Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. júl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/244/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106212782
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2106212782.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov
senátu JUDr. Evy Behranovej a JUDr. Zlatice Javorovej, v právnej veci žalobcu: E. P., narodený
XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, A. J. G., proti žalovaným: 1. E. P., narodený XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX,
B., 2. G. P., narodená XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, B., 3. A. P., narodená XX.XX.XXXX, Y. XX, L.,
žalovaní zastúpení advokátom: JUDr. Martin Kubovič, Pekárska 23 Trnava, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva a iné, na odvolanie žalovaných v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 27C/57/2006-531 zo dňa 7. apríla 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, povinnosti výplaty žalovaných p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť

spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 845,40 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti žalovaných 1, 2, 3 zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 188,94 eura s príslušenstvom p o t v r d z u j e .

IV. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalovanej v 3. rade z a s t a v u j e .

V. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníkov účastníkov k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. B. ako parc. č. 297/11 vo výmere 1.188 m2 - záhrady,
parc. č. 297/13 vo výmere 426 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX na parc.

č. 297/13 a prikázal uvedené nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných každému v
podiele 1/3 z celku (výrok I.). Žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi každý po
4.066,66 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 845,40 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne
z dlžnej sumy od 23.10.2007 do zaplatenia (výrok III.), žalovaným 1, 2 a 3 uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 188,94 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne z dlžnej

sumy od 20.10.2007 do zaplatenia (výrok IV.). Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol (výrok V.) a vyslovil,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok VI.). Svoje
rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca žiadal o zrušenie podielového spoluvlastníctva účastníkov
k sporným nehnuteľnostiam. Výsluchom účastníkom konania, znaleckým dokazovaním a ostatnými
listinnými dôkazmi mal preukázané, že žalobca a žalovaný v 1. rade sú bratia, žalovaná v 2. rade
je manželkou žalovaného 1. a žalovaná v 3. rade je nevestou žalovaných v 1. a 2. rade. Predmetná

nehnuteľnosť je rodným domom žalobcu a žalovaného v 1. rade. V rodinnom dome žila až do svojej smrti
dňa 09.07.2002 matka žalobcu a žalovaného 1. V súčasnosti v nehnuteľnosti býva okrem žalovanýchi plnoletý invalidný syn žalovaných v 1. a 2. rade L. P., ktorý je v dôsledku svojho nepriaznivého
zdravotného stavu odkázaný na pomoc svojich rodičov. Žalovaní bývajú so synom v samostatnej bytovej
jednotke na prízemí rodinného domu a v podkroví v samostatnej bytovej jednotke s osobitným vstupom

bývala žalovaná v 3. rade spolu s manželom a maloletou dcérou, v súčasnosti sa však odsťahovala k
svojimrodičomodroku2011avnehnuteľnostizostalbývaťlenjejmanžel.Priľahlýpozemokzarodinným
domom ako i záhradu, resp. jej časť, ktorá nie je v užívaní družstva, využívali žalovaní. V prejednávanej
veci mal súd preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1/4-ine
k nehnuteľnosti. Túto skutočnosť bezpochyby preukazuje list vlastníctva. Žalobca a žalovaný v 1. rade

nadobudli vlastníctvo dedením po svojom otcovi, nakoľko je to ich rodičovský dom a žalované v 2. a 3.
rade nadobudli vlastníctvo darom. Žalobca má vyriešenú bytovú otázku a vlastní spoluvlastnícky podiel
na rodinnom dome a chalupe. Žalovaní v 1. a 2.rade bývajú v predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná v 3.
rade s manželom prestavala podkrovie a vytvorili samostatnú bytovú jednotku, pričom od roku 2011 v
nehnuteľnosti nežije, pretože sú v rozvodovom konaní. Na opateru žalovaných je odkázaný ich invalidný
syn, o ktorého sa stará žalovaná v 2. rade, ktorá z tohto dôvodu nepracovala a poberala príspevok

