Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/152/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216613
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414216613.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci navrhovateľky: N.. Z. W.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. T. XX, 841 05 Bratislava, zast. JUDr. Laura Bíróová, Klincová 37/B,
821 08 Bratislava, proti odporcovi: G.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. T. XX, 841 05 Bratislava,
o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo N.. Z. W., rod. J.j, nar. XX.XX.XXXX a G.. N. W., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru v Bratislave IV,
vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2014 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu,

že v manželstve došlo k vážnemu narušeniu manželských vzťahov, došlo k citovému aj fyzickému
odcudzeniu, pričom náprava neprichádzala do úvahy.

Manželstvo uzavreli účastníci konania z lásky. Pred uzavretím manželstva sa poznali približne sedem
rokov, priatelili sa od čias stredoškolského štúdia a manželstvo uzavreli potom, ako navrhovateľka
ukončila štúdium na vysokej škole. Odporca študoval o rok dlhšie a po ukončení vysokoškolského štúdia
absolvoval rok povinnej vojenskej služby. Približne od roku 2002 odporca prestal prispievať na vedenie
domácnosti a celá ťarcha vedenia a financovania domácnosti, ako aj v tom čase syna - vysokoškoláka,
ostala na navrhovateľke. Bolo to z dôvodu, že odporca začal mať problémy so zamestnaním. Odporca

začal začiatkom deväťdesiatych rokov podnikať, v roku 2002 podnikanie spolu so svojimi spoločníkmi
ukončili a finančné prostriedky si rozdelili. V roku 2004 kúpili ďalší byt na ulici X. XX v Bratislave, v
ktorom v súčasnosti býva ich plnoletý syn. Keďže tento byt nikdy neprenajímali a bol niekoľko rokov
prázdny, bolo napriek tomu potrebné platiť jeho náklady. Medzi navrhovateľkou a odporcom bola ústna
dohoda, že náklady za tento byt bude platiť odporca. V roku 2009 im bol doručený exekučný príkaz,
lebo na uvedenom byte vznikol dlh. Až vtedy sa dozvedela, že odporca náklady neplatil a tieto zaplatila,
až v rámci exekučného konania, vo výške 1.300,- eur navrhovateľka. V roku 2003 až 2005 jej pribudli

ďalšie starosti a povinnosti, nakoľko navrhovateľke vážne ochorel otec a musela sa o neho starať.
V roku 2006 si mama navrhovateľky zlomila bedrový kĺb a pol roka strávila po nemocniciach a tak
sa o ňu starala a stará dodnes navrhovateľka. Odporca jej v tomto čase nebol oporou, neposkytol
jej žiadnu pomoc, správal sa tak, akoby sa ho to vôbec netýkalo. V roku 2012 začal mať odporca
finančné problémy a preto navrhol, aby predali jednu z dvoch garáží, ktoré vlastnili. Navrhovateľka
súhlasila a peniaze získané predajom garáže odporca minul na vlastné potreby. Následne sa odporca
zamestnal v Č. N. I. P. U. a vtedy navrhovateľku požiadal, aby mu išla ručiť za úver, ktorý chcel získať.Navrhovateľka to odmietla, on však úver po uplynutí skúšobnej doby v novom zamestnaní dostal, čo sa
však dozvedela až v auguste 2013, keď sa odporca stal znovu nezamestnaným. Odporca sa zamestnal
znovu vo februári 2014, zarábal však minimálnu mzdu, takže jeho úver začala splácať navrhovateľka

a následne ho v celosti splatila spolu so synom a to vo výške 7.000,- eur. Doposiaľ navrhovateľka
nevie, na čo odporca finančné prostriedky získané úverom minul. Navrhovateľka urobila posledný pokus
o záchranu manželstva v rámci ktorého som pomohla odporcovi získať prácu na T. Ž. L. U., kde v
súčasnosti i pracuje a dúfala, že vzhľadom na príjem, ktorý poberá, bude prispievať na úhrady spojené
s bývaním. Nestalo sa tak, a začiatkom novembra tohto roku navrhovateľka zistila, že odporca si bez

jej vedomia a súhlasu vzal ďalší úver, tentoraz od nebankovej spoločnosti L.ť, ktorý je povinný splácať
v splátkach vo výške 164,- eur mesačne a už nezaplatil splátku za mesiac október. Navrhovateľka
nevedela, že si odporca vzal ďalší úver a ani nevie na čo ho použil. Odporca sa s navrhovateľkou
nerozpráva,nekomunikujesňou,tentostavtrváuždlhšieobdobie.Akomanželiaspoločnenehospodária
už dlhšiu dobu, spoločný účet v banke nikdy nemali. Bývajú síce v jednom byte, ale majú oddelené
spálne a ako manželia spoločne intímne nežijú viac ako 5 rokov. Navrhovateľka má za to, že odporca sa

