Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310206591
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6310206591.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

členovsenátuMgr.ŠtefanaBalážaaJUDr.AlexandraMojšavprávnejvecinavrhovateľkyI.K.,narodenej
XX. XX. XXXX, bytom X. G., L. XXX/XX, prechodne bytom XXXX N. K., Q., BC, E XHX, Q., právne
zastúpenejJUDr.JurajomMichálikom,advokátom,AdvokátskakanceláriasosídlomBratislava,Fialkové
údolie č. 29, proti odporkyni E. L., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J., J. XXX, právne zastúpenej Mgr.
Róbertom Antalom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 1, v
konaníozaplatenie21.410,08€spríslušenstvom,oodvolaníodporkyneprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Brezno č. k. 5C/334/2010-136 zo dňa 02. 03. 2012, a o návrhu odporkyne na prerušenie odvolacieho

konania, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie odvolacieho konania do právoplatnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o
dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn.15CoP/66/2014-307 zo dňa
03. 06. 2015, zamieta.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku (v poradí I.), ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľke sumu 21 410,08 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 01. 06.
2010 až do zaplatenia, ako aj trovy konania, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

potvrdzuje.
III. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
IV. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 755,54 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Juraja Michálika, vedený
v V. a. s. pobočka J., č. ú. XXXXXXXXX/XXXX, advokáta, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 21 410,08
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným od 01. 06. 2010 až do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania návrh zamietol.

Vodôvodnenírozhodnutiaokresnýsúdkonštatoval,žeodporkyňasanaúkornavrhovateľkybezdôvodne
obohatila, tým, že prijala plnenie - kúpnu cenu od navrhovateľky ako kupujúcej na základe absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania okresnému súdu vyplynulo, že navrhovateľka
kúpila nehnuteľnosť od otca odporkyne, ktorého pri uzatváraní kúpnej zmluvy zastupovala na základe
plnejmocizodňa13.10.2006.Súčasnenavrhovateľkavyplatilaodporkynifinančnéprostriedkyvovýške
21 410,00 € ako kúpnu cenu. Okresný súd však mal taktiež za preukázané, že ku dňu 13. 10. 2006,

kedy bolo spísané plnomocenstvo pre odporkyňu jej otcom, konal I. E. - otec odporkyne v duševnej
poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon nespôsobilým. Preto plnomocenstvo na uzavretie kúpnej
zmluvy ohľadom nehnuteľnosti nebolo udelené platne a odporkyňa ako splnomocnenec prekročila svoje
oprávnenia.Odporkyňatedaprevzalafinančnéprostriedkyodkupujúcejnavrhovateľky,tietojejnevrátila,avšak aj nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy, je v súčasnosti zapísaná v katastri
nehnuteľnostívjejvlastníctvenaLVč.XXX.Konštatovalteda,ževovecijepasívnelegitimovanávýlučne
odporkyňa.

K námietke premlčania vznesenej v prvostupňovom konaní okresný súd uviedol, že predmetom konania
je plnenie z absolútne neplatného právneho úkonu, preto takto poskytnuté plnenie je bezdôvodným
obohatením a už týmto okamihom začne plynúť objektívna premlčacia lehota pre jeho vydanie.
Skutočnosti potrebné pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa v týchto prípadoch

oprávnený subjekt môže ale nemusí dozvedieť už v dobe urobenia absolútne neplatného právneho
úkonu, preto je pre začiatok plynutia behu subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia dôležitá a vyžadovaná skutočná, nielen predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie, pričom nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa môže o tom dozvedieť neskoro, a to aj pri vynaložení potrebnej starostlivosti.
Zdôraznil, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia je teda rozhodujúci subjektívny okamih, kedy sa oprávnený dozvie také
okolnosti, ktoré sú relevantné pre uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa mieni znalosť
takých skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
V prípade bezdôvodného obohatenia získaného z neplatného právneho úkonu je potom rozhodujúci
subjektívny okamih, kedy oprávnený zistí také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon,

