Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/883/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114215778
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114215778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu

JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: N. I., bytom C. 3, T.,
zastúpená JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, Farská 28, Nitra, proti odporcovi: V.. Z.. N. I., bytom
C. 3, T., o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. júla
2014 č. k. 15C/101/2014-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo N. I., rod. F., nar. 1. 9. XXXX a V.. arch.

N. I., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 9. 7. XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Nitra, zväzok 30., ročník 1988, na strane 97, pod poradovým číslom 355 a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný skutkový stav, podľa ktorého účastníci
konania uzavreli manželstvo dňa 9. 7. XXXX, deti narodené z tohto manželstva sú plnoleté. V súčasnej
dobe žijú síce v jednom byte, avšak nežijú spolu, vzájomne si nepomáhajú, nevera nebola preukázaná,
nevytvárajú zdravé rodinné prostredie a o potreby rodiny sa spoločne nestarajú. Manželstvo si neplní
svoje spoločenské poslanie a funkcie a navrhovateľka nemá záujem na obnovení spolužitia. Po právnej

stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 18, § 22 a § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona
číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a konštatovaním,
že účastníci konania mali rôzne nedorozumenia a rozpory, ktoré viedli k tomu, že sa vzájomne citovo
odcudzili a navrhovateľka nemá záujem obnoviť spolužitie. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
144 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len
„OSP“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca vytýkajúc súdu prvého

stupňa nedostatočné a nepresné odôvodnenie rozsudku. Domáha sa jeho zrušenia, nakoľko súd prvého
stupňa vec nesprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav na pojednávaní. Nesprávne pochopil
vyjadrenie navrhovateľky, že nevidí význam zotrvávať v manželstve a účastníci žijú oddelene, nakoľko
stále žijú v jednom byte, spolu vykonávajú práce v domácnosti. Tvrdenia navrhovateľky na pojednávaní
sa odporcu dotýkajú osobne a nesúhlasí s nimi, lebo celý spoločný život s navrhovateľkou od roku
1988 žil v spoločnej domácnosti, v dobrej viere a s najlepším svedomím. Vytýka súdu prvého stupňa
jednostranné posudzovanie porušenia ustanovení zákona o rodine, nakoľko nikde v rozsudku nie je

uvedené, ktoré časti § 18 a § 19 Zákona o rodine boli z jeho strany porušené do takej miery, aby bolo
manželstvo rozvrátené a nefunkčné.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka domáhajúc sa potvrdenia napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa. Opätovne potvrdila, že manželstvo neplní biologickú funkciu, nakoľko sa intímnenestýkajú a tento stav trvá minimálne 10 rokov, neplní si ani ekonomickú funkciu, nakoľko účastníci
konania spolu nehospodária a neplní si ani funkciu vzájomnej pomoci a dôvery a to už dlhodobo.
Navrhovateľka stratila voči odporcovi dôveru, čo malo za následok vzájomné citové odcudzenie

účastníkov. Vôľu nezotrvať v manželskom zväzku navrhovateľka dostatočne jasne formulovala už v
samotnom návrhu na rozvod, poukazujúc na to, že na manželstvo a spolužitie treba dvoch a ani súd

nemôže prinútiť nikoho, aby v manželstve zotrval, ak už nechce.
KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,

ktoré mu predchádzalo a odvolania odporcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi
a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa
podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je
opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich
závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd preberá
súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
predmetnej veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne

vyhodnotil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a
správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu
stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Podľa § 202 ods. 4 OSP odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, veta prvá, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Pri posudzovaní podmienok pre prípadný rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, súd berie do

úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, ako aj mieru vzájomnej
odkázanosti a možnosti poskytnúť si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia a rozvratu
treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje
objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva. V
každom prípade je potrebné skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského

účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Základným predpokladom rozvodu
manželstva je existencia rozvratu vzťahov medzi manželmi (vážne narušenie a trvalé rozvrátenie
vzťahov medzi manželmi). Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa
manželia neriadia (prípadne sa nemôžu riadiť) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z
ustanovení §§ 18 - 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat

vzťahov medzi manželmi, musí ísť o kvalifikovaný rozvrat, pričom záver o vážnosti rozvratu vzťahov
medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom
na hĺbku a trvalosť rozvratu. Kvalifikácia tohto rozvratu sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny
rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva.
V predmetnej veci súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec aj správne

právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 9.
7. 1988, ide teda o dlhotrvajúce manželstvo, z ktorého pochádzajú dve, t.č. plnoleté deti. Odvolací súd,
zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené a vzhľadom
na jednoznačný postoj navrhovateľky, zrejme nie je možné do budúcnosti tieto vzťahy reparovať do
takej miery, aby účastníci konania obnovili manželské spolužitie. Sám odporca v priebehu konania a

aj v podanom odvolaní tvrdil, že nemôže manželku nútiť, aby s ním v manželstve zotrvala, ak tak ona
sama nechce. Niet pochýb o tom, že medzi účastníkmi konania prevládajú vážne a hlboké rozpory, ktoré
mali za následok odcudzenie sa navrhovateľky voči odporcovi do takej miery, že navrhovateľka úplnevylučuje obnovenie ich spolužitia. Keďže manželstvo je podľa zákona dobrovoľným zväzkom muža a
ženy, ani súd nemôže nariadiť jednému z manželov, aby proti svojej vôli v tomto zväzku zotrval.
Manželstvo plní tri základné spoločenské funkcie, ekonomickú, výchovnú a biologickú. Manželstvo

účastníkov konania už dlhodobo neplní ani jednu z týchto funkcií, posledné obdobie je len formálnym
zväzkom a je absolútne nefunkčné. Na tejto situácii nič nemení ani skutočnosť, že účastníci konania
v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žili v jednom byte. Príčinu tohto stavu je potrebné vidieť
v absolútnom odcudzení účastníkov konania a citovom nesúlade, účastníci konania úplne rozdielne
interpretujú ich súčasné spolužitie, resp. žitie v jednom byte. Aj táto skutočnosť sama o sebe nasvedčuje

rozporom v manželstve. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho z tohto zväzku, ak
sú splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, nemožno nútiť aby v ňom zotrval
proti svojej vôli. Keďže navrhovateľka nemá v žiadnom prípade záujem na obnovení ich vzájomných
vzťahov a aj z tvrdení odporcu pred súdom prvého stupňa a v písomnom odvolaní vyplýva, že vzťahy sú
vážne narušené, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že vzťahy medzi manželmi
sú hlboko a vážne rozvrátené a niet nádeje na reparáciu týchto vzťahov do budúcnosti a konštatuje, že

bola tým splnená podmienka pre rozvod manželstva účastníkov konania.
K odvolaniu odporcu odvolací súd iba dodáva, že odporca v tomto odvolaní v podstate žiada opraviť
odôvodnenie napadnutého rozsudku, čo však vzhľadom na ustanovenie § 202 ods. 4 OSP nie je
možné, nakoľko podať odvolanie iba proti dôvodom rozhodnutia, nie je prípustné. Ak je rozhodnutie vo
výroku správne, odvolací súd toto rozhodnutie potvrdí (§ 219 ods. 1 OSP). Nakoľko výrok napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny, celý napadnutý rozsudok
podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia preto potvrdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v zmysle
§ 219 ods. 2 OSP len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na toto odôvodnenie
ďalej iba poukazuje.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 144 veta druhá
OSP tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila
a ani jej nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.