Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412203035
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412203035.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, Š., 2/
A. Š., H.. X.X.XXXX, bytom H. Č.. XX, Š., zast.: JUDr. Katarína Bajová, advokátka, Hlavná 25, Trnava,
proti odporcom: 1/ F. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX/XX, C. - M., zast. Valko Marián & partners,
s.r.o., ul. Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, 2/ Slovenská republika - Slovenský pozemkový
fond, Búdková ul. 36, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť v celosti patrí do dedičstva, o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 18. decembra 2013, č.k. 7C 47/2012 - 109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo nariadené predbežné
opatrenie vo vzťahu k odporcovi 2/, m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa pripustil do konania vstup odporcu 2/ Slovenská
republika - Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, a zároveň nariadil predbežné opatrenie,
ktorým zakázal odporcom 1/ a 2/ nakladať s pozemkom, parc.reg.“C“, číslo S.. Č.. XXXX/X - vinice,
o výmere 8622 m2, zapísaná na F. Č.. XXXX, v E..Ú. M., Obec Bratislava, Z. Č. M., najmä túto
nehnuteľnosť prevádzať, darovať, vkladať ako majetkovú účasť do obchodného imania obchodných
spoločností, zaťažovať ich právami tretích osôb, či používať ich akýmkoľvek spôsobom ako formu

ručenia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava
IV, pod sp.zn. 7C 47/2012, o určenie, že časť nehnuteľnosti označená ako pôvodné S. Č.. XXXX
- záhrada, o výmere 1914 m2 v celosti (pozemnoknižná vložka č. 378) B. S..Č.. XXXX - vinica o
výmere 2298 m2 v celosti (pozemnoknižná vložka č. 379), toho času združené a zapísané ako časť
S. Č.. XXXX/X - vinice o výmere 8622 m2 (F. Č.. XXXX, v E..Ú.. M., X. C., Z. Č. M.), patria v
celosti do dedičstva po Z. X., Q.. Y., H.. XX.XX.XXXX, vyhlásenej za mŕtvu s tým, že neprežila deň

13.12.1991. Uviedol, že navrhovatelia 1/, 2/ sa návrhom na začatie konania domáhajú určenia, že
pôvodné S. Č.. XXXX - záhrada o výmere 1914 m2 (vložka č.378) a č. XXXX - vinica o výmere 2298
m2 (vložka č. 379), t.č. združené a zapísané ako časť S..Č.. XXXX/X, patria v celosti do dedičstva
po Z. X., Q.. Y., H.. XX.XX.XXXX, vyhlásenej za mŕtvu s tým, že neprežila deň 13.12.1991, ktorý
návrh odôvodnili tým, že odporca 1/ dňa 13.6.2000 formou Notárskej zápisnice osvedčil v zmysle
§ 134 Občianskeho zákonníka vlastníctvo v celosti k týmto nehnuteľnostiam, pričom tieto boli podľa

identifikácie vložené do S..Č.. XXXX/X, ktorú notársku zápisnicu však navrhovatelia považujú za
absolútne neplatnú a naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodnili skutočnosťou, že
sú dedičmi po pôvodnej vlastníčke nehnuteľností. Konštatoval, že predmetné nehnuteľnosti zakúpila
a vlastnila v celosti Z. X., Q.. Y. na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 19.5.1930, jej dedičmi sú
navrhovatelia 1/ a 2/ každý rovnakým dielom, ktorí v dedičskom konaní boli upozornení na osvedčenie
vlastníctva k nehnuteľnostiam odporcom 1/ a na potrebu súdnej žaloby, ďalej že odporcom 1/ došlo k

zameraniu opísaných nehnuteľností geometrickým plánom a k ich združeniu do pozemku s S..Č.. XXXX/
X, zapísaného na F. Č.. XXXX, E..Ú.. M., X. C. - Z. Č. M., X. C. P. - vinice o výmere 8622 m2, a že v časti„B“ listu vlastníctva je zapísané predbežné opatrenie Okresného súdu Bratislava IV č. 22C 28/2000 zo
dňa 15.11.2005, ktorým sa zakazuje nakladať s S..Č.. XXXX/X B. XXXXX, ktoré bolo zapísané na návrh
odporcu 2/ v tomto konaní zastupujúceho neznámych vlastníkov a ktorý sa ako navrhovateľ v konaní

Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 22C 28/2000 domáha určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam
osvedčeným odporcom 1/, s tým, že v tomto konaní právoplatným súdnym rozhodnutím došlo k určeniu,
že Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond je vlastníkom S..Č.. XXXX/X o výmere 8622 m2
zapísanej na F. Č.. XXXX a predpokladá sa vlastníctvo v celosti, keďže uvedeným súdnym rozhodnutím
nedošlo k určeniu podielu vlastníctva SR. O nariadení predbežného opatrenia, ktorým zakázal súd

prvého stupňa nakladať s S.. Č.. XXXX/X, T..na F. Č.. XXXX, E..Ú.. M., rozhodol s poukazom na § 16
ods. 1 zák.č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podľa §
16 ods. 2 a § 17 ods. 1 uvedeného zákona, podľa § 76 OSP a podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, stotožniac
sa so skutkovým stavom a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia majúc za to,
že navrhovatelia v danom prípade osvedčili bezprostrednosť hroziacej neodvrátiteľnej ujmy tým, že na
F. Č.. XXXX je zapísaný odporca 1/ i odporca 2/, nehnuteľnosti, ktoré súd predmetom preskúmavaného

konania sú združené do S..Č.. XXXX/X a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV za jej vlastníka bol
určený právoplatne odporca 2/, ktorú skutočnosť navrhovatelia rozporujú vzhľadom na skutočnosť, že
vlastníctvo pôvodnej vlastníčky Z. X., Q.. Y. nebolo nikdy skonfiškované a pozemnoknižná vložka č.
378 a č. 379 , E..Ú.. M. nebola nikdy uzavretá, čím dochádza k dvojitému vlastníctvu. S predmetnými
nehnuteľnosťami sa začalo nakladať a na F. Č.. XXXX je vyznačená plomba pod č. vkladového konania

V 24136/2013.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie,
podal riadne a včas odvolanie odporca 2/ a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na jeho
nariadenie zamietnuť so zreteľom na to, že na F. Č.. XXXX E..Ú.. M. je ako vlastník nehnuteľnosti vedený
odporca 1/, právoplatným súdnym rozhodnutím bol za jej vlastníka určený odporca 2/, na predmetnom

liste vlastníctva je poznámka o súdnom konaní vo veci určenia neplatnosti notárskej zápisnice na návrh
navrhovateľov, majúca právne dôsledky v zmysle § 44a OSP, v zmysle ktorého takáto poznámka
upovedomuje prípadného nadobúdateľa o tom, že vlastníctvo je spochybnené a v prípade vydania
rozsudku kataster vyznačí zmenu aj vtedy, ak aktuálny vlastník nebude vystupovať v rozsudku ako
účastník konania, ako aj v zmysle § 159a OSP, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení

vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou,
prípadneourčeníneplatnostidobrovoľnejdražbynehnuteľnostijezáväznýajpreosobu,ktoránadobudla
vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o
tomto súdnom konaní. Mal za to, že akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami nebude mať žiaden
dopad na výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej a nemožno teda mať za osvedčenú existenciu

bezprostredne hroziacej neodvrátiteľnej ujmy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
8Co 230/2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 22C 28/2000, a v
ktorého odôvodnení sa konštatuje, že odporca 2/ (tam navrhovateľ) preukázal vlastnícke právo štátu k
nehnuteľnostiam predložením dôkazu zo dňa 17.10.1958 vydaného oddelením pôdnych fondov Rady
ÚNV Bratislava o skonfiškovaní relevantných nehnuteľností a o prechode ich vlastníctva na štát. Tým

označil danosť nároku navrhovateľov vo veci samej za neosvedčenú. Pozornosť upriamil na skutočnosť,
že posledný zápis v pozemnoknižných vložkách č. 378 a č. 379 nie je vedený na Z. X., Q.. Y., ale na
štát a taktiež na skutočnosť, že vkladové konanie pod V - 24136/2013 na F. Č.. XXXX je podkladom pre
zápis zmeny v osobe vlastníka v súvislosti s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV,
sp.zn. 22C 28/2000 a zároveň sa týmto konaním prevádza bezodplatne časť pozemku o výmere 2500

m2 do vlastníctva tretej oprávnenej osoby ako náhrada za uplatnený reštitučný nárok. Taktiež mal za to,
že v konaní vo veci samej sa navrhovatelia domáhajú určenia práv k nehnuteľnosti celkovo o výmere
4212 m2, avšak napadnutým uznesením súd prvého stupňa odporcovi 2/ zakázal nakladať s pozemkom
o výmere 8622 m2, čím neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutnú mieru zasiahol do základných práv
daných Ústavou SR a došlo k obmedzeniu možnosti výkonu práv a zároveň aj povinností odporcu 2/

vyplývajúcich mu zo zák.č. 180/1995 Z.z.

