Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203378
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7814203378.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu K. X., V.. XX. XX.

XXXX, bytom I., Edelényska 16, proti žalovanej R.. D. K., V.. XX. XX. XXXX, bytom I., T. A. X, o výživné
pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o určenie výživného za obdobie 6 mesiacov, od júna 2010 do novembra 2010, po 110,- Eur
mesačne z a m i e t a.

Súd žalobu o zaplatenie sumy 131,94 Eur v y l u č u j e na samostatné konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 07. 04. 2014 doručil tunajšiemu súdu podanie, ním označené ako „Návrh na pridelenie
výživného za zameškanú dobu, ako i vyplatenie detských prídavkov na dieťa“. V predmetnom podaní
uviedol, že žalovaná je jeho matkou. Od narodenia žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jeho

matka dňa 07. 07. 2010 túto domácnosť bezdôvodne opustila. Ďalej zotrvávala v spoločnej domácnosti
svojich rodičov. Nakoľko žalobca už v tom období mal 15 rokov, slobodne sa rozhodol zostať v spoločnej
domácnosti s jeho otcom, K. X., V.. XX.XX.XXXX. Matka počas obdobia 6 mesiacov na žalobcu poberala
detské prídavky aj daňový bonus od štátu, ktoré žalobcovi a ani jeho otcovi nezaslala, ale použila ich na
vlastný účel, čo si žalobca myslí, že je v rozpore so zákonom o ochrane detí a rodiny. Žalovaná sa vrátila
v decembri 2010, pričom neprispela na žalobcu ako maloletého jeho otcovi ani cent. Všetko, čo žalobca
potreboval, mu hradil výlučne jeho otec a matka mu neprispela na žalobcovu výchovu a starostlivosť

ničím. Záverom žalobca žiadal súd o prešetrenie tejto veci a stanovenie výšky čiastky, ktorú má žalobca
spätnedostať,ktorámuštátombolapridelenáakodieťaťuatozozákona,akoajovyplatenievyživovacej
povinnosti počas obdobia, kedy žalovaná opustila domácnosť a neplnila si vyživovaciu povinnosť voči
žalobcovi a zároveň aj vyplatenie tejto sumy.

Súduznesenímč.k.:9C/72/2014-32zodňa28.05.2015uložilžalobcovivlehotedo15dníoddoručenia
uznesenia písomne odstrániť vady podania, doručeného tunajšiemu súdu dňa 07. 04. 2014 a doplniť
svoje podanie nasledovne: uviesť výšku mesačného výživného, ktoré žiada od žalovanej, uviesť, či
študuje alebo z akého iného dôvodu je odkázaný na výživu zo strany rodičov, uviesť, či jeho otec je

zamestnaný, ak áno uviesť adresu jeho zamestnávateľa.

Žalobca,reagujúcnavyššieuvedenéuzneseniesúdu,doručilsúdudňa02.06.2015vyjadrenie,vktorom
(okreminého)uviedol,ženímpožadovanávýškavýživnéhojezaobdobiešiestichmesiacovčočinídlžnúčiastku 660,00 Eur aj so zákonom stanovenou úrokovou sadzbou, zároveň požaduje i detské prídavky
v mesačnej platbe v roku 2010 - 21,99 Eur, čo činí výšku 131,94 Eur.

Zástupca žalobcu v ústnom vyjadrení na pojednávaní zdôraznil, že trvá na podanej žalobe, v zmysle

ktorej žalobca žiada zaplatenie výživného od žalovanej v sume 660,- Eur za obdobie 6 mesiacov - II.
polroka 2010. Takisto žiada, aby žalovaná zaplatila žalobcovi sumu, ktorú poberala z titulu prídavkov na
dieťa v roku 2010 za obdobie od júna do novembra 2010 vrátane. Uviedol tiež, že žalovaná od júna 2010
ničím neprispela na výživu žalobcu, ktorý v tom čase bol maloletý. Zástupcovi žalobcu nepoukázala
žiadne finančné prostriedky. Zástupca žalobcu sa dňa 07. 06. 2010 vrátil z výkonu trestu odňatia slobody

a od tej doby sa žalobca rozhodol, že bude žiť s ním v spoločnej domácnosti. Je pravdou, že súdne
rozhodnutie o tom nebolo vydané a dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky - žalovanej.

Zástupca žalobcu poukázal na to, že v roku 2013 prebiehalo súdne konanie, predmetom ktorého bolo
určenie výživného na dospelého syna. V tomto konaní žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalovaná bude
platiť na výživu žalobcu 110,- Eur mesačne. Vychádzajúc z tejto výšky výživného žiada žalobca výživné
od žalovanej aj za obdobie 6 mesiacov roku 2010 v tomto konaní. Zástupca žalobcu nenavrhol vykonať

žiadne dokazovanie na preukázanie toho, že žalovaná peniaze, ktoré poberala z titulu prídavkov na
dieťa, použila na vlastnú potrebu, uviedol, aby žalovaná predložila listinný dôkaz o tom, že tomu tak
nebolo, že peniaze poukázala žalobcovi.

