie Bodrogu a
Hornádu Košice, o čom súd rozhodol na tomto pojednávaní tak, že pripustil rozšírenie okruhu účastníkov
na strane žalovaného o žalovaného v 2. rade.

Dňa 6. 8. 2003 žalobkyňa podala návrh na rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných o

žalovaného v 3. rade JURKI-HYTON, s. r. o. Bratislava, Prístavná 2, ktorý návrh odôvodnila tým, že v
časti B došlo k zmene pôvodného vlastníka a to žalovaného v 1. rade REMO, s. r. o. Humenné, ktorý
kúpnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu na
tohto kupujúceho. Na dôkaz týchto skutočností súdu predložila výpis z LV č. XXXX kat. úz. C., ktorým
preukázal vklad vlastníckeho práva na žalovaného v 3. rade pod č. V-465/2003. Súd následne pribral

do konania na strane žalovaného v 3. rade JURKI-HYTON, s. r. o. Bratislava, Prístavná 2 uznesením
zo dňa 16. 10. 2003.

Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili.

V predmetnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcami z odboru geodézie a kartografie
a znalcom z odboru vodného hospodárstva.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 04.03.2013, č.k. 17C/4/2003-418, ktorým žalobu zamietol a
určil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Právny zástupca žalovaného v 3. rade súdu predložil vyúčtovanie trov súdneho konania, ktoré
pozostávajú z hotových výdavkov a trov právneho zastúpenia v celkovej sume 7.358,63 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 06.03.2013 požiadala žalobkyňa o zníženie, resp. odpustenie trov

konania, ktoré vznikli v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 17C/4/2003 a ktorých súd bude
rozhodovať samostatným uznesením. Podanú žiadosť odôvodnila tým, že je poberateľkou starobného
dôchodku, ktorý je jej jediným príjmom a jeho výška činí čiastku 327,90 eur, pričom táto suma
nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb.

Súd za účelom rozhodnutia o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vyzval žalobkyňu, aby

na preukázanie svojich tvrdení o nepriaznivej finančnej situácii súdu predložila Tlačivo pre dokladovanie
pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov
( Fyzická osoba ) a zároveň jej doručil predmetné Tlačivo.

Vzhľadom na žiadosť žalobkyne, súd skúmal podmienky, za ktorých je možné použiť ust. § 150 ods. 1
O.s.p. a zisťovať, či u účastníkov konania nie sú splnené podmienky na rozhodnutie o trovách konania

podľa § 150 O.s.p.

V danom prípade súd skúmal okolnosti a tvrdenia žalobkyne i žalovaného. Žalobkyňa žiadala, aby v
predmetnom konaní súd vzhľadom na jej finančnú situáciu pri rozhodovaní o trovách konania, jej odpustil
platenie trov konania a teda aplikoval ust. § 150 O.s.p., Preto bola vyzvaná na predloženie Tlačiva FO a
rovnako sa zaoberal skutočnosťami, ktoré ju viedli k uplatneniu jej nároku na súde. Taktiež súd skúmal,

či náklady, ktoré znášal v danom prípade žalovaný v 3. rade boli jednostranne zavinené žalobkyňou,t.j. zjavne jej bezúspešným uplatňovaním práva a či žalobkyňa o existencii nákladov konania mala
vedomosť už na začiatku sporu, a to pri podávaní predmetnej žaloby.

Žalobkyňa v Tlačive FO uviedla, že od apríla 2005 je starobnou dôchodkyňou a od toho času je

poberateľkou starobného dôchodku, ktorý v súčasnej dobe predstavuje sumu 327, 90 eur. Iný príjem
zo závislej činnosti nemá, rovnako nie je poberateľkou iných dávok a príspevkov. Rovnako nevlastní
žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok vyššej hodnoty, okrem starého rodinného domu ( postavený v
roku 1937 ), ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželom. Jej náklady spojené s bývaním
predstavujú celkovo čiastku 172,91 eur mesačne, a to 22,91 eur voda, 100 eur plyn, 50 eur elektrina.

