Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 56C/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226440
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514226440.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci
navrhovateľa: N. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 2, XXX XX X., zastúpený Weis & Partners s.r.o.,
Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava proti odporcovi: Adrem 21 s.r.o., IČO : 47 643 269, Vyšehradská
12, 851 06 Bratislava, o návrhu na zaplatenie 10.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 10.000,- eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 10.000,-eur od 28.10.2014 do zaplatenia a trovy konania
vo výške 600,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.098,30 eur všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.11.2014 domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 10.000,-eur a náhrady trov konania a to z dôvodu, že odporca nevrátil po nesplnení

dohodnutých zmluvných podmienok uvedených v Dohode o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo
dňa 13.09.2014 rezervačnú zálohu. Navrhovateľ navrhol, aby súd vo veci rozhodol v rámci skráteného
konania t. j. vydaním platobného rozkazu. Súd tomuto návrhu vyhovel, vydal platobný rozkaz pod
sp. zn.26Ro/2331/2014-35dňa 04.12.2014. Dňa13.01.2015 podal odporca voči vydanému platobnému
rozkazu odpor v ktorom namietal tvrdenia navrhovateľa, považoval uplatnený nárok navrhovateľa za
bezdôvodný a vzniesol voči nemu námietku započítania rezervačnej zálohy ako zmluvnej pokuty v celom

rozsahu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 29.04.2015, 03.06.20150a 26.06.2015. Na pojednávanie
nariadené na deň 29.04.2015 sa odporca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním
doručeným súdu dňa 28.04.2015 zdravotnými ťažkosťami pričom tento dôvod nepreukázal v súlade s
ust. O.s.p. Toto pojednávanie súd z dôvodu neúčasti odporcu

odročil na deň 03.06.2015 a zároveň vyzval odporcu na preukázanie dôvodu jeho ospravedlnenia na
pojednávanie zo dňa 29.04.2015. Na pojednávanie nariadené na deň 03.06.2015 sa odporca opäť
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil písomne dňa 09.06.2015 dohodnutou návštevou u praktického
lekára T.. Z. P. so sídlom ambulancie v L. a zároveň požiadal o stanovenie nového termínu pojednávania.
Na pojednávanie nariadené na deň 26.06.2015 sa odporca nedostavil bez akéhokoľvek ospravedlnenia.

Podľa ust. § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) pojednávanie sa môže odročiť
len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) účastník, ktorý navrhuje
odročeniepojednávania,musísúduoznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočnéhoodkladu,
po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky

okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a)dôvod, pre ktorý
sa navrhuje odročenie pojednávania, b)deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c)ak je to možné,uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh
posúdil.

Podľa ust. § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) ak je dôvodom na odročenie
pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí
obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu
neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára,
že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia

zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Podľa ust. § 119 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p. ) ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo
upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie
sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

V predmetnej právnej veci na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že odporca dôvod na
odročenie pojednávania t.j. jeho zhoršený zdravotný stav nepotvrdil vyjadrením ošetrujúceho lekára, že
jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo

závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd konal a vo veci rozhodol v súlade s ust § 101 ods.2 O.s.p. bez účasti odporcu, za účasti práv.
zástupcu navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: Dohoda o zložení a
úschove rezervačnej zálohy zo dňa 13.09.2014, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. U. T.,
výpis z účtu navrhovateľa, výzva na uzavretie kúpnej zmluvy, emailová komunikácia, oznámenie o
prepadnutí rezervačnej zálohy, faktúra č. XXXXXX, vrátenie neopravenej faktúry, výzva na zaplatenie
rezervačnej zálohy, nákres spornej nehnuteľnosti z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, inzerát

spornej nehnuteľnosti, výsluch navrhovateľa a svedeckú výpoveď ako aj oboznámiac sa s ostatným
na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, súd zistil nasledujúci s k u t k o v ý s t a v v e c i :
Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 13.09.2014 Dohodu o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo
dňa 13.09.2014 predmetom ktorej bolo konanie odporcu smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy resp.
zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, XXXX/XX

a XXXX/XX v kat. úz. U. T.. Kúpna cena bola stanovená na sumu 250.000.-eur pričom suma 10.000.-
eur predstavovala rezervačnú zálohu. V bode IV. Dohody si účastníci dohodli svoje práva a povinnosti
a platnosť zmluvy ohraničili na dobu 30 dní. Ďalšie náležitosti o predmete prevodu mali byť predmetom
kúpnej zmluvy.