na základe ktorého sa plnilo je neplatný; a v prejednávanom prípade mohla začať plynúť subjektívna
lehota dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že veci patria do dedičstva, ak v uvedenom
konaní bola prejudiciálne riešená otázka (ne)platnosti kúpnej zmluvy, resp. okolnosť, že ku dňu
smrti poručiteľa (otca odporkyne) bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy
uzavretej medzi navrhovateľkou a odporkyňou vystupujúcou v mene predávajúceho, ktorým bol otec

odporkyne. Naviac konštatoval, že pri vzájomných právach na vydanie bezdôvodného obohatenia
u neplatnej zmluvy je potrebné čeliť nerovnováhe plynúcej z toho, že pri kúpnej zmluve nie je
vydanie veci pre nepremlčateľnosť vlastníckeho práva ohrozené uplynutím doby, zatiaľ čo právo na
vydanie peňažného protiplnenia premlčaniu podlieha. Tomuto stavu v súlade so synalagmatickým
princípom ovládajúcim § 457 Občianskeho zákonníka bráni úprava výslovne ustanovená v § 107 ods.

3 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie bráni neprípustnému obohateniu len jednej strany, možno
ho však použiť len tam, kde podľa zmluvy každá zo zmluvných strán niečo obdržala, takže je povinná
druhej zmluvnej strane neplatnej či zrušenej zmluvy vrátiť to, čo už dostala, teda všade tam, kde na
jednej strane stojí právo vlastnícke proti inému právu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 32Odo/885/2003. Uviedol, že ide o špeciálne ustanovenie,

ktoré predstavuje výnimku z ust. § 100 ods. 1 poslednej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorej,
ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo priznať. Jeho účelom bolo nájsť spôsob
riešenia, ktorý by zodpovedal spravodlivému usporiadaniu vzťahov účastníkov pre prípady vzájomných
práv na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy. V prejednávanej
veci teda navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy o

prevode nehnuteľností, avšak na základe súdneho rozhodnutia a na základe následného rozhodnutia o
prejednaní dedičstva sa výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti stala odporkyňa. Odporkyňa finančné
prostriedky - kúpnu cenu - navrhovateľke nevrátila, preto je na mieste použitie ust. § 107 ods.
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého si účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní si
navzájom vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Odporkyni námietka premlčania v zmysle citovaného

zákonnéhoustanoveniapretopodľaokresnéhosúdunepatrí,čozodpovedáspravodlivémuusporiadaniu
vlastníckych vzťahov účastníkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd návrhu navrhovateľky vyhovel, zaviazal odporkyňu zaplatiť
navrhovateľke bezdôvodné obohatenie vo výške 21 410,08 €, ako aj úrok z omeškania v zmysle ust. §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. počítaným odo dňa
nasledujúceho určenom vo výzve navrhovateľky na vrátenie finančných prostriedkov (do 31. 05. 2010),
t. j. od 01. 06. 2010. Vo zvyšku, teda pokiaľ sa navrhovateľka domáhala zaplatenia úroku z omeškania
od 07. 11. 2006 do 31. 05. 2010, teda v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdpodľa§142ods.2,§149ods.1O.s.p.,keďzaviazalodporkyňu
ako účastníčku, ktorá nebola v konaní úspešná k náhrade trov konania navrhovateľke, spočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo veci samej, súdnom poplatku zaplateného za návrh na
vydanie predbežného opatrenia a trov právneho zastúpenia.Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
odporkyňa. Namietala, že okresný súd rozhodol vo veci predčasne, a to na základe nedostatočnej

dôkaznej situácie s tým, že odporkyňa nie je vo veci pasívne legitimovaným účastníkom konania a
zároveň aj opakovane vzniesol námietku premlčania. Súd podľa nej nevenoval dostatočnú pozornosť
otázke, či má navrhovateľka nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporkyni, resp. voči
inej osobe, alebo aj voči iným osobám. Zdôraznila, že kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti uzatvorili
osobne navrhovateľka s odporkyňou, a uznala, že kúpnu cenu v plnej výške prevzala. Je však