za opatrovanie. So žalovanými bývala v spoločnej domácnosti matka žalobcu a žalovaného v 1. rade,
ktorú doopatrovali. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná.
Nehnuteľnosť užívajú trvale na bývanie žalovaní a s nimi spolužijúce osoby a to syn žalovaných v 1.
a 2. rade, ktorý je odkázaný na ich starostlivosť a ich druhý syn, ktorý je zároveň manželom žalovanej
v 3. rade, ktorý užíva samostatnú bytovú jednotku v podkroví. Skutočnosť, že sa žalovaní v konaní

nedomáhali prikázania veci do ich vlastníctva nemôže byť samostatne považovaná za dôvod hodný
osobitného zreteľa, práve tak ako okolnosť, že žalobca je v porovnaní so žalovanými menšinovým
spoluvlastníkom. Žalovaní užívajú nehnuteľnosť ako vlastníci minimálne od roku 2001, kedy na nich
darom previedla svoj podiel na nehnuteľnosti ich právna predchodkyňa. Minimálne od jej smrti dňa
XX.XX.XXXX sú vzťahy medzi spoluvlastníkmi zlé, prebiehal i spor o neplatnosť darovacej zmluvy.

Žalovanív1.a2.radepoukazujúnasvojusituáciu,t.j.zlýzdravotnýstavichsynaatiežnaskutočnosť,že
žalovaný v 1.rade už nepodniká a príjem majú len z poberaných dôchodkov. Žalovaný v 1.rade ako živiteľ
rodiny podnikal od 01.11.2001 do 02.06.2012 v odvetví podlahárstvo, pričom z výpisu z jeho daňových
priznaní od roku 2006 do ukončenia živnosti súd zistil, že jeho príjem sa pohyboval sa od 117,- eur do
235,- eur netto mesačne. Z toho súd usudzuje, že jeho skutočný príjem musel byť vyšší, inak by sa

zamestnal a nepokračoval v živnosti. V súčasnosti v rovnakom odbore pokračuje i jeho syn a vykazuje
za rok 2012 stratu. Žalovaní v 1.a 2. rade poberajú starobný dôchodok a spolu so svojim synom, ktorý
vzhľadom na zdravotný stav poberá tiež dôchodok, majú príjem 1.083,18 eura mesačne. Žalovaná v
3. rade má príjem 433,- eura. Náklady spojené s bývaním v podkrovnom byte znáša jej manžel a to i
napriek skutočnosti, že z podnikania vykazuje stratu. V konaní bolo preukázané aj to,

že žalovaný v 1. rade fyzicky napadol žalobcu po pojednávaní preto, že podal túto žalobu. Vzhľadom
na vykonané dokazovanie, súd prvého stupňa dospel k záveru, že neboli preukázané dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietnuť a
tým nútiť žalobcu napriek zlým vzťahom zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými.
Súd pristúpil k druhej možnosti vyporiadania, ktorou je prikázanie veci za náhradu jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom, pri ktorej je potrebné prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov, na
účelné využitie veci a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Z postoja žalovaných v konaní je zrejmé, že v nehnuteľnosti chcú zostať bývať aj v budúcnosti,
nehnuteľnostiužívajúlenžalovanísosvojimirodinnýmipríslušníkmiažalobcanemázáujemnadobudnúť
nehnuteľnosť. Nakoľko vzťahy medzi účastníkmi sú tak zlé, že došlo až k fyzickému napadnutiu žalobcu,

súd dospel k záveru, že je v záujme všetkých účastníkov zrušenie tohto spoluvlastníctva.
Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je
príslušný podiel všeobecnej ceny veci, ktorá by mala vyjadrovať cenu nehnuteľnosti nielen v závislosti
od druhu stavby, jej veľkosti, použitých stavebných materiálov, jej vybavenia, konštrukcie, údržby a veku,
výmery, kultúry pozemku a jeho bonity, ale aj so zreteľom na v danom mieste a čase existujúcu situáciu