Listom zo dňa 14.10.2014 odporca oznámil navrhovateľovi prepadnutie rezervačnej zálohy v dôsledku
porušenia dohody čl. IV. ods. 3 Dohody -nepristúpenia k podpisu kúpnej zmluvy, čl. IV. ods. 3 ), na
predmetnej nehnuteľnosti neboli zistené žiadne faktické vady (čl. IV. ods. 5b ) , nedošlo k dohode o
predlžení platnosti Dohody.

Navrhovateľ listom zo dňa 15.10.2014 požiadal odporcu o vrátenie zaplatenej rezervačnej zálohy
nakoľko dôvod na neuzavretie kúpnej zmluvy je na strane vlastníka resp. odporcu. Odporca uviedol
navrhovateľa do omylu ohľadom skutočného stavu pozemkov, ktorý nezodpovedal tomu stavu, ktorý
odporca navrhovateľovi prezentoval pri obhliadke ako ani stavu ktorý vyplýval z inzerovanej ponuky.
Na pozemku nie je prípojka na verejnú kanalizáciu , poukázal na to, že ani odporca túto skutočnosť

nerozporoval. V dohode o zložení a úschove rezervačnej zálohy bolo dohodnuté, že pri absencii
kanalizačnej prípojky nie je navrhovateľ povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu a odporca je povinný vrátiť mu
rezervačnú zálohu ( čl. IV, ods. 5, písm. b/, c a ods. 6 Dohody ).

K pozemku nie je prístup po verejnej komunikácii, tak ako to tvrdil odporca, na pozemok sa dá dostať

jedine cez súkromné pozemky a však nie sú tam vecné bremená, ktoré by umožňovali prejazd a prechod
cez súkromný pozemok. Navrhovateľ poukázal na to, že odporca mal vedomosť o tom, že navrhovateľ
chce kúpiť nehnuteľnosť na výstavbu rodinného domu, napriek tomu navrhovateľa neupozornil na to,
že prístup k pozemku neexistuje a dokonca ho zavádzal. Navrhovateľ nemal možnosť v deň obhliadkyzistiť aký je skutočný stav a že na pozemok nie je prístup, zistil to až na základe informácie, ktoré
mu poskytli kompetentné orgány. Obhliadka miesta sporu bola vykonaná v deň podpísania zmluvy t.j.
13.9.2014 a predchádzala podpisu zmluvy. Najprv bola vykonaná obhliadka a následne v kancelárii.

realitného agenta bola zmluva opatrená podpismi, pričom obhliadky sa zúčastnil navrhovateľ, odporca
a manželka navrhovateľa.

V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľ akceptoval
takýto stav pozemku bez riadneho prístupu, keďže navrhovateľ chcel kúpiť pozemok za účelom

výstavby. Do zaplatenia rezervačnej zálohy odporca stále navrhovateľovi tvrdil, že ak by nastal nejaký
problém a objavia sa nejaké skryté vady nebude problém takúto situáciu riešiť, keďže majú uzavretú
dohodu, podľa ktorej sa táto rezervačná záloha vráti. Po úhrade rezervačnej zálohy však odporca
úplne zmenil rétoriku a odmietal s navrhovateľom vzniknutú situáciu vyriešiť. Navrhovateľ potom vyzval
odporcu, aby uzatvoril kúpnu zmluvu a opodstatnene zakomponoval do kúpnej zmluvy požiadavku na
zriadenie vecných bremien, ktoré by zabezpečili prístup na pozemok a jeho napojenie na kanalizáciu.

Odporca však návrh neakceptoval a tvrdil že požiadavky navrhovateľa sú nesplniteľné. V tejto súvislosti
namietal tvrdenie odporcu, že by navrhovateľ posledný deň lehoty zmaril predaj pozemku, keďže
navrhovateľ doručoval výzvu 4 dni vopred. Za irelevantné považoval tvrdenie odporcu, že predaj
bol zmarený na poslednú chvíľu, keďže dohoda priamo predpokladala možnosť predlženia lehoty na
uzavretie kúpnej zmluvy, čo aj navrhovateľ navrhol, ale odporca tento návrh ignoroval. Navrhovateľ

zároveň poukázal na to, že uzavretá dohoda obsahovala len ustanovenia o kúpnej cene a predmete
prevodu, ale nešpecifikovala ďalšie podmienky predmetu prevodu. Odporca sa zjavne domnieval, že
takto donúti navrhovateľa uzatvoriť akúkoľvek kúpnu zmluvu a v prípade, že ak navrhovateľ odmietne
takto urobiť, sankcionuje ho neprimeranou zmluvnou pokutou. Takéto ustanovenia však navrhovateľ
jednoznačne považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľ preto žiadal,

aby súd jeho návrhu vyhovel v celo rozsahu a zaviazal odporcu k úhrade žalovanej sumy spolu s
príslušenstvom a žiadal priznať aj náhradu trov konania.

