Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/283/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209215102
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1209215102.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa:
A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, I., zastúpeného JUDr. Vladimírom Čabarom, advokátom so
sídlom Prostějovská 47, Prešov, proti odporcovi: Prvá Rentabilná OZS, a.s., IČO: 35 832 924, so
sídlom Páričkova 18, Bratislava, zast. 1/ Advokátskou kanceláriou Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova
9, Bratislava, 2/ Advokátskou kanceláriou Ľubomíra Schweighofera, so sídlom Šafárikovo nám. č.
2, Bratislava, o zaplatenie 86.536,50 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. septembra 2011 č.k. 58C 173/2009-507, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 727,90 Eur k rukám
jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie Patassy, s.r.o., so sídlom Koceľova 9, Bratislava do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňazamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalododporcu
zaplatenia sumy 86.536,50 € (2.607.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p.a. od 01.01.2008
do zaplatenia odôvodňovaný tým, že ako veriteľ a odporca v postavení dlžníka uzatvorili dňa 15.1.2006

zmluvu o pôžičke (za odporcu bola zmluva podpísaná navrhovateľom ako štatutárnym zástupcom
odporcu), podľa čl. II. bod 1/, v ktorej sa zaviazal požičať odporcovi sumu vo výške 99.814,11 €
(3.007.000,- Sk), a to jej poukázaním na účet odporcu dňa 18.1.2006 a odporca sa zaviazal poskytnutú
pôžičku vrátiť mu podľa čl. II. bod 2/ do 31.12.2007, pričom dňa 18.1.2006 previedol na účet odporcu
sumu 99.814,11 €, avšak odporca mu v dohodnutom termíne vrátil len časť uvedenej sumy, a to
dňa 11.1.2007 sumu vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk) a dňa 22.1.2007 sumu vo výške 6.638,78 €
(200.000,- Sk) a aj napriek výzve mu dlhuje sumu vo výške 86.536,50 €. Považujúc ustanovenie zmluvy

o pôžičke o dohodnutých úrokoch vo výške 0,05 % dlžnej sumy vzhľadom k jeho neurčitosti za neplatné,
uplatňoval si zákonný úrok z omeškania. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov súdneho konania vo výške 16.484,58 € na účet Advokátskej kancelárie Patassy, s.r.o., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku, a tiež náhradu trov konania štátu vo výške 30 Eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že dňa 15.01.2006 navrhovateľ uzatvoril s odporcom (za

odporcu je zmluva podpísaná navrhovateľom ako jeho štatutárnym orgánom) zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej je záväzok navrhovateľa ako veriteľa, požičať odporcovi ako dlžníkovi peňažnú sumu
vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk) s tým, že uvedená peňažná suma bude poukázaná na účet
odporcu (vedený v Č. Bratislava, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX), a to dňa 18.01.2006. Podľa čl. II bod 2/a 3/ zmluvy sa odporca zaviazal požičanú sumu vrátiť do 31.12. 2007 a zmluvné strany sa vzájomne
dohodli, že veriteľ môže kedykoľvek do 31.12.2007 požiadať o vrátenie požičanej čiastky v hotovosti
alebo prevodom cez bankový účet. V zmysle čl. III zmluvy bola pôžička dohodnutá ako bezúročná

a výška dohodnutého úroku z omeškania s platením peňažného dlhu predstavovala sumu 0,05 % z
dlžnej sumy (bez špecifikácie, či ide o úrok denný, mesačný, či ročný). Z výpisu z účtu odporcu zo dňa
02.02.2006, za obdobie od 01.01.2006 do 31.01.2006 zistil, že dňa 18.01.2006 bol na účet odporcu
vložený navrhovateľom vklad v hotovosti vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk) a súčasne v uvedený
deň bola na základe príkazu na úhradu na č.ú.: XXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, KS: XXXX, prevedená

suma vo výške 99.812,48 € (3.006.951,- Sk). Z platobného výmeru č. XXXXXX/XXXX na daň z
nehnuteľnostínarok2005,akoajdopytomnaMiestnyúradBratislava-Rača,zistil,žesaskutočnejedná
o číslo účtu vtedajšieho správcu dane. Podľa predmetného výpisu v mesiaci január 2006 bol počiatočný
stav na účte odporcu 86.812,84 € (2.615.323,48 Sk) a konečný stav k 31.01.2006 predstavoval sumu
10.819,39 € (325.945,01 Sk). Z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 31.01.2007 zistil, že dňa 11.1.2007
bola na účet navrhovateľa z účtu odporcu prevedená suma vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk) a dňa

22.01.2007 suma v rovnakej výške, t. j. 6.638,78 € (200.000,- Sk). Výzvou zo dňa 02.03.2009 bol
odporcaprávnymzástupcomnavrhovateľavyzvanýnaúhradunesplatenejčastidlhuvovýške86.536,50
€ (2.607.000,- Sk). Vychádzal tiež z výpovede navrhovateľa, že v januári 2006, kedy začal vykonávať
funkciu predsedu predstavenstva odporcu, tento nedisponoval žiadnou finančnou hotovosťou a bolo
jeho povinnosťou odviesť daň z nehnuteľností, o ktorej povinnosti sa dozvedel v prvých týždňoch po

tom, ako sa stal predsedom predstavenstva, keď sa zoznamoval s účtovníctvom firmy. Dozvedel sa
to od predchádzajúcej účtovníčky odporcu a tiež z listu daňového úradu. Nakoľko na účte odporcu
bola v rozhodnom čase len suma 1.267,58 € (38.187,- Sk), vložil z vlastných finančných prostriedkov
na účet odporcu dňa 18.01.2006 sumu vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk) a v rovnaký deň bola
daňovému úradu poukázaná daň vo výške 99.812,48 € (3.006.951,- Sk). Malo ísť o finančné prostriedky,

ktoré pôvodne vložil do svojej spoločnosti Hertz International, s.r.o., Bratislava a ktoré mu boli v roku
2003 po rekonštrukcii hotela "Euro" na Prešovskej ulici v Bratislave vrátené daňovým úradom, titulom
nadmernéhoodpočtudanezpridanejhodnoty.Konkrétneišloosumu86.880,93€(2.617.375,-Sk),ktorú
podľa jeho uvedenia držal doma. Navrhovateľ mal za to, že odporca spornú zmluvu o pôžičke uznal,
nakoľko mu boli poukázané dve splátky pôžičky po 6.638,78 € (200.000,- Sk) a poukázal aj na to, že

poskytnutá pôžička bola zaevidovaná aj vo výročnej správe odporcu za rok 2006, ktorá bola vyhotovená
dňa 28.03.2007 a tiež v audítorskej správe za rok 2006 nezávislého audítora U.. W. I.. Ako dôkaz
navrhovateľ tiež predložil protokol zo dňa 14.02.2008 o odovzdaní dokladov za mesiace január až marec
2007, splnomocnenej zástupkyni p. A. Č.. Navrhovateľ predložil aj zápisnice zo zasadnutia valného
zhromaždenia odporcu dňa 20.03.2006 a dňa 24.07.2006, z ktorých je podľa neho zrejmé, že ani jeden z

akcionárov na valnom zhromaždení pôžičku navrhovateľa nenamietal ani nespochybňoval. Vychádzajúc
z obsahu zápisníc z oboch uvedených dní súd prvého stupňa zistil, že na valnom zhromaždení odporcu
nebola zaznamenaná ani zmienka o pôžičke navrhovateľa, ktorá je predmetom tohto sporu. Na valnom
zhromaždení odporcu sa podľa zápisníc zúčastnili navrhovateľ, C. O. a člen predstavenstva U.. Z. Y. a
dňa 24.07.2006 aj U.. C. I. ako členka dozornej rady odporcu. V správe nezávislého audítora z overenia

