Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/293/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210221890
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2210221890.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka a.s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1. P. X., bytom V. XX, toho času
na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Mgr. T. B., zamestnankyňa Okresného súdu
Galanta, 2. D. X., bytom X. XXX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Jolana Černá, Dunajská Streda,
Alžbetínske námestie 1203, o zaplatenie 42.607,04 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej v 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C/405/2010-105 zo dňa 25. marca 2011 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi 42.607,04 eura, úrok z úveru zo sumy 35.072,64 eura vo výške 6,76 % p.a. od
21.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 35.072,64 eura vo výške 9 % p.a. od 21.12.2010
do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 4.428,80 eura vo výške 9% p.a. od 21.12.2010 do zaplatenia
a náhradu trov konania 2.556 eura v mesačných splátkach po 160 eur vždy do 20. dňa toho ktorého
mesiaca a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia
počnúc od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa nepochybne za
preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o poskytnutí úveru, na základe ktorej
žalovaným v 1. a 2. rade ako dlžníkom bol poskytnutý úver vo výške 1.750.000,- Sk. Súčasne so zmluvou
o úvere medzi účastníkmi konania bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zo dňa 12.09.2007. Žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci porušili svoje zmluvné povinnosti najmä tým,
že neplnili svoje základné povinnosti, poskytnutý úver splácať riadne a včas v dohodnutých mesačných
splátkach. Žalovaní sa dostali do omeškania s platením peňažného dlhu a preto žalobca pristúpil k
predčasnému zosplatneniu úveru dňa 20.05.2010. Následne žalobca ako veriteľ v súlade s uzavretou
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti pristúpil aj k samotnému výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby. Dražba sa konala v decembri 2008 a po odpočítaní výťažku z dražby 24.400
eura a nákladov dražby vo výške 3.558,23 eura dňa 13.12.2010 výťažok z dražby bol zaúčtovaný
na čiastočnú úhradu predmetného úveru a zostatok pohľadávky žalobcu voči žalovaným je vo výške
42.607,04 eura. Žalovaní v tomto konaní o zaplatenie pohľadávky žalobcu namietali do určitej miery
priebeh dobrovoľnej dražby najmä z toho dôvodu, že podľa ich názoru dve nehnuteľnosti,
ktoré boli zaťažené záložným právom a boli predmetom dobrovoľnej dražby, boli podhodnotené a pri
týchto nehnuteľnostiach bola zistená relatívne nízka hodnota pre účely vykonania dobrovoľnej dražby.
V tomto smere je však potrebné uviesť, že v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. ak odporcovia ako dlžníci
boli toho názoru, že boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, mali
možnosť napadnúť dražbu žalobou o neplatnosť dražby v lehote troch mesiacov od vykonania dražby.

O neplatnosti dražby súd by mal rozhodovať potom v samostatnom konaní. Zákonom stanovenú
trojmesačnú prekluzívnu lehotu však žalovaní v 1. a 2. rade nevyužili. Podľa názoru súdu prvého stupňa
neobstojí ani námietka žalovanej v 2. rade, ktorá viackrát zdôraznila, že od roku 2009 pracuje v Rakúsku,
kde aj býva s maloletou dcérou a všetky písomnosti tak od žalobcu ako i dražobnej spoločnosti prevzala
so značným časovým oneskorením. Vychádzajúc z článku V. obchodných podmienok bod 3 dlžník je
povinný písomne oznámiť banke akúkoľvek zmenu korešpondenčného miesta, kontaktného telefónu, či
emailovej adresy dlžníka, resp. všetkých dlžníkov. Po zmene miesta bydliska žalovanej v 2. rade a taktiež
aj žalovaného v 1. rade, ktorý už nebýva v X. pod č. XXX, ani jeden z žalovaných túto základnú
povinnosť voči žalobcovi ako banke nesplnil. Preto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi vzniknutú pohľadávku špecifikovanú vo výrokovej časti tohto rozsudku a
s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP žalovaným v 1. a 2. rade umožnil uplatnenú pohľadávku zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach po 160 eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody
splátok. Pri určení výšky mesačných splátok súd vychádzal najmä z tej skutočnosti, že žalovaná v 2. rade
má príjem v Rakúsku, zaplatí však podstatne vysoké nájomné, okrem toho spolu s maloletou
dcérou potrebuje peniaze na živobytie a žalovaný v 1. rade od ukončenia svojho podnikania je bez
príjmu, bez bývania, je bezmajetný. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142
ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli zo zaplateného
súdneho poplatku 2.556 eura.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v
2. rade. Uviedla, že súd pri závere, že účastníci nevyužili možnosť podať návrh na určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, nakoľko trojmesačná lehota už uplynula, nebral do úvahy, že zákon o dobrovoľných
dražbách určuje v § 21 ods. 2, že toto právo uplynutím trojmesačnej lehoty nezaniká, ak dôvody
neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v
ktorom má predchádzajúci vlastník v čase príklepu prihlásený trvalý pobyt. V čase dražby žalovaní mali
v predmete dražby prihlásený trvalý pobyt a domnievajú sa, že znalec sa dopustil trestného činu podľa
§ 347 Trestného zákona - podania nepravdivého znaleckého posudku. Žalovaná v 2. rade podala v
tejto súvislosti aj trestné oznámenie. Súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy ani fakt, že žalobca
nevykonal všetko, aby získal svoje peniaze poskytnuté žalovaným späť, napr. mohol protestovať proti
znaleckému posudku, dokonca vykonal také kroky, ktorými znížil sumu, ktorú by bol mohol získať a to
súhlasom so znížením najnižšieho podania. Ďalej žalovaná v 2. rade uviedla, že uvažovali o podaní
návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ale konkrétne porušenie zákona o dobrovoľných
dražbách nie sú schopní preukázať, môžu preukázať len to, že postup žalobcu ako veriteľa počas
dobrovoľnej dražby bol v rozpore so zdravým rozumom. Avšak pri určení, že znalec pri podávaní
znaleckých posudkov sa dopustil trestného činu, naďalej existuje možnosť podať návrh na určenie
dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na tieto dôvody žiadala o zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa a vrátenie veci na ďalšie konanie s prihliadnutím na budúci výsledok vyšetrovania na základe
podaného trestného oznámenia.

