Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611204748
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8611204748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: PEMA SLOVAKIA, spol. s r.o.,
so sídlom Pri prachárni 20, 040 01 Košice, IČO: 31 665 802, právne zastúpený GRABAN, TORMA &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, konajúcou JUDr. Imrichom
Tormom,LL.M.,advokátomakonateľomspoločnosti,protižalovanému:BATRIX,s.r.o.,sosídlomTurany
nad Ondavou 104, 090 33 Turany nad Ondavou, IČO: 36 499 731, právne zastúpený JUDr. Marek
Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, o zaplatenie sumy 3.715,20 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 3Cb/53/2011-155 z 23.10.2014, zhodou

hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša trovy
právnehozastúpeniavodvolacomkonanívovýške149,48eurdo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy vo výške 1.438,- eur pozostávajúce zo súdneho poplatku za odpor vo výške 222,50
eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.215,50 eur, všetko na účet právneho zástupcu žalovaného
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd vychádzal z toho, že žalobca uplatňuje v konaní zostatok nezaplatených nárokov

plynúcich mu z vyúčtovania predčasne ukončeného leasingu, podľa leasingovej zmluvy č. LO 1659.
Odkazuje na Dohodu o splácaní dlhu zo dňa 14.10.2010 a tvrdí, že mu na splnení povinností podľa tejto
dohody zostal žalovaný dlžný sumu 3.715,20 eur. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil,
že leasingový vzťah založený zmluvou o finančnom leasingu č. LO 1659 bol predčasne ukončený a
žalovaný vrátil žalobcovi predmet leasingu dňa 30.6.2010. Faktúrou č. 201006284 z 10.8.2010 žalobca
vyúčtoval žalovanému nároky súvisiace s predčasným ukončením leasingu na sumu 6.167,97 eur. V
rámci špecifikácie vyúčtovania sa vychádzalo aj zo znaleckým posudkom určenej všeobecnej hodnoty

predmetu leasingu vo výške 7.854,- eur, určenej v čase, keď nájomca predmet leasingu vracal žalobcovi.
Žalobca však predmetný náves krátko po jeho prevzatí od žalovaného odpredal ďalšej obchodnej
spoločnosti KB DREVO, s.r.o. za sumu 11.600,- eur bez DPH. Vo vyúčtovaní ukončeného leasingu
tak došlo k značnému podhodnoteniu predmetu leasingu na úkor žalovaného. Znalecký posudok
žalovaný písomne namietal. Rozdiel hodnoty určenej znaleckým posudkom a skutočnej predajnej ceny
predstavoval 3.746,- eur bez DPH, čo prevyšuje výšku žalobou uplatňovanej pohľadávky. Jednotlivé
položky špecifikácie vyúčtovania ukončeného leasingu sú nezrozumiteľné. Žalobca ich v priebehukonania nevedel súdu vysvetliť. Až 24.10.2014 predložil súdu leasingovú zmluvu. Dohodu o uznaní
záväzku nepodpísala za žalovaného oprávnená osoba, preto je tento úkon neplatný. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno týkajúce sa uplatňovaného nároku, preto súd žalobu zamietol.

Žalovanému, úspešnému v konaní, priznal s odkazom na aplikáciu ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu
trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku i zo špecifikovaných úkonov nákladov
právnej služby.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), písm. f) O.s.p.. Namieta, že prvostupňový súd v rámci
svojho rozhodovania prihliadal na skutočnosť, ktorá z dokazovania nevyplynula. Prihliadal na ničím

nepodložený argument o údajnom podhodnotení predmetu leasingu len s ohľadom na to, že žalobca bol
schopný predmet leasingu predať za vyššiu cenu, ako bola jeho reálna hodnota podľa predloženého
znaleckého posudku. Prvostupňový súd zároveň konštatoval, že k predaju predmetu leasingu došlo
údajne bezprostredne po odovzdaní predmetu leasingu žalovaným, pričom k predaju došlo cca po pol
roku od jeho prevzatia od žalovaného. Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že sa nijakým spôsobom

nevyporiadal a neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to,
že žalovaný v osobe konateľa spoločnosti poveril svojho syna uzatvorením Dohody o uznaní dlhu, tento
dlh následne splácal a prestal ho splácať z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Dlh spochybnil
prvýkrát až v odpore voči vydanému platobnému rozkazu. Na zistený skutkový stav súd neaplikoval
ustanovenie § 407 ods. 3 Obch. zák., ktorý jednoznačne hovorí o tom, že čiastočné plnenie dlhu má

