Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Minks

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/81/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205200516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4205200516.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinný: W. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., X. XX/XX, t. č. I. M., o vymoženie
sumy 248,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
zo dňa 21. mája 2012, pod č. k. 9Er/17/2005-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21. mája 2012, č. k. 9Er/17/2005-15 návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietol. Exekúciu pod sp. zn. 9Er/17/2005 vedenú u súdnej exekútorky
Mgr. Kataríny Baňárovej, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská Streda, Nám. Á. Vámbéryho č.
5249/138, pod EX 28/05 vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. Zároveň priznal súdnej exekútorke
Mgr. Kataríne Baňárovej trovy exekúcie vo výške 141,39 eura, pričom na ich zaplatenie zaviazal
oprávneného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na

obsah ustanovení § 103 OSP, § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g/ § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, §
47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 OZ. Súd prvého stupňa na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vydal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňárovej dňa 31.
01. 2005 poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je notárska zápisnica N 2546/2004, Nz
74420/2004, spísaná v Notárskom úrade notára JUDr. Jarmily Kováčovej v Bratislave dňa 10. 10. 2004.
Dňa 25. 05. 2009 predložil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby

súd vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Pôvodná súdna exekútorka
Mgr. Katarína Baňárová dňa 29. 09. 2009 doručila na tunajší súd rozpis vzniknutých trov exekúcie.
Preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že notárska zápisnica bola spísaná osobou oprávnenou,
ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr.
Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice

je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej
zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej
obsahu. Daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného plnomocenstva
splnomocnenému zástupcovi. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi
na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom
povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením

zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti)
namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. A teda táto zmluvaobsahuje s poukazom na § 39 OZ neprijateľnú podmienku, pretože úkon vychádzajúci z neprijateľnej
podmienky je neplatný. Zároveň došlo aj k porušeniu ust. § 54 ods. 1 OZ, v danom prípade sa povinný
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu vzniknú až v budúcnosti, alebo si inak zhoršiť svoje

postavenie. Takýmto konaním bola povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah notárskej zápisnice aj
keď práve jej účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej zápisnice exekučný
titul. Poukázal na to, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z
hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie
exekučného konania, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil. O

trovách konania rozhodol s aplikáciou ustanovení § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných
konaniach, konkrétne § 27a, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15, § 22 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky a
celkovo priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 141,39 eura vrátane 20 % DPH a na jej úhradu
zaviazal oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného

súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár
má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a
preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade

úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového
obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože
je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Uviedol,žeoprávnenéhoplatnánotárskazápisnicamárovnakéúčinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu,

a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že
exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným
titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
bolipodkladomprerozhodnutiesúduojehoprávnompostavení,akoajnamietal,ženeboloboznámenýs

tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom
dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne „vadnosti“ udeleného
plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie
v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal
na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo

v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak
neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na
uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku
zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať
len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom

žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje
povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.

Následne podal oprávnený samostatný návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) je možné za neprijateľnú
zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek
odvolaťaktorýmdobrovoľnesplnomocnilfyzickúosobunaspísanienotárskejzápisniceakoexekučného
titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v

súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo procesným postupom podľa § 212 ods. 1
OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu

prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/

OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
(Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,

podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),

čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh
oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom spísaným vo
forme zápisnice dňa 14. 12. 2004, advokátom JUDr. Martinom Máčajom, požiadal súdneho exekútora

o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 286,62 eura spolu s príslušenstvom.
Za exekučný titul označil notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 2846/2004,
NZ 74420/2004, ktorú vyhotovila notárka JUDr. Jarmila Kováčová. Súdna exekútorka Mgr. Katarína
Baňárová doručila dňa 20. 01. 2005 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ku ktorej pripojila návrh na vykonanie exekúcie, Notársku zápisnicu označenú ako exekučný

titul, plnomocenstvo. Súd prvého stupňa poveril dňa 31. 01. 2005 súdneho exekútora vykonaním
exekúcie.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 10. 12. 2003, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť
povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky

a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo
pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný,
ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu
(Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní
záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba

notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až
do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.

Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2
OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa,

prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným
právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku
z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor
podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri

uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným,
v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú
výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Odvolací súd poukazuje aj na
to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase,
keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať,

či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré
môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. §
39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si
určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc.

Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho
dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho

úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými
argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto s poukazom na dôvody uvedené v tomtorozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.