Žalobca k odvolaniu žalovanej v 2. rade uviedol, že ohľadom údajného trestného činu spáchaného
znalcom, by takáto skutočnosť najprv musela byť preukázaná v trestnom konaní a samotné tvrdenie
žalovanej neobstojí. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd určiť len v samostatnom konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, a teda súd nemôže riešiť otázku platnosti dobrovoľnej dražby ako
predbežnú otázku v konaní o zaplatenie dlžnej sumy titulom omeškania s platením úveru. Nakoľko
rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny, pričom súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav a vykonal všetky potrebné dôkazy, žiadal jeho potvrdenie odvolacím súdom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou - podal ho účastník konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote - včas (§ 204 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 42.607,04 eura. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 1.750.000 Sk, t.j. 58.089,36 eura. Žalovaní sa však dostali
do omeškania s platením splátok, až žalobca rozhodol o zosplatnení úveru, v tom čase dlh predstavoval
55.914,41 eura s príslušenstvom. Nakoľko žalovaní dlh neuhradili, žalobca pristúpil k výkonu záložného
práva predajom založených nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Výťažok z dražby bol 24.400 eur,
pričom odmena dražobníka bola 3.558,23 eura. Žalobca celý výťažok z dražby 20.841,77 eura započítal
na istinu, žalovaní teda potom dlžili ešte 35.072,64 eura. Ku dňu 20.12.2010 je dlžná suma spolu s
príslušenstvom 42.607,04 eura.

Žalovaná v 2. rade vo svojom odvolaní spochybňuje len výšku výťažku z dražby - podľa jej názoru
bol znalcom spáchaný trestný čin podania nepravdivého znaleckého posudku, nakoľko hodnota
nehnuteľností určená znaleckým posudkom bola neprimerane nízka.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho
práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté
výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu
napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a OSP.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za zrozumiteľné, preskúmateľné a
aj dostatočne odôvodnené, pričom sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa. Žalovaná
neuvádza žiadnu vecnú alebo právnu argumentáciu, s ktorou by bolo potrebné sa v odvolacom konaní
vyrovnať.

Podľa § 21 ods. 2 zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 21 ods. 3 zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách osoba, ktorá podala na súde žalobu
podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnej správe katastra nehnuteľností začatie súdneho konania.

Podľa § 21 ods. 4 zákona 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o
neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník
a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa §
21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, a to ani ako otázku
prejudiciálnu (predbežnú).

Z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej
dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti, a preto neplatnosť dražby
súd nemôže posudzovať v inom konaní než v konaní podľa zákona § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách (k uvedenému porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 2 Cdo 66/2008).

Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie vlastníctva formou prechodu práva na základe
inej skutočnosti v zmysle § 132 OZ. Takýto prechod práva je teda právnou skutočnosťou, ktorú ani
nemožno preskúmať v rámci iného konania ako konania upraveného v § 21 ods. 2 a 3 zákona č.
527/2002 Z.z.. Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná
v trojmesačnej prekluzívnej lehote, počítanej od konania dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť
dražby, nemôže nikto (ani súd) spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že ak žalovaní boli toho názoru, že
dobrovoľná dražba prebehla protizákonne, mali podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Avšak aj sama žalovaná v odvolaní priznala, že nemajú ako preukázať konkrétne porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách. Predmetné konanie prebieha od roku 2010, do dnešného dňa však žalovaní
neoznámili súdu, že by prebiehalo konanie, ktorého predmetom by bolo určenie neplatnosti predmetnej
dražby. Súd nemôže prihliadať na možný budúci výsledok konania, ktoré ani nezačalo. Odvolanie
žalovanej je potom iba neodôvodneným predlžovaním konania. Ak by aj takéto konanie prebiehalo (o
čom odvolací súd nemá vedomosť), mohol by to byť iba dôvod na prerušenie konania, o ktoré však
žalovaní tiež nepožiadali.

Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť v prospech odvolacích dôvodov odvolateľa. V odvolaní odvolateľ
neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného
stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri svojom
rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa,
resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver nevyplýva a v
odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a priaznivejšie
rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že žalovaná v odvolaní neuviedla
žiaden dôvod, ktorý by spochybňoval rozhodnutie súdu prvého stupňa. Žalovaní nespochybňovali výšku
poskytnutého úveru, aktuálnu dlžnú sumu, a tvrdenie, že z dobrovoľnej dražby bol nízky výťažok, nie
je možné zohľadniť v tomto konaní. Nakoľko však doposiaľ žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby
nepodali, odvolaciemu súdu nezostalo iné ako napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219
OSP ako vecne správny a to aj v časti trov prvostupňového konania účastníkov potvrdiť.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s
ustanovením § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keďže žalobca si ich neuplatnil

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.