na trhu s nehnuteľnosťami rovnakého (porovnateľného) druhu.
Všeobecná cena je cenou, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať alebo kúpiť v mieste, kde
sa nachádza, t.j. cena ovplyvnená ponukou a dopytom po nehnuteľnostiach na určitom mieste a v
určitomčase.Preurčenievšeobecnejcenynehnuteľnostijerozhodujúcistavvčasevyhláseniarozsudku
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Len všeobecná cena

nehnuteľnosti zistená v rozhodnom čase (§ 154 ods. 1 OSP) je rozhodujúcou pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
Pri určení všeobecnej ceny veci súd prvého stupňa vychádzal najmä zo znaleckého posudku znalca
Ing. Gombára č. 140/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorý spĺňal všetky vyššie uvedené kritériá, preto zavšeobecnú cenu veci súd považoval sumu 48.800,- eur a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 12.200,- eur, každý samostatne sumu 4.066,44 eura,
ktorá zodpovedá podielu, ktorý každý z nich nadobudne. Na základe uvedeného v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam ich prikázaním žalovaným každému v podiele 1/3-ina za náhradu žalobcovi tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Právne rozhodnutie o zrušení podielového spoluvlastníctva
účastníkov odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Ďalej sa zaoberal nárokmi žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie domu a záhrady.

Súd mal v tomto prípade preukázané, že v období od 01.05.2003 do 28.02.2007 bol žalobca úplne
vylúčený z užívania nehnuteľnosti a žalovaní mu za užívanie jeho podielu neplatili žiadnu čiastku.
Medzi účastníkmi neexistovala žiadna dohoda, na základe ktorej by sa žalobca vzdal užívacieho
práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných, preto žalovaným užívaním sporných nehnuteľností
v rozhodnom čase nad rámec ich spoluvlastníckeho podielu vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle
§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie u žalovaných nastalo tým, že čerpali

úžitkovú hodnotu rodinného domu v plnom rozsahu, ako i priľahlých pozemkov, hoci ich spoluvlastnícky
podiel na to oprávňoval len v rozsahu 3/4. Súd ustanovil vo veci znalcov, ktorí vo svojom posudku určili
všeobecnú hodnotu nájmu bytovej jednotky na prízemí rodinného domu a to znalec Ing. Róbert Gombár,
ktorý určil nájomné v roku 2003 vo výške 84,- eur mesačne, v roku 2004 by bolo 139,- eur mesačne,
v roku 2005 137,- eur mesačne, v roku 2006 150,- eur mesačne, v roku 2007 150,- eur

mesačne. Spolu za uvedené obdobie určil nájom vo výške 6.084,- eur (8x 84,- eur + 12x 139,- eur + 12x
137,- eur + 12x 150,- eur + 2x 150,- eur) a znalkyňa Ing. Iveta Miterková určila nájomné
za parcely č. 297/11 o výmere 1188 m2 za obdobie od 01.05.2003 do 28.02.2007 vo výške
5.835,45 eura, a to za rok 2003 vo výške 1.353,13 eura, za rok 2004 vo výške 1.604,99 eura, za rok
2005 vo výške 1.224,83 eura, za rok 2006 vo výške 1.393,52 eura a za rok 2007 vo výške 258,98 eura.

Žalovaní v 1. až 3. rade vzniesli námietku premlčania, ktorou sa súd preto zaoberal.
Žalobca sa svojim podaním doručeným súdu dňa 21.03.2007 domáhal vydania bezdôvodného
obohateniazaužívaniebytunaprízemídomužalovanýmiv1.a2.radevovýške3.092,01euraazáhrady
žalovanými v 1. až 3. rade od 01.05.2003 do 28.02.2007 vo výške 188,94 eura, v oboch prípadoch spolu
s úrokom z omeškania z istiny vo výške 17% ročne od 01.05.2003 do zaplatenia. Žalovaní v 1. až

