Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. august 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/176/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237708
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114237708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa:

KESIDY, s.r.o., IČO: 46 045 082, so sídlom Sládkovičova 1/1562, Trebišov, právne zastúpený: JUDr. T.
Zaleta, advokát, s.r.o., IČO: 36 578 291, so sídlom Ťahanovské riadky, Košice, proti odporcovi: E. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. H. XXX/X, P. F. E., občan SR, o zaplatenie 82,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 60,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 60,- eur od 25.1.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 6,58 eur titulom trov
na zaplatenom súdnom poplatku a v sume 19,94 eur titulom trov právneho zastúpenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na tunajší súd dňa 25.11.2014 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 82,80 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 72 eur od 25.1.2014 a náhrady trov konania.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 24.9.2013 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej poskytol odporcovi pôžičku v sume 60,- eur. Odporca sa zaviazal túto vrátiť s odplatou za
spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky v sume 12 eur. K uzavretiu zmluvy uviedol,
že odporca vypísal a odoslal elektronickú žiadosť o poskytnutie pôžičky prostredníctvom formulára

na webovej stránke navrhovateľa. Navrhovateľ na základe jemu doručenej žiadosti odporcu schválil
žiadosť o poskytnutie pôžičky. Odporcovi vytvoril na I-Stránke osobný účet dostupný výlučne odporcovi.
Navrhovateľ odporcu informoval prostredníctvom dvoch SMS správ zaslaných na telefónne číslo
uvedené odporcom. V prvej ho informoval o schválení žiadosti o pôžičku a o zaslaní návrhu zmluvy
o pôžičke na osobný účet odporcovi. V druhej mu oznámil informácie o prístupe k osobnému účtu.
Automatizovaný systém na I-Stránke umožnil žiadateľovi o pôžičku akceptovať záväzný návrh zmluvy
o pôžičke elektronickou formou až po tom, ako odporca označením príslušných okienok na I-Stránke

potvrdil oboznámenie sa s obsahom a bezvýhradný súhlas s tým, aby bol obsah všetkých vyššie
uvedených dokumentov pre neho záväzný. Uvedeným postupom odporca akceptoval podmienky,
z akých bol navrhovateľ ochotný pôžičku poskytnúť, akceptoval návrh zmluvy a tým prejavil vôľu
splatiť poskytnutú istinu aj s odplatou najneskôr do dátumu splatnosti, ktorý bol uvedený v návrhu na
uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Odporca dlžnú sumu na navrhovateľovi v stanovenej lehote nevrátil.Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci

rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v
priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd

na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

úradnej tabuli dňa 22.6.2015.

Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a
príslušnou časťou webovej stránky - CK Forms - Data, výpis z osobného účtu, zmluvou o pôžičke,
zmluvnými podmienkami, výzvou na zaplatenie z 16.12.2014 a celým spisovým materiálom dospel súd
k nasledovným skutkovým zisteniam:

Predmetom zmluvy o pôžičke uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom dňa 24.9.2013
bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi bezúročnú pôžičku v celkovej výške 60,- eur a záväzok
odporcu uhradiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky celkom
vo výške 12 eur, pričom istinu poskytnutej pôžičky s odplatou mal zaplatiť jednou platbou, t.j. jedinou
splátkou do 20 dní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy je pôžička klientovi v súlade s čl. 3 podmienok

poskytnutá a to prevodom na bankový účet veriteľa. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
2686,49 %. Ďalej odporca v zmluve vyhlásil, že sa pred jej uzavretím riadne sa s ňou oboznámil, ako aj
s podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, prevzal ich, porozumel im, súhlasí
s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej vyhlásil, že bol riadne písomne oboznámený s informáciami
v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch prostredníctvom formulára pre štandardné

informácie o pôžičke, ktorý mu bol doručený a tento prevzal, ako i že bol informovaný o práve veriteľa
požadovať úrok z omeškania zmluvnú pokutu, v prípade, že sa omešká s vrátením pôžičky podľa čl. 6
podmienok.Včl.6.2zmluvnýchpodmienokakklientnesplnísvojupovinnosťsplatiťposkytnutúpôžičkua
knejprislúchajúcuodplaturiadneavčaspodľačl.5týchtopodmienok,veriteľjeoprávnenýpožadovaťod
klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z dlžnej sumy plus 10,- eur vo forme režijného poplatku

za administratívne a poštové výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s vybavovaním upomienok.

Podľa priloženého zoznamu poštových poukazov na výplatu bola suma 60,- eur od odosielateľa -
navrhovateľa vyplatená dňa 27.9.2014 odporcovi.

Druhou upomienkou zo dňa 16.12.2013 navrhovateľ vyzval odporcu k okamžitej úhrade sumy 92,80 eur
ako dlžnej sumy, zmluvnej pokuty a režijného poplatku.Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy medzi účastníkmi konania: Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ: Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ods. 3 písm. f) citovaného zákonného ustanovenia: Spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého
výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých
v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých

zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 zákona: Na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta, § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 až 11, § 11, 12, 14,
16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

Podľa ustanovenia 9 ods. 2 zákona: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva
o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vzhľadom na výšku poskytnutého úveru nemá
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., avšak v súlade s
ustanovením § 24 tohto zákona sa na ňu okrem iných vzťahujú aj ustanovenia § 9 ods. 1,2,9 až 11 a
§ 11 zákona.