správa nezodpovedne, hazarduje s ich spoločným majetkom tým, že sa bez jej vedomia zadlžuje, svoje
dlhy nespláca a spolieha sa na to, že tieto, vyrovná navrhovateľka. Spolužitie s odporcom považuje
navrhovateľka za neúnosné, nedôveruje mu a v dôsledku jeho nezodpovedného správania sa citovo
odcudzili, nekomunikujú spolu a ako manželia spolu intímne nežijú. Príčiny rozvratu manželstva vidí
navrhovateľka v ľahkomyseľnom správaní sa odporcu, ktorý nezodpovedne hospodári a nakladá so

spoločným majetkom a svojim konaním ohrozuje majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril, nedostavil sa na pojednávanie konané 11.03.2015, na
pojednávanie sa dostavil až, keď bol predvolaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2015 sa odporca vyjadril, že s návrhom na rozvod manželstva

nesúhlasí,jepravdou,žeichmanželstvoskĺzlodourčitéhostereotypu,klišé.Jepravdou,žemalfinančné
problémy, keďže bol nezamestnaný, tento problém však už dnes neexistuje, nakoľko je zamestnaný,
svoje dlžoby spláca, ostáva mu už len pár splátok. Považuje za veľmi jednoduché ak by sa manželstvo
malo rozviesť na základe problémov, ktoré sú medzi nimi. Vzhľadom na to, že na Slovensku sa rozvádza
každé druhé manželstvo má za to, že obdobné problémy v manželstve musia riešiť všetky existujúce

manželstvá. Podľa jeho názoru situácia medzi nimi skôr vyžaduje riešenie prostredníctvom mediátora
ako rozvodového súdu. Čo sa týka tej nekomunikácie, túto priznal, bola spôsobená najmä stresom,
celkovou situáciou hľadaním nového zamestnania, ako aj stresom vyplývajúcim z nového zamestnania,
ktorésamupodarilonájsť.Zadobytrvaniamanželstvabolioveľahlbšiekrízyakojetáto,pretosinemyslí,
že dnešná situácia odôvodňuje rozvod. Súhlasí s tým čo uviedla navrhovateľka, že ostatných 10 rokov

platí všetky náklady spojené s bývaním, avšak toto považuje za normálnu manželskú situáciu, keďže
jemu sa nedarilo, na manželke bola väčšia finančná záťaž, avšak v čase keď podnikal a mal príjem
taktiež nevypočítaval presne kto čo zaplatil na spoločné výdavky, proste v manželstve je to tak, že ak
sa jednému nedarí jeho úlohu zastupuje ten druhý. V čase keď sa mu v podnikaní darilo si kúpili 2 byty,
2 autá, 2 garáže. Ak je podľa navrhovateľky toto rozvrátené manželstvo v tom prípade on pozná len

rozvrátené manželstvá.

Na výpoveď odporcu navrhovateľka uviedla, že problémy v manželskom spolužití ktoré pretrvávajú viac
ako 5 rokov nie je možné už v súčasnosti riešiť prostredníctvom mediátora. Myslí si, že manželstvo
rozvrátené je, hlavne preto, že odporca s ňou nekomunikuje. Napriek tomu aký je ich vzťah, sa mu
snažila pomôcť, v čase keď bol nezamestnaný hradila všetky účty, ktoré bolo potrebné. So synom

zaplatili spotrebný úver a napriek tomuto všetkému, keď sa odporca zamestnal si vzal ďalší úver.
Každý hospodári osobitne, odporcovi už ďalej nedôveruje a preto nechce naďalej zotrvať v manželstve.
Odporcovým správaním sa cíti byť oklamaná, nikdy by si nezobrala nejaké úvery o ktorých by odporca
nevedel. Taktiež podotkla, že sa s manželom intímne nestýkajú už dlhšiu dobu, cca 5 rokov, aj z toho
vyvodzuje záver, že ich manželstvo je hlboko rozvrátené a skutočne neplní žiadnu zo svojich funkcií.

Súd pojednávanie konané dňa 17.04.2015 odročil za účelom prípadného zmierneho vyriešenia ich
manželskej situácie.Na poslednom pojednávaní, však bola opäť zo strany navrhovateľky prezentovaná vôľa, že s odporcom
nechce ostať v manželskom zväzku.

Opäť sa vyjadrila k nekomunikatívnosti odporcu. Odporca mal spomínať, že nekomunikuje preto že je v

strese, ale podľa jej názoru je v strese už posledných 10 rokov. Odporca s ňou nerozpráva o žiadnych
svojich problémoch, ani o jej problémoch, nezaujíma ho žiadna ich rodina a ani sa nepokúša žiadne
problémy riešiť. V čase, keď otec navrhovateľky veľmi ochorel, v roku 2003, jeho vôbec nezaujímal
jeho zdravotný stav, sama ho teda navštevovala neustále doma aj v nemocnici. Odporca sa ani len
neopýtal ako sa má. Keď ho požiadala, aby jej pomohol otca odviezť z nemocnice, tak jej povedal, aby
si vzala taxík. Myslí si, že jej otec si od odporcu takýto prístup nezaslúžil, pretože v čase, keď bol ich syn