3. rade vzniesli námietku premlčania, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či si žalobca uplatnil
svoje právo včas a dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie, ktorého sa domáha za obdobie od
01.03.2003 do 20.05.2005 je uplatnené po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, nakoľko
sa žalobca mohol domáhať svojho práva na súde po uplynutí každého dňa, počas ktorého žalovaní
užívali aj jeho podiel nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť nepremlčanú časť bezdôvodného
obohatenia za užívanie bytu na prízemí rodinného domu, ktorý užívajú spolu so synom, pričom bolo
preukázané, že túto časť nehnuteľnosti neužívala žalovaná v 3. rade. Znalec vyčíslil bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 21.03.2005 do 28.02.2007 sumou 3.381,61 eura (alikvotná časť za rok 2005
vo výške 1.281,61 eura, za rok 2006 vo výške 1.800,- eura a za rok 2007 vo výške 300,- eura), z toho

suma 845,40 eura zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu. Žalobca sa domáhal
aj zaplatenia úroku z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 8,5% ročne zo sumy 845,40 eura
od 23.10.2007, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení návrhu žalovaným v 1. a 2. rade. Vo zvyšku
uplatneného bezdôvodného obohatenia a úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. 297/11

- záhrada o výmere 1188 m2 súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
nepremlčanú časť bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcu užívanej výmere 708 m2. V konaní bolo
preukázané, že časť parcely vo výmere 480 m2 užíva poľnohospodárske družstvo, ktoré za užívanie
pozemku neplatí nájomné. Znalkyňa vyčíslila nájomné z celej parcely za obdobie od 21.03.2005 do
28.02.2007 sumou 2.612,23 eura (alikvotná časť za rok 2005 vo výške 959,73 eura, za rok 2006 vo

výške 1.393,52 eura a za rok 2007 vo výške 258,98 eura). Žalovaní užívali záhradu vo výmere 708
m2, čomu zodpovedá nájomné vo výške 1.556,78 eura za toto obdobie. Suma 389,20 eura zodpovedá
spoluvlastníckemu podielu žalobcu v 1-ine. Súd viazaný návrhom zaviazal žalovaných zaplatiť sumu
188,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 20.10.2007 do zaplatenia.
Súd priznal úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po doručený návrhu žalovanej v 3. rade. Vo zvyšku

uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore so zákonom.
Rozhodnutie o trovách konania si súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 OSP vyhradil na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade. V odvolaní uviedli,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa nepovažujú za vecne správne. Súd prvého stupňa nedostatočne vo
veci aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy z dôvodov hodných osobitného

zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. Poukázali na komentár k Občianskemu zákonníku autorov Plank - Občianske
právo s vysvetlivkami - Iura Edition 1997, strana 224 kde sa uvádza: Zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu sú aj výnimky. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo

predajom veci a rozdelením výťažku. Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu
spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Súčasne však
pre takýto postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorou sú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové
podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na
celkovú povahu konkrétneho prípadu. Takýmito dôvodmi môže byť napríklad vysoký vek spoluvlastníkov

a ich želanie v nehnuteľnosti dožiť, ďalej skutočnosť, že o nehnuteľnosť sa vždy starali len tí, ktorí by
sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši bytovú situácia účastníkov a
podobne. Žalovaní v 1. a 2. rade sú vo vysokom veku (dôchodcovia) a celý život sa starali o predmetné
nehnuteľnosti a chcú v predmetných nehnuteľnostiach dožiť. Žalobca si predmetným zrušením a
vyporiadaním nerieši svoju bytovú situáciu, je vlastníkom značného počtu nehnuteľností. Táto vec

je preto priam učebnicovým príkladom, kedy súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo
účastníkov. Preto na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
vec nesprávne právne posúdil. Súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, ale mal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Ak by sa odvolací súd nestotožnil s odvolacími argumentmi, poukázali i na
ustanovenie § 160 ods. 1 OSP, kedy súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,

ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Súd teda neaplikoval ustanovenie § 160 ods. 2 OSP napriek
tomu, že poukázali na nízke príjmy, pričom žalovaní 1. a 2 sú dôchodcovia a nemajú voľné finančné
prostriedky. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, požiadavka žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi. Požadovať od brata nájomné napriek tomu, že sa o predmetné nehnuteľnosti nikdy nestaral,
nikdy do nich neinvestoval a žalovaní 1 a 2 sa starajú o ťažko postihnutého syna je nielen nemorálna, ale

aj nemravná, pričom mravnosť je vyššia hodnota ako morálka. Požiadavka, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, nepožíva právnu ochranu. Preto žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v 1. až 3. rade písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa

navrhol ako vecne správny potvrdiť.

Žalovaná v 3. rade odvolaciemu súdu oznámila, že s rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí, o podaní
odvolania v jej mene jej zástupcom nebola informovaná, došlo k tomu bez jej súhlasu. Svoje podanie
označila ako späťvzatie odvolania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote
(§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP),

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods.
1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1
OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, preto sa nejedná

o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.Predmetom tohto konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B., ktoré sú vedené v LV č. XXXX ako parc. č. 297/11 o výmere
1188 m2 - záhrady, parc. č. 297/13 vo výmere 426 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom

súp. č. XXX na parc. č. 297/13. Uvedené nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a
to každého v podiele 1/4. Súd prvého stupňa toto podielové spoluvlastníctvo zrušil a prikázal uvedené
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 3. rade, každému v podiele 1/3 z
celku. Tým prestal byť podielovým spoluvlastníkom žalobca, ktorému každý z žalovaných uhradí za jeho
spoluvlastnícky podiel, ktorý týmto nadobudli, sumu 4.066,66 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia s takýmto zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva s
poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré nemožno toto spoluvlastníctvo zrušiť. Poukázali na to, že u nich ide o spoluvlastníkov
vo vyššom veku (dôchodcovia), ktorí chcú v nehnuteľnosti dožiť, o nehnuteľnosť sa starali len oni,
doopatrovali nebohú matku a majú v svojej starostlivosti chorého a na nich odkázaného syna, ktorý s

nimi tiež v nehnuteľnosti býva a žije. V neposlednom rade poukázali aj na svoje majetkové pomery.

Dôvody hodné osobitného zreteľa musia byť tak závažné, aby nimi bola opodstatnená výnimočnosť
takéhoto rozhodnutia. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 OZ musia spočívať v
okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený sa

v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že v danom prípade nie je preukázaná existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa na zamietnutie návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa v zmysle § 142 ods. 2 OZ nemožno považovať záujem žalovaných na

zachovaní spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu
ČSR sp. zn. 3 CZ 9/89, R 41/1991, R 1/89).

Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že dôvody hodné osobitného zreteľa
na strane žalovaných nie sú dané, pretože títo zostávajú v nehnuteľnosti žiť a bývať celkom podľa

svojich predstáv, nie je možné žalobcu nútiť, aby zotrval v tomto spoluvlastníckom vzťahu, ktorý mu nič
neprináša, pretože nehnuteľnosti užívajú len žalovaní s rodinou bez akéhokoľvek možného uplatňovania
práv zo spoluvlastníctva žalobcom, keďže žalovaní sú na bývanie a užívanie predmetnej nehnuteľnosti
odkázaní, nehnuteľnosti sú ich jediné bydlisko a dovolávanie sa dôvodov hodných osobitného zreteľa v
danom prípade nespĺňa charakteristiku uvedenú v ustanovení § 142 ods. 2 OSP, keďže vlastníctvo im

zostáva zachované a v nehnuteľnostiach môžu naďalej žiť a bývať.