Ďalej platí ročne 50 eur TKR, 24,38 eur odpad a 31,88 eur daň z nehnuteľnosti. Na lieky má výdavky
v sume 50 eur mesačne. Zároveň sa v súčasnej dobe stará o zdravotne ťažko postihnutého manžela,
ktorého zdravotný stav si vyžaduje neustálu lekársku a osobnú starostlivosť, čím má znemožnené nájsť
si inú prácu na privyrobenie a zlepšenie si finančnej situácie. Teda z predloženého Tlačivo FO, mal súd
za preukázané, že žalobkyňa je toho času poberateľkou iba starobného dôchodku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade žalovaní mali v konaní plný úspech, nakoľko súd žalobu zamietol, preto by mala hradiť
trovy konania žalobkyňa.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p.; ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Predmetné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 142 ) aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu ( 147 ). Podľa neho súd výnimočne nemusí priznať
náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. To znamená,

že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp.
nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojím zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy
nahradil druhému účastníkovi. Nie je ale možné, aby súd zaviazal úspešného účastníka nahradiť
trovy konania účastníkov, ktorý bol neúspešný v spore ( pre tento prípad možno aplikovať § 143,
ale iba vo vzťahu k neúspešnému odporcovi ) ani to, aby účastníka, ktorý mal v konaní úspech,

zaviazal nahradiť štátu preddavkované znalečné. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá
na účastníka aj na štát, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí
aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí myť vždy
výnimočný charakter. Nie je možné nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania len na
základe všeobecného hodnotiaceho dosah rozhodovania o určitom druhu nároku. Jeho použitie musí

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať nielen na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov ( teda nielen toho účastníka, ktorého by podľa
všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho účastníka, ktorého
majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá ), ale všímať si aj okolnosti,

ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Zákon však žiadnym spôsobom nedefinuje a nevymenúva dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe
ktorých súd nemusí náhradu trov konania účastníkom celkom alebo sčasti priznať.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 MCdo/5/2011 zo dňa 18.01.2012, novela predmetného ustanovenia
účinná od 15.10.2008, doplnila ustanovenie o ďalšiu vetu, podľa ktorej súd prihliadne najmä na okolnosti,

či účastník ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,ktorý mu patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto dôvody a dôkazy uplatniť. Teda novela
účinná od 15.10.2008 tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom
pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania

prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých účastníkov
konania a až následne sa skúmali okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov
v priebehu konania. Teda nové ust. § 150 ods. 1, druhá veta O.s.p., ako prioritné hľadisko uvádza
správanie sa účastníka konania.

Podľa iného rozhodnutia NS SR sp. zn. 3MCdo/19/2010 zo dňa 24.11.2011, úvaha súdu, či sú splnené

procesné predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., musí vždy vychádzať z posúdenia
všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej
vete predmetného ustanovenia. Ustanovenia § 150 O.s.p., preto nemožno interpretovať tak, že súdu
umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať
náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť
daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite

vysvetlená a konkretizovaná.

V danom prípade súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p.,
nakoľko mal za to, že žalobkyňa pri podaní žaloby, teda pri prvom úkone nemohla uviesť všetky
dôkazy a skutočnosti. Pri podaní žaloby mala za to, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré
nadobudla jednak na základe rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. XXC/XX/XXXX-W. zo dňa 16.

12. 1998, ktorým bolo určené, že je vlastníčkou parcely č. 5016, 5017, 5018 v podiele 5/6-ín a že do
dedičstva po nebohej O. Č., F.. G., zomr. 25. 12. 1954 patrí 1/6-ina tých istých nehnuteľností, ktoré
nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve č. k. XXD/XXXX/XX zo dňa 1.10.1999. Zároveň v počas
súdneho konania bolo zistené, že v katastri nehnuteľností bolo evidované dvojité vlastníctvo, a to v
prospech žalobkyne a žalovaného v 1. rade, následne žalovaného v 3. rade k sporným nehnuteľnostiam.

