Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. júl 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/124/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111206947
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3111206947.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa

Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO 36 854 140, pr.
zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Bratislava, Michalská 9, proti odporcovi H.
C., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T., J. O. XXX/XX, o zaplatenie 1 293,73 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhom,doručenýmdňa28.03.2011,domáhaododporcuzaplatenia1293,73
€ spolu s úrokom 16,90 % ročne zo sumy 331,94 € od 31.12.2010 do zaplatenia, 15 % úrokom z
omeškania zo sumy 331,94 € od 31.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 285,82 € od 31.12.2010 do

zaplateniaa25%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy371,39€od01.01.2011dozaplateniaanáhrady
trov konania. Uviedol, že odporca s ním dňa 19.11.2004 uzatvoril zmluvu o bežnom účte, na základe
ktorejmunavrhovateľzriadilaviedolbežnýúčet.Dňa06.05.2005účastníciuzavrelizmluvuoprečerpaní,
podľa ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na
jeho bežnom účte - úver do výšky úverového limitu 331,93 €/10 000,- Sk. Pretože odporca nesplácal
úver včas a riadne a tento nezaplatil ani po doručení poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo
dňa 01.12.2005, navrhovateľ oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.02.2006 oznámil odporcovi,
že dňom 31.01.2006 vyhlasuje pohľadávku z úveru za splatnú v celom rozsahu. Celková dlžná suma

z kontokorentného úveru je presne špecifikovaná podľa jednotlivých položiek tak, ako to vyplýva z
interného výpisu navrhovateľa pre číslo úverového účtu XXXXXXXXXX.. Istina úveru vo výške 331,94 €
spolu s úrokmi z úveru 265,60 €, úrokmi z omeškania 304,58 € a ďalšími poplatkami 20,22 € predstavuje
ku dňu 30.12.2010 sumu 922,34 €. Táto istina 331,94 € je ďalej úročená úrokom z úveru 16,90 % ročne
a úrokom z omeškania 15 % ročne podľa čl. II zmluvy. Úroky a poplatky v celkovej sume 285,82 € súd
podľa čl. II zmluvy úročená úrokom z omeškania 15 % ročne. Ku dňu 31.12.2010 je na bežnom účte
debetný zostatok 371,39 €, ktorý je úročený 25 % ročnou debetnou úrokovou sadzbou, ktorý zostatok

je odporca povinný zaplatiť na základe zmluvy o bežnom účte.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19C/124/2011-93 zo dňa 11.09.2012, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 371,39 € so 16,90 % ročným úrokom od 31.12.2010 a 9 % ročným
úrokom z omeškania od 31.12.2010 do zaplatenia, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku. Vozvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/2/2013-115 zo dňa 30.12.2014

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie súdu
prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia. Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, z akého dôvodu žalobu vo zvyšnej časti zamietol, čím odňal navrhovateľovi možnosť
konať pred súdom. Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní opätovne oboznámi s listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise, vypočuje účastníkov konania a bude sa zaoberať návrhom, potom vo veci

rozhodne.

Súd vec prejednal na pojednávaní konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 z.č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti účastníkov konania a zástupcu
navrhovateľa.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec

prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na
odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie

pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 4 O.s.p., ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez
zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň,

keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená
v spise.

Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Ustanovenie § 114 ods. 1 O.s.p. vyjadruje požiadavku rozhodnúť o veci spravidla na jedinom
pojednávaní. Preto, ak súd chce odročiť pojednávanie, musí mať na to dôležitý dôvod (ktorý môže
existovať i na strane účastníkov), ktorý musí účastníkom oznámiť.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení procesné právo účastníka požiadať o odročenie
pojednávania je podmienené dôležitosťou dôvodu, pre ktorý o odročenie požiada. Posúdenie dôležitosti
dôvodu v každej veci musí vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Do obsahu základného práva
zaručujúceho právo každého vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom pritom nepatrí povinnosť
súduvyhovieťakejkoľvekžiadostioodročeniepojednávania.Posúdiťopodstatnenosťdôležitéhodôvodu

pre odročenie pojednávania v každom konkrétnom prípade je oprávnený výlučne konajúci súd (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.01.1999).V prejednávanej veci súd stanovil termín súdneho pojednávania na deň 07.07.2015 o 13,00 hod, na
ktoré predvolal zástupcu (advokáta) navrhovateľa, pretože ak je účastník konania zastúpený advokátom
s plným plnomocenstvom, ako tomu je v prejednávanej veci, jeho procesné práva a povinnosti vykonáva