účtovníctva a účtovnej závierky za rok 2006 (vypracovanej audítorom SKA: U.. W.. I.) je uvedené, že
boli zistené rozdiely v pokladničnej hotovosti, kde zostatok nebol podložený žiadnou dokumentáciou
(vykázané zostatky v pokladnici koncom roka 2002 vo výške 4.989.000,- Sk, v roku 2003 vo výške
16.974.000,- Sk, v roku 2004 vo výške 17.516.000,- Sk a v roku 2005 vo výške 18.922.000,- Sk). Vo
vzťahu k prevedenej kontrole pokladničných operácií audítor konštatoval, že účtovná jednotka (odporca)

dodržuje zásady vedenia pokladničných operácií len v poslednom období. Pred týmto obdobím neboli
vytvorené vnútropodnikové predpisy k vedeniu pokladne, nevytvorili sa pokladničné limity, neriešil sa
stav vysokých zostatkov. Pokladničná kniha v priebehu overovaného obdobia roku 2006 bola podľa
správy vedená v intenciách predpisov, pokladničné doklady tvoria ucelený rad a sú doložené prvotnými
dokladmi. Navrhovateľom bolo tiež predložené čestné prehlásenie F. M., ktorá bola účtovníčkou odporcu

v roku 2006 a v predmetnom roku účtovala aj pôžičku navrhovateľa odporcovi vo výške 99.814,11 €
(3.007.000,- Sk), z ktorej bola v roku 2007 vrátená navrhovateľovi suma vo výške 13.277,57 € (400.000,-
Sk). Podľa položky 17 pokladničnej knihy odporcu za rok 2006 bola dňa 31.01.2006 v účtovníctve
odporcu zaúčtovaná pôžička vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), a to vkladom na účet a pod
nasledujúcou položkou pokladničnej knihy č. 18 bola odúčtovaná ako výdavok suma vo výške 99.815,64

€ (3.007.046,- Sk). Zmluva o pôžičke navrhovateľa je uvedená aj v zozname interných dokladov za
január 2006. Zostatok ku dňu 31.12.2006 predstavoval sumu 8.773,- Sk. Podľa vyjadrenia navrhovateľa
k svojím majetkovým pomerom v roku 2006 mal v osobnom vlastníctve byt v Čechách v Tepliciach, ďalej
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov mal byt v Bratislave na Š. Q.. Č.. XX, od roku 2001 vlastnípohľadávky Investičnej poštovej banky vo výške 6 miliárd 115 miliónov českých korún, a to vkladové
listy a zmenky, ktoré vlastní dodnes a v roku 2006 mal aj motorové vozidlo zn. A. I. T.. Tiež je vlastníkom
25 % podielov vo firme Hertz, s.r.o. v Tepliciach a 100 % podielov vo firme Hertz International, s.r.o. v

Bratislave. Na kúpu bytu si navrhovateľ zobral úver vo výške 4.300.000,- Sk, ktorý ako uviedol, splatený
ešte nemá a v roku 2006 čerpal aj mikroúver vo výške 590.000,- Sk, ktorý už splatený má. Navrhovateľ
dodal, že v súčasnosti má splatiť ešte sumu vo výške 500 €. V reakcii na navrhovateľom popísané
majetkové pomery z odporcom predložených dokladov, ako čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres
Bratislava I, obec: BA- m. č. Staré mesto mal preukázané vlastnícke právo navrhovateľa k bytu na Š.

Q. v Bratislave, výpis z účtu odporcu preukazujúci mesačnú mzdu navrhovateľa za obdobie február až
marec 2006 vo výške cca 30.000,- Sk, doklad z internetovej stránky sociálnej poisťovne o dlžníkoch na
poistnom, z ktorej vyplýva, že spoločnosť Hertz International s.r.o. dlhuje na poistnom sumu 23.595,07
€ a organizačná zložka Hertz s.r.o. sumu 20.711,34 €, uznesenia Krajského súdu v Ústí nad Labem
o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Hertz, s.r.o. a tiež o zrušení konkurzu, obe pod sp. zn. 19K
7/93, uznesenie 71 Cm 185/2007 o nariadení likvidácie spoločnosti Hertz s.r.o. a výpis z Obchodného

registra Krajského súdu v Ústí nad Labem zo dňa 9.2.2011 a podľa výpisov z bankového účtu odporcu za
obdobie február až máj 2006, ďalej súvahu za rok 2005 podpísanú aj samotným navrhovateľom, podľa
ktorej stav finančných prostriedkov v pokladni odporcu dosahoval výšku cca 18.000.000,- Sk.

Vychádzalzvyjadreniaodporcu,ktorýnepoprel,žepeňažnéprostriedky,ktorésúpredmetomtohtosporu

boli určené na úhradu dane z nehnuteľnosti, avšak na rozdiel od tvrdení navrhovateľa, o tieto finančné
prostriedky požiadal samotný navrhovateľ akcionára odporcu, p. B., ktorý mu ich za uvedeným účelom
poskytol a následne tieto finančné prostriedky vložil navrhovateľ vo vlastnom mene na účet spoločnosti.
Odporca tiež upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že zmluva o pôžičke bola podpísaná a datovaná
dňom 15.01.2006 a finančné prostriedky boli na účet odporcu vložené až dňa 18.01.2006, čo podľa

neho v prípade reálnej zmluvy, ako je zmluva o pôžičke, nie je možné. Odporca tiež spochybnil záujem,
ktorý by mohol mať navrhovateľ (len v postavení štatutárneho zástupcu a nie akcionára) na poskytnutí
tak vysokej pôžičky, navyše bezúročnej a na obdobie dvoch rokov a argumentoval tým, že spoločnosť
mala kedykoľvek počas roka 2006 na svojom účte oveľa väčší finančný obnos ako mu mal navrhovateľ
požičať a navrhovateľ si teda mohol kedykoľvek požičané peniaze vrátiť. Navrhovateľ ešte v roku 2007

ako štatutárny orgán odporcu, ktorý mal zo svojej pozície možnosť disponovať s účtom odporcu, vykonal
podľa odporcu neoprávnene dve platby po 6.638,78 € (200.000,- Sk) na svoj účet, ktoré v tomto konaní
označuje ako čiastočné splátky predmetnej pôžičky.

Z výpovede svedka O. B. zistil, že tento nevie o žiadnych finančných prostriedkoch, ktoré by navrhovateľ

vložil do spoločnosti odporcu, zmluvu o pôžičke predloženú navrhovateľom nikdy nevidel a nie je mu
zrejmá ani pohnútka navrhovateľa, ktorý nikdy nebol akcionárom odporcu, len štatutárnym orgánom.
Majoritným akcionárom spoločnosti odporcu bola spoločnosť Kappa International, a.s.. Podľa svedka
spoločnosť odporcu v čase uzatvorenia spornej zmluvy o pôžičke nepotrebovala finančné prostriedky,
nakoľko na svojom účte disponovala väčšími finančnými obnosmi, ako mali byť vložené zo strany

navrhovateľa. Svedok vypovedal, že on dal v januári 2006 finančné prostriedky do ruky navrhovateľovi
za účelom ich vloženia na účet odporcu do banky a nakoľko sa navrhovateľ po krátkom čase vrátil
z banky aj s dokladom o ich vklade, svedok bol presvedčený, že ich tam navrhovateľ vložil a nemal
dôvod mať pochybnosti o tom, že ich vložil za spoločnosť, a nie vo vlastnom mene. Peniaze odovzdal
navrhovateľovi v priestoroch spoločnosti tak, že ich vybral zo svojho trezora, v ktorom boli uložené