účinky uznania dlhu. Podľa jeho názoru, ani rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho odôvodnení nespĺňa
náležitosti o presvedčivosti, nemá náležitosti dané ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., ani náležitosti
vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu SR alebo aj Najvyššieho
súdu SR. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobnému návrhu
v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania,

alternatívne navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu 1.stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nemá pravdu,
ak tvrdí, že trhová a znalecká cena veci je rozdielna, pretože jednou z metód znaleckého oceňovania
je aj porovnávacia metóda, ktorá berie do úvahy trhovú hodnotu rovnakých vecí a ich porovnávaním
stanovuje znaleckú cenu, ktorá má charakter trhovej ceny. Ak žalobca predal vec za sumu 11.600,-

eur bez DPH a žalovanému ocenil vec pre účely vyúčtovania skončeného leasingu na sumu 7.854,-
eur bez DPH, nie je to dôsledkom údajnej šikovnosti žalobcu pri predaji veci, ale podľa jeho názoru
ide skôr o nekalú praktiku zo strany žalobcu pri oceňovaní veci so snahou sa bezdôvodne obohatiť
na úkor bezmocných podnikateľov, ktorí z dôvodov zlej ekonomickej a hospodárskej situácie vracajú
predmet leasingu. Samotný rozdiel ceny preukazuje podhodnotenie predmetu leasingu. Dohodu zo

14.10.2010 nepodpisovala osoba, ktorá by bola oprávnená v mene spoločnosti konať. Zástupca žalobcu
pri podpisovaní tejto dohody vedel, že ju podpisuje osoba, ktorá nie je oprávnená konať za spoločnosť.
Aj pri aplikácii ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. je potrebné mať na zreteli, že žalovaný svojimi písomnými
vyjadreniami adresovanými žalobcovi dával jasne najavo, že neuznáva cenu určenú znalcom a považuje
ju za veľmi nízku. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uplatňuje si

aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 149,48 eur.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania.
Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec
ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou by boli

len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po preskúmaní
napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v zmysle uvedených zásad dospel odvolací
súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní žalobca odvádza svoje nároky od záväzkového vzťahu založeného

účastníkmi tohto konania Leasingovou zmluvou č. LO 1659 z 5.5.2009. Predmet leasingu prevzalžalovaný podľa preberacieho protokolu z 18.6.2009. Medzi stranami v konaní nebolo sporným to, že
došlo k predčasnému ukončeniu leasingu z podnetu žalovaného, čo potvrdzuje napokon aj odovzdávací
protokol pri ukončení leasingu z 30.6.2010 (č.l. 111 spisu).

Žalobca podľa podanej žaloby odvádza svoje nároky z obsahu dohody o splácaní dlhu zo 14.10.2010
týkajúcej sa aj faktúry č. 201006284 na sumu 6.167,91 eur, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval
predčasne ukončený leasing (faktúra na č.l. 9 spisu a vyúčtovanie na č.l. 110 spisu).

Dohoda o splácaní dlhu zo 14.10.2010 nie je podpísaná konateľom žalovanej spoločnosti. Nepodpisoval
ju ani pracovník, ktorý by v mene spoločnosti bol poverený konať. Podľa textu na osvedčovacej doložke
pravosti podpisu a podľa svedeckej výpovede, podpísal ju syn konateľa žalovanej spoločnosti, ktorý

nemal v spoločnosti postavenie, ktoré by ho oprávňovalo na podpis takejto listiny o právnom úkone. K
písomnému právnemu úkonu nebola doložená ani písomná plná moc a ani v texte listiny sa neuvádza,
že by za spoločnosť konal na základe splnomocnenia. Účinky uznania dlhu v zmysle ust. § 323 ods. 1
Obch. zák. sa viažu na písomný právny úkon. Syn konateľa žalovanej spoločnosti nebol v spoločnosti
v postavení osoby, ktorá by bola poverená pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou a nešlo ani o