v konaní jeho zástupca (§ 28 ods. 2 O.s.p.). Predvolanie bolo zástupcovi navrhovateľa doručené
dňa 04.05.2015, ako to vyplýva z pripojenej doručenky, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Navrhovateľ
prostredníctvom zástupcu súdu dňa 18.06.2015 doručil podanie (obsahovo totožné ako podania,
ktorými ospravedlňoval svoju neúčasť na predchádzajúcich súdnych pojednávaniach dňa 10.11.2011
a 11.09.2012), v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť aj neúčasť navrhovateľa bez uvedenia dôvodu

a navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu tak, že v
plnom rozsahu prizná nárok uplatnený navrhovateľom v návrhu na vydanie platobného rozkazu v
znení písomných podaní založených v spise. Ak by však súd usúdil, že výsluch navrhovateľa je pre
toto konanie potrebný, alebo ak by nepovažoval nárok uplatňovaný navrhovateľom za dostatočne
preukázaný, žiadal, aby súd vypočul právneho zástupcu navrhovateľa prostredníctvom dožiadaného
súdu z dôvodu hospodárnosti konania. Ak by však súd na nadchádzajúcom pojednávaní nepovažoval

nárok navrhovateľa za preukázaný v celom rozsahu, požiadal o odročenie pojednávania a zaslanie
opisu zápisnice tak, aby sa mohol k prípadným tvrdeniam odporcu vyjadriť. Ak súd nevykoná výsluch
právneho zástupcu navrhovateľa dožiadaným súdom a zároveň písomné vyjadrenie navrhovateľa
nebude považovať za dostatočné pre priznanie nároku uplatneného návrhom, požiadal súd o výslovné
uvedenie skutočnosti, že trvá na účasti právneho zástupcu navrhovateľa na predvolanie na ďalšie

pojednávanie (a to popri obsahu všeobecných poučení obsiahnutých v tlačive predvolania).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil, avšak bez uvedenia dôvodu. Z obsahu podania ďalej vyplýva, že navrhovateľ súhlasí s
prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho zástupcu, ale len v prípade,
ak súd jeho žalobnému návrhu vyhovie; v opačnom prípade, ak súd nebude mať jeho nárok na za

preukázaný, žiadal pojednávanie odročiť.

Súd konštatuje, že navrhovateľ a jeho zástupca neuviedli žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý
by súd mal pojednávanie odročiť podľa § 119 ods. 2 O.s.p.. V prvom rade súd pri rozhodovaní môže
prihliadať len na dôkazy, ktoré boli riadne vykonané na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.) a len takéto
dôkazy môže hodnotiť v zmysle ustanovenia § 132 O.s.p., a teda pred začatím samotného

pojednávania, na ktorom ešte len bude dôkazy vykonávať, ani nemôže bez ďalšieho konštatovať,
že nárok navrhovateľa je alebo nie je preukázaný. Navyše, skutočnosť, či je nárok navrhovateľa
preukázaný alebo nie, nie je dôvodom na odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1, 2 O.s.p., na
ktoré bol účastník riadne predvolaný, pretože prípadné nesplnenie si dôkaznej povinnosti sa prejaví v
nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre daného účastníka. Súd bol za danej procesnej situácie povinný

v prejednávanej veci ďalej konať, na základe jeho povinnosti zabezpečiť spravodlivosť v zmysle § 1 ods.
1 O.s.p. a zabezpečiť ústavné právo účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Termín pojednávania bol totiž navrhovateľovi,
resp. jeho zástupcovi známy od 04.05.2015, tento nebol zrušený a navrhovateľ a jeho zástupca
tak mali objektívne reálnu možnosť zúčastniť sa na tomto pojednávaní. Skutočnosť, že súd podanie

navrhovateľa zo dňa 18.06.2015 nepovažuje za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, musela byť
navrhovateľovi, resp. jeho advokátovi zrejmá, pretože súd mu podľa § 119 ods. 4 O.s.p. neoznámil,
že pojednávanie odročí. Navrhovateľ a jeho zástupca sa naviac z totožných dôvodov nezúčastnili
ani na jednom z troch pojednávaní súdu vo veci, na ktoré boli vždy riadne predvolaní. Záverom súd
udáva, že nie je procesnou povinnosťou súdu zasielať účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi jednak

predvolanienasúdnepojednávanieajednakešteďalšiu,osobitnúlistinu,vktorejbypotvrdil,žeskutočne
účastníka lebo jeho zástupcu na pojednávanie predvoláva tak, ako to navrhol navrhovateľ v podaní zo
dňa 18.06.2015.