Odporca 1/ odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu nepodal.

Navrhovatelia 1/, 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, keďže sa potvrdila reálna hrozba, že odporca 2 skutočne
prevedie pozemok označený ako S..Č..XXXX/X - vinice o výmere 8622 m2 alebo jej časť a sťaží

tým konanie vo veci samej, a to tým, že sám odvolateľ v odvolaní pripustil, že zrejme geometrickýmplánom došlo k odčleneniu nehnuteľnosti o výmere 2500 m2, ktorú bezodplatne prevádza ako náhradný
pozemok, pričom nie je zrejmé, ktorá časť relevantnej parcely je aktuálne predmetom prevodu. Mali za
to, že reálne dochádza k rozčleňovaniu pozemku, čím dôjde k nadmernému skomplikovaniu súdneho

konania vo veci a poukázal na úmysel odporcu 2/ v tomto smere, keďže k prevodu nehnuteľností
odporcom 2/ dochádza počas vedenia súdneho konania ohľadom sporného vlastníctva k nehnuteľnosti.
Konštatovali, že v odvolaní odporca 2/ nešpecifikuje, vo vzťahu ku ktorým pozemkom a v akom katastri
si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach a z dôvodov

podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu 2/ je dôvodné.

Predbežné opatrenie je mimoriadny inštitút občianskeho súdneho konania, ktorý je na mieste použiť
tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí vznik
škody, a to vôbec alebo len ťažko nahraditeľnej, alebo že by výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti
očakávaného bol nemožný. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany

sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosť, že mu hrozí vznik škody, resp. ujmy. Reálnosť a
bezprostrednosť znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť už také konkrétne správanie sa odporcu,
ktorým spôsobuje navrhovateľovi škodu, a to nenahraditeľnú. Predbežné opatrenie musí mať dočasný
charakter, nesmie svojím petitom korešpondovať s návrhom vo veci samej, ale má byť prostriedkom
zabezpečujúcim jeho výkon. Nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť osvedčený. Miera

osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j.
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia,
dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup
predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 a contrario, § 75 ods. 8 OSP), sledujúca tým dosiahnutie
účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúce si okamžitý
zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie je totiž inštitútom, ktorý nachádza uplatnenie v

situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie veci samej, pretože je tu hrozba, že konečné rozhodnutie
nebude mať už pre hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi materiálny význam. Predbežné opatrenie tak
predstavujeprocesnýzabezpečovacíprostriedokdočasnéhoaprovizórnehocharakteru,ktoréhoúčelom
jezabezpečiťpodmienkynaposkytnutiereálnej,účinnejaefektívnejochranyúčastníkomkonania,najmä
z hľadiska zaručenia nerušeného rozhodovania vo veci samej, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia

nároku.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí súd skúmať naplnenie vzájomnej
kumulácie dvoch dôvodov potrebných pre možnosť vyhovenia takémuto návrhu. Prvý nastáva vtedy,
ak existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože
hrozí vznik ujmy, resp. jej zväčšovanie, v druhom prípade sa poväčšine jedná o situácie, keď sa

subjekt, ktorému svedčí povinnosť vyplývajúca z hmotného práva, správa tak, že úmyselne zmenšuje
svoj majetok s cieľom vyhnúť s jej plneniu. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov
vyžadovaných zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade
jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania, alebo tretích osôb,
a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie predbežného opatrenia predstavuje. O potrebe

predbežnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania
(dôkazné bremeno) v tomto smere má navrhovateľ.