finančné prostriedky viacerých spoločností, peniaze vybral z oddelenia vyčleneného pre odporcu a tieto
osobne odovzdal navrhovateľovi. Svedok si nepamätal, či bol niekto pri ňom, keď ich vyberal z trezora,
ale pri ich odovzdaní boli tri osoby, ktoré svedok uviedol menovite: A.. D., ktorý bol podľa svedka asi
prítomnýajpritom,keďnavrhovateľdoniesolspäťvkladovýlístokapotvrdenýprevodnýpríkaz,riaditeľka
spoločnostiU..I.ap.D..Podľasvedkaexistujeajnejakýpokladničnýdokladovýbereuvedenýchpeňazí,

avšak navrhovateľ bol niekoľkokrát márne vyzývaný, aby vrátil účtovné doklady spoločnosti odporcu.
Svedok len predpokladal, že bankovky, ktoré odovzdal navrhovateľovi, boli v nominálnej hodnote 5.000,-
Sk. Uvedené peniaze boli vložené na účet správcu dane, o čom svedok videl prevodný príkaz. Podľa
neho bolo v pokladni odporcu a tiež aj na účte spoločnosti v tom čase určite viac peňazí ako bola
výška dane predpísanej odporcovi. Svedok dodal, že navrhovateľ odporcovi nikdy neposkytol vlastné

ani cudzie finančné prostriedky, spoločnosť na navrhovateľa takúto požiadavku nikdy ani nemala. Na
margo čestného prehlásenia účtovníčky p. M., ktorú podľa svedka do spoločnosti priviedol navrhovateľ,
uviedol že účtovníčka zaúčtuje to, čo jej štatutárny zástupca predloží. Záverom poznamenal, že vzťahyv spoločnosti odporcu boli založené na dôvere a bolo bežné, že navrhovateľovi boli dané peniaze z
pokladne spoločnosti, aby ich vložil na účet spoločnosti.

Podľa výpovede svedka O.. C. O. (brata svedka O. B.) z valných zhromaždení, na ktorých sa o pôžičke
hovorilo (boli 3 alebo 4), navrhovateľ uhradil daň z nehnuteľnosti cca 2,5 mil. Sk (za areál skladov
nachádzajúcich sa v Rači na Pántoch), nakoľko v spoločnosti odporcu v danom čase nebol dostatok
finančných prostriedkov a že 1 až 2- krát sa preberalo, že by sa mu mali peniaze vrátiť. Ešte v roku
2006 v čase nadobudnutia akcií boli svedok a navrhovateľ informovaní, že spoločnosť nemá dostatok

finančných prostriedkov na účte. Podľa svedka predmetom pôžičky boli vlastné finančné prostriedky
navrhovateľa, lebo inak by dva roky a viac nepočúval od navrhovateľa, ako mu on, O. B. a ešte niekto
iný dlhujú cca 3.000.000,- Sk. Nemal vedomosť o čiastočnej úhrade pôžičky v prospech navrhovateľa.

Svedkyňa F. M. uviedla, že z pokladničnej knihy odporcu za rok 2006 vyplýva, že na základe zmluvy o
pôžičke bola interným dokladom č. 1002 zaúčtovaná suma vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), a to

vykonaním vkladu do pokladne, z ktorej bol následne urobený vklad na účet dňa 31.1.2006. Svedkyňa
nepoznalaúčelnavrhovateľomposkytnutejpôžičky,avšakpodľadokladovbolavtomtoobdobíuhradená
daň z nehnuteľnosti za rok 2005. Ďalej uviedla, že jej povinnosťou bolo zaúčtovať všetky doklady
predložené navrhovateľom, pokiaľ boli v poriadku po účtovnej stránke. Doklady k zaúčtovaniu jej boli
predkladané len navrhovateľom, ktorý jej prácu účtovníčky u odporcu sprostredkoval.

Svedok Z. D. vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 1997 do roku 2006 sa každý deň nachádzal v
priestoroch odporcu, t. j. na J. Q. Č.. XX W. XX v Bratislave, nakoľko prostredníctvom spoločnosti
Prvá rentabilná reality, s.r.o. vykonával správu nehnuteľností pre všetky spoločnosti p. B.. K predmetnej
veci vypovedal, že začiatkom roka 2006 prišiel do kancelárie za p. B. navrhovateľ a priniesol doklad z

Miestneho úradu v Rači o tom, že odporca nemá zaplatenú daň z nehnuteľnosti (podľa svedka asi za rok
2005).Vkanceláriibolvtomčaseokremsvedka,navrhovateľaap.B.prítomnýajp.D..Vnadväznostina
to dal p. B. navrhovateľovi určitý obnos peňazí, aby ich odniesol na účet do banky a poukázal ich na účet
Miestneho úradu Bratislava - Rača. Daň z nehnuteľností predstavovala sumu cca 3.000.000,- Sk a ešte
za jeho svedka sa navrhovateľ vrátil a predložil p. B. potvrdenie o poukázaní peňažných prostriedkov

na účet Miestneho úradu Bratislava Rača. O daňovej povinnosti sa podľa svedka vedelo už dlhšiu dobu
a svedok predpokladal, že p. B. odovzdaná suma bola zhodná s výškou daňovej povinnosti odporcu,
písomný doklad o vydaní predmetných finančných prostriedkov navrhovateľovi, však nevidel. Nominálna
hodnota odovzdaných bankoviek bola podľa svedka vo výške 5 000 Sk a 1.000 Sk, odovzdanú sumu
svedok nemal dôvod prepočítavať, avšak dodal, že on sám od p. B. prevzal podobný obnos peňazí bez

dokladu, nakoľko vzájomné vzťahy boli založené na dôvere. Stav pokladne v danom čase bol podľa
svedka minimálne vo výške hodnoty odpisov nehnuteľnosti a uvedenej dane. K predmetu sporu dodal,
že nevie o žiadnej zmluve o pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom na sumu 3.000.000,- Sk a túto
ani nikdy nevidel, nakoľko uvedená suma bola odovzdaná navrhovateľovi pánom B.. Podľa svedka
navrhovateľ by nemal finančné prostriedky v takej výške, nakoľko svedok mal vedomosť, že spoločnosť

navrhovateľa Hertz International, s.r.o. dlhovala spoločnosti Kappa International a.s. aj za nájom hotela
na Prešovskej ulici v Bratislave, ktorý v tom čase mal v prenájme a prevádzkoval navrhovateľ. Podľa
svedka,akbynavrhovateľmalkdispozíciitakýobnospeňazí,bolbyzískaldovlastníctvaajnehnuteľnosť
na Prešovskej ulici v Bratislave, ktorú mal v prenájme, stal by sa vlastníkom služobného bytu na
Prešovskej ulici, ktorý obýval, nebol by prostredníctvom hypotéky riešil kúpu nehnuteľnosti na Š. Q. v

Bratislave.

