Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. júl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010265
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5811010265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany

Gallovej a JUDr. Vladimíra Sučika, na verejnom zasadnutí konanom 21. júla 2015 prejednal odvolanie
podané obžalovaným O. J. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/86/2011 z 9.4.2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
4T/86/2011 z 9.4.2015.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného O. J., nar. XX.XX.XXXX v J. W., trvale bytom
O., T. č. XXX/XX,

pri nezmenenom výroku o vine vyslovenej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Námestovo,
č.k. 4T/86/2011-133 z 25.8.2011, ktorým bol obžalovaný O. J. uznaný vinným zo zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/86/2011-239 z 9.4.2015 bol obžalovaný O. J. uznaný
za vinného, že:

dňa1.12.2010včaseokolo19.00hod.potom,akospoločnesmaloletouG.T.,nar.XX.XX.XXXX,vareáli
materskej škôlky na T. v Tvrdošíne požili nezistené množstvo alkoholu a ako mu maloletá povedala, že
o pár týždňov bude mať 15 rokov, sa vzájomne dohodli, že pôjdu do bytu obvineného, na čo následne
prišli do bytu č. X na III. poschodí obytného domu č. XXX/XX na sídlisku T. v Tvrdošíne, kde
v kuchyni bytu obvinený s maloletou G. T. vykonal súlož,

čím spáchal zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. a za to bol odsúdený podľa §
201 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. l) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9.4.2015 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný O. J. prehlásil, že zahlasuje odvolanie voči výroku o

treste, a prítomný prokurátor žiadal doručiť rozhodnutie súdu.

Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 23.4.2015, obžalovaný O. J. prostredníctvom
obhajcu odôvodnil svoje odvolanie nasledovne:
„Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a

právnyštát.Kpojmovýmprvkomprávnehoštátupatríprincípprávnejistoty.Základnýmatribútomprávnej
istoty je istota fyzických a právnických osôb, že vo vzťahu k nim bude postupované v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky a platnými zákonmi. Podľa čl. 2ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky znamená, že
viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi

a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať
len na základe zákonov a v ich medziach.
Dňa 19.7.2011 bol OS Námestovo doručený návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorú obvinený
uzavrel s prokurátorom okresnej prokuratúry pod sp.zn. Pv/893/2010. Na verejnom zasadnutí konanom
dňa 25.8.2011 bola na OS Námestovo schválená dohody o vine a treste, obvinený O. J. bol uznaný

vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený podľa
§ 201 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 72
mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku OS Bratislava III, sp.zn. 3T/51/10
zo dňa 15.2.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Dňa 19. novembra KS v Žiline pod sp.zn. 1Tos/111/2013-43 rozhodol vo veci obnova konania OS
Námestovo pod sp.zn. 6Nt/6/2013, v ktorom zamietol obnovu konania zrušil spomenuté uznesenie OS
Námestovo a uložil okresnému súdu, aby vo veci konal a rozhodol.
Uznesením okresného súdu zo dňa 28.1.2015 v Bratislave III. pod sp.zn 3T/51/2010 sa amnestiou

prezidenta odpustil zvyšok trestu. Podľa Trestného poriadku § 404 ods.
(2) V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní na
podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do prípravného konania.
Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe konania o dohode o vine a treste,
vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania.

(3) Ak bola povolená obnova konania a ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený
úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi do prípravného konania, určí po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu konania na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný
trest za ostávajúce trestné činy.
Máme za to, že dňa 9.4.2015 v súdenom prípade nebola braná možnosť zo strany žalobcu a povahe

všetkých poľahčujúcich okolnosti pri aktuálnej dolnej hranici trestnej sadzby a súčasne dobrej povesti
obvineného s poukazom na vykonaný trest za dostatočný aj na to, že obvinený má záujem sa zmeniť.
Poukazujem na obdobný prípad, kde sudkyňa nitrianskeho okresného súdu pred pár dňami vyhlásila
rozsudok, ktorý zdvihol tlak nielen bežným ľuďom, ale upútal pozornosť aj niektorých politikov. Farára
L. K. z B., obžalovaného zo sexuálneho zneužívania 11-ročného dievčaťa, odsúdil

súd na trojročný podmienečný trest, má zákaz vykonávať pedagogickú a pastoračnú činnosť vo vzťahu
k deťom a zároveň mu nariadil absolvovať sexuologickú liečbu.
Odvolanie smeruje proti výroku o treste nižšie uvedeného vyššie spomenutého rozhodnutia, kde podľa
§ 201 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l) Trestného zákona a § 38 ods.2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri roky). Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Zastávame názor, že aplikácia vyššie uvedenej výrokovej časti rozhodnutia je nesprávna. Uložený trest
je k už vykonanému trestu v dolnej hranici trestnej sadzby, a prevažujúcim poľahčujúcim okolnostiam,
ako aj náležitého záujmu obvineného viesť riadny život, neprimerane prísny vzhľadom na vek páchateľa.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu
uvedenom v § 321 ods. 1, 2 Trestného poriadku zrušil podľa § 321 ods. 1.e, napadnutý rozsudok vo
výroku o treste zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol o uložení podmienečného trestu.“Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného O. J..