osobu, ktorá by bola písomne poverená na podpísanie takejto dohody o uznaní záväzku. Absolútna
neplatnosť právnych úkonov pôsobí voči každému, preto sa jej môže dovolať každý, a to bez časového
obmedzenia, pretože toto právo nezaniká, ani sa nepremlčuje. Súd vyvodzuje dôsledky z absolútnej
neplatnosti právneho úkonu z úradnej povinnosti (ex officio), t.j. bez toho, aby niekto vôbec dal podnet
(návrh). Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku. To znamená,

že právny úkon je od počiatku, t.j. od jeho vzniku neplatný. K dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa
o neplatnosti tejto dohody možno dodať len to, že ak zmluvu uzatvára za niektorú zo zmluvných strán na
základe prípadnej hmotnoprávnej plnej moci zástupca (§ 31 ods. 1 Obč. zák.) musí zo zmluvy vyplývať,
že tak koná ako zástupca (§ 32 ods. 1 Obč. zák.). V predmetnej veci však nešlo podľa obsahu zmluvy
o písomné plnomocenstvo na uzavretie takejto zmluvy a tak, ako je už konštatované nešlo ani o osobu,

ktorá by bola oprávnená konať v mene žalovanej spoločnosti v zmysle ust. § 15 a § 16 Obch. zák..

K účinkom žalobcom sa domáhajúcej aplikácie ustanovenia § 407 ods. 3 Obch. zák. treba konštatovať
nasledovné.

Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Tieto faktické úkony, ako má na mysli citované ustanovenie Obch. zák. sa považujú za uznanie záväzku
a spôsobujú následky uvedené v ustanovení § 407 ods. 1 a § 323 ods. 1 Obch. zák.. Ustanovenie §
407 ods. 3 Obch. zák. spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých okolností, že možno
v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku) vznik
vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania (ak nešlo o záväzok premlčaný).

Ak uznanie dlhu založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že záväzok v dobe uznania
trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (žalobca) domáha splnenia tohto záväzku, spočíva dôkazné
bremeno ohľadom neexistencie záväzku na dlžníkovi (žalovanom).

Medzi stranami nebolo sporným to, že pri ukončení leasingovej zmluvy sa má urobiť vyúčtovanie, na
ktorého výšku má vplyv aj hodnota odovzdávaného predmetu leasingu nájomcom jeho prenajímateľovi.

Tak to napokon zodpovedá aj všeobecným obchodným podmienkam, ktoré sú prílohou leasingovej
zmluvy č.l. 10.

Z obsahu dôkazov, ktoré vykonal súd prvého stupňa vyplýva aj to, že po odovzdaní predmetu leasingu
žalovaným žalobcovi 30.6.2010 bol následne vyhotovený znalecký posudok znalca Ing. T. na všeobecnú
hodnotu návesu (č.l. 111 p.v. až 115 spisu), podľa ktorého bola táto hodnota vyčíslená na 7.854,- eur

bez DPH.Tento znalecký posudok žalovaný namietal listom, ktorý bol žalovanému doručený 7.9.2010 (č.l. 120
spisu). Na tento list odpovedal žalobca listom z 10.9.2010 (č.l. 119 spisu), ktorým námietky žalobcu
označil za neopodstatnené. Každopádne však žalobca predmet leasingu následne odpredal spoločnosti

KB DREVO, s.r.o. a cenu kupujúcemu vyúčtoval faktúrou z 1.12.2010 na sumu 11.600,- eur bez DPH
(č.l. 118 spisu). Toto v podstate žalobca ani v konaní nerozporuje.

Rozdiel medzi cenou vracaného predmetu leasingu a skutočnou predajnou cenou je skutočne 3.746,-
eur bez DPH tak, ako to konštatuje v dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový súd.

