Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8P/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209819
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614209819.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O.

D., Š. XXXX/X, proti odporcovi E. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O. D., Š. XXXX/X, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k
maloletým deťom: V. U., nar. XX.XX.XXXX a G. U., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom v O. D., Š. XXXX/
X, obidvaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, so
sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania V. U., rod. Y. a E. U., uzatvorené XX.XX.XXXX v O. D., zapísané v
knihe manželstiev - matričného úradu O. D. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým

číslom XXX r o z v á d z a.

Maloletá V. U., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej
starostlivosti otca, ktorý je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

Matka je p o v i n n á platiť na výživu maloletej V. U.Á. čiastku 30% životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva tohto rozsudku, vždy do 15. dňa

toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca maloletej.

Maloletý G. U., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého G. U. čiastku 30% životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva tohto rozsudku, vždy do 15. dňa
toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na rozvod jej manželstva uzatvoreného s odporcom
po dlhodobej známosti, ktorý odôvodnila vznikom problémov v dôsledku mimomanželského vzťahu
odporcu. Maloletého syna, pochádzajúceho z manželstva, navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky
a maloletú dcéru navrhla zveriť do osobnej starostlivosti otca.

Na pojednávaniach navrhovateľka vypovedala, že sa chce rozviesť z dôvodu dlhodobej nevery manžela,
trvajúcej už druhý rok. Bývajú síce spolu v dvojizbovom nájomnom byte, ale izby majú podelené - v
jednej býva ona so synom, v druhej manžel s dcérou. Nájomníci sú ako manželia obidvaja, mesačne by
aj s úhradou preddavku na elektrinu mali platiť 200 eur. Stane sa, že aj nezaplatia. Potraviny nakupujúspolu, ale varí si každý sám. Aj ona má priateľa, asi pol roka. Aj keby manžel skončil mimomanželskú
známosť, ona v manželstve zotrvať nechce. Intímny život s manželom nevedú 2 roky. Ona je evidovaná
uchádzačka o zamestnanie. Na účely sociálnych dávok sú posudzovaní ako rodina, poberajú dokopy

190 eur mesačne a rodinné prídavky na ich dvojčatá. Jej zdravotný stav je dobrý, neplatí si žiadne
poistenie, nemá mobilný telefón, majetok väčšej hodnoty nevlastní. Spláca dlh po 20 € mesačne. Obe
maloleté spoločné deti sú v 5. ročníku základnej školy, avšak syn chodí do špeciálnej ZŠ a dcéra do
normálnej ZŠ. Deti mali obedy v škole za 1 euro, ale teraz neodniesli potvrdenie, momentálne obedy v
škole nemajú. Obe deti sú zdravé, v mimoškolskej činnosti nenavštevujú žiadne platené aktivity. Deti

nemajú telefóny, rodičia im neplatia žiadne poistenie. Syn viac inklinuje k matke, strávi s ňou viac času,
dcéra je zase celé dni so svojím otcom. Aj teraz jej dcéra hovorila, že ona si ocka veru nenechá. So
školou deťom pomáhajú oddelene, ona sa učí so synom a manžel s dcérou. Na rodičovské združenia
chodieva obom deťom matka, ale vždy povie otcovi, o čom to bolo. K lekárom chodí väčšinou ona,
pretože chorľavejší je syn, dcéra väčšinou taká chorá nebýva. Od útleho veku detí sa o ne starali tak, že
manželka sa starala o syna a manžel o dcéru. Bolo to vyvolané aj tým, že ona často so synom chodievala

po nemocniciach a manžel zostal doma s dcérou, deti sú už takto zvyknuté, zabehnuté. Deti sa hádajú,
že dcéra pôjde s otcom a syn s matkou, dcéra za matkou nejde, odvráva jej. Deti sú takto zvyknuté. Aj
von chodia oddelene, dievča chodí medzi dievčatá, chlapec medzi chlapcov. Večer sú spolu, doma v
kuchyni sa najedia, idú spať, ale sú takto zvyknuté od malička. Do školy deti, keďže sú obidve školy v
tej istej budove, vodili raz jeden, raz druhý, teraz asi mesiac otec vodieva dcéru a matka syna. Otázku

bývania po rozvode riešili tak, že v byte by zostala ona a manžel by si našiel nejaké iné bývanie, spolu
v byte zostať nemôžu. Partnera matky deti ešte nevideli, dcéra otcovu priateľku videla, boli spolu aj na
prechádzke.