Odporcasvojpostojknávrhunavrhovateľauviedolvodporevočiplatobnémurozkazuzodňa12.01.2015
a v ďalšom štádiu konania ostal v konaní nečinný. Namietal tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu,

považoval uplatnený nárok navrhovateľa za bezdôvodný a vzniesol voči nemu námietku započítania
rezervačnej zálohy ako zmluvnej pokuty v celom rozsahu. Poukázal na čl. IV, ods. 4Dohodyo zložení
a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 13.09.2014, podľa ktorej ak navrhovateľ nepodpíše zmluvu
s vlastníkom nehnuteľnosti v lehote 30 dní od podpisu dohody bude celá suma rezervačnej zálohy
započítaná v prospech odporcu ako zmluvná pokuta. K prístupu na predmetné pozemky uviedol, že sa

dohodli s navrhovateľom, že tento dôvod bude akceptovaný ako dôvod odstúpenia od dohody, ktoré
má byť písomné a doručené na adresu sídla odporcu. Zároveň sa dohodli, že rezervačnú zálohu platiť
nemusí, aby ju odporca nemusel po doručení odstúpenia vrátiť. Navrhovateľ nedoručil odstúpenie od
zmluvy ale dňa 19.09.2014 uhradil rezervačnú zálohu s tým, že si to rozmyslel, že nehnuteľnosť chce
kúpiť aj keď bude musieť zriadiť vecné bremeno prechodu cez cudziu nehnuteľnosť. Následne odporca

zaslal navrhovateľovi kúpnu zmluvu, navrhovateľ sa odmlčal, až v posledný deň lehoty na uzavretie
kúpnej zmluvy doručil navrhovateľ odporcovi návrh kúpnej zmluvy. Tento návrh kúpnej zmluvy obsahoval
nesplniteľné podmienky zo strany vlastníka nehnuteľnosti. Podľa odporcu navrhovateľ úmyselne zmaril
prevod nehnuteľnosti, rozmyslel si kúpu na poslednú chvíľu a preto má odporca právo vyúčtovať si
zmluvnú pokutu a nemá povinnosť vrátiť ani časť rezervačnej zálohy.

Svedeckou výpoveďou Kataríny Lehotovej, manželky navrhovateľa bolo preukázané, že pri ohliadke
nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy sa k pozemkom dostali vyšliapaným chodníkom
pretože bol zarastený terén, bola tam húština do výšky cca 4m, museli sa takýmto terénom predierať,
bolo to neupravené. Zo strany realitného makléra dostali pri ohliadke ubezpečenie, že na nehnuteľnosti

sú všetky siete ( vodovodné, elektrické, plynové ).Po zložení rezervačnej zálohy si svedkyňa zisťovala
ďalšie informácie na úrade Starého Mesta na odd. územného rozvoja. Takto svedkyňa získala informácie
o tom, že chodník cez ktorý prechádzali k pozemkom, ktoré chceli kúpiť nie je verejnou komunikáciou,
prelínajú sa tam súkromné pozemky ku ktorým nebolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu. Ako vlastníci by nemali prístup k svojim pozemkom.

Po vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ustanovenie § 37 OZ upravuje náležitosti vôle a prejavu vôle osoby uskutočňujúcej právny úkon. Aby
bol právny úkon platný, vôľa konajúcej osoby vyjadrená v právnom úkone musí byť slobodná a vážna

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.2 cit. ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa ods.3 cit. ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods.4 cit. ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 cit. ust.za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemoholovplyvniťichobsah.

Podľa ods. 3 cit. ust. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ods. 4 písm. k/ cit. ust. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 cit. ust. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ods. 11cit. ust. neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežneformulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola
individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka,
ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.
4. 2004, súd posúdil Dohodu o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 13.09.2014 a podmienky,
za akých boli dojednané, aj podľa tejto smernice.