S prihliadnutím k uvedenému ani odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre to, aby nedošlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva účastníkov k
týmto nehnuteľnostiam. Dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré poukazujú žalovaní v 1. a 2. rade

v danom konaní nie sú preukázané. Práve zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak,
ako to uskutočnil v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa dôjde k tomu, že žalovaným v 1. až 3. rade,
rade, resp. v 1. a 2. rade sa umožní v nehnuteľnosti žiť a bývať, prípadne v nehnuteľnosti dožiť a to bez
zásahu žalobcu a bez jeho vplyvu a akejkoľvek intervencie sa žalovaným umožní zabezpečiť všetku
potrebnú starostlivosť o ich syna. Žalobca nemá záujem o predmetnú nehnuteľnosť, o túto nehnuteľnosť

majú záujem žalovaní, ktorú ju prejavili v priebehu konania, taktiež ju prejavili i vo svojom odvolaní,
keďže poukazujú na svoju viazanosť na svoju nehnuteľnosť, na to, že tu žijú a vedú domácnosť, že
práve tu sa starajú o svojho syna, práve túto nehnuteľnosť zveľaďovali a starali sa o nebohú matku
žalobcu a žalovaného v 1. rade a darkyňu vo vzťahu k žalovanej v 2. a 3. rade. Zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva žalovaným v nebráni im v tom, aby v nehnuteľnosti dožili, aby podľa

svojej slobodnej vôle, potrieb či predstáv nehnuteľnosť užívali nerušene a bez akýchkoľvek vplyvov
žalobcu, ktorý práve týmto spôsobom prestáva byť spoluvlastníkom a žalovaným v 1. až 3. rade vzniká
jediná povinnosť z tohto zrušenia podielového spoluvlastníctva a to povinnosť výplaty ustupujúcemu
spoluvlastníkov, teda žalobcovi.

Výplata spoluvlastníckeho podielu ustupujúceho spoluvlastníka je prirodzeným dôsledkom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a je oprávnenou požiadavkou žalobcu. Nehnuteľnosť
dlhodobo užívajú len žalovaní v 1. až 3. rade bez toho, aby sa na jej užívaní podieľal i sám
žalobca a je jeho nespochybniteľným právom, pokiaľ nehnuteľnosti neužíva a na ich užívanienemá vlastne faktickú možnosť, že mu bude poskytnutá výplata jeho spoluvlastníckeho podielu. Súd
prvého stupňa v súlade s platnou právnou úpravou zistil všeobecnú cenu nehnuteľnosti, ktorá nie
je reálne deliteľná a žalobcovi poskytol výplatu v súlade so znaleckým posudkom Ing. Gombára

č. 140/2013 zo dňa 21.11.2013, a tak súd za všeobecnú cenu veci považoval sumu 48.800,- eur, z
ktorej žalovaným vznikla povinnosť vyplatiť žalobcovi za jeho spoluvlastnícky podiel 12.200,- eur, t.j.
každý po 4.066,66 eura.

Preto odvolací súd v zhode so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že dôvody hodné osobitného

zreteľa na strane žalovaných nie sú dané, predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, preto bolo
dôvodné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov k sporným nehnuteľnostiam, tieto
prikázať žalovaným a žalobcovi poskytnúť výplatu od žalovaných v celkovej sume 12.200,- eur, t.j. každý
po 4.066,66 eura v prospech žalobcu.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa v odvolaní ďalej domáhali povolenia splátok na úhradu sumy 4.066,66 eura,

keďže nemajú finančné prostriedky v hotovosti na to, aby sumu 4.066,66 eura uhradili žalobcovi do 15
dní od právoplatnosti rozsudku.

V tomto smere odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ stanovil
lehotu na zaplatenie uvedenej výplaty v prospech žalobcu 15 dní. Stanovil teda žalovaným lehotu dlhšiu

ako určuje zákon (tri dni), avšak nestanovil im platobnú povinnosť v splátkach. Pred súdom prvého
stupňa žalovaní poukazovali na svoje osobné, majetkové, sociálne pomery, avšak na druhej strane je tu
potrebné hľadať určitú ekvitu - rovnováhu, vyrovnania vzťahov medzi účastníkmi, t.j. spravodlivosť pre
obe sporové strany. Nemožno hľadieť len na záujmy žalovaných (ktorí zostávajú v nehnuteľnosti žiť a
bývať, nemusia sa sťahovať, riešiť svoju bytovú situáciu, vynakladať s tým spojené náklady a podobne),