Odporca na pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. S manželkou im to už dlho neklape,

prestali sa rozprávať a vyriešili to tak, že rozvod bude najľahším riešením. Súhlasil s výpoveďou
manželky, pokiaľ ide o vedenie spoločnej domácnosti, aj pokiaľ ide o intímne spolužitie. Má dva roky
vzťah s inou ženou, s ktorou aj chce zostať. Zatiaľ by po rozvode zostal tu, kým si niečo nenájde. Jeho
priateľka je z Z., býva so svojimi príbuznými. Jeho príjem predstavuje dávka hmotnej núdzi. Dcéra jeho
priateľku pozná, vzťah majú normálny, dieťa na ňu reagovalo normálne, nie odmietavo.

Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že sa pridržiava sa zistení uvedených v správe z prešetrenia
pomerov. Rodina spoločne obýva jeden byt a deti sú vychovávané spoločne. Aj keď podľa správy
psychológa každé z detí inklinuje k rodičovi opačného pohlavia, sú zvyknuté bývať vedľa seba a ich
súrodenecký vzťah narušený nie je. Deti nie je vhodné deliť, ide o dvojčatá. Naopak, je potrebné

súrodenecký vzťah budovať. Na výchove detí sa podieľajú obaja rodičia, je to však matka, ktorá s nimi
navštevuje lekárov. Navrhol, aby boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti len jednému z rodičov,
čo je v záujme maloletých detí.

Sobášnym listom účastníkov je preukázané, že uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX v O.. D., u obidvoch

ide o manželstvo prvé. Z ich manželstva pochádzajú maloleté deti - dvojčatá V. U. a G. U., narodení
XX.XX.XXXX, čo je preukázané ich rodnými listami.

Kolízny opatrovník dňa 16.03.2015 pri prešetrení pomerov v rodine podľa jeho správy z 13.04.2015 zistil,
že rodina obýva dvojizbový nájomný mestský byt s kuchyňou a hygienickým zariadením, štandardne

kompletne zariadený novým nábytkom, čistý a útulný. Výdavky na domácnosť sú za elektrinu 60
eur, 127 eur za nájomné. Manželia spolu s deťmi mesačne poberajú dávku a príspevky v hmotnej
núdzi 194,80 eur a prídavok na deti 47,04 eur. Príjemcom dávky je matka, otec je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie a matka má predĺženú neplatenú rodičovskú dovolenku zo zdravotných
dôvodov maloletého G.. Obidve deti navštevujú piaty ročník ZŠ, maloletý G. je integrovaný. Je astmatik,

lieči sa v detskej alergologickej ambulancii. Doplatok za lieky je 5 eur štvrťročne. Maloletá V. je zdravá,
navštevuje počítačový krúžok a doučovanie zo slovenského jazyka. Maloletý G. navštevuje spevácky
krúžok (spieva v súbore vedenom M. U.), chodí na vystúpenia. Deti vedia, že rodičia sa chcú rozviesť,
uviedli, že ich majú rady oboch rovnako. G. uviedol, že by chcel byť s oboma rodičmi, ale viac s
matkou. Deti nevedia posúdiť dôsledky rozvodu rodičov, pretože stále bývajú v spoločnej domácnosti

a obaja rodičia sa na výchove a starostlivosti o ne podieľajú spoločne. Rodičia ako dôvod rozvodu
uviedli polročný vzťah otca detí s inou ženou. Problémy v manželstve trvajú dva roky, pokúšali sa
obnoviť narušené vzťahy. Nežijú spolu intímne, nevedú spoločnú kuchyňu. Každý býva v jednej izbe s
jedným dieťaťom. Po rozvode si otec chce hľadať iné bývanie, matka zostane v byte. Kolízny opatrovník,vzhľadom na to, že deti sú dvojčatá a rodina býva v jednom byte a obaja rodičia sa podieľajú na výchove
detí, neodporučil v prípade rozvodu manželstva rozdelenie detí, ale ich zverenie jednému z rodičov.

Po uskutočnení psychologického pohovoru s rodičmi aj s maloletými deťmi za účelom získania
informácie o aktuálnom prežívaní súčasnej rodinnej situácie a názore pri možnom spoločnom odlúčení,
sa psychológ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš v správe z 26.05.2015 na základe
získaných informácií priklonil k názoru, že maloletí vykazujú preferenciu rodičov opačného pohlavia,
teda V. preferuje postavu otca a G. postavu matky. Silnejšia preferencia rodiča je badateľná u V. a jej

väzbe na otca. Súrodenci testovo nevykazovali voči sebe silné citové väzby. Zistené výsledky môžu
byť ovplyvnené počiatočným výchovným štýlom rodičov, kde boli maloletí od narodenia „priradení“
ku rodičom a súčasnou situáciou, kde maloletí bývajú v izbách s rodičmi oddelene. Nakoľko ide o
špecifický prípad a maloletí sú dvojčatá, bolo by vhodné uvažovať aj nad znaleckým posudkom. V
prípade odlúčenia súrodencov je nutné umožniť pravidelný styk, o ktorom boli rodičia upovedomení a
súhlasia s ním.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3 Zákonaorodinesúdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) účastníci nemajú právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu

alebo pomery účastníkov.