Splnenie uvedených podmienok môže mať potom vplyv aj na vlastnícke právo, ktoré požíva ústavnú
ochranu a je ho možné obmedziť dočasnou úpravou, napr. dočasným zákazom dispozície, avšak len
vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami),

resp. uvedené platí aj opačne, že predbežné opatrenie zakazujúce vlastníkovi s predmetom svojho
vlastníctva nakladať možno nariadiť len tam, kde takéto súdne obmedzenie nespôsobuje v miere nad
nevyhnutnú potrebnosť zásah do práv a právom chránených záujmov tretích osôb.Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť o
osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje
dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej,

a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami.

Na základe obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvého
stupňa dospel k záveru, že dôvody pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie
sú dané. Je nepochybné, že navrhované predbežné opatrenie má byť prostriedkom dočasnej úpravy

právnych pomerov účastníkov a nie prostriedkom zabezpečujúcim neohrozenie budúceho výkonu
súdneho rozhodnutia, keďže výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je určenie, že nehnuteľnosti patria
dodedičstva,atedaideourčenieexistencievecných(vlastníckych)právknehnuteľnosti,niejeohrozený
nikdy. Bolo preto úlohou súdu prvostupňového i odvolacieho posúdiť, či navrhovatelia predbežného
opatrenia osvedčili alebo neosvedčili v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia potrebu
dočasnej úpravy pomerov účastníkov v záujme účinnej ochrany pred reálnou a inak neriešiteľnou ujmou

navrhovateľov. Vychádzajúc už z vyššie uvedeného o dôkaznej povinnosti navrhovateľov už v štádiu
podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné odvolacím súdom konštatovať,
že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a k nemu doložených listín osvedčenie potreby
dočasnej úpravy pomerov účastníkov nevyplýva. Navrhovatelia v tomto štádiu konania o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia neosvedčili realizáciu vkladového konania odporcu v prospech tretej

osoby, keď plomba vyznačená na príslušnom LV mala vyjadrovať skôr súvislosť s rozhodnutím vo veci
Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 22C 28/2000, t.j. zmenu vlastníctva k nehnuteľnosti z odporcu
1/ na odporcu 2/. Až zo skutočností uvedených v odvolaní odporcu proti preskúmavanému súdnemu
rozhodnutiu vyplynul prevod časti parcely, ktorá je predmetom tohto konania, na tretiu osobu. Nemožno
teda konštatovať osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov navrhovateľmi a len vychádzajúc

z obsahu odvolania odporcu 2/ poskytnúť týmto predbežnú ochranu. Naviac je odvolací súd toho
názoru, že ani v prípade vedenia súdneho konania s predmetom ochrany vecného práva nie je
potrebné vždy zastabilizovať existujúce právne vzťahy, pretože predbežné opatrenie je mimoriadny
inštitút a výnimočný, prichádzajúci do úvahy až za situácie nezvratiteľného ohrozenia práv účastníkov.
Ak navrhovatelia za ujmu im hroziacu označujú komplikáciu preskúmavaného súdneho konania po

stránke procesnej, nemožno o takejto ujme hovoriť a v danom prípade prevážil záujem ochrany tretích
osôb, vo vzťahu ku ktorým by súdny zásah v navrhovanom znení spôsobil reálnu škodu, keďže by
došlo k obmedzeniu povinností odporcu 2/ v súvislosti s riešením reštitučných nárokov. Taktiež odvolací
súd prisvedčil odvolacej námietke o neprimeranosti zásahu, keďže výmera spornej nehnuteľnosti
navrhovateľov je menšia než výmera vymedzená obmedzujúcim súdnym rozhodnutím, čím nepochybne

k vzniku škody u osôb oprávnených iným titulom môže dôjsť. Predbežné opatrenie sa musí obmedziť
len na dosiahnutie predbežných účinkov a jeho zásahy a dôsledky sa musia minimalizovať. Vyhovením
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by došlo k prekročeniu rámca účelu, ktorému inštitút
predbežného opatrenia zodpovedá. Navyše nie je možné nariadiť zákaz s nehnuteľnosťou nakladať
subjektu, ktorý na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný nie je .

Vzhľadom na vyššie uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe
obsahu spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP
zmenil a rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, keďže neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie či zrušenie, pretože nemožno konštatovať, že by odvolací súd nemal
vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy.

Odvolací súd o trovoch odvolacieho konania nerozhodol vzhľadom na ust. § 145 OSP, podľa ktorého o
týchto rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.