Svedok X.I. D., ktorý bol v rozhodnom čase v zmluvnom vzťahu s odporcom ako externý pracovník,
vypovedal, že navrhovateľ prišiel s informáciou, že nebola uhradená daň z nehnuteľnosti, a pokiaľ sa táto
urýchlene nezaplatí, budú sa peniaze vymáhať cestou exekúcie. Na základe tohto ho pán B. poveril tým,

aby túto záležitosť vybavil a dal mu do ruky obnos peňazí, ktorý mal zaniesť do banky. Svedok nevedel
o akú presnú sumu finančných prostriedkov išlo, ale videl, ako ich pán B. odovzdal navrhovateľovi za
účelom úhrady dane z nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že dodávatelia služieb chceli byť vyplácaní v
hotovosti,bolobežné,ževtomtoobdobísavofirmenachádzalvysokýobnospeňazí.Svedkompopísané
odovzdanie peňazí navrhovateľovi sa odohralo na Trenčianskej ulici č. 47 v Bratislave, aj keď sídlo

odporcu bolo podľa výpisu z obchodného registra v tom čase na Pántoch v Bratislave. Na detaily si
svedok vzhľadom na časový odstup nepamätal, avšak predpokladal, že bol pri tom aj p. D. a p. Y. a
určite sa v priestoroch pohybovala aj p. I.. Na otázku právneho zástupcu odporcu, či mohol navrhovateľ v
danom čase disponovať sumou 3.000.000,- Sk, nevedel odpovedať, avšak poznamenal, že bolo zistené,že navrhovateľ si aj oblečenie kupoval za firemné peniaze, cez firmu mal leasing na auto a práve z
týchto poznatkov svedok dedukoval, že ak by bol natoľko bonitný, nebol by odkázaný na financovanie
osobných záležitostí cez firmu. Svedok nemal vedomosť o navrhovateľom poskytnutej pôžičke a ani

o tom, že by niekto z kompetentných, predovšetkým p. B. či p. Y. vedeli o údajnej pôžičke. Keď bol
navrhovateľ vyzývaný na predloženie účtovných dokladov pre daňový úrad, trval na tom, že účtovnými
dokladmi už nedisponuje a rovnako nepredložil zmluvu o pôžičke, ktorú predložil v tomto konaní. Podľa
svedka sa zmluva o pôžičke v spoločnosti nenachádzala a nakoľko navrhovateľ účtovné doklady z firmy
odniesol na spracovanie účtovníčke, a tieto po odvolaní z funkcie odmietol vydať, nebolo možné sa

s takouto zmluvou ani oboznámiť. Daňové priznanie bolo vyhotovené len z údajov poskytnutých jeho
účtovníčkou a nakoľko nebolo dostatočné, daň bola vyrubená na základe dohody s daňovým úradom.
K navrhovateľom predloženému protokolu o odovzdaných dokladoch svedok uviedol, že tento sa týka
dokladov za rok 2007, avšak doklady, o ktorých on hovoril a ktoré zmizli, sa týkali obdobie rokov 2002
až 2007.
Svedkyňa U.. C. I., ktorá v rokoch 2005 až 2006 bola vo funkcii predsedníčky dozornej rady

odporcu, mala vždy k nahliadnutiu účtovníctvo odporcu, ale o žiadnej pôžičke poskytnutej odporcovi
navrhovateľom, vedomosť nemala. Niekedy v roku 2006 bola svedkyňa pred otvorenými dverami do
kancelárie p. B. a na jeho stole videla väčší obnos peňazí, ktorý predpokladala, že patril spoločnosti, a
ktorý následne zobral so sebou navrhovateľ a ešte v rovnaký deň cca o 14.00 hod. sa vrátil s potvrdením
z banky. Svedkyňa uviedla, že v danom čase v kancelárii sedel tiež p. D. a asi aj p. D.. Až neskôr

sa dozvedela o tom, že tieto peniaze boli určené na úhradu dane z nehnuteľností. Dodala, že sa
zúčastňovala aj valných zhromaždení odporcu, avšak iba raz sa hovorilo o peniazoch pre navrhovateľa,
a to vtedy, keď navrhovateľ požiadal p. O. o zvýšenie platu z dôvodu, že zabezpečil nájomníkov do
zrekonštruovanej budovy na Pántoch, čo mu bolo zamietnuté.

Svedkyňa A. Č., ktorá pracovala pre odporcu cca 1 rok, prebrala od navrhovateľa účtovnú agendu.
Pamätala si, že navrhovateľ čakal na p. B. na recepcii v sídle spoločností na Trenčianskej č. 47,
Bratislava, a bavili sa o tom, že prišiel po peniaze na úhradu dane z nehnuteľnosti, následne išli do
jeho kancelárie, kde mu boli odovzdané peniaze. Svedkyňa nebola prítomná pri odovzdaní peňazí, ani
nevedela o akú sumu sa presne jednalo, ale bavila sa o tom s p. B. a pamätala si, že peniaze mal hneď

v ten istý deň vložiť na účet. Potvrdila tiež, že v pokladni sa bežne nachádzali finančné prostriedky v
takom objeme, ako aj pravosť svojho podpisu na protokole o odovzdaní a preberaní dokladov zo dňa
14.02.2008 a ich samotné odovzdanie a splnomocnenie udelené svedkyni.

Podľa svedka U.. Z. Y., ktorý určitý čas pôsobil v spoločnosti odporcu spolu s navrhovateľom (ako

predseda a podpredseda predstavenstva), išlo o peniaze, ktoré p. O. B. odovzdal navrhovateľovi
na vyplatenie dane z nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu. O odovzdaní peňazí vie z toho dôvodu,
že sa v daný deň zdržiaval v priestoroch spoločnosti a následne bol ako štatutárny orgán o tomto
informovaný. Svedok potvrdil, že v pokladni spoločnosti sa aj vzhľadom k obratu spoločnosti a jej bonite
bežne nachádzalo väčšie množstvo peňazí. Uviedol, že peniaze dal navrhovateľovi p. B., ako akcionár

spoločnosti Kappa International, a.s., ktorá bola v danom čase jediným akcionárom odporcu. Nemal
žiadnu vedomosť o existencii pôžičky zo strany navrhovateľa odporcovi. Podľa neho daň z nehnuteľnosti
bola bežným prevádzkovým nákladom, na ktorý si spoločnosť nemusela požičiavať vzhľadom k jej
mesačnému príjmu z nájmov cca vo výške 2.500.000,- Sk až 3.000.000,- Sk a keby aj hypoteticky došlo
k uvedenej pôžičke, nebol by problém s jej vrátením. Po odvolaní navrhovateľa z funkcie predsedu

predstavenstva svedok za prítomnosti p. B. a U.. I. navštívil p. M., od ktorej žiadal vydanie účtovných
dokladov, ktoré však vydané neboli, z čoho usúdil, že v účtovníctve boli nejaké nezrovnalosti, pre ktoré
sa účtovníčka bála vydať účtovné doklady. K čiastočnému splateniu pôžičky sa vyjadriť nevedel, vyslovil
však predpoklad, že navrhovateľ si ich vyplatil sám. O preberacom protokole medzi p. M. a Č. svedok
tiež nevedel.

Po právnej stránke súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len "O.z.") a po zhodnotení záverov z vykonaného dokazovania,
dospelsúdkzáveru,ženávrhnavrhovateľajenedôvodnýanepreukázaný,apretotentovcelomrozsahu
zamietol.