keďže spor účastníkov trvá od roku 2006, prebehlo tu viacero pojednávaní, znalecké dokazovanie,
dokazovanie v súvislosti s jednotlivými nárokmi, ktoré sú predmetom tohto konania a preto žalovaní,
ktorí mali záujem zostať žiť v predmetnej nehnuteľnosti si mali byť vedomí svojej povinnosti výplaty z
predmetných nehnuteľností voči žalobcovi a tým mali dostatočný časový priestor na zabezpečenie si
potrebných finančných prostriedkov na výplatu žalobcu.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že nebolo dôvodné priznať dôvodnosť odvolaniu žalovaných v
súvislosti s povolením týchto splátok, a to s prihliadnutím na celý priebeh sporu, jeho trvanie, ale
v neposlednom rade i výšku poskytnutej protihodnoty, ktorá žalobcovi od každého žalovaného patrí
a preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP

potvrdil. Priznanie splátok žalovaným na zaplatenie protihodnoty v splátkach by bolo neprimeraným
znevýhodnením žalobcu, ktorý nemá možnosť podieľať sa na užívaní predmetných nehnuteľností, nemá
z nich žiaden úžitok, preto výplata spoluvlastníckeho podielu a to v čo najskoršom termíne je v súlade
s dobrými mravmi, opačný postup by bol na jeho ujmu, pričom žalovaní od počiatku sporu prejavovali o
nehnuteľnosti záujem, preto museli počítať s tým, že bez výplaty žalobcu to možné nebude.

V ďalšej časti odvolania žalovaní poukazovali na to, že žalobca si uplatnil bezdôvodné obohatenie
(vlastne nájomné). Takáto požiadavka žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi. Požadovať od brata
nájomné napriek tomu, že sa o predmetné nehnuteľnosti nikdy nestaral, nikdy do nich neinvestoval a
žalovaní v 1. a 2. rade sa starajú o ťažko postihnutého syna je nielenže nemorálne ale aj nemravné,

pričommravnosťjevyššiahodnotaakomorálka.Právovychádzazurčitýchhodnôt,ktoroujeajmravnosť
a teda nemôže poskytnúť ochranu nemravnej požiadavke. Požiadavky, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, nepožíva právnu ochranu. Preto žiadali v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a
žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa o nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonal dostatočné
dokazovanie, vec posúdil správne i po právnej stránke a odvolací súd preto nezistil dôvodnosť odvolania
žalovaných v 1. a 2. rade v súvislosti s vydaním bezdôvodného obohatenia pre žalobcu. Úhrada za
užívanie spoluvlastníckych podielov patrí spoluvlastníkovi, ktorý spoluvlastnícky podiel neužíva, ale
naopak, jeho spoluvlastnícky podiel užíva povinný spoluvlastník. Ako existuje nárok žalobcu na úhradu

za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu voči žalovaným, tak by existoval i voči tretej osobe v prípade,
ak by jeho podiel užívala. Pritom nárok spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
posúdiť podľa § 137 ods. 1 OZ, pretože sa týka vnútorných vzťahov spoluvlastníkov k spoločnej veci.Nebolo preukázané, že by žalovaní v 1. až 3. rade užívali pozemok len v rozsahu ich spoluvlastníckeho
podielu, teda bez toho, aby užívali i podiel žalobcu. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie
spoločnej veci je preto opodstatnený aplikáciou ustanovenia § 137 ods. 1 OZ, keď neužívanie

spoluvlastníckeho podielu v rozsahu patriacom žalobcovi je dôsledkom užívania tohto podielu
žalovanými. Medzi účastníkmi takýto stav vznikol ako stav faktický zrejme bez toho, aby sa na tom
účastníci medzi sebou výslovne dohodli (existencia takejto dohody v konaní nebola preukazovaná). V
preskúmavanej veci bolo zistené, že žalovaní v 1. až 3. rade sa užívaním spoločnej veci podieľali na jej
úžitkovej hodnote nad rozsah podielu, ktorý im zo spoluvlastníctva prináležal a to na ťarchu žalobcu a

preto bolo dôvodné priznať žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku súd
prvého stupňa zistil i pomocou znaleckého dokazovania.