podľa nej tiež nesporné, že konala v mene a na účet svojho otca I. E., a to na základe riadne
vystavaného písomného splnomocnenia, ktoré bolo podpísané úradne overeným podpisom, a na
základe ktorého bola uzatvorená perfektná kúpna zmluva, ktorá bola relevantným podkladom pre
právoplatné rozhodnutie Správy katastra v J. o povolení vkladu vlastníckeho práva k predávaným
nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľky. Je teda otázne, na základe akých skutkových okolností
označila navrhovateľka za odporkyňu len ju, ak konala v dobrej viere a presvedčená, že je oprávnená

konať v mene svojho otca, uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj otcových nehnuteľností a prevzala kúpnu
cenu od navrhovateľky pre svojho otca. Túto sumu nikdy nepovažovala, ani nemohla považovať za
sumu, ktorá jej patrí. To, že prevzala kúpnu cenu ešte neznamená, že sa bezdôvodne obohatila v
dôsledku neskoršieho rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy. Naďalej tvrdí, že vo veci nie je
pasívne legitimovanou a že uplatnený nárok navrhovateľky je premlčaný. Navrhla, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že v článku III. žalobného návrhu
vyjadrila skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, keď konštatovala, že v prípade odporkyne išlo o
majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, teda išlo o plnenie z kúpnej zmluvy, ktorá bola na základe súdneho rozhodnutia vyhlásená za
absolútne neplatnú. Taktiež bolo jednoznačne preukázané, že predmetné finančné prostriedky prevzala
odporkyňa, tieto si ponechala a túto skutočnosť odporkyňa ani nikdy nepoprela. Preto súd okresný
súd dospel k správnemu záveru, že v tejto veci je odporkyňa pasívne legitimovanou. Okresný súd sa
podľa nej podrobne vysporiadal i s vznesenou námietkou premlčania nároku navrhovateľky zo strany

odporkyne. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

V rámci odvolacieho konania podala odporkyňa návrh na prerušenie odvolacieho konania až do
právoplatného rozhodnutia v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Brezno č. k.
8Ps/1/2007-36 zo dňa 24. 04. 2007 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony I. E., vedenom na

Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2Ps/2/2012. Dôvodom bola okolnosť, že v konaní o zrušenie vyššie
uvedeného rozsudku, v prípade, ak by bola odporkyňa úspešná, malo by to významné právne následky
vo vzťahu k platnosti kúpnej zmluvy, ako aj k predmetu tohto sporu. Na základe tohto návrhu Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 17Co/111/2012-221 zo dňa 30. 08. 2012 prerušil odvolacie
konanie až do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno pod sp.

zn. 2Ps/2/2012.

Po právoplatnom ukončení konania vedeného pred Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2Ps/2/2012
(dňa 15. 06. 2015) krajský súd pokračoval v odvolacom konaní a vo veci určil termín verejného
vyhlásenia na deň 30. 07. 2015. Pred verejným vyhlásením rozhodnutia odporkyňa zaslala krajskému

súdu opätovne návrh na prerušenie konania zo dňa 08. 07. 2015, aby odvolací súd prerušil odvolacie
konanie až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní, ktoré podala. Rovnopis dovolania aj s
prezenčnou pečiatkou bol následne odvolaciemu súdu doručený následne dňa 20. 07. 2015.

Odvolací súd preto prioritne rozhodoval o opätovnom návrhu odporkyne na prerušenie odvolacieho

konania tak, že návrh aplikujúc ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet. Citované zákonné ustanovenie upravuje fakultatívnu možnosť

súdu prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom súd alebo iný orgán rieši otázku, ktorá môže mať
zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej.V súdenej veci je odporkyňa žalovaná o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na jej strane
tým, že navrhovateľka vyplatila odporkyni kúpnu cenu 21 410,08 € na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, ktorého neplatnosť bola konštatovaná v rozhodnutí Okresného súdu Brezno, sp.

zn. 6C/248/2006-142 zo dňa 17.04.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 17Co/266/2009-189 zo dňa 02.12.2009. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy odporkyňa konala ako
splnomocnenec svojho otca I. E. na základe nim udeleného plnomocenstva. I. E. bol však rozsudkom
Okresného súdu Brezno č. k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24. 04. 2007 pozbavený spôsobilosti na právne
úkony, a preto konajúci okresný súd dospel k záveru „že ak plnomocenstvo udeľuje osoba, konajúca v

duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, je tento jednostranný právny úkon
absolútne neplatný podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka“. Pokiaľ teda odporkyňa podala návrh
na zrušenie rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony jej otca, rozhodnutie o tejto otázke
malo zásadný význam i pre záver o platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, a teda i záver o tom,
či na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinná vydať. Uvedené preto
odvolací súd považoval za dôvodné v čase, kedy odvolacie konanie prerušil uznesením zo dňa 30.