Samotnej žalobkyni bolo v odpovediach kompetentných orgánov doporučené, aby si sa určenia svojho
vlastníckeho práva domáhala prostredníctvom žaloby podanej na súd, nakoľko príslušný katastrálny
odbor nemôže riešiť usporiadanie pozemkov ( viď č.l. spisu 21 až 24 ). V predmetnom konaní bolo
potrebné vykonať znalecké dokazovanie, a to za účelom vytýčenia presných hraníc medzi spornými
parcelami i určenia, že polohy a výmery pozemkov, pričom znalecké dokazovanie žiadal doplniť i

samotný žalovaný v 3. rade ( viď č.l. spisu 133 ). Teda pri podávaní žaloby na súd, vzhľadom na
predchádzajúce konania, ktoré určili, že je vlastníčkou parcely č. 5016, 5017, 5018 v podiele 5/6-
ín a a 1/6-ín, mala sa za to, že sa nejedná o nedôvodnú a neopodstatnenú žalobu. Až vykonaným
dokazovaním, ktoré bolo rozsiahle, súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.

Súd taktiež v tomto konkrétnom prípade prihliadal, aj na nepriaznivú finančnú situáciu žalobkyne,
ktorá však nebola, ako je vyššie uvedené, určujúcim merítkom pre posudzovanie a akceptovanie
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými boli najmä okolnosti podania žaloby. Z týchto mal súd
za preukázané, že sa nejednalo len o svojvoľné uplatňovanie práva na súde a žalobkyňa pri podávaní
žaloby ani netušila, aké náklady jej môžu vzniknúť v súvislosti s uplatním jej práva na súde. Zároveň

aj sociálna, finančná a majetková situácia žalobkyňa prispela k tomu, že súd pri rozhodovaní o trovách
konania aplikoval ust. § 150 O.s.p., keďže jej finančná situácia nie je priaznivá, žije na hranici životného
minima a v súčasne dobe nemá ani možnosť zlepšiť si svoju príjmovú časť, nakoľko sa stará o zdravotne
ťažko postihnutého manžela, ktorý vyžaduje osobnú starostlivosť.

Preto súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalobkyne žalovanému v 3. rade náhradu

trov konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.V tomto konaní štát znášal trovy, ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním dvoch znaleckých posudkov,
jedného doplnku k znaleckému posudku a jednej výpovede znalca. Znalcovi Ing. Rudolfovi Stanekovi
bola poukázaná odmena vo výške 335,76 eur zo štátnych prostriedkov, a to uznesením Krajského súdu

v Prešove, č.k. 2Co/101/2005-129 zo dňa 28.09.2005. Znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi za vypracovanie
znaleckého posudku č. 42/2008 bola priznaná odmena vo výške 868,92 eur zo štátnych prostriedkov,
a to uznesením tunajšieho súdu, č.k. 17C/4/2003-223 zo dňa 24.02.2009. Za doplnok č. 3/2011 k
predmetnému znaleckému posudku bola znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi priznaná a vyplatená odmena
vo výške 169,65 eur zo štátnych prostriedkov, a to uznesením zo dňa 24.02.2011, č.k. 17C/4/2003-319.

Za výsluch znalca Ing. Jozefa Bujňáka k znaleckému posudku i k doplnku k znaleckému posudku mu
bola poukázaná odmena vo výške 68,56 eur zo štátnych prostriedkov, a to uznesením tunajšieho súdu,
č.k.17C/4/2003-386zodňa24.09.2012.Celkovotrovyštátuvtomtokonanípredstavujúčiastku1.442,89
eur a všetky boli vyplatené zo štátnych prostriedkov.

Súd v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, náhradu Slovenskej republike nepriznal, nakoľko v
predmetnom konaní boli úspešní žalovaní, teda im povinnosť znášať trovy konania nevznikla. Povinnosť

znášať trovy konania v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak vznikla žalobkyni, u ktorej mal za preukázané,
že u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, preto ju nezaviazal nahradiť vzniknuté trovy štátu,
ktoré v predmetnom konaní vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.