Odporca svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výpisom z obchodného registra

ohľadne navrhovateľa, zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa19.11.2004, zmluvou o prečerpaní zo dňa 06.05.2005, Podmienkami na povolené prečerpanie bežného
účtu, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01.12.2005, oznámením o zosplatnení úveru
zo dňa 01.06.2006, výpismi z interných systémov navrhovateľa, pokusom o zmier zo dňa 01.02.2011,

sadzobníkom úrokových sadzieb platným od 11.01.2011, sadzobníkom úrokových sadzieb platným od
01.02.2010, vyjadrením navrhovateľa doručeným súdu dňa 06.05.2011, ostatným spisovým materiálom
a zistil nasledovné:

Zo zmluvy o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (ďalej len „zmluva o bežnom
účte“) zo dňa 19.11.2004 vyplýva, že na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ ako banka zaviazal zriadiť

a viesť pre odporcu ako majiteľa účtu bežný účet s tým, že banka si účtuje za bankové služby a
produkty vykonávané na základe zmluvy odmeny a poplatky podľa Sadzobníka banky. Podľa zmluvy sa
účastnícidohodli,žebankanazákladežiadostimajiteľaúčtuvyhodnotímožnosťposkytnutiapovoleného
prečerpania účtu a v prípade splnenia stanovených podmienok účastníci uzatvoria zmluvu o povolenom
prečerpaní bežného účtu (čl. IV zmluvy).

Takúto zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania účtu účastníci uzatvorili dňa 06.05.2005. Zmluvou

o prečerpaní sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť majiteľovi účtu - odporcovi peňažné prostriedky
formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte do výšky úverového limitu 331,93 €/10 000,-
Sk. Navrhovateľ sa zaviazal otvoriť pre majiteľa účtu - odporcu úverový účet, z ktorého sa bude
povolené prečerpanie poskytovať formou napojenia na bežný účet majiteľa účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX. až do výšky úverového limitu. Úver bol poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe a čerpané

peňažné prostriedky boli úročené úrokovou sadzbou, ktorá sa skladala zo základnej úrokovej sadzby
navrhovateľa pre úvery splatné do 1 roka tak, ako bola navrhovateľom aktuálne vyhlasovaná a z marže
vo výške 4,5 % ročne (čl. II bod 1 zmluvy). Sadzba úroku z omeškania predstavovala 15 %
ročne zo súm, ktoré bol klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov zo zmluvy a ktoré neboli zaplatené
v dohodnutých termínoch ich splatnosti (čl. II bod 2 zmluvy). Splatnosť povoleného prečerpania bola

stanovená k poslednému dňu posledného celého mesiaca predchádzajúceho dátumu uplynutia 1 roka
od uzatvorenia zmluvy a ďalej, ak sa obnovilo poskytovanie povoleného prečerpania na ďalšie obdobie,
vždy k poslednému dňu posledného celého mesiaca predchádzajúceho dátumu uplynutia ďalšieho
nasledujúcehoroka;povolenéprečerpaniebolosplatnéajkdátumuuplynutiavýpovednejlehotyakudňu
skončenia zmluvy (čl. II bod 3 zmluvy). Majiteľ účtu - odporca sa zaviazal, že počas trvania povoleného

prečerpania bude vkladať na účet mesačne sumu vo výške minimálne 50 % z úverového limitu
uvedeného v zmluve. Odporca sa zaviazal dodržiavať aj Obchodné podmienky ČSOB a Podmienky
na povolené prečerpanie bežného účtu, pričom Podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu boli
prílohou zmluvy.

Podľa bodu 4 Podmienok na povolené prečerpanie bežného účtu majiteľ účtu nie je oprávnený prekročiť

úverový limit povoleného prečerpania. Podľa bodu 13 písm. a/ Podmienok na povolené prečerpanie
bežného účtu je banka oprávnená písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého prečerpania
sú splatné ku dňu uvedenému vo vyhlásení, obmedziť alebo zastaviť čerpanie peňažných prostriedkov,
zablokovať účty majiteľa vedené v banke ešte pred konečným termínom splatnosti záväzkov majiteľa
účtu, ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej sumy voči banke, prípadne

bude v omeškaní s plnením akéhokoľvek iného záväzku aj voči tretej osobe.

Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 01.12.2005 navrhovateľ vyzval odporcu na
úhradu dlhu, ktorý k uvedenému dňu predstavoval sumu 66,51 € a upozornil ho, že ak záväzok nebude
vyrovnaný, neuhradené záväzky budú prehlásené za jednorázovo splatné.

Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.02.2006 navrhovateľ z dôvodu, že odporca neuhradil splatný

záväzok, ktorý vznikol neuhradením úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania zo zmluvy o povolenom
prečerpaní zo dňa 06.05.2005 uzatvorenej ku zmluve o ČSOB Aktívne konto, oznámil odporcovi, že celý
jeho záväzok vo výške 384,81 €/11 593,06 Sk sa stal dňom 31.01.2006 splatným.
Odporca bol vyzvaný na zaplatenie celej dlžnej čiastky, ktorá vrátane nepovoleného debetu na bežnom
účte predstavuje sumu 384,81 €/11 593,06 Sk najneskôr do dňa 12.02.2006.PodľaÚrokovýchsadziebplatnýchod01.02.2010predstavujedebetnáúrokovásadzbaprinepovolenom
prečerpaní na účte 25 %.

Podľa Úrokových sadzieb platných od 11.01.2011 predstavujú úroky pri povolenom prečerpaní účtu pre

fyzické osoby sadzbu 16,90 % ročne; sadzba úroku z omeškania bola 8 % + základná úroková sadzba
ECB.

Navrhovateľ súdu doložil i 17 listov výpisov z interného systému navrhovateľa.

Dňa 06.05.2011 navrhovateľ súdu doručil podanie, v ktorom doplnil, že uplatňovaný 25 % ročný
úrok predstavuje úrok z debetu, ktorý si uplatňuje na základe zmluvy o bežnom účte. V prípade
zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí navrhovateľ

vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou navrhovateľom. Suma 371,39 €
predstavuje debetný zostatok na bežnom účte a je úročená debetnou úrokovou sadzbou 25 % ročne.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu 19.11.2004
a ku dňu 06.05.2005 (ďalej len „Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§503ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 19.11.2004
a ku dňu 06.05.2005 sa účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje
výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a prepríslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky
alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1, 2 z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 19.11.2004

typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie
obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 23a z.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 06.05.2005 typovou

zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
znení účinnom ku dňu 19.11.2004 a ku dňu 06.05.2005 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,

ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor

koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 879p Obč. zák. ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich

vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie
je ustanovené inak.

V predmetnom konaní si navrhovateľ uplatňuje dva rôzne nároky:

- nárok na zaplatenie sumy 922,34 € (istina 331,94 €, vyčíslený úrok z úveru 265,60 €, vyčíslený
úrok z omeškania 304,58 € a ďalšie poplatky 20,22 €) s úrokom 16,90 % ročne zo sumy 331,94 € od

31.12.2010 do zaplatenia, 15 % úrokom z omeškania zo sumy 331,94 € od 31.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 285,82 € od 31.12.2010 do zaplatenia titulom neuhradeného zostatku povoleného prečerpania
na základe zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 06.05.2005,

- nárok na zaplatenie sumy 371,39 € s 25 % debetným úrokom od 01.01.2011 ako debetného zostatku
na bežnom účte.

Na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa 19.11.2004 sa navrhovateľ ako banka zaviazal pre odporcu
ako majiteľa účtu otvoriť a viesť bežný účet a poskytovať mu ďalšie produkty a služby, pričom mu
poskytol platobnú kartu. Odporca sa zaviazal za poskytnuté služby platiť navrhovateľovi poplatok za
vedenie účtu a ďalšie poplatky, stanovené Sadzobníkom poplatkov. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzi navrhovateľom (bankou) a odporcom predstavuje zmluvu o bežnom účte, uzavretú podľa § 708

a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe zmluvy o prečerpaní zo dňa 06.05.2005 ďalej navrhovateľ
poskytol odporcovi peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte. V
súvislosti s poskytnutím prečerpania na predmetnom bežnom účte sa potom práva a povinnosti
zmluvných strán spravujú ustanoveniami o zmluve o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súd zmluvu o bežnom účte zo dňa 19.11.2004 i zmluvu o povolenom prečerpaní zo dňa 06.05.2005

vyhodnotil ako typové spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 23a, § 2 písm. a/, b/ z.č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu ich uzavretia.

Súd vec posúdil s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, obsiahnuté v Občianskom
zákonníku. Je pravdou, že Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 účinnom ku dňu uzavretia zmlúv taxatívne
určoval, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami, avšak s účinnosťou od 1.1.2008 bolo ust. § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvusa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
pričom v prechodnom ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008.

Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z.,
ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil spomenutý z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové
novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú
právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti.
Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych

vzťahoch. Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcom bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo
však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah
i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa
totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č.
568/2007Z.z.nelíšilaodpozíciespotrebiteľa,uzavierajúcehozmluvuužvrežimespotrebiteľskýchzmlúv
podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia

§ 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetné zmluvy uzavreté 19.11.2004, resp.
06.05.2005.

Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade

spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho
zákonníka. Ztohtodôvodusúdnavecaplikovalustanovenia§100ods.1,§101Občianskehozákonníka
o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a lepšie zabezpečujú
jeho ochranu.

Uvedené má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou Občianskeho zákonníka (z.č.

102/2014 Z.z.) sa výslovne v § 52 ods. 2 zavádza pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Záversúduoaplikáciiust.§100anasl.Občianskehozákonníkaajnaprávnevzťahyúčastníkovkonania,
vyplývajúce zo zmluvy o úvere, uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je podporený

aj judikatúrou vyšších súdov, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/483/2014 zo dňa
30.07.2014.

S poukazom na znenie § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa totiž musel súd ex offo zaoberať
nemožnosťou uplatnenia práva alebo oslabením nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporcovi na základe zmluvy o bežnom účte v spojení so
zmluvou o povolenom prečerpaní vznikla povinnosť vrátiť peňažné prostriedky povoleného prečerpania
tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazal. Odporca ale svoje povinnosti zo zmluvy o prečerpaní riadne neplnil,
z ktorého dôvodu navrhovateľ oprávnene, v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka a bodu
13 písm. a/ Podmienok na povolené prečerpanie bežného účtu, ktoré sú súčasťou zmluvy o povolenom

prečerpaní predčasne zosplatnil celý záväzok odporcu z povoleného prečerpania ku dňu 31.01.2006
listom zo dňa 01.02.2006. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. V konaní nebolo zistené,
že by navrhovateľ alebo odporca od zmluvy o povolenom prečerpaní pred týmto dňom odstúpili alebo
zmluvu vypovedali.

Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy

922,34 € (istina 331,94 €, vyčíslený úrok z úveru 265,60 €, vyčíslený úrok z omeškania 304,58 € a
ďalšie poplatky 20,22 €) s úrokom 16,90 % ročne zo sumy 331,94 € od 31.12.2010 do zaplatenia,15 % úrokom z omeškania zo sumy 331,94 € od 31.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 285,82 € od
31.12.2010 do zaplatenia titulom neuhradeného zostatku povoleného prečerpania odporcu na základe
zmluvyopovolenomprečerpanízodňa06.05.2005,je premlčaná,atospoukazomnacitovanézákonné

ustanovenie § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

Zákonná trojročná premlčacia doba totiž veriteľovi začala plynúť dňom nasledujúcim po dni zosplatnení
celého úveru (prostriedkov poskytnutých odporcovi na základe povoleného prečerpania), t.j. dňom
01.02.2006 a uplynula dňom 01.02.2009, pričom navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa 28.03.2011,
teda viac ako 2 roky po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej doby.

Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ podal žalobný návrh v tejto časti dokonca viac ako rok po

uplynutí 4-ročnej premlčacej doby počítanej podľa § 397 Obchodného zákonníka.

Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy 922,34
€ s úrokom 16,90 % ročne zo sumy 331,94 € od 31.12.2010 do zaplatenia, 15 % úrokom z omeškania
zo sumy 331,94 € od 31.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 285,82 € od 31.12.2010 do zaplatenia od
odporcu je premlčané a nemožno ho súdom priznať podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

v spojení s § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľ sa ďalej voči odporcovi domáha i zaplatenia sumy 371,39 € s 25 % debetným úrokom
od 01.01.2011 do zaplatenia s odôvodnením, že ku dňu 31.12.2010 je na bežnom účte odporcu tento
debetný zostatok. Viac k tomuto nároku v návrhu neuviedol. Podaním, doručeným súdu dňa 06.05.2011,
doplnil, že uplatňovaný 25 % ročný úrok predstavuje úrok z debetu, ktorý si uplatňuje na základe zmluvy

o bežnom účte. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených
na účte, úročí navrhovateľ vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou
navrhovateľom. Suma 371,39 € predstavuje debetný zostatok na bežnom účte a je úročená debetnou
úrokovou sadzbou 25 % ročne.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť
skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V
tomto zmysle právna teória hovorí o bremene tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť
účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti, významné pre
rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom

bremena tvrdenia je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci, pre nečinnosť účastníkov nemohla
byť preukázaná, lebo vôbec nebola účastníkmi tvrdená. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník
musí uviesť skutkové tvrdenie jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností
účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník túto povinnosť splní, uniesol bremeno

tvrdenia. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a
predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník
uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej
povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto
smeroch neuniesol.