V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 13.09.2014
Dohodu o zložení a úschove rezervačnej zálohy zo dňa 13.09.2014 predmetom ktorej bolo konanie

odporcu smerujúce k uzatvoreniu kúpnej zmluvy resp. zmluvy o budúcej zmluve medzi navrhovateľom a
vlastníkomnehnuteľnostiparc.č.XXXX/X,XXXX/XXaXXXX/X1vkat.úz.StaréMesto.Kúpnacenabola
stanovenánasumu250.000.-eurpričomsuma10.000,-eur predstavovalarezervačnúzálohu.VbodeIV.
siúčastnícidohodlisvojeprávaapovinnostiaplatnosťzmluvyohraničilinadobu30dní.Ďalšienáležitosti
o predmete prevodu mali byť predmetom kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi vrátenia

rezervačnej zálohy vo výške 10.000.-eur nakoľko odporca uviedol navrhovateľa do omylu ohľadom
skutočného stavu pozemkov, ktorý nezodpovedal tomu stavu, ktorý odporca navrhovateľovi prezentoval
pri obhliadke. Aj z inzerovanej ponuky odporcu vyplývalo, že všetky siete sú ,, v dosahu ,,. Na pozemku
ale nie je prípojka na verejnú kanalizáciu. Navrhovateľ v konaní preukázal dôkaz - nákres z Bratislavskej
vodárenskej spoločnosti, z ktorého vyplýva, že kanalizácia končí niekoľko 10-tok metrov od hranice

pozemku.Vdôsledkuneusporiadanýchsusediacichpozemkovaprístupovejkomunikáciekpredmetným
pozemkom by realizácia vlastníckeho práva navrhovateľa bola sťažená. Je nesporné, že absencia
prípojky na kanalizáciu je dôvodom na vrátenie zaplatenej rezervačnej zálohy navrhovateľovi a tvorí
prekážku uzavretia kúpnej zmluvy. Nie je bez významu aj skutočnosť, že všetky ďalšie informácie
potrebné k uzavretiu kúpnej zmluvy si zaobstaral sám navrhovateľ resp. jeho manželka, absentovala

informačná povinnosť dodávateľa služby.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne
pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To

platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov. Podmienky, za akých navrhovateľ
dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Navrhovateľ svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od Dohody o zložení a úschove rezervačnej zálohy
zo dňa 13.09.2014 ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám, uzatvoreným medzi navrhovateľom ako

dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993.
Navrhovateľ v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca
spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.

Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné dojednanie. Odporca ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s navrhovateľom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Opak
odporca v konaní nepreukázal. Odporca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom

na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť odporcu a vymedzený predmet
činnosti) a navrhovateľ vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol

podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade navrhovateľ nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Navrhovateľ ako spotrebiteľ si zmluvnú
pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.Zmluvné dojednania obsiahnuté v Dohode, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú
podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v
rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo

výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy.

V konaní súd vykonal všetky dôkazy navrhované navrhovateľom pričom postupoval podľa zásad
uvedených v ustanovení § 120 ods. 1,3,4 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Uvedeným predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 3 ods. 1 cit. nariadenia výška úrokov z omeškania je o osem

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pretožeodporcasadostaldoomeškaniasúhradoupeňažnéhodlhu,súdpriznalnavrhovateľoviaj úrokz
omeškania,ktorýjevsúladesustanovením§517ods.2Občianskehozákonníkavspojenísustanovením

§3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ,

O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal v súlade s ust. §§ 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi aj plnú
náhradu trov konania ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia navrhovateľa pretože navrhovateľ
dôvodne podal tento návrh na súd.

Trovy konania pozostávajú zo sumy 600,- eur uhradených na súdnom poplatku z návrhu a trov práv.
zastúpenia v celkovej výške 2.098,30 eur ktoré tvoria nasledovné úkony práv. služby: prevzatie a
príprava zastúpenia, prvá porada 270,54 eur, režijný paušál 8,04 eur, vrátane sadzby DPH spolu 334,30
eur, písomnépodanieprotistranezodňa15.10.2014vsume 270,54eur,režijnýpaušál8,04eur,vrátane
sadzby DPH spolu 334,30 eur, písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa

13.11.2014 v sume 270,54 eur, režijný paušál 8,04 eur, vrátane sadzby DPH spolu 334,30 eur., písomné
podanie na súd - vyjadrenie k odporu zo dňa 23.02.2015 v sume 270,54 eur, režijný paušál 8,39 eur,
vrátane sadzby DPH spolu 334,72 eur, účasť na pojednávaní dňa 29.04.2015 v sume 67,64 eur, režijný
paušál 8,39 eur, vrátane sadzby DPH spolu 91,24 eur, účasