Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/76/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221750
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114221750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek

senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/292/2014-80 zo dňa 26.01.2015 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Vyslovil, že účastníkom nepriznáva náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3 ods. 1 písm. d), ods. 2; 4 ods. 1 písm. a) bod 1; 15 ods.
1; 16 ods. 1; 17 ods. 1, 2; 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku.

Konštatoval,žežalobcasažalobamidoručenýmipôvodneOkresnémusúduHumennédomáhalnáhrady
majetkovej škody ako aj náhrady nemajetkovej ujmy titulom, že zo strany exekučného súdu došlo k
prieťahom v konaní tým, že súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní pri svojom rozhodovaní o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Pri rozhodovaní o zmene exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného

spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých
nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, a z toho
vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

V exekučnom konaní v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode nemôže
dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného
konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody

a jej výšku.

Žalobca nepreukázal existenciu škody, ani jej výšku. Nároky, ktoré si uplatňuje, sú hypotetické.Žalobcavtomtokonaníanineuniesoldôkaznébremenopripreukázanívznikuškody.Vžalobeuplatnená
majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok. Žalobca v žalobe v otázke preukázania vzniku škody neuniesol dôkazné bremeno, keď

nepreukázal vynaložené náklady na správu a vymáhanie pohľadávok. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu
o tom, že mu vznikli náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia relevantného dôkazu o vynaložení týchto
nákladov.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v

administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch, spojených so stratou
času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol
správu, pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou IS, udržiavanie a
správu IS a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Žalobca mal v tomto konaní na preukázanie vzniknutej škody predložiť dôkazy preukazujúce škodu pri

tejto individuálnej pohľadávke. Žalobca, ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k
svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v období pred spornými exekúciami i
po nich. Požadované paušálne sumy za všeobecne uvedené činnosti nie sú skutočnou škodou. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami
a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dôjsť k ľubovoľnému

a subjektívnemu vyčísľovaniu škody. Súd potom nemôže preskúmať predmetný nárok.

Žalobca doručil súdu znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

V bode 2. Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho
konania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované, ku ktorému súdnemu konaniu. Nakoľko ide o
všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý bol vypracovaný na konkrétnu právnu
vec, súd na neho neprihliadal. Znalecký posudok bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola

spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov
SR v exekučných konaniach. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu
súdov a zbytočnými prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora znalci vyčíslili
majetkovú škodu pre každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 eura. Pri výpočte tejto škody v konkrétnej
právnej veci však z tohto znalecký posudok nevychádzal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne

právne veci, ide o všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných
veciach. Znalci sa navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží.

Žalobca nepreukázal vznik škody a ani samotnú výšku škody. Taktiež nebola preukázaná zákonná
podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť

spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel
prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov
exekúcie, došlo by však k duplicitnému plneniu.

Prvostupňový súd zistil, že žalobca si uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi

v dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k ohrozeniu jeho očakávaní, že došlo k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného. Ide iba o
hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu.

Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom

exekučného súdu.

Majetkové škoda nebola preukázaná a nemajetková ujmy nezávisí automaticky len od konštatovania
nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú uvedené vyššie. Nie je dôvod na
finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy žalobca

vychádza z paušálnej sumy 663,88 eura za každý rok prieťahov. Takáto úvaha žalobcu je nesprávna.
Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádza z významu sporu a aj z toho, či sťažnosť predsedovi
súdu viedla k náprave.Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodnutím.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť

hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje.

V tomto prípade je potrebné v celom rozsahu poukázať na podrobné odôvodnenie rozhodnutia
exekučného súdu, kde súd náležitým spôsobom zdôvodnil, v čom súd videl neprípustnosť vedenia
exekúcie, prečo ju ako takú vyhlásil za neprípustnú a následne aj konanie zastavil. Uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť.

Súd prvého stupňa považoval na nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania skúmať
existenciu a prípadnú výšku škody a nemajetkovej ujmy, pokiaľ nie je splnený už i len jeden predpoklad
vyvodenia zodpovednosti za škodu, pretože by to nemalo vplyv na výsledok súdneho konania. Pokiaľ
žalobca nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa v rámci exekúcie vôbec domôcť

nároku od povinného a nemôže s ním spájať vznik akejkoľvek škody, či nemajetkovej ujmy pre samotnú
nemožnosť realizácie exekúcie podľa zásady ,, na nepráve nemožno stavať právo“.