Konštatoval, že navrhovateľ predložil zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 15.1.2006 medzi navrhovateľom
ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom. Zmluva bola za odporcu podpísaná navrhovateľom z titulu jeho
funkcieštatutárnehoorgánuodporcu,nakoľkovdanomčasebolnavrhovateľpredsedompredstavenstvaodporcu, ktorý bol oprávnený samostatne konať v mene odporcu. Predmetom zmluvy o pôžičke bol
záväzok navrhovateľa požičať odporcovi sumu 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), a to poukázaním na
účet odporcu dňa 18.01.2006 a záväzok odporcu vrátiť požičanú sumu do 31.12.2007. Pôžička bola

dohodnutá ako bezúročná. Z výpisu z účtu odporcu za obdobie od 01.01.2006 do 31.01.2006 vyplýva,
že dňa 18.01.2006 bola na účet odporcu vložená vkladom v hotovosti suma vo výške 99.814,11 €
(3.007.000,- Sk). Ako vkladateľ na výpise z účtu bol uvedený navrhovateľ, ktorý tiež predložil výpis zo
svojho účtu, podľa ktorého dňa 11.01.2007 bola z účtu odporcu prevedená na jeho účet suma vo výške
6.638,78 € (200.000,- Sk) a dňa 22.01.2007 rovnaká suma vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk). Tieto

prevody predstavovali podľa navrhovateľa čiastočné splátky záväzku odporcu zo zmluvy o pôžičke.

Medzi účastníkmi konania nemal za sporné, že suma vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), vložená na
účet odporcu dňa 18.01.2006 bola určená na úhradu daňovej povinnosti odporcu. Platobným výmerom
č. XXXXXX/XXXX na daň z nehnuteľnosti na rok 2005 vystaveným Mestskou časťou Bratislava- Rača,
a v konaní predloženým odporcom, bola odporcovi vyrubená daň z nehnuteľnosti vo výške 99.812,48

€ (3.006.951,- Sk), ktorá mala byť odporcom uhradená v štyroch splátkach do 30.11.2005, a to na
účet správcu dane, t.j. Miestneho úradu Bratislava - Rača. Z výpisu z účtu odporcu za obdobie od
01.01.2006 do 31.01.2006 má súd prvého stupňa tiež za preukázané, že v deň vkladu predmetných
finančných prostriedkov na účet odporcu bola zároveň na účet správcu dane z nehnuteľnosti prevedená
suma 99.812,48 € (3.006.951,- Sk) zhodná s výškou miestnej dane podľa platobného výmeru. Sporným

bol podľa neho pôvod finančných prostriedkov vložených hotovostným vkladom, dňa 18.01.2006, na
účet odporcu, keď podľa navrhovateľa išlo o jeho vlastné finančné prostriedky, ktoré mal uložené doma
a ktoré pôvodne vložil do svojej spoločnosti Hertz International, s.r.o., Bratislava a ktoré mu v roku
2003 boli titulom nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vrátené daňovým úradom a podľa
odporcu sporná suma vo výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), ktorá mala byť údajne predmetom pôžičky,

bola navrhovateľovi dňa 18.01.2006 priamo odovzdaná v priestoroch na Trenčianskej ulici č. 47 v
Bratislave v konaní vypočutým svedkom O. B., ktorý bol v rozhodnom čase akcionárom spoločnosti
Kappa International, a.s., ktorá, ako vyplýva aj z výpisu z obchodného registra odporcu, bola akcionárom
odporcu.

Súd prvého stupňa uviedol, že podľa navrhovateľa existencia jeho pohľadávky voči odporcovi z titulu
zmluvy o pôžičke vyplýva aj z predloženej správy vypracovanej nezávislým audítorom U.. I. z overenia
účtovníctva a účtovnej závierky za rok 2006 a tiež aj zo zápisníc zo zasadnutia valného zhromaždenia
odporcu dňa 20.03.2006 a dňa 24.07.2006, z ktorých je podľa neho zrejmé, že predmetná pôžička
nebola nikým spochybnená a namietaná. Po preskúmaní obsahu audítorskej správy za rok 2006 a

zápisníc z uvedených valných zhromaždení súd prvého stupňa však zistil, že tieto dôkazy sa vôbec
nezmieňujú o pôžičke, ktorú mal v roku 2006 poskytnúť navrhovateľ odporcovi. Rozchádza sa podľa
neho aj výpoveď svedka O., ako jediného z prítomných na valných zhromaždeniach odporcu, tvrdiaceho,
že sa na nich hovorilo aj o spornej pôžičke. Na druhej strane vypočutí svedkovia U.. Y. a U.. I., tiež
prítomní na valných zhromaždeniach, vo svojich výpovediach popreli prediskutovávanie pôžičky na

valných zhromaždeniach a vylúčili akúkoľvek vedomosť o pôžičke poskytnutej navrhovateľom. Podľa
výpovede svedka O., tento len predpokladal, že predmetom pôžičky boli vlastné peňažné prostriedky
navrhovateľa, pričom o údajnom čiastočnom plnení nevedel. Uviedol, že O. B. vo svojej výpovedi označil
ako svedkov, ktorí boli prítomní pri odovzdaní finančných prostriedkov navrhovateľovi za účelom ich
vloženia na účet spoločnosti a následnej úhrady dane z nehnuteľnosti, A.. D., U.. I. a p. D. a títo zhodne

potvrdili, že navrhovateľ si prišiel vypýtať od O. B. finančnú hotovosť na úhradu dane z nehnuteľnosti,
ktorá mu následne bola O. B. v priestoroch jeho kancelárie na Trenčianskej ulici č. 47 v Bratislave
odovzdaná. Svedok P. D. súčasne uviedol, že ešte za jeho prítomnosti sa navrhovateľ vrátil a predložil
O. B. potvrdenie o poukázaní peňažných prostriedkov na účet správcu dane. Súd si je vedomý toho, že
žiaden zo svedkov nevedel uviesť presnú výšku peňažných prostriedkov odovzdaných navrhovateľovi

svedkom O. B., avšak s poukazom na všetky súvisiace okolnosti, má za to že peniaze, ktoré odovzdal
O.E. B. navrhovateľovi, boli tie, ktoré následne vložil navrhovateľ na účet odporcu pod svojím menom.
Poukázal na správu menovaného audítora z overenia účtovníctva a účtovnej závierky za rok 2006, v
ktorej sa uvádza, že boli zistené rozdiely v pokladničnej hotovosti, kde zostatok nebol podložený žiadnou
dokumentáciou (vykázané zostatky v pokladnici koncom roka 2002 vo výške 4.989.000,- Sk, v roku 2003

vo výške 16.974.000,- Sk, v roku 2004 vo výške 17.516.000,- Sk a v roku 2005 vo výške 18.922.000,-
Sk). Podľa súvahy k 31.12.2005, zostavenej dňa 20.03.2006 a podpísanej aj samotným navrhovateľom,
bola finančná hotovosť v pokladni odporcu cca vo výške 18.000.000,- Sk, čo bolo zhodne konštatované
aj v audítorskej správe. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že predloženú súvahu pozná a tátobola skutočne ním podpísaná, avšak dodal, že žiadne peniaze z pokladne odporcu nikdy nevidel a
ani písomne neprevzal. Konštatoval, že navrhovateľ v priebehu konania viackrát uviedol, že v čase
jeho nástupu ako predsedu predstavenstva v spoločnosti odporcu neboli na účte odporcu ani v jeho

pokladni žiadne finančné prostriedky, ktoré by mohli postačovať na úhradu dane, o ktorej sa dozvedel od
predchádzajúcej účtovníčky odporcu a tiež z výzvy daňového úradu, čo ho následne viedlo k poskytnutiu
pôžičky, odporca mal podľa neho v rozhodnom čase na účte len sumu 1.267,58 €. Opak mal však súd
prvého stupňa preukázaný jednak z výpisu z účtu odporcu, podľa ktorého zostatok na účte odporcu k
31.12.2005 predstavoval sumu 86.812,84 € (2.615.323,48 Sk) a tiež predloženou súvahou k daňovému

priznaniu odporcu k 31.12.2005 a správou audítora, podľa ktorých sa v pokladni odporcu sa nachádzala
suma cca vo výške 597.490,54 € (18.000.000,- Sk).