malý, navrhovateľkin otec už bol v dôchodku a veľmi im pomáhal so synom a mali veľmi pekný vzťah
spolu. V r. 2005 navrhovateľkin otec zomrel a v r. 2006 jej ochorela zase mama, o ktorú sa pol roka
nepretržite starala a stará sa dodnes. Odporca jej nebol žiadnou oporou v tomto smere, správa sa, ako
by bola vzduch. Žijú v jednej domácnosti ako dvaja cudzí ľudia. Nemajú žiadnych spoločných známych,
spoločných priateľov, odporca má priateľov, o ktorých navrhovateľka vôbec nič nevie. Na spoločnej

dovolenke boli asi v r. 2002. Na dovolenke bola za posledných 10 rokov asi 3x a to raz s priateľkou a jej
deťmi a 2x so sesternicou. Odporca odchádza ráno o 6.00 hod. a vracia sa o 20.00 alebo až o 23:00,
nevie, kde tento čas trávi ani s kým. Má pocit, že odporca ju ohrozuje existenčne a aj zdravotne, pretože
v strese je hlavne ona, nemôže v noci spávať a nedokáže sa ani sústrediť.

Odporca, k výpovedi navrhovateľky uviedol, že tiež na dovolenke nebol, v práci je spravidla do 17:00

- 18:00 a cestuje pracovne po celom Slovensku a jediným dôvodom neskorých príchodov je práca. Čo
sa týka jeho vzťahu k manželkinmu otcovi bol vždy korektný, priateľský, slušný, keď ochorel a tak isto
keď ochorela matka navrhovateľky bol prvý, ktorý za ňou bol v nemocnici a následná starostlivosť, ako
na dcéru, pripadla na navrhovateľku, čo priznal. Nesúviselo to s nejakým zlým vzťahom, ale s tým,
keďže videl, že je o rodičov postarané, tak to považoval za navrhovateľkinu samozrejmú zásluhu a

starostlivosť. Čo sa týka spoločných známych, majú spoločných známych, ale nestýkajú sa hlavne z
dôvodupracovnéhozaťaženia.Nekomunikatívnosť,ktorúpriznal,vyplývazosituácie,ktorávznikla,ktorá
ho zaskočila, prekvapila ho a nevie na ňu reagovať. Nemyslí si, že manželstvo je v absolútne nezvratnej
kríze.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi
účastníkmi, manželstvo ktorých neplní svoj účel, navrhovateľka nemá záujem na zotrvaní v manželstve.
Odporca s návrhom síce nesúhlasil, avšak svojou výpoveďou v podstate potvrdil existenciu skutočností,

ktoré primäli navrhovateľku k podaniu návrhu na rozvod manželstva a ktoré pre ňu znamenajú také
neprekonateľné problémy v manželstve, pre ktoré vylúčila ďalšie trvanie manželstva. K uvedeným
problémom v manželstve patria najmä absencia komunikácie medzi manželmi, ktorú súd považuje za
elementárny prvok manželstva. Bez primeranej komunikácie medzi manželmi je podľa názoru súdu
v podstate nemožné napĺňať funkcie manželstva. Taktiež možno konštatovať, že medzi účastníkmi

konania neexistujú žiadne spoločné záujmy, aktívny spoločný známi, priatelia a ďalšie sociálne väzby.
Dokazovaním bolo potvrdené, že účastníci netrávia spoločne žiadny spoločný čas, pričom intímne sa
nestýkajú už minimálne päť rokov. Ďalšou nemenej závažnou skutočnosťou odôvodňujúcou rozvod
manželstva je finančná nezodpovednosť odporcu, ktorý si zobral niekoľko úverov, bez vedomia
navrhovateľky, čím ohrozil finančnú stabilitu rodiny, bez toho aby vysvetlil na čo uvedené finančné

prostriedky potreboval a minul. Niektoré z týchto úverov, musela splatiť navrhovateľka spolu s jej synom.
Odporca taktiež nepoprel navrhovateľkou tvrdenú skutočnosť, že posledných desať rokov ona znáša
všetky náklady súvisiace s chodom domácnosti. Takéto správanie sa a postoj odporcu je v priamom
rozpore s § 18 a § 19 zákona o rodine, podľa ktorých manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať

si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodinyzaloženej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O
veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Podľa § 25 Zákona o rodine súd je povinný zisťovať príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu
manželstva. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že príčinou rozpadu manželského vzťahu medzi
účastníkmi bolo citové odcudzenie manželov, absencia základnej komunikácie medzi manželmi,
nezdieľanie spoločných záujmov, neriešenie žiadnych spoločných životných problémov spoločne,
navrhovateľka dokonca avizovala zhoršený zdravotný stav, ktorého pôvod videla práve v ťaživej situácii

v rámci manželstva.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.