V posudzovanej veci niet sporu o tom, že účastníci uzavreli zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej
sa navrhovateľ zaviazal zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet s tým, že si účtoval za bankové služby
a produkty vykonávané na základe zmluvy odmeny a poplatky podľa Sadzobníka banky. Na základe
zmluvy o povolenom prečerpaní zasa navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky do výšky
úverového rámca, ktoré sa odporca zaviazal vrátiť za zmluvne dojednaných podmienok.Navrhovateľ si okrem nároku vyplývajúceho zo zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorým sa súd zaoberal
vyššie, uplatňuje aj nárok titulom debetného zostatku na bežnom účte ku dňu 31.12.2010, pričom žiadne
bližšie skutkové okolnosti k tomuto nároku neuviedol.

Uvedené tvrdenie navrhovateľa možno považovať za dostatočné pre základnú právnu kvalifikáciu
vymedzeného skutku, ktorá je popísaná vyššie. Podľa názoru súdu však navrhovateľ neuniesol aj
bremeno dôkazné, keď ku svojim tvrdeniam predložil len vyššie popísané listinné dôkazy.

Navrhovateľ totiž v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by na bežnom účte
odporcu bol ku dňu 31.12.2010 akýkoľvek debetný zostatok. Debetný zostatok (navyše v špecifikovanej
výške 371,39 €) nevyplýva zo žiadnej listiny, predloženej navrhovateľom v konaní. Z listinných dôkazov

vykonaných v konaní nie je možné ustáliť, či vôbec vznikol na bežnom účte odporcu ku dňu
31.12.2010 debetný zostatok a ak áno, v akej skutočnej výške vznikol. Navrhovateľ totiž v súdnom
konaní predložil len zmluvu o bežnom účte, zmluvu o prečerpaní vrátane podmienok na povolené
prečerpanie bežného účtu, písomnú komunikáciu s odporcom, sadzobníky úrokových sadzieb a výpisy z
vnútorného bankového systému navrhovateľa. Zo žiadnej tejto listiny nárok navrhovateľa na zaplatenie

žalovanej sumy vo výške 371,39 € nevyplýva. Pokiaľ totiž ide o výpisy z vnútorného bankového systému
navrhovateľa, tieto sú absolútne nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, časť z nich je vyhotovená v cudzom
(anglickom) jazyku a z grafického hľadiska predstavujú len nezrozumiteľnú skupinu písmen abecedy a
arabských číslic.

Navrhovateľ dokonca v konaní neuniesol ani len bremeno tvrdenia pokiaľ ide o uvedenie skutočností,

akým spôsobom mal tvrdený debetný zostatok na bežnom účte odporcu vzniknúť. Keďže súdu v tomto
smere neboli poskytnuté žiadne skutočnosti (ani vo forme tvrdení, ani vo forme dôkazov), na základe,
ktorých by mohol mať súd preukázaný vznik debetného zostatku, skutočnosť, či ide o nepovolený
alebo povolený debetný zostatok, kedy tento debetný zostatok vznikol a v akej výške, nemožno posúdiť
oprávnenosť a dôvodnosť jeho zúčtovania, vrátane zúčtovania uplatnených debetných úrokov v sadzbe

25 % ročne a teda nemožno ustáliť, na základe akého dôvodu navrhovateľ vôbec požaduje od odporcu
zaplatenie tejto sumy a čo ju vlastne tvorí.

Navrhovateľ bol pritom opakovane na pojednávanie súdu riadne predvolávaný, avšak ani na jedno z
trochvytýčenýchpojednávanísanedostavilanevyužiltaktútomožnosťsplniťsisvojupovinnosťtvrdenia
a dôkaznú povinnosť.

Na základe uvedeného súd zamietol nárok navrhovateľa aj v zostávajúcej časti, teda v časti o zaplatenie
sumy 371,39 € s 25 % ročným úrokom od 01.01.2011 do zaplatenia.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech, má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania.

Nakoľko však odporcovi trovy konania preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil, súd mu ich
náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v dvoch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.