Na základe toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní, nepreukázal, že by činnosťou súdu
v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej

škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
súdu, teda nepreukázal svoj nárok, súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Konštatoval, že v konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný. Žalovanej žiadne

trovy konania nevznikli. Preto ich náhradu účastníkom nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého
stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a

nedostatočne zistil skutkový stav a neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci na základe „inšpirácie“ novou právnou
úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu

pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti
a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd prvého stupňa založil
svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má
dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa bol jednoznačne viazaný ust. §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona č. 412/2012 z. z. a nemohol

interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd prvého stupňa de iure a de facto aplikoval princíp
priamej retroaktivity. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul

trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť
odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprísluší polemizovať
o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek

úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne
rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,
aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozporeexekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.

Žalobcavodvolaníďalejnamietal,žeakodôkazvznikuškodypredložilznaleckýposudokč.1/2014,ktorý
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne
preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil
zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom

vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobca predložil
znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobca dáva do pozornosti samotný
znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku dňa 1. marca
2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na množstvo
spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané všetky
zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť v súlade

so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo
veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ),
vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na

úradnej tabuli súdu dňa 26.06.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
(§ 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci).

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu (§ 4 ods. 1 písm. a) bod
1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 (§ 15 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na
náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri
uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil (§ 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 17 ods. 1 Zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (§ 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie (§ 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov (§ 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora (§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v predmetnej veci sa dôsledne riadil vyššie uvedeným,
preto vo veci aj správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa ako aj
k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je potrebné súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu v
tom, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné aplikovať na právne vzťahy, pri ktorých
malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto ustanovenia,

lebo by išlo o retroaktivitu pri aplikácii právneho predpisu. Uvedené ustanovenie bolo do zákona č.
514/2003 Z. z. zavedené zákonom č. 412/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2013. Je ho preto možné
aplikovať len na právne vzťahy upravené síce zákonom č. 514/2003 Z. z., ale len tie, ktoré vznikli od
01.01.2013. Toto však nevylučuje, aby súd prvého stupňa nemohol v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť významné okolnosti uvedené aj v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Pri posudzovaní a

hodnotení otázky nesprávneho úradného postupu však prvostupňový súd jednoznačne vychádzal z ust.
§ 9 ods. 1 cit. zákona, účinného v čase, keď mal deklarovaný zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi
konania vzniknúť.

Odvolací súd tiež uvádza, že v exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.

5Er/336/2004 nedošlo k sťažnosti na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti
alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu
SR, kedy by prieťahy v konaní boli konštatované.

Odvolacísúdsastotožňujesozáveromprvostupňovéhosúd,ževprípade,akoprávnenýnavrhnezmenu

súdneho exekútora, je potrebné, aby konajúci exekučný súd vykonal potrebné procesné úkony. Úkony
vykonávané v tejto súvislosti nemožno považovať za zbytočné prieťahy.

V danom prípade dĺžka konania od okamihu podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
do rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu nie je takej povahy, že by predstavovala porušenie

práva žalobcu (v exekučnom konaní oprávneného) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ani
odvolací súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa správne ustálil, že žalobca v predmetnom
konaní neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, t.

j. existenciu nesprávneho úradného postupu, škodu a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Neboli preukázané ani žiadne dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy,
ktorú žalobca v žalobnom návrhu žiadal. Žalobcom nebol preukázaný ani jeden z dôvodov pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu
zákonných podmienok na priznanie mu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa znaleckého posudku č. 1/2014, odvolací súd
konštatuje, že v danom prípade nebol dôvod zaoberať sa výškou uplatneného nároku predstavujúceho
majetkovú a nemajetkovú ujmu, lebo nebol preukázaný základ nároku, a to vznik škody.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa návrhu na prerušenie konania, odvolací súd
konštatuje, že v tejto veci takýto návrh podaný nebol.

Na základe uvedeného preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne

a preto bolo postupom podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Aj keď v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, tento
nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca takýto návrh tiež nepodal,
ale ani vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu nárok na náhradu trov konania nemohol byť

priznaný. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nebol podaný zo
strany žiadneho účastníka konania návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o
návrhové konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.