Uviedol, že svedkovia (okrem sv. O. a svedkyne M.) zhodne potvrdili, že bežne sa v pokladni odporcu
nachádzali veľké obnosy peňazí, čo vyplývalo aj z jeho bonity, obratu a požiadaviek dodávateľov a
vzhľadom k tomu, že vzťahy v spoločnosti boli založené na dôvere, z pokladne odporcu boli často

vybratépeniaze,zaúčelomichvloženiabuďnaúčetspoločnostialebonaúhraduinýchzáväzkov.Čestné
prehlásenie F. M. (účtovníčky odporcu v danom období) o tom, že v roku 2006 evidovala v účtovníctve
odporcu pod položkou 17 pokladničnej knihy za rok 2006 aj pôžičku navrhovateľa odporcovi vo výške
99.814,11 € (3.007.000,- Sk), z ktorej bola v roku 2007 navrhovateľovi vrátená suma vo výške 13.277,57
€ (400.000,- Sk), bez ďalšieho neovplyvnilo jeho záver o existencii či neexistencii predmetnej pôžičky aj

s poukazom na výpoveď samotnej svedkyne M. na pojednávaní, ktorá uviedla, že jej povinnosťou bolo
zaúčtovať všetky doklady, ktoré jej boli predkladané.

Pre posúdenie dôveryhodnosti tvrdení a výpovede navrhovateľa súd prvého stupňa vzhliadol aj k
niektorým skutočnostiam, napríklad že navrhovateľ na svoju obranu uvádzal, že z ním predloženého

protokolu o odovzdaní dokladov je zrejmé, že všetky účtovné doklady odporcu po odvolaní z funkcie
predsedu predstavenstva riadne odovzdal, pričom písomné dôkazy založené v spise (predovšetkým
samotný protokol o odovzdaných dokladoch, komunikácia a výzvy daňového úradu s navrhovateľom)
svedčia o tom, že odovzdal len doklady za rok 2007, nie za predchádzajúce obdobie. Ďalej na
pojednávaní priamo potvrdil, že na základe predvolania sa dňa 07.06.2007 dostavil na Daňový úrad

Bratislava III, čo sa preukázalo za nepravdivé. V priebehu konania uvádzal, že bol a aj v súčasnosti
sa považuje za majetnú osobu, pričom pre účely oslobodenia od súdneho poplatku za návrh predložil
dôkazy preukazujúce jeho nemajetnosť. Aj samotným odporcom bol predložený rad dôkazov, ktoré
spochybňujú, ak nie vyvracajú navrhovateľom uvádzané majetkové pomery. Poznamenáva, že či bola
časť dividend vyplatená akcionárom z prijatého nájomného za mesiace február až máj 2006, alebo nie,

je pre posúdenie veci samej bezpredmetné. Tiež splatnosť pôžičky dohodnutá na dva roky vzhľadom k
tomu,ženavrhovateľbollenzamestnancomodporcu,sktorýmbolomožnékedykoľvekukončiťpracovný
pomer, nie je pre meritum veci žiadnym spôsobom relevantná.

Vyslovil, že dôkazná núdza u oboch účastníkov kontradiktórneho procesu, sťažila súdu posúdenie

skutkového stavu veci. Pre platný vznik záväzkovoprávneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke
je nevyhnutné, aby k uzatvorenej zmluve o pôžičke pristúpilo a bolo preukázané reálne (faktické)
odovzdanie predmetu pôžičky. Až týmto okamihom možno hovoriť o vzniku právneho vzťahu zo zmluvy
o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 Obč. zák. V danom prípade je hodnovernosť predloženej
zmluvy o pôžičke datovanej dňom 15.01.2006 znížená skutočnosťou, že zmluva bola uzatvorená a

podpísaná tou istou osobou, a to navrhovateľom ako veriteľom na jednej strane (v postavení fyzickej
osoby) a na druhej strane ako štatutárnym orgánom odporcu (predsedom predstavenstva akciovej
spoločnosti, ktorý bol oprávnený konať v mene odporcu samostatne). Ako už bolo uvedené, pre reálnu
povahu zmluvy o pôžičke, je však samotná zmluva, pre ktorú zákon ani nepredpisuje obligatórne
písomnú formu, nedostatočná. Vzhľadom na jednotlivé okolnosti a atypickosť prípadu a tiež vzhliadnuc

k námietkam a obrane odporcu, pre rozhodnutie o merite veci sa súd nemôže uspokojiť len výpisom
z účtu odporcu, podľa ktorého peniaze boli vložené na účet odporcu navrhovateľom. Odhliadnuc od
toho, či by navrhovateľ vkladal na účet odporcu vlastné finančné prostriedky alebo finančné prostriedky,
ktoré mu odovzdal svedok B. z finančných zdrojov odporcu, na výpise z bankového účtu by ako osoba,
ktorá vložila peňažné prostriedky, bol označený stále navrhovateľ. Odporca vo svoj neprospech nevedel

v konaní preukázať výdavkový, či iný písomný doklad preukazujúci odovzdanie peňažnej hotovosti vo
výške 99.814,11 € (3.007.000,- Sk) navrhovateľovi za účelom následného vkladu na účet odporcu. Po
dôkladnom zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, súd prvého stupňa mal za to, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno v spore a nepreukázal svoje tvrdenia. Odporcovi sa podarilo predloženýmidôkazmivyvrátiťnavrhovateľovetvrdeniaosvojejsolventnostiamajetnosti,ktorúsúdposudzovalspätne
k času údajnej pôžičky navrhovateľa. Stotožnil sa s tvrdením odporcu, že je minimálne nelogické, že v
eštedecembriroku2005uzatváralnavrhovateľkúpnuzmluvu,predmetomktorejbolprevodvlastníckeho

práva k bytu do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky, z obsahu ktorej vyplýva,
že kúpna cena vo výške 6.000.000,- Sk bude uhrádzaná prostredníctvom hypotekárneho úveru. V
hotovosti bola navrhovateľom uhradená len časť kúpnej ceny vo výške 1.700.000,- Sk a zvyšná časť
vo výške 4.300.000,- Sk mala byť uhradená z hypotekárneho úveru s úrokovou sadzbou vo výške
4,65 % p.a., ako vyplýva zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú uzatvoril navrhovateľ s bankou dňa

08.02.2006, t.j. krátko na to, ako mal bezúročne požičať odporcovi sumu 99.814,11 € (3.007.000,-
Sk), vrátenia ktorej by sa mohol od odporcu domáhať dňa 01.01.2008. V januári 2007, krátko pred
odvolanímnavrhovateľazfunkciepredsedupredstavenstvaodporcu,bolanajehoúčetpoukázanásuma
v celkovej výške 13.277,57 € (400.000,- Sk), ktorú mohol navrhovateľ z titulu svojej funkcie a možnosti
disponovať s účtom odporcu, previesť kedykoľvek na svoj vlastný účet. Odporca tiež preukázal, že
jeho príjmy v priebehu celého roka 2006 niekoľkonásobne prevyšovali sumu údajne navrhovateľom

požičaných peňazí (v priebehu februára až decembra 2006 bolo na účet odporcu poukázané nájomné v
celkovejvýške947.187,98€(28.534.985Sk)),aboltedaplatobneschopnýkedykoľveksplniťsvojúdajný
záväzok zo zmluvy o pôžičke. Výpovede vypočutých svedkov zhodne potvrdzujú tvrdenia odporcu,
že peňažné prostriedky, ktoré vložil navrhovateľ v hotovosti na účet odporcu nepochádzali z jeho
vlastných zdrojov, ale boli navrhovateľovi odovzdané svedkom O. B.. Predloženými dôkazmi bola tiež