08. 2012 a odvolacie konanie bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 2Ps/2/2012. Uvedené konanie pred Okresným súdom Brezno
je však počnúc dňom 15. 06. 2015 právoplatne ukončené, a to rozhodnutím Okresného súdu Brezno
sp. zn. 2Ps/2/2012-254 zo dňa 03. 07. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15CoP/66/204-307 zo dňa 03. 06. 2015. Okresný súd vyššie uvedeným rozhodnutím rozsudok

Okresného súdu Brezno č. k. 8Ps/1/2007 zo dňa 24. 04. 2007, ktorým bol I. E. pozbavený spôsobilosti na
právne úkony zrušil, avšak tento rozsudok okresného súdu bol nadriadeným - krajským súdom zmenený
tak, že návrh navrhovateľky zamietol. V zmysle právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15CoP/66/2014-307 zo dňa 03. 06. 2015 bolo právoplatne ukončené konanie o zrušenie
rozsudku, ktorým bol I. E. pozbavený spôsobilosti na právne úkony tak, že návrh navrhovateľky bol

zamietnutý, a teda k zrušeniu rozsudku, ktorým bol I. E. nar. XX. XX. XXXX pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, nedošlo.

Skutočnosť, že tohto času odporkyňa podala dovolanie voči rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 15CoP/66/2014- 307 zo dňa 03.06.2015, nie je sama osebe dôvodom na prerušenie konania

v zmysle § 109 ods. 2 písm.c) O. s. p.. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, keď pri rozhodovaní
o prerušení odvolacieho konania je odvolací súd nútený prihliadať i na právo druhého účastníka -
navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Otázka zrušenia rozsudku o
pozbavení spôsobilosti I. E. bola právoplatne rozhodnutá. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací súd
už urobil iné vhodné opatrenie, ak pôvodne prerušil odvolacie konanie do právoplatného rozhodnutia

v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24. 04.
2007 o pozbavení spôsobilosti na právne úkony I. E. vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.
2Ps/2/2012, ktoré je tohto času právoplatne ukončené. Išlo o dostatočné opatrenie za účelom posúdenia
otázky, ktorá podľa odporkyne mohla mať zásadný význam pre záver o platnosti, resp. neplatnosti
kúpnej zmluvy, a teda i záver o tom, či na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je

povinná vydať. V tomto štádiu odvolacieho konania je teda už zrejmé, že v inom konaní bola právoplatne
vyriešená otázka významná pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. sa musí vykladať a uplatňovať
v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy SR nemožno vyvodiť, že

prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v
tomto článku Ústavy SR, a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd nepovažoval návrh odporkyne na prerušenie konania
až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 15CoP/66/2014-307 zo dňa 03. 06. 2015 za dôvodný a tento návrh zamietol.
Rozhodnutie odvolacieho súdu o návrhu na prerušenie konania ako aj o návrhu vo veci samej jedným

rozhodnutím bolo aj súlade s požiadavkou hospodárnosti konania.

Následne po tom, ako odvolací súd nepovažoval návrh na prerušenie odvolacieho konania za dôvodný,
pristúpil k prejednaniu odvolania vo veci samej.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.

p. napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu
21 410,08 € spolu s príslušenstvom (výrok v poradní I) podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne
správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na jeho základe
dospel ku správnym skutkovým zisteniam, a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymi
závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý súdny proces,
pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu, a aj ich náležite

vyhodnotil rešpektujúc zásady formálnej logiky.

Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
kohorentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnom
nároku navrhovateľky. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku ako aj

závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé.

Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p.
konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných bodoch na ne odkazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku s prihliadnutím na najzásadnejšie argumenty uvádzané v odvolaní, uvádza
nasledovné.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, na základe akých skutkových
okolností dospel k skutkovým zisteniam a následne aj skutkový stav subsumoval pod právne normy

aplikujúce v prejednávanom prípade, a to ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení
s § 457 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda neobstojí
námietka odporkyne uvádzaná v odvolaní, že mu nie je známe, na základe akej skutkovej podstaty
sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia voči odporkyni. Pokiaľ ide o pasívnu
legitimáciu odporkyne, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 4 v druhom odseku

výslovne uviedol, že odporkyňa prevzala finančné prostriedky od kupujúcej navrhovateľky, tieto jej
nevrátila, avšak aj nehnuteľnosť je v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností v jej vlastníctve
na LV č. 807, preto je vo veci pasívne legitimovanou výlučne odporkyňa. V tejto súvislosti výslovne
konštatoval, že splnomocnenie, na základe ktorého odporkyňa finančné prostriedky ako kúpnu cenu
prevzala, je absolútne neplatným právnym úkonom, preto plnomocenstvo na uzavretie kúpnej zmluvy

ohľadom nehnuteľnosti, ako aj na prevzatie finančných prostriedkov nebolo udelené platne a odporkyňa
ako splnomocnenec prekročila svoje oprávnenia (§ 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka), teda prevzala
finančné prostriedky od kupujúcej navrhovateľky napriek tomu, že plnomocenstvo nebolo udelené
platne. Okolnosť, ktorá je uvádzaná odporkyňou v odvolaní, že konala v dobrej viere a bola presvedčená,
že je oprávnená konať v mene svojho otca, v mene ktorého uzavrela kúpnu zmluvu na predaj

otcových nehnuteľností a prevzala aj kúpnu cenu od navrhovateľky pre svojho otca, nie je právne
relevantnou okolnosťou, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť právny záver, že odporkyňa sa na úkor
navrhovateľky bezdôvodne neobohatila. Ani okolnosť, že túto sumu nepovažovala za sumu, ktorá jej
patrí, nevyvracia skutočnosť, že finančné prostriedky prevzala a do súčasnej doby tieto navrhovateľke
vrátené neboli. Navrhovateľka v celom rozsahu uniesla dôkazné bremeno v otázke týkajúcej sa toho,

kto sa na jej úkor obohatil, ak finančné prostriedky boli na základe neplatnej zmluvy odovzdané práve
odporkyni. Tvrdenie odporkyne v odvolaní, že: „to, že žalovaný prevzal od žalobcu kúpnu cenu ešte
neznamená, že sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil v dôsledku neskoršieho rozhodnutia súdu
o neplatnosti kúpnej zmluvy“, je právne neobhájiteľné a vecne nesprávne.

Záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol za splnenia všetkých zákonom
vyžadovaných predpokladov, ktorými sú jednak:a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne (ak odporkyňa prevzala finančné prostriedky
od navrhovateľky na základe absolútne neplatného právneho úkonu - splnomocnenia, v dôsledku
ktorého sa považuje i kúpno-predajná zmluva za absolútne neplatnú),

b) protiprávnosť získania uvedeného bezdôvodného obohatenia, ak v zmysle rozsudku Okresného
súdu Brezno č. k. 6C/248/2006-142 zo dňa 17. 04. 2009 potvrdeného rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 17Co/266/2009-189 zo dňa 02. 12. 2009 bolo plnomocenstvo, na základe ktorého
odporkyňa kúpnu cenu prevzala prejudiciálne vyhlásené za absolútne neplatný právny úkon a súčasne
bolo určené, že sporné nehnuteľnosti, teda nehnuteľnosť, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy,

patria do dedičstva po nebohom I. E., ktorý v priebehu uvedeného konania zomrel,
c) existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym získaním tohto plnenia odporkyňou a majetkovou
ujmou na strane navrhovateľky, ktorá plnila na základe neplatnej kúpnej zmluvy a na základe absolútne
neplatného právneho úkonu -splnomocnenia.