V zmysle označenej právnej úpravy, na základe skutkového stavu zisteného z vyššie označených
dôkazov, súd rozviedol manželstvo účastníkov po zistení vážneho rozvratu manželských vzťahov.
Manželstvo účastníkov je nefunkčné po všetkých svojich stránkach. Manželia síce žijú v spoločnej

domácnosti, ale nehospodária spoločne, nestravujú sa spoločne, nevedú intímny život, nie sú si
pomocou a oporou, nie je medzi nimi citové puto. Nejde o krátkodobý a prechodný nesúlad manželských
vzťahov, podstatne je narušená ich vzájomná dôvera aj komunikácia. Prioritnú príčinu pre rozvod
manželstva vidí súd v porušení jednej zo základných zásad manželstva, ktorou je zásada vernosti,
primárne odporcom, neskôr aj navrhovateľkou. Správanie manžela sa manželia pokúšali riešiť, avšak

neúspešne, minimálne počas doby dvoch rokov.

Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého rodiča na čas po
rozvode manželstva súd zohľadňoval predovšetkým záujem maloletých detí. Ich názor súd zistil v
súčinnosti s osobou disponujúcou odbornými vedomosťami, ktorou je psychológ pôsobiaci na Úrade

práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš. Názor maloletých detí je totožný s názorom ich rodičov
navrhujúcich zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky a maloletej dcéry do osobnej
starostlivosti otca. Súd prihliadajúc na vek maloletých detí (12 rokov), v ktorom sú spôsobilé pochopiť
podstatu inštitútu rozvodu manželstva a ich zverenia do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov,
akceptoval ich vôľu a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Ide o síce atypické

rozhodnutie vzhľadom na skutočnosť, že ide o dvojčatá, na druhej strane nie je v rozpore so záujmom
maloletých detí, neohrozí ich riadny a zdravý vývoj. Deti sú totiž od útleho veku zvyknuté na to,
že starostlivosť o maloletého G. vo väčšej miere zabezpečovala matka a starostlivosť o maloletú V.
zabezpečoval otec. Deti dlhodobo žijú síce v jednom byte, avšak každý v inej izbe s preferenčným
rodičom. Naopak, ich násilné zverenie do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného rodiča, alebo

do striedavej osobnej starostlivosti by znamenalo negatívny zásah do ich prirodzeného prostredia a
ich doteraz budovaného spôsobu života a životného štýlu. Ich súrodenecký vzťah nie je silnejší než
u iných súrodencov napriek tomu, že ide o dvojčatá, čo zrejme pramení z realizovaného spôsobu
výchovy. Zverenie každého z maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča nie je prekážkou
ich ďalšieho vzájomného kontaktu. Je potom irelevantné, že na rodičovské združenia detí chodí ich

matka (školy nimi navštevované sú v tej istej budove), ktorá s deťmi absolvuje aj lekárske vyšetrenia (vo
väčšom rozsahu so synom trpiacim zhoršeným zdravotným stavom, v minimálnom rozsahu s dcérou,
ktorá často chorá nebýva). Každý rodič je oprávnený maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do osobnej
starostlivosti, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Potreba úpravy styku rodičov smaloletými nebola zistená, za súčasných bytových podmienok nebolo nutné ani riešenie zabezpečenia
vzájomného kontaktu súrodencov.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zistených osobných, zárobkových, majetkových pomerov
každého rodiča. Obidvaja sú nezamestnaní, spoloční poberatelia dávky v hmotnej núdzi (vyplácanej
k rukám matky). Ani jeden z nich nevlastní majetok väčšej hodnoty, každý z nich má bežné výdavky
na svoju výživu, rovnako ako maloletí V. a G., ktoré nie sú zvýšené napr. nepriaznivým zdravotným
stavom. Rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletým G. N. V.. Rovnako maloleté deti majú

základné bežné výdavky na svoju výživu, a to stravu, ošatenie, obutie, bývanie, zabezpečenie školských
pomôcok a potrieb. Deti sa nevenujú žiadnemu športu, nenavštevujú kultúrne podujatia. V súvislosti
so zhoršeným zdravotným stavom maloletému G. zvýšené výdavky nevznikajú. Súd zaviazal rodičov
platením výživného v minimálnej zákonnej výške (aktuálne vo finančnom vyjadrení 27,13 eur), pretože
z ich spoločného mesačného príjmu 194,80 eur určenie vyššieho výživného možné nie je.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku. Súd nezistil
okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov umožňujúce priznanie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v piatich písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Obč. súd. por. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Obč. súd. por. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený navrhnúť
exekúciu podľa Exekučného poriadku, v časti výchovy súdny výkon rozhodnutia.