spochybnená solventnosť navrhovateľa v rozhodnom čase. Navrhovateľ na jednej strane tvrdil, že mal
doma sumu vo výške 2.617.375,- Sk, ktorá mu bola vrátená titulom nadmerného daňového odpočtu
ešte v roku 2003 a v čase údajnej pôžičky pre odporcu si navrhovateľ bral hypotekárny úver z banky na
kúpu bytu na Š. Q. v Bratislave, ktorý ako sám uviedol, ešte nemá splatený. V roku 2006 mal tiež podľa
vlastného uvedenia navrhovateľ aj mikroúver na sumu 590.000,- Sk, ktorý už má splatený.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľom
nemohli byť dňa 18.01.2006 fakticky poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.007.000,- Sk z titulu
zmluvy o pôžičke. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 149 ods. 3 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi, ktorý bol zastúpený dvoma advokátmi,

priznal náhradu trov konania v celkovej výške 16.484,58 €, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 5.192,- € a z trov právneho zastúpenia priznaných
za jedného advokáta v celkovej výške 11.292,58 € za úkony právnej služby vo výške 11.230,16 € + 20
% DPH vo výške 2.246,03 €), spolu za 20 úkonov právnej služby. V súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1
a 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.05.2010, ďalej ustanoveniami § 10
ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. b), c), § 14 ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v
znení účinnom od 01.06.2010, priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 11.292,58
€, ktoré pozostávajú z odmeny za 17 úkonov právnej služby spolu vo výške 9.286,83 €, a to: prevzatie
a príprava veci dňa 14.07.2009: 1x á 599,15 €, odpor zo dňa 20.07.2009 proti platobnému rozkazu:

1x á 599,15 €, účasť na pojednávaniach súdu dňa: 09.02.2010, 22.04.2010, 20.05.2010, 03.06.2010,
23.09.2010, 25.11.2010, 10.02.2011, 29.03.2011, 19.04.2011, 19.05.2011, 22.09.2011: 11 á 599,15 €,
účasť na pojednávaniach súdu dňa 21.10.2010 a dňa 21.06.2011 odročených bez prejednania veci
samej: 2x á 149,79 € (1/4 zo základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 599,15 €), písomné podanie na
súd zo dňa 13.04.2011, 13.05.2011: 2x á 599,15 € režijného paušálu spolu vo výške 123,65 €: 2x á 6,95

€ +7x á 7,21 €+8x á 7,41 €, dane z pridanej hodnoty vo výške 1.882,10 € (20 % zo sumy 9.410,48 €). V
rámci uplatnených trov právneho zastúpenia odporcu súd nepriznal odmenu za 3 úkony právnej služby
a k nim prislúchajúci režijný paušál, a to za jedno písomné vyjadrenie datované dňom 13.04.2011 a dve
písomné vyjadrenia datované dňom 30.05.2011 a dňom 13.07.2011, nakoľko trovy právneho zastúpenia
uplatnené za tieto úkony právnej služby súd nepovažuje za účelne vynaložené. Predmetné písomné

podania, za ktoré súd nepriznal odmenu, neobsahovali žiaden právny rozbor veci. Dňa 14.04.2011
boli právnymi zástupcami odporcu podané dve samostatné podania datované dňom 13.04.2011, a to
"záverečný návrh", za ktorý súd odmenu priznal a podanie označené ako "zaslanie dokladov", ktoré je
len výpočtom a popisom v prílohe predkladaných dôkazov, za ktoré súd nepriznal odmenu. Podobne
aj priznanie odmeny za vyjadrenia zo dňa 27.05.2011, predstavujúce chronológiu daňovej kontroly

vykonanej u odporcu v roku 2007 a zo dňa 13.07.2011 ako reakcia na dôkaz vykonávaný súdom, ktoré
navyše neobsahujú žiadne nové skutočnosti, resp. skutočnosti ktoré by mali priamu súvislosť s vecou
samou, nepovažuje súd za účelné v súvislosti s uplatňovaním práva odporcu proti navrhovateľovi.V súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uložil neúspešnému navrhovateľovi povinnosť
nahradiť trovy konania štátu vo výške 30,- Eur, ktorá predstavuje uznesením zo dňa 23.08.2011
č.k. 58C/173/2009-494, priznanú náhradu vecných nákladov vzniknutých v súvislosti s vykonaným

dokazovaním. Rozhodol aj napriek tomu, že navrhovateľovi bolo uznesením Okresného súdu Svidník
zo dňa 16.06.2009 č.k. 4Ro/41/2009-94 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, a to vzhľadom
na výšku vzniknutých trov konania platených štátom a k samotnému vyhláseniu navrhovateľa na
pojednávaní dňa 29.03.2011, na ktorom uviedol a trval na tom, že sa považuje za majetnú osobu. Postup
podľa § 138 ods. 2 O.s.p. nepovažoval za dôvodný, a to aj vzhľadom k súvisiacimi závermi vykonaného

dokazovania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť (zrejme zmeniť) a uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu 86.536,55 Eur (2.607.000,- Sk) s príslušenstvom dôvodiac
tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom,
uzavrel dňa 15.01.2006 zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa
zaviazal požičať odporcovi peňažnú sumu vo výške 3.007.000,- Sk, ktorá z titulu pôžičky bola odporcovi
v hotovosti vložená na jeho účet dňa 18.01.2006, t.j. prvý pracovný deň po dňoch pracovného pokoja.
Odporca mu v dohodnutom termíne podľa zmluvy o pôžičke do 31.12.2007 vrátil dlh len čiastočne, a

to dňa 11.01.2007 sumu 200.000,- Sk a dňa 22.01.2007 sumu 200.200,- Sk, celkom sumu 400.000,-
Sk. Poukázal na to, že bola „žalobcovi“ (zrejme mal na mysli žalovaného) táto suma požičaná, je
zaevidované vo výročnej správe odporcu za rok 2006, ktorá bola vyhotovená dňa 28.03.2007 a rovnako
je zaevidovaná v audítorskej správe za rok 2006 nezávislého audítora U.. I., teda doložil dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenie. Poukázal na to, že v období od 10.01.2006 do 22.01.2007

bol predsedom predstavenstva odporcu, v januári 2006 odporca nedisponoval dostatočnou finančnou
hotovosťou a bolo jeho zákonnou povinnosťou odviezť daň z nehnuteľností, preto vložil na účet odporcu
dňa 18.01.2006 zo svojich vlastných finančných prostriedkov uvedenú sumu 3.007.000,- Sk a ešte
toho istého dňa bola správcovi dane zaplatená daň z nehnuteľností. Uviedol, že v roku 2003 vložil ako
súkromná osoba pôžičku vo výške 12.500.000,- Sk do spoločnosti HERTZ INTERNATIONAL, s.r.o.,

ktoré finančné prostriedky pochádzali z obchodného podielu vo výške 25 % zo spoločnosti HERTZ,
spol. s r.o. od roku 1991 do 2004 a že predložil listinný dôkaz zo dňa 04.05.2005 overený notárom,
v ktorom vyhlasuje, že finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na financovanie nehnuteľností, sú
prostriedky určené na tento účel a suma 19.000.000,- Sk tvorí časť jeho podielu zo zisku vo firme HERTZ
SPOLOČNOSŤ, s.r.o., z peňažného ústavu vyplývajú výbery za obdobie od 03.05.2003 do 24.10.2005

celkom vo výške 4.782.435,- Sk. Mal za to, že ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil výšku a
prevzatie konkrétnej sumy a svedok O. B. nedoložil písomný pokladničný doklad, ktorý by preukazoval
ním prevzatie finančnej hotovosti. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
žiadal pripustiť dovolanie, nakoľko ide podľa neho o rozhodnutie zásadného významu.

