Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106211228
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7106211228.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: L.. Z. G., D.. XX.XX.XXXX, N. S. G., O. X, o vymoženie 669,18
€ s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad
Košice, Moyzesova 34, pod sp. zn. 482/06, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu

Košice I č. k. 26Er/1921/2006-14 zo dňa 27.06.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a m i e t a návrh oprávnenej na prerušenie konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. 26Er/1921/2006-14 zo dňa
27.06.2012 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň

rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti súdneho exekútora súd prvého
stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. JUDr. Karola Mihala.

Exekučným titulom v danom prípade bola Notárska zápisnica sp. zn. D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/
XXXX, D. XXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2005, spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom
v Partizánskom, ulica Generála Svobodu 1069/4. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 13.5.2005,

ktorá bola uzavretá medzi oprávnenou a povinným zistil, že oprávnená poskytla povinnému úver vo
výške 464,71 €, pričom povinný sa zaviazal tento úver vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 371,77 €.
Povinný v úverovej zmluve splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, aby v mene povinného uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným exekučným titulom, teda aby v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy o
úvere a uznal jeho záväzok uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Podpis

advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ako splnomocneného zástupcu povinného, v notárskej zápisnici bol na
zmluve vopred predtlačený, ktorý na základe takto udeleného splnomocnenia uznal dlh za povinného
voči oprávnenému vo výške 809,69 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy
669,18 € od 20.09.2005 do zaplatenia.

Po citácii ustanovení § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“) súd prvého stupňa dospel k záveru, že udelenie splnomocnenia ako formadohody o zastupovaní, teda dvojstranný právny úkon, by mal byť urobený slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby
poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje. Advokát je povinný chrániť práva a

oprávnené záujmy zastupovaného, ktoré nesmú byť vo vzájomnom rozpore. Ak Mgr. Tomáš Kušnír bol
advokátom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so zákonom a povinnosťami advokáta,
keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal jednoznačne v rozpore so záujmami povinného,
ako svojho klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho
splnenie (do 03.01.2006) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice.

Konštatoval, že povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu
výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať
prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte
záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného
dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše
nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom

rozsahu)vôbecvbudúcnostinastanú.Naviacpovinnýsinemoholdobrovoľnevybraťprávnehozástupcu,
pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne
úzko spolupracuje s týmto advokátom.

Spôsob, akým bol advokát ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený, jednoznačne
dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred

naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o úvere, musel prijať oprávneným
vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom
povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť
zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o úvere ako celok.

Súd preto považuje takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt

záujmov za absolútne neplatné s poukazom na dikciu ustanovenia § 39 OZ. Na základe uvedeného,
exekučný titul- notárska zápisnica, spísaná s advokátskym koncipientom Mgr. Tomáša Kušníra, je
neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Na základe uvedeného mal súd za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd dospel
k záveru, že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c)

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a navrhla uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhla prerušiť konanie

podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a
Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky.

Oprávnená namietala, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom
odňal možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne

právne posúdil. Poukázala na to, že súd prvého stupňa sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal
preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu
neprináleží. Konštatovala, že súd prvého stupňa nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už

súdprvéhostupňapreskúmalsúladexekučnéhotitulusozákonomsvýsledkomabsolútnejnerozpornosti
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi.

Oprávnená v podanom odvolaní ďalej poukázala na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade
notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasí. Základnou

vlastnosťou notárskej listiny je totiž jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsahsa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať
do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkla, že
všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v

súlade s platnými predpismi. Zdôraznila, že povinnej nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy
cestou zrušenia zápisnice de iure alebo domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie
je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom.
Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom

prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah
notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd nestotožnil s touto interpretáciou ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnená žiadala, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Oprávnená ďalej namietala, že súd prvého stupňa svojím postupom porušil princíp legality, zásadu

začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Súd prvého stupňa zaobchádzal odlišne s povinným na strane jednej a oprávnenou
na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon všetkých práv a oprávnená mala v konaní
pred súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to z dôvodu jej postavenia ako obchodnej spoločnosti
podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Namietala, že nemala možnosť reagovať na

akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu a
nemala možnosť ani ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal
nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo
k zmareniu exekúcie.

