Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6CoE/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210205902
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8210205902.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej Y. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, X., za účasti
vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká
16, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o vymoženie 863

Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov z 3.1.2012 č.k.
3Er 672/2010-17 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie vo výroku o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením exekučné konanie
zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

exekučného konania a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekučného konania.

Rozhodnutie odôvodnil aplikujúc ust. § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.
Keďže neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie exekúcie, prvostupňový súd zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a mal za to, že účastníkom konania nevznikli trovy potrebné
na účelné vymáhanie nároku.

Vedľajší účastník v odvolaní namietal, že mu neboli priznané trovy konania, ktoré si riadne uplatnil v
návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 5. 9. 2011.

Oprávnený namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že uznesenie je správne.

Podaným návrhom zo dňa 9.8.2010 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na podklade
rozhodcovského rozsudku.

Uznesením č.k. 3Er 672/2010-10 zo dňa 28.3.2011 prvostupňový súd zamietol žiadosť o udelenie
poverenia z dôvodu, že z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy

a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.5.2011.Dňa 5.9.2011 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do predmetného
exekučného konania a navrhlo exekučné konanie zastaviť s poukazom na neprijateľnú rozhodcovskú
doložku.

Ust. § 93 ods. 2 O.s.p. v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny
záujem právnickej osoby, ktorej cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu
počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2. Z
dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v
znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú
zriaďovanérôzneprávnickéosobynajmäzdruženiaasúvisíajstranspozíciourôznychsmernícurčených
na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania

a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka.
Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom
na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do
konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by

bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“.

Niet rozumného dôvodu vylučovať z aplikácie procesného kódexu práve ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.
(v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.). V exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku

sa posudzujú aj otázky, ktoré majú význam v základnom konaní Nejde teda len o aspekt vymoženia
bez ďalšieho. Najmenej v upozornení a podnetoch vedľajšieho účastníka treba vidieť jeho význam aj
vo vykonávacom súdnom konaní.

V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti záver písomných pripomienok k prejudiciálnej otázke
položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta:

Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup
združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Zákonom by mohol členský štát vylúčiť vedľajšie intervencie v exekučných konaniach. Slovenská
republika vylúčila vedľajšiu intervenciu len v § 93 ods. 1 O.s.p. (rozvod, neplatnosť manželstva a jeho
existencia). Systematika pritom podporuje záver, že ak zákonodarca explicitne vedľajšiu intervenciu

nevylúčil priamo v ustanoveniach Exekučného poriadku a v jedinom ustanovením Občianskeho
súdneho poriadku obsahujúcom vylúčenie to neurobil, niet dôvod na záver, že zákonodarca sledoval
vylúčenie vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale

nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 vníma vedľajšiu intervenciu (§ 93 ods.
2 O.s.p.) ako úpravu založenú na čl. 8 cit. smernice Rady 93/13/EHS.

„Smernica 93/13/EHS nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľa musia mať právo vstupovať

do sporov o individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 uvedenej
smernice priznáva takýmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov
spotrebiteľov. Smernica teda mlčí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľa v individuálnych
sporoch. Toto mlčanie sa však v žiadnom prípade nemá chápať ako zákaz takejto účasti: z článku 8
smernice 93/13/EHS jasne vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktorú sú priaznivejšie

pre spotrebiteľov ako tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie
vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní.“

Nepripustenie vedľajšej intervencie v exekučnom konaní zakotvením v zákone by nebolo v kolízii s
unijným právom (porov. C-470/12). Skutočnosť je však taká, že okrem rozvodových vecí, veci o určenie,
či manželstvo je alebo nie je a o neplatnosť manželstva sa nepripustenie vedľajšej intervencie iných
vecí netýka (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Návrhy vedľajšieho účastníka preto môžu mať relevanciu pri ukončení

porušovania čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Vymáha sa okrem iného neprijateľná sankcia 91,25% p.a.

K problematike vedľajšieho účastníka v exekučnom konaní zaujal stanovisko Najvyšší súd SR (Rc
12/2013). Odvolací súd sa z hore uvedených dôvodov odklonil od tohto stanoviska, ktoré vychádza z
uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz28.novembra2008sp.zn.1Cdo106/2008.Najvyšší

súd v uvedenom rozhodnutí ako súd dovolací posudzoval rozhodnutia nižších súdov z obdobia pred
zapracovaním inštitútu vedľajšej intervencie v kolektívnom záujme (§ 93 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol do
procesného kódexu doplnený novelou vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnou od 15.10.2008.
Súdy v tomto období, ale aj teória práva a odborná literatúra pochopiteľne nemohli vychádzať z nového
ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ku ktorému pred jeho schválením neexistovala žiadna odborná diskusia.

Nemožno prehliadnuť, že možnosť vedľajšej intervencie v exekučnom konaní s určitými obmedzeniami
nie je vylúčená ani v názoroch sudcov najvyššieho súdu (porov. odlišné stanovisko JUDr. Rudolfa Čirča
napr. vo veci 6Cdo 207/2011).

Inštitút zastúpenia vedľajšiu intervenciu len ťažko nahradí, pretože plnomocenstvo je z hľadiska jeho
získania značne problematické ak nie takmer nemožné (napr. prípady osôb na neznámom mieste).

Vedľajšia intervencia vo svetle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je efektívnym prostriedkom ochrany
spotrebiteľa a môže predísť aj náhradám škody proti štátu pre porušenie unijného práva.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku

3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu.

Vedľajší účastník však vstúpil do konania a podľa jeho podania sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa
účinkov neprijateľnej rozhodcovskej doložky za stavu, keď exekučný súd ex offo spotrebiteľovi v tomto
smere ochranu už právoplatne poskytol (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-168/05
Mostaza Claro, C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial, C-243/08 Panon).

Za takejto situácie odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods.

1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.