Odporca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť priznať mu aj
ním vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania, považujúc odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.
Navrhovateľ podľa neho žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a nezdôvodnil, v čom vidí
nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvého stupňa a v odvolaní len uviedol tvrdenia, ktoré
uviedol v prvostupňovom konaní a ktoré tvrdenia boli vyhodnotené ako nepreukázané. Mal za to, že

predloženými dôkazmi vyvrátil navrhovateľove tvrdenia o poskytnutí údajnej pôžičky a ním uvádzané
tvrdenia o jeho solventnosti a majetnosti.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci,
vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil v súlade s ust. §
157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal
so všetkými okolnosťami, na ktorých založil toto svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a

rozhodnutiepodstatné.Dôkladnevysvetlilzakéhodôvodunávrhunavrhovateľanevyhovel,keďsavtejto
súvislosti podrobne zaoberal relevantnými ustanoveniami a s jeho záverom a odôvodnením rozhodnutia
sa stotožnil aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657 Obč. zák.). Podstatnými
náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí a povinnosť vrátiť vec

rovnakého druhu a určenie času vrátenia.

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu) alebo poskytnuté požičané peňažné prostriedky
nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej.

Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti
netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že poskytnuté plnenie buď neprijal, alebo
za poskytnuté plnenie zaplatil alebo poskytnuté plnenie vrátil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.
Teóriavtejtosúvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdenia

a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a
na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena
na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že

neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.

V prejednávanej veci spočívalo bremeno tvrdenia na navrhovateľovi, že s odporcom uzavrel zmluvu o
pôžičke a že túto pôžičku aj reálne poskytol. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,
že navrhovateľ svoje tvrdenie o poskytnutí predmetnej pôžičky odporcovi nepreukázal. Hodnovernosť

ním doloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2006, ktorú navrhovateľ doložil, je znížená skutočnosťou,
že zmluva bola uzatvorená a podpísaná tou istou osobou, a to navrhovateľom ako veriteľom na jednej
strane (v postavení fyzickej osoby) a na druhej strane ako štatutárnym orgánom odporcu (predsedom
predstavenstva akciovej spoločnosti, ktorý bol oprávnený konať v mene odporcu samostatne). Taktiež
skutočnosť, že navrhovateľ ako predseda predstavenstva odporcu požičal odporcovi svoje vlastné

finančné prostriedky v sume 3.007.000,- Sk) nevyplýva ani z obsahu audítorskej správy za rok 2006 a
zápisníc z uvedených valných zhromaždení a tieto dôkazy, na ktoré sa navrhovateľ odvolával, sa vôbec
nezmieňujú o pôžičke, ktorú mal v roku 2006 poskytnúť navrhovateľ odporcovi. Jeho poukazovanie v
odvolaní na skutočnosť, že v roku 2003 vložil ako súkromná osoba pôžičku vo výške 12.500.000,- Sk
do spoločnosti HERTZ INTERNATIONAL, s.r.o., ktoré finančné prostriedky pochádzali z obchodného

podielu vo výške 25 % zo spoločnosti HERTZ, spol. s r.o. od roku 1991 do 2004 a že predložil listinný
dôkaz zo dňa 04.05.2005 overený notárom, v ktorom vyhlasuje, že finančné prostriedky, ktoré sa majú
použiť na financovanie nehnuteľností, sú prostriedky určené na tento účel a suma 19.000.000,- Sk tvorí
časť jeho podielu zo zisku vo firme HERTZ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., z peňažného ústavu vyplývajú výbery
za obdobie od 03.05.2003 do 24.10.2005 celkom vo výške 4.782.435,- Sk, sú pre danú vec právne

irelevantné. Správne poukázal súd prvého stupňa na to, že je minimálne nelogické, že v ešte decembri
roku 2005 uzatváral navrhovateľ kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
bytu do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky, z obsahu ktorej vyplýva, že
kúpna cena vo výške 6.000.000,- Sk bude uhrádzaná prostredníctvom hypotekárneho úveru. V hotovosti
bola navrhovateľom uhradená len časť kúpnej ceny vo výške 1.700.000,- Sk a zvyšná časť vo výške

4.300.000,- Sk mala byť uhradená z hypotekárneho úveru s úrokovou sadzbou vo výške 4,65 % p.a.,
ako vyplýva zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú uzatvoril navrhovateľ s bankou dňa 08.02.2006, t.
j. krátko na to, ako mal bezúročne požičať odporcovi sumu 99.814,11 € (3.007.000,- Sk), vrátenia ktorej
by sa mohol od odporcu domáhať dňa 01.01.2008. V januári 2007, krátko pred odvolaním navrhovateľa
z funkcie predsedu predstavenstva odporcu, bola na jeho účet poukázaná suma v celkovej výške

13.277,57€(400.000,-Sk),ktorúmoholnavrhovateľztitulusvojejfunkcieamožnostidisponovaťsúčtom
odporcu, previesť kedykoľvek na svoj vlastný účet. Navrhovateľ nepreukázal ani jeho tvrdenie, že vložil
naúčetodporcudňa18.01.2006zosvojichvlastnýchfinančnýchprostriedkovuvedenúsumu3.007.000,-
Sk na zaplatenie dane z nehnuteľností, pretože v januári 2006 odporca nedisponoval dostatočnoufinančnou hotovosťou a bolo jeho zákonnou povinnosťou odviezť daň z nehnuteľností. Naopak odporca
preukázal, že jeho príjmy v priebehu celého roka 2006 niekoľkonásobne prevyšovali sumu údajne
navrhovateľom požičaných peňazí (v priebehu februára až decembra 2006 bolo na účet odporcu

poukázané nájomné v celkovej výške 947.187,98 € (28.534.985 Sk). Výpovede vypočutých svedkov
zhodne potvrdzujú tvrdenia odporcu, že peňažné prostriedky, ktoré vložil navrhovateľ v hotovosti na
účet odporcu nepochádzali z jeho vlastných zdrojov, ale boli navrhovateľovi odovzdané svedkom O. B..
Predloženýmidôkazmibolatiežspochybnenásolventnosťnavrhovateľavrozhodnomčase.Navrhovateľ
na jednej strane tvrdil, že mal doma sumu vo výške 2.617.375,- Sk, ktorá mu bola vrátená titulom

nadmerného daňového odpočtu ešte v roku 2003 a v čase údajnej pôžičky pre odporcu si navrhovateľ
bral hypotekárny úver z banky na kúpu bytu na Š. Q. v Bratislave, ktorý ako sám uviedol, ešte nemá
splatený. V roku 2006 mal tiež podľa vlastného uvedenia navrhovateľ aj mikroúver na sumu 590.000,-
Sk, ktorý už má splatený.

Súd prvého stupňa tak na základe dostatočne vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru,

že navrhovateľ nepreukázal poskytnutie ním uvedenej pôžičky odporcovi, ktorej vrátenia sa od neho v
konaní domáhal, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 1 s § 142 ods. 1

O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal náhradu
trov odvolacieho konania, vzniknutých mu na právnom zastúpení za 1 úkon poskytnutej právny služby,
a to vyjadrenie k odvolaniu v sume 599,17 Eur + režijný paušál 7,41 Eur + 20 % DPH vo výške 121,32
Eur, spolu v sume 727,90 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.