Uviedla, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený legitímny dlh a nútene ho

preto voči povinnému vymáha. Súd prvého stupňa vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila,
že plnomocenstvo nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie
je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 OZ. Poukázala na to, že plnomocenstvo udelené v zmluve

o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v
čase jeho vzniku, teda napríklad súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením
plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu
zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo
na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti

platného právneho úkonu. Oprávnená vytýkala súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem
zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 OZ je na
neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a
nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu.

Za nesprávny považovala aj názor súdu prvého stupňa, že notárska zápisnica, ako exekučný titul, musí

byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne
s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno
súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. K návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. poukázala na najnovší vývoj rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je

porušenie základných práv a slobôd s tým, že citovala § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný
súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú
základných ľudských práv a slobôd. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo
posúdenie náležitostí notárskej zápisnice.

Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoruEurópskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v
nasledovnom znení:

„1). Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,

ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2). Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu

Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z
ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu oprávnenej nie je možné vyhovieť.

Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je označená oprávnená a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok vykonateľnosti notárskej
zápisnice je aj vyhlásenie povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Z obsahu notárskej zápisnice zo dňa 04.12.2005, napísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so
sídlom v Partizánskom, ul. generála Svobodu 1069/4 pod sp. zn. D. XXXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX,
D. XXXXX/XXXX vyplýva, že osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku nebolo spísané s

povinným, ale tento úkon vykonal Mgr. Tomáš Kušnír, advokát Advokátskej kancelárie, so sídlom v
Bratislave.

Za takejto situácie bolo pre posúdenie platnosti a vykonateľnosti notárskej zápisnice, ako exekučného
titulu, potrebné vyporiadať sa s platnosťou tohto úkonu, vykonaného inou osobou v mene povinného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia orgánu (zákonné zastúpenie)

alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za
týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia (§ 31 ods. 1 OZ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy (dohody

o plnomocenstve) podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide tu o dvojstranný
právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v
plnomocenstve oprávnená ho zastupovať.Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká, musí obsahovať všetky náležitosti právneho
úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov
medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi

osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov.

V posudzovanom prípade bol povinný nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj
plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého určila práve oprávnená, a v ktorom ho splnomocnila
na spísanie predmetnej notárskej zápisnice- exekučného titulu. Za takejto situácie je tu preukázateľný
rozpor záujmov medzi splnomocneným zástupcom povinného Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným, čo

je zjavne prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve.

S poukazom na § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,
o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami oprávneného.

Napriek uvedeným skutočnostiam v notárskej zápisnici splnomocnený zástupca uznal právny záväzok
povinného vo výške 24.393,- Sk s tým, že táto suma sa bude ďalej úročiť úrokom z omeškania vo výške
0,25 % denne od 20.09.2005 do zaplatenia.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom k zastaveniu exekúcie.

Zuvedenéhojezrejmé,žeMgr.TomášKušnírnemoholprednotáromplatneavmenepovinnéhovyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, a to pre rozpor
záujmu zástupcu a zastúpeného.

Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

V priebehu odvolacieho konania oprávnená s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhla konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení:

„1). Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2). Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Zároveň navrhla podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušiť konanie za účelom podania návrhu
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel
k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh

ústavnému súdu na zaujatie stanoviskaPodľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd preruší konanie, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno inter alia prerušiť. V zmysle odkazu ide napríklad o § 14 zákona o konkurze a vyrovnaní v
znení neskorších predpisov alebo o § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z., ktoré zákony expressis verbis ustanovujú podmienky,

za ktorých sa exekučné konanie prerušuje.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení na exekučné konanie možno teda aplikovať ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok
v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie, okrem osobitným zákonom
stanovených prípadov, medzi ktoré nespadá prerušenie konania v zmysle ustanovení O.s.p..

Z uvedených dôvodov ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. ani § 109 ods. 1 písm. bň O.s.p na
exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiada
oprávnená.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva
v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ je predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho

práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti)
teda musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle,
že ho determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ
nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne

zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú
v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, je zrejmé, že prejudiciálne
otázky, ktoré majú byť Súdnemu dvoru EÚ podľa návrhu oprávnenej predložené, sú irelevantné vo
vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a ich potenciálne zodpovedanie naň nemá reálny dosah. Na základe

uvedenéhovposudzovanomprípadenevzniklapotrebastanoviťhraniceaplikovateľnostiúniovéhopráva
Súdnym dvorom EÚ.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. b) a písm. c) O.s.p. zamietol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 142 ods. 1 O.s.p..

Oprávnená bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto na náhradu trov odvolacieho konania,
ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004

Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.