Pokiaľ ide o premlčania nároku navrhovateľky aj s uvedenou námietkou premlčania vznesenou

odporkyňou v konaní sa okresný súd dôsledne zaoberal, a to na str. 4 posledný odsek a na str. 5,
keď výslovne konštatoval, že súd by prihliadal na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý
účastníkmoholpremlčanienamietať.Vtomtorozsahuodvolacísúdodkazujenaodôvodnenieokresného
súdu. Keďže odporkyni námietka premlčania v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepatrí,
dôvodne aplikoval ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sú účastníci neplatnej alebo

zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, čo zodpovedá i spravodlivému
usporiadaniu vlastníckych vzťahov účastníkov, ak odporkyňa kúpnu cenu, napriek rozhodnutiu súdu o
tom, že kúpna zmluva je neplatná a napriek tomu, že je vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá mala
byť predmetom tejto zmluvy, doposiaľ navrhovateľke nevrátila.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné
skutočnosti či dôkazy, ktoré by neboli vyhodnotené či zohľadnené v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia.

Ak odporkyňa v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že kúpna cena

uhradená navrhovateľkou odporkyni sa stala súčasťou dedičstva po poručiteľovi a otcovi odporkyne I. E.,
uvedené tvrdenie neobstojí. Odporkyňa nepreukázala, že súčasťou dedičského konania po poručiteľovi
- jej otcovi I. E. boli aj aktíva, a to kúpna cena vyplatená odporkyni, ak súčasne z výpisu z LV č. XXX je
ako vlastníčka nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy vedená výlučne odporkyňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd v celom rozsahu rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku (v poradí prvom) potvrdil ako vecne správny.

Výrok,ktorýmbolnávrhnavrhovateľkyvozvyškuzamietnutý(vporadíII.),pokiaľideoúrokzomeškania,
tento nebol odvolaním napadnutý, preto zostáva podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý.

Odvolací súd zároveň potvrdil i výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov konania napriek tomu, že
odvolaním napadnutý konkrétnymi dôvodmi nebol, avšak ide o výrok súvisiaci, ak okresný súd správne
vo veci rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 149 ods. 1 O. s. p. ako aj v súlade
s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej v texte len „Vyhláška“).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.. Odporkyňa v odvolacom konaní nebola
úspešná, preto jej právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Úspešná navrhovateľka si

právo na náhradu trov odvolacieho konania riadne a včas uplatnila, preto jej súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania za dva úkony právnej služby, ak tarifná odmena právneho zástupcu navrhovateľky
za dva úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky predstavovala sumu 370,14 €. Išlo o úkony
právnej pomoci : 1/ porada navrhovateľky so svojím právnym zástupcom v trvaní 1,5 hod dňa 05.
04. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. b) Vyhlášky) a 2/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej -

vyjadrenie k odvolaniu odporkyne zo dňa 13. 04. 2012 (§ 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky). Odmena tak
za dva úkony predstavovala sumu 2 x 370,14 €, t. j. 740,28 € a náhradu hotových výdavkov v zmysle
§ 16 ods. 3 Vyhlášky za každý úkon právnej služby t. j. v sume 2 x 7,63 € = 15,26 €. Spolu tak trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavovali sumu 755,54 €, ktoré trovy odvolacieho konaniaje odporkyňa povinná nahradiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu advokáta v zmysle ust. §
149 ods. 1 O. s. p., a to do 3 dní. Pokiaľ ide o úkon, ktorého náhrady sa právny zástupca domáhal
označený ako podnet na preskúmanie postupu súdu, odvolací súd ho nepovažuje za účelný v zmysle §

142ods.1O.s.p..Mázato,ženešlooúkonvovecisamejasúčasnenebolvpriamejpríčinnejsúvislostis
jehoprocesnýmpostojomkpredmetukonania.Ichvynaloženímsanesledovaloprocesnépresadzovanie
uplatneného nároku. Účelnosť trov konania sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou
možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47
ods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú.

Trovy potrebné na účelnú ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník
nárok na náhradu trov konania, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.
Odvolací súd takto vynaložené finančné prostriedky za úkon - podnet na preskúmanie postupu súdu
zo dňa 24.10.2012 nepovažoval za účelné bránenie práva, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania, a ktoré by bolo nevyhnutné pre výsledok v konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.