Zástupca žalobcu ďalej poznamenal, že zabezpečoval starostlivosť o syna v rámci svojich schopností
a možností. Tak ako to už uviedol, dňa 07. 06. 2010 sa vrátil z výkonu trestu. Nebol síce zamestnaný,

ale nakupoval pre syna a aj varil pre neho. Žili z peňazí, ktoré mu dával jeho otec. Rodičia zástupcu
žalobcu mu dávali mesačne 1.200,- Eur až 1.300,- Eur. Zástupca žalobcu poprel, že by sa žalovaná
vrátila do spoločnej domácnosti koncom augusta 2010. Vrátila sa až koncom novembra 2010, avšak aj v
období, keď sa vrátila žalovaná do spoločnej domácnosti, ničím neprispievala do spoločnej domácnosti
a ani dieťaťu nič nedala.

Záverom zástupca žalobcu doplnil, že žalobca je momentálne na študijnom pobyte v X.. Nevie kedy
príde domov, možno v septembri alebo októbri a je možné, že zostane študovať v X..

Žalovaná na pojednávaní konanom na tunajšom súde uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Po tom, ako
sa otec jej syna, zástupca žalobcu vrátil z výkonu trestu, na druhý deň sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti a to 07. 07. 2010. Odsťahovala sa k svojim rodičom kvôli nezhodám s otcom dieťaťa.

Nebývala s druhom - otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti počas mesiacov júl a august 2010, avšak
koncom augusta sa do tejto domácnosti vrátila, pretože syn nastupoval do I. ročníka na Gymnáziu v
I. a vedela, že ju potrebuje. Aj počas jej neprítomnosti, ktorá spočívala iba v tom, že v byte, v ktorom
býval druh s jej synom, nespávala, ich domácnosť navštevovala každý deň, pomáhala s varením, ona
sama navarila, nakupovala potraviny pre syna, oblečenie pre neho ako aj iné veci do domácnosti, ako aj

koberce. O týchto nákupoch si bločky neodkladala. Následne koncom augusta 2010 sa vrátila a riadne
sa starala o svojho syna. Zdôraznila, že žalobca bol rozhodnutím súdu v roku 1995 zverený do jej
osobnej starostlivosti. Čo sa týka prídavkov na dieťa, potvrdila, že tieto prídavky v roku 2010 poberala
a použila ich na nákup školských potrieb pre syna, oblečenia a ostatných výdavkov, ktoré súviseli so
starostlivosťou o syna.

Žalovaná poukázala na exekučné konanie vedené na tunajšom súde na základe uznesenia sp. zn.
12C/276/2013, exekúcia ktorá bola zastavená a od tej doby ako aj počas exekúcie žalovaná riadne
platila výživné. Od zastavenia exekúcie výživné posiela synovi na účet.

Súd sa oboznámil s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 2Nc/459/1995, najmä rozsudkom
Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. 04. 1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 04. 1995 a ktorým

súd schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi maloletého K. X., nar. XX. XX. XXXX, podľa
ktorej maloleté dieťa bolo zverené do výchovy matky D. K., nar. XX. XX. XXXX a otec K. X., nar. XX.XX. XXXX sa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa po 400,- Sk mesačne, počnúc od 01. 10.
1994 vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.

Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12C/276/2013 - 25 zo dňa 16. 09. 2013 súd

schválil zmier uzavretý medzi žalobcom K. X., nar. XX. XX. XXXX a žalovanou R.. D. K., nar. XX. XX.
XXXX, v zmysle ktorého žalovaná sa zaviazala platiť výživné na žalobcu sumou 110,- Eur mesačne
počnúc od 17. júla 2013 vždy ku koncu kalendárneho mesiaca vopred, do budúcna. Uznesenie dňa 23.
10. 2013 nadobudlo právoplatnosť. Návrh vo veci sp. zn. 9C/72/2014 žalobca podal dňa 07. 04. 2014
na Okresnom súde Rožňava.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - pracovným hodnotením a opisom mzdového listu žalovanej

za roky 2013 - 2014, potvrdením o návšteve Univerzity Y. J. Š. L. Q. žalobcom, potvrdením od Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny I. o tom, že otec žalobcu K. X., nar. XX. XX. XXXX je zaradený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa za rok 2010 a potvrdením o
poberaní dávky v hmotnej núdzi za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 za prvých 5 mesiacov
otcom žalobcu.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V zmysle § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

V zmysle § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pred vydaním vyššie uvádzaného uznesenia súdu č. k.:
12C/276/2013 - 25 zo dňa 16. 09. 2013 nebola zo strany súdu žalovanej určená vyživovacia povinnosť

voči žalobcovi, vzťahujúca sa aj na obdobie roku 2010, za ktoré žiada žalobca od žalovanej zaplatenie
výživného.

Súd žalobe žalobcu o určenie výživného za obdobie od júna do novembra 2010 nemohol vyhovieť,
poukazujúc na vyššie cit. ust. § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z., nakoľko v prípade žalobcu sa jedná
o dospelú osobu, ktorej nemožno právo na výživné priznať spätne, ale len odo dňa začatia súdneho

konania do budúcna.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a po zhodnotení súdom vykonaného dokazovania, súd
žalobu o určenie výživného za obdobie 6 mesiacov, od júna 2010 do novembra 2010, po 110,- Eur
mesačne zamietol a žalobu o zaplatenie sumy 131,94 Eur vylúčil na samostatné konanie.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, trovy

konania nevznikli a žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2
O.s.p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú
odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo
výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.