Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203679
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412203679.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: A. F., bytom H. M. č. XX/XX, N. F., o vymoženie sumy 1.660,83
Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2Er/642/2012-13
zo dňa 14. novembra 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
Exekútorský úrad v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex 3775/12. S
odkazomna§3-5,§29,§44zákonač.233/1995Z.z.ExekučnéhoporiadkuaobsahunálezuÚstavného

súdu sp. zn. III ÚS 322/2010 vyslovil zaujatosť súdneho exekútora vo veci pre vzťah k oprávnenému.
Ústavný súd Slovenskej republiky v predmetnom náleze konštatoval, že nezlučiteľnosť funkcie súdneho
exekútora s funkciou pracovného pomeru predstavuje záruku nezávislosti a nestrannosti, nakoľko v
opačnom prípade môže vzniknúť pochybnosť o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom
konania. S ohľadom na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Krutý bol v minulosti v pracovnoprávnom
vzťahusoprávneným,jemožnéspochybniťjehonestrannosťavysloviťjehozaujatosť.Nazabezpečenie

zákonnosti priebehu exekúcie a práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie je preto potrebné tieto
skutočnosti zohľadniť. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie oprávnený, v ktorom navrhuje, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu sp. zn. III ÚS 322/2010 oprávnený
uvádza, že ide o individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka len konkrétneho konania a zaväzuje tak iba
účastníkov toho daného konania. Všeobecné súdy v iných prípadoch týmto nálezom nie sú viazané.
Poukazuje tiež na početné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré sa nestotožnili s názorom,

že pracovnoprávny vzťah medzi oprávneným a súdnym exekútorom z minulosti môže mať vplyv na
nezaujatosť a nestrannosť súdneho exekútora v konaní. Oprávnený je toho názoru, že skutočnosť,
že súdny exekútor bol v minulosti radovým zamestnancom oprávneného, nezakladá jeho pomer k
účastníkovi konania, ktorý by mohol mať za následok vyslovenie jeho zaujatosti a viedol by k jeho
vylúčeniu z vykonávanej exekúcie.Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, čo do výroku,
avšak nie vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Súd preto vyzval oprávneného, ako aj
súdneho exekútora v súlade s postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. na vyjadrenie k možnému inému
právnemu posúdeniu predmetnej veci odvolacím súdom. Odvolací súd vo výzve poukázal na možné
použitie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s posúdením zákonnosti predloženého exekučného
titulupodľaustanovení§53anasl.zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,ustanovenízákonač.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vo vzťahu k otázke prípustnosti nekalých zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách, zákonnosti rozhodcovskej doložky a tým spojenej otázke právomoci
rozhodcovského súdu, ktorý vo veci konal.

Oprávnený, ani súdny exekútor sa k obsahu doručenej výzvy v danej lehote nevyjadrili.

Odvolací súd preto vo veci pristúpil k posúdeniu otázky zákonnosti vedenej exekúcie.

Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad
so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach
skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V
prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, je namieste

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal
za následok neudelenie poverenia.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor,

nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011). Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 6Cdo 1/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011, nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.

Pre rozhodnutie odvolacieho má zásadný význam skutočnosť, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá
v súlade so zákonom, rešpektujúc práva povinného ako spotrebiteľa, a či táto zmluva nespĺňa
charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ktorá by stavala spotrebiteľa do zjavne nevýhodnej pozície

slabšieho účastníka zmluvného vzťahu.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Z jeho rozhodovacej
činnosti je súdu známe, a vyplýva to aj z predložených dokladov, že k podpisu rozhodcovských

zmlúv dochádza zároveň s uzavretím zmluvy o úvere, kde v zmluvnom vzťahu vystupuje oprávnený
v pozícii poskytovateľa finančných prostriedkov. Spotrebiteľ, povinný, je pozícii, kedy má možnosť
podmienky stanovené oprávneným prijať bez výhrad a predložené písomné doklady podpísať, alebozmluvný vzťah nevznikne. Rozhodcovská zmluva je takto podpisovaná v čase nižšej bdelosti povinného,
kedy si neuvedomuje prípadné dôsledky tohto kroku pre prípad budúceho možného sporu a je
známe, že s okolnosťami a následkami prípadného rozhodcovského konania povinný nie je podrobne

oboznamovaný.

S odkazom na formuláciu zmluvných ustanovení súd musí konštatovať, že rozhodcovská zmluva
spísaná ako súčasť obchodných podmienok, tzv. formulárovej zmluvy bez možnosti individuálneho
dojednania či ovplyvnenia obsahu zo strany spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná
podmienka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, že
sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.
Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do
vyjednávacejpozície,akoajčodoinformovanostivnevýhodnompostaveníoprotidodávateľovi(Mostaza
Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak
v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy
považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať
žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou

zmluvou.

Je nesporné, že rozhodcovský súd je oprávnený prejednať vec v rozhodcovskom konaní len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené závery vo vzťahu k vysloveniu neplatnosti

uzavretej rozhodcovskej zmluvy ako nekalej zmluvnej podmienky je namieste konštatovanie, že
rozhodcovský súd nemal oprávnenie vydať rozhodcovský rozsudok. Ak zo strany účastníkov zmluvného
vzťahu nebolo dané platné splnomocnenie rozhodcovskému súdu konať, ním vydaný rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Pre vykonanie
exekúcie preto chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Na splnenie

tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k
možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa ako vecne správne, čo do výroku napadnutého rozhodnutia, pričom svoje rozhodnutie

odvolací súd primerane odôvodnil.Exekučný súd postupoval správne, keď sa zaoberal tiež otázkou možnej zaujatosti súdneho exekútora
vo vzťahu k účastníkom konania a následne spochybnením jeho nestrannosti. Táto skutočnosť však
sama osebe nepostačuje pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Podstatnou

skutočnosťou a záverom, ktorý mal byť vyslovený je to, že na vykonanie exekúcie chýba základný
predpoklad, právoplatný exekučný titul. Posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu
spotrebiteľského, vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto rozhodnutia má za následok absenciu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený takto
nedisponuje právoplatným exekučným titulom a exekúciu nie je možné nariadiť, a to bez ohľadu na

osobu súdneho exekútora.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.