Žalovaný nepochybne plnil čiastočne záväzky z vyúčtovania predčasne ukončeného leasingu splátkami
realizovanými v prehľade platieb, a to splátkami zo 7.10.2010, 17.12.2010, 13.1.2011, 9.2.2011,

24.3.2011 a 14.4.2011.

Ak však medzi stranami bolo nepochybným to, že pre výšku vyúčtovaného predčasne ukončeného
leasingu má vplyv aj hodnota veci vracanej leasingovému prenajímateľovi, potom pre účinky aplikácie
ust. § 407 ods. 3 Obch. zák. nemožno obísť ani už vyššie konštatované námietky žalovaného proti
reklamácii znaleckého posudku Ing. T.. Ak účinky § 407 ods. 3 Obch. zák. sú spojené s vyvrátiteľnou

domnienkou trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania, potom z obsahu dôkazov pred súdom prvého
stupňa treba prihliadať na už konštatované námietky voči znaleckému oceneniu ale v neposlednom
rade aj na to, že v súdnom konaní sa preukázalo, že hodnota predmetu leasingu oceneného Ing. T.
nezodpovedala skutočne zrealizovanej predajnej cene predmetu leasingu.

Predmetný právny vzťah je vzťahom z uzavretej leasingovej zmluvy. Právna podstata leasingu nemá

v SR špeciálne zakotvenie v konkrétnom právnom ustanovení, či už Občianskeho alebo Obchodného
zákonníka. Z judikatúry vyplýva, že leasingová zmluva je zmluvou nepomenovanou (inominantnou).
V konkrétnej situácii sa zmluvný vzťah uzatváral medzi podnikateľskými subjektmi, preto išlo o
nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obch. zák.. Nepochybne išlo o druh leasingu označený
termínom leasing finančný, ktorého základnou funkciou (tak, ako je to aj v predmetnej veci) je

zaobstarávacia funkcia a cieľom je spravidla konečný prevod vlastníctva predmetu leasingu.

Finančný leasing možno vymedziť ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je záväzok poskytovateľa
leasingu (prenajímateľa) odovzdať príjemcovi leasingu (nájomcovi) na určitú dobu do užívania vec, či
inú majetkovú hodnotu, ktorú prenajímateľ obvykle za tým účelom zaobstará do svojho vlastníctva na
základe dopytu a podľa výberu nájomcu a záväzok nájomcu zaplatiť náklady spojené so zaobstaraním

leasingu prostredníctvom leasingových splátok. Nájomca má obvykle právo na kúpu predmetu leasingu
do svojho vlastníctva za cenu, ktorá býva označovaná ako zostatková, či zvyšková, pretože vyjadruje
rozdiel medzi cenou predmetu leasingu, resp. nákladmi spojenými so zaobstaraním predmetu leasingu
na začiatku a celkovou výškou tej časti leasingových splátok, ktorými je nadobúdacia, či zaobstarávacia
cena predmetu leasingu splnená.

Ak ide o zmluvu nepomenovanú, relevantným je to, ako tento špecifický súkromno-právny inštitút práva
povinností jeho účastníkov v zmluve konkrétne upravil.

Tak, ako je už uvedené vyššie, nerozporuje sa v konaní, ani v podanom odvolaní, že tento leasingový
vzťah predčasne zanikol ku 30.6.2010. Účastníci konania bližšie neobjasnili súdu, či dôvodom bola
výpoveď zo strany prenajímateľa, alebo či išlo o skončenie vzťahu z podnetu žalovaného dohodou.

Každopádne však podľa výpovede žalovaného pred súdom 1.stupňa oznámil žalobcovi, že išlo z jeho
strany o prekážky pre plnenie leasingovej zmluvy, a preto došlo k ukončeniu leasingu, o čom svedčí
odovzdávací protokol pri ukončení leasingu z 30.6.2010 (č.l. 111 spisu).