Zmluva o pôžičke je spravidla bezodplatným právnym úkonom. Za odplatnú sa považuje vtedy, keď
odplatný charakter zmluvy o pôžičke vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke vyplýva odplatnosť
zmluvy z povinnosti dlžníka platiť úroky (zmluvné úroky) ako odplatu za poskytnutie pôžičky. Navrhovateľ
poskytol odporcovi bezúročnú pôžičku, čo napokon tvrdil aj samotný navrhovateľ a nasvedčuje tomu aj
samotné znenie zmluvy o pôžičke (bod 1 zmluvy). V prípade, ak si zmluvné strany dojednali záväzok

dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za spracovanie žiadosti o pôžičku a za poskytnutie pôžičky, toto
zmluvné dojednanie je absolútne neplatné v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže je v rozpore s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je pôžička (v
prejednávanej veci peňažné prostriedky) poskytnutá ako bezúročná, t.j. zmluvné strany si nedohodli
povinnosť dlžníka zaplatiť úroky za poskytnutie pôžičky, akékoľvek iné zmluvné dojednania o povinnosti

dlžníka zaplatiť veriteľovi plnenie nad rámec istiny (t.j. požičanej sumy peňazí) je v rozpore s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zmluve o pôžičke, v dôsledku čoho je absolútne neplatné.
Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť
žiadne práva či povinnosti, keďže od začiatku je neplatný. Súd preto návrh navrhovateľa v časti o
zaplatenie odplaty vo výške 12eur zamietol.

Navyše súd po preskúmaní zmluvy zistil, že táto neobsahuje zákonom (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.)
určené náležitosti a to vymedzenie druhu spotrebiteľského úveru (písm. a/), úrokovú sadzbu (písm. i/),
priemernú hodnotu RPMN (písm. y/). Dôsledkom absencie týchto náležitostí v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/ tohto zákona je to , že takáto zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. To znamená, že
aj v prípade, ak by dojednanie o odplate v bode 2 zmluvy nebolo neplatným právnym úkonom, súd by

toto nemohol navrhovateľovi z uvedeného dôvodu priznať.

Na základe vykonaného dokazovania pri aplikácii uvedených právnych záverov mal súd za to, že v
konaní bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi na základe zmluvy o pôžičke sumu vo
výške 60,- eur, pričom odporca svoju povinnosť vrátiť istinu navrhovateľovi v lehote splatnosti nesplnil.
Z uvedeného dôvodov súd považoval žalobný návrh v časti o zaplatenie 60,- eur ako skutkovo a právne

dôvodný.

Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty v sume 10,80 eur, aj v tejto časti považoval súd návrh
navrhovateľa za nedôvodný. Táto zmluvná pokuta totiž nebola dohodnutá v samotnej úverovej zmluve,
jej výška vyplýva iba zo Zmluvných podmienok pre spotrebiteľské úvery vo forme pôžičky, ktoré
tvorili súčasť zmluvy. Predmetná zmluva je vo svojich ustanoveniach (obchodných podmienok) značne

nevyvážená, čo sa premietlo najmä v ustanoveniach o porušení povinností zmluvných strán. Zmluvaako celok zakladá nepomer medzi právami a povinnosťami strán, hlavne čo sa týka jej zabezpečenia,
keď sa odporca zaviazal na odplatu, pričom v prípade omeškania so splácaním úveru, je odporca
sankcionovaný ešte aj zákonným úrokom z omeškania, a za to isté porušenie aj zmluvnou pokutou.

Pre bežného spotrebiteľa sú tieto sankcie ťažko zistiteľné, nakoľko nie sú upravené priamo v zmluve,
ale drobným písmom v obchodných podmienkach, s čím veriteľ už vopred kalkuluje. Súd poukazuje
na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím právneho
úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu
akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka, dokonca dlžník

nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o zmluvnej pokute
je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej písomnej forme.
Obdobne súd poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa
11. 11. 2013, ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty
v obchodných podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty 10,80 eur ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania. Nárok na úroky z omeškania s plnením
peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na
úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Odporca

tým, že nesplnil svoj peňažných záväzok voči navrhovateľovi ku dňu splatnosti celého dlhu, dostal sa
do omeškania. Výška uplatnených úrokov z omeškania zodpovedá základnej úrokovej sadzbe ECB
zvýšenej o päť percentuálnych bodov platnej k prvému dňu omeškania. Súd preto žalobnému návrhu v
časti uplatnených úrokov z omeškania z priznanej sumy 60,- eur vyhovel. Výzvou na zaplatenie zo dňa
16.12.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie do 24.1.2014, t.j. deň nasledujúci 25.1.2014 sa

odporca s platením dostal do omeškania. Úroky z omeškania boli priznané vo výške podľa § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z..

Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 60 eur od
25.1.2014aždozaplatenia,takakovyplývazvýrokovejčastirozhodnutiaavo zvyšnejčasti(ozaplatenie

22,80 eur ) návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd navrhovateľovi priznal istinu 60 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma
predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 22,80 eur predstavuje v danej veci táto suma
neúspech navrhovateľa. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 72 %
(tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech
navrhovateľa predstavuje 28 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa predstavuje

44 %. Navrhovateľ náhradu trov konania uplatnil za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a
ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 eur za 2 úkony právnej služby po 16,60 eur
+ 8,04 režijný paušál (prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby). Náhradu trov právneho
zastúpenia súd s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 (ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať) priznal avšak len za jeden

úkon právnej pomoci a to podanie návrhu na súd podľa § 13a ods. 1 písm. c) vo výške úkonu podľa
§ 10 ods. 1 - 16,60 eur, paušálne náhrady podľa § 16 ods. 3 - 8,04 eur vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nepriznal navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
pretože navrhovateľa zastupuje právny zástupca paušálne pri vymáhaní pohľadávok a uplatňuje značný

objem pohľadávok, ktoré prebral ako súbor a uplatnil vo formulárovom návrhu.Čistý úspech navrhovateľa predstavuje 44 % a preto súd priznal titulom súdneho poplatku sumu 6,60
eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 10,84 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 17,44 eur k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiestosamosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.