Žalovaní v 1. a 2. rade sa v svojom odvolaní domáhajú aplikácie dobrých mravov, resp. mravnosti ako
vyššej hodnoty ako je morálka. Poukazujú na to, že medzi účastníkmi ide o príbuzných (žalobca a
žalovaný v 1. rade sú bratia). Žalobca sa o predmetné nehnuteľnosti nestaral, do nich neinvestoval a

žalovaní v 1. a 2. rade sa starajú v nehnuteľnosti o ťažko postihnutého syna.

Argumenty uvádzané v odvolaní žalovaných podľa názoru odvolacieho súdu nie sú spôsobilé privodiť
úspech ich odvolaniu. Uvedené skutočnosti nie sú novým tvrdením žalovaných a vyplývajú z obsahu
spisu a zistení, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa. Niet pochybností o tom,

že žalobca potom, ako sa z rodičovského domu odsťahoval, sa o tento nestaral a ani do neho
neinvestoval. V nehnuteľnosti žili žalovaný so svojou rodinou i s toho času nebohou matkou žalobcu a
žalovaného v 1. rade, keďže si týmto spôsobom rodina vyriešila svoju bytovú situáciu, no žalobca si ju
vyriešil mimo spornú nehnuteľnosť. Skutočnosť, že žalobca do nehnuteľnosti neinvestoval je v konaní
preukázaná, bola súdom prvého stupňa zohľadnená, bola zohľadnená nielen pri stanovení všeobecnej

ceny nehnuteľnosti, ale i v súvislosti so zisťovaním bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor
žalobcu.

Konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti len niektorým zo
spoluvlastníkov vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka a nie je ničím nemorálnym v konaní,

v ktorom jeho účastníkmi sú príbuzní, pretože spoluvlastnícke vzťahy (napríklad v dôsledku dedenia)
vznikajú často práve medzi príbuznými a vyporiadanie týchto vzťahov je prirodzenou súčasťou súboru
týchto právnych vzťahov a s ich takýmto vyporiadaním a právnym rozdelením počíta i platná právna
úprava.

Práve zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov zamedzí k tomu, aby žalobca od
žalovaných mal právo i naďalej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho podielu
a tak snáď zabráni zhoršovaniu rodinných vzťahov medzi účastníkmi.

Skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa starajú o ťažko postihnutého syna, ktorý s nimi žije v jednej

domácnosti a je na ich opateru odkázaný, bola v konaní preukázaná a zohľadnená, no napriek tomu
nemôže mať bezprostredný dopad na žalobcu tak, aby mu práve a len v súvislosti s touto skutočnosťou,
na ktorej sa on osobne nijak nepodieľal, ktorú on osobne nijak nezavinil či nezhoršil, nebolo priznané
jeho majetkové právo vyplývajúce z práva vlastníckeho.

Preto odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nepovažoval za opodstatnené a tak rozsudok
súdu prvého stupňa i v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

Právny zástupca žalovaných v 1. až 3. rade podal odvolanie i v mene žalovanej v 3. rade, ktorá však
samostatným písomným podaním oznámila, že toto odvolanie, ktoré bolo podané v jej mene, berie späť.

Podľa § 207 ods. 2, 3 OSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

V danom prípade o odvolaní žalovanej v 3. rade nebolo rozhodnuté dovtedy, než oznámila, že svoje
odvolanieberiespäť.Pretobolisplnenévšetkypodmienkyktomu,abyodvolacísúdodvolaciehokonanie
o odvolaní žalovanej v 3. rade zastavil.O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa vo svojom novom rozhodnutí (§ 224
ods. 3 OSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.