Sporným v konaní ostalo iba to, či sa pri vyúčtovaní predčasne ukončeného leasingu má medzi stranami
prihliadať na cenu vrátaného predmetu leasingu určeného znaleckým posudkom Ing. T. alebo na cenu,

za ktorú tento predmet leasingu žalobca skutočne odpredal a cenu vyfakturoval faktúrou z 1.12.2010.Ako už je vyššie konštatované, že bol správny záver súdu prvého stupňa o tom, že nemožno vychádzať
z dohody o splácaní dlhu zo dňa 14.10.2010 pre neplatnosť, a že dôkazy, ktoré boli v konaní pred
súdom prvého stupňa realizované nesvedčia o účinkoch uznania záväzku podľa § 407 ods. 3 Obch.

zák., relevantným pre rozhodnutie v predmetnej veci práve bolo zodpovedanie otázky, či sa má
pri vyúčtovaní prihliadať na hodnotu vráteného predmetu leasingu určeného žalobcom objednaným
znaleckým posudkom (namietaným žalovaným) alebo zo skutočnej predajnej ceny. Za takéhoto stavu
odvolací súd totožne ako prvostupňový je toho názoru, že určujúcou je skutočná predajná cena, za
ktorú žalobca následne odpredal predmet leasingu ďalšiemu záujemcovi. Možno súhlasiť so žalovaným,

že pre určenie všeobecnej hodnoty veci sú dôležité aj porovnávacie metódy, ktoré sa týkajú údajov po
dopyte a predaji takejto veci, čo v danom prípade údaj v písomnom znaleckom posudku následne bol
vyvrátený skutočnou predajnou cenou.

Z týchto dôvodov aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že ak došlo k takémuto rozdielu
v cenách, možno rozdiel týchto cien vyhodnotiť v prospech žalovaného. Ak sa stotožňuje odvolací súd so
záverom súdu prvého stupňa o „podhodnotení“ predmetu leasingu v znaleckom posudku a v písomnom

vyúčtovaní, potom je správny záver súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby, ktorou sa domáhal žalobca
zaplatenia zostatku sumy uvedenej vo vyúčtovaní a vo faktúre, ak táto je nižšia, než vyššie konštatovaný
rozdiel cien v znaleckom posudku a skutočnej predajnej ceny.

Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí žalobného návrhu vecne správne, a preto ho
odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uplatnené odvolacie dôvody nekonštatujú výhrady voči vyčísleniu výšky trov prvostupňového konania
uplatňovaných žalovaným. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí
nárok na náhradu konania. Preto aj v tejto časti v súvisiacom výroku o náhrade trov konania odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa nekonštatujú obsah Všeobecných obchodných podmienok

(ďalej aj VOP), ktoré však na poslednom pojednávaní boli prvostupňovému súdu doručené. Súd sa s
nimi oboznámil a rovnopis týchto listín doručil i žalovanému. Nad rámec potrieb rozhodnutia o podanom
odvolaní možno konštatovať aj to, že aj samotné tieto všeobecné obchodné podmienky kalkulujú aj
s takou situáciou, že môže dôjsť k situácii, kedy sa vo finančnom vyrovnaní pri skončení leasingovej
zmluvy uvedie cena predmetu leasingu ináč, ako sa neskôr zhodnotí alebo získa cena zo zhodnotenia

ďalším nakladaním s predmetom leasingu. Ak dôjde k získaniu výnosu z takéhoto zhodnotenia, môže
byť použitý tento výnos na uspokojenie ďalších nárokov nájomcu, a teda sa vyrovnajú pohľadávky s
ohľadom na vypovedaný predmet leasingu (viď napr. čl. 10.4.8 Všeobecných obchodných podmienok).

Aj tento obsah VOP by nasvedčuje tomu, že záver súdu prvého stupňa, ak prihliadal pri vyúčtovaní
predčasne ukončeného leasingu zo skutočnej ceny získanej predajom predmetom leasingu bol správny.

V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.
mu patrí nárok na náhradu trov konania. Uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, za
vyjadrenie k podanému odvolaniu, preto pri aplikácii ust. § 14 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 3 Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. možno žalovanému priznať na náhrade trov právneho zastúpenia sumu 149,48 eur
(141,09 eur + 8,39 eur). Preto odvolací súd aj v takomto rozsahu náhradu trov žalovanému priznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.