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa považuje za zákonné a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného
uviedol, že trvá naďalej na tom, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane prísny, a navrhol
uložiť trest odňatia slobody na hranici 36 mesiacov alebo upustiť od uloženia trestu. Obžalovaný uviedol,
že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonal celkom v dĺžke asi 35 mesiacov a 11

dní, odišiel do zahraničia. Žije v Holandsku, má tam prenajatý byt, pracuje ako stavebný robotník, stará
sa o seba a myslí si, že už nie je potrebné, aby znovu išiel do výkonu trestu.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., obsah odvolania spĺňa

náležitosti § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu
podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Obžalovaný O. J. síce podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste,

ale odvolací súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum
konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože
z pohľadu zákona a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine
páchateľa.

Zosúdnehospisuvyplýva,žeOkresnýsúdNámestovouznesením,č.k.6Nt/6/2013-65z11.2.2014podľa
§ 394 ods. 1 Tr. por., s poukazom na § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov povolil
obnovu konania v trestnej veci odsúdeného O. J., v ktorej bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. 4T/86/2011 z 25.8.2011 pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.

1 Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. V bode II. uznesenia
okresný súd podľa § 400 ods. 1 Tr. por. zrušil v prospech odsúdeného O. J. výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/86/2011-133 z 25.8.2011, ktorým mu bol podľa § 201 ods. 1 Tr.
zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m)

Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol
zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
a ktorým bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava III,
č.k. 3T/51/2010-121 z 15.2.2011, pričom sa zrušili aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento zrušený výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a vec vrátil

prokurátorovi do prípravného konania. V bode III. okresný súd podľa § 403 Tr. por. odsúdeného O. J.
nezobral do väzby.

Je teda nesporné, že Okresný súd Námestovo v prípade obžalovaného O. J. zrušil len výrok o treste
pôvodného rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/86/2011-133 z 25.8.2011. Dňa 28.11.2014

prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo pod č. Pv 839/10/5507-81 podala obžalobu z 27.11.2014
na obžalovaného O. J. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na rovnakom
skutkovom základe, ako obsahuje výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/86/2011-133
z 25.8.2011. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9.4.2015 vyplýva, že v záverečnej reči prítomný
prokurátor nenavrhol konajúcemu súdu rozhodnúť o vine obžalovaného O. J., ale navrhol uložiť

obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.Za tejto situácie súd prvého stupňa pochybil, keď napadnutým rozsudkom znovu uznal obžalovaného O.
J. zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, ktorý je uvedený
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Postup súdu prvého stupňa je v rozpore tak s vnútroštátnym

právom, ako aj s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a medzinárodnými zmluvami (čl. 4
Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), pretože porušil zásadu ne
bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), ktorá je základnou zásadou procesného práva a znamená, že o
tej istej veci nemožno rozhodnúť znova. Oprávnené strany síce nepodali odvolanie proti výroku o vine
rozsudku súdu prvého stupňa, ale odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia porušenie zásady

ne bis in idem a pochybenie súdu prvého stupňa napravil zrušením výroku o treste rozsudku, ktorý bol
napadnutý odvolaním oprávnenej strany (obžalovaného) len proti výroku o treste.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu
a výmere trestu, pričom sú správne aj jeho závery o existencii poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36
písm. l) Tr. zák. a o neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti. V súčasnom štádiu konania v trestnej

veci obžalovaného O. J. sa ale uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky javí odvolaciemu súdu
ako neprimeraný. Odvolací súd zobral do úvahy časový odstup od spáchania skutku (1.12.2010), postoj
obžalovaného k svojmu trestnému činu (v pôvodnom konaní okresný súd schválil dohodu o vine a treste,
ktorú uzatvoril obžalovaný s prokurátorom), ako i skutočnosť, že obžalovaný O. J. už vykonal značnú
časť pôvodne uloženého trestu odňatia slobody.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje

dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty budú v dostatočnej miere
plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza
zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,

aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej

činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Na podklade všetkých uvedených skutočností potom odvolací súd uložil obžalovanému O. J. trest
odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 roky a po splnení
podmienok stanovených § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože pred
spáchaním súdeného skutku obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný
čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.