Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoE/261/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412210398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412210398.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava proti povinnej: H.. P. Š. - L., Ľ.. O. XXXX/
XA, XXX XX L., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Adamikom, Exekútorský úrad Bratislava,
Tomášikova 50/A, 831 04 Bratislava, pod č. EX 195/12, o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.09.2013 č.k. 15Er/3517/2012 -
32, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.09.2013, č.k.
15Er/3517/2012 - 32 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením - prvým výrokom súd prvého stupňa podľa § 50 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len Ex. por.) exekúciu zastavil po
právoplatnosti uznesenia č.k. 15Er/3517/2012 - 16, ktorým vyhovel námietkam povinnej proti exekúcii.
Druhým výrokom zaviazal oprávneného, aby do troch dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdnemu
exekútorovi titulom náhrady trov exekúcie 55,36 eur a tretím výrokom rozhodol, že oprávnený a povinná
nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
O výške a uložení povinnosti na náhradu trov exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 200 ods.
1 a 203 ods. 1 Ex. por. a §§ 4 ods. 1, 14 ods. 1 a 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 288/1995 Z.z..
Uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému odôvodnil skutočnosťou, že oprávnený zavinil
zastavenie exekučného konania, keďže ním označený exekučný titul - osvedčenie o dedičstve č.k.
11D/138/2010, Dnot 214/10 zo dňa 24.06.2011 nie je riadnym pokladom na vykonanie exekúcie v zmysle
§ 41 ods. 2 písm. e/ Ex. por..

Proti tomuto uzneseniu - druhému výroku - podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

V jeho odôvodnení poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., v zmysle ktorého, ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Ak teda mal súd za preukázané, že osvedčenie o dedičstve nemôže
byť exekučným titulom, nemal poveriť exekútora vykonaním exekúcie, keďže povinnosť zisťovať rozpor
žiadosti, návrhu a exekučného titulu so zákonom vyplýva súdu zo zákona. Oprávnený preto vyslovil
názor, že nezavinil začatie exekučného konania, ktoré bolo podľa súdu nedôvodné, ale zavinil to
súd, ktorý udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súd mal povinnosť skúmať a zistiť,
že osvedčenie o dedičstve ako exekučný titul spolu s návrhom na vykonanie exekúcie je v rozpore
so zákonom a poverenie na vykonanie exekúcie mal zamietnuť. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
nepriznáva.

Podaním zo dňa 26.11.2013 sa k odvolaniu oprávneného vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že
oprávnený, ktorý si vyberá súdneho exekútora dobrovoľne, zodpovedá za to, že návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom je spôsobilý na vykonanie exekúcie.
Exekučnému úradu len na poštovnom vznikli náklady spojené s exekučným konaním vo výške 15,80 eur,
ktoré uhradil z vlastných prostriedkov a nežiadal od oprávneného preddavok. Vyčíslené a priznané trovy
exekúcie sú len nevyhnutnými nákladmi exekútorského úradu podľa platnej vyhlášky č. 288/1995 Z.z..
Uviedol tiež, že každý exekučný spis musí byť určitým spôsobom ukončený, a to napr.: vymožením
finančných prostriedkov, zastavením exekučného konania podľa § 57 Ex. por. a priznaním exekučných
trov. Exekútor má podľa § 200 Ex. por. zákonný nárok na exekučné trovy a súd môže na ich náhradu
zaviať podľa § 203 ods. 1 oprávneného, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia
pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisov dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci odvolací súd na základe obsahu spisov konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne a stotožnil sa aj s jeho odôvodnením.

Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd považoval za potrebné - s ohľadom na odvolacie dôvody
oprávneného - doplniť nasledovné:

Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku upravuje náhradu trov exekučného konania za situácie, keď
dôjde k zastaveniu exekúcie. Je v podstate výnimkou zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por.,
t.j., že trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípady, ak k zastaveniu exekúcie došlo
zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Ex. por.), ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného
(ods. 2) a ak bola exekúcia zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

Podľa § 41 ods. 2 písm. e/ Ex. por. osvedčenie o dedičstve je jedným z exekučných titulov aprobovaných
zákonom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je oprávnený skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov
orgánu, ktorý ho vydal; za správnosť exekučného titulu je zodpovedný oprávnený.
V konaní o námietkach proti exekúcii sa v podstate rieši spor medzi oprávneným a povinným o tom, či sa
exekúcia začala dôvodne. V prejednávanej veci bolo o námietkach povinnej proti exekúcii právoplatne
rozhodnuté uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.10.2012, č.k. 15 Er/3517/2012 - 16,
ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2013, č.k. 21CoE/638/2012
- 25, a to v jej prospech; v dôsledku toho bola exekúcia ex lege (§ 50 ods. 4 Ex. por.) zastavená.
Vzhľadom na výsledok vyššie uvedených konaní je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením
oprávneného; preto otázka, kto zavinil zastavenie exekúcie, už nemôže byť predmetom skúmania
odvolacieho súdu v tomto konaní.

Výška priznaných trov exekúcie nebola predmetom odvolania, a preto sa odvolací súd s poukazom na
ustanovenie § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
touto otázkou nezaoberal.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti
ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie bolo členmi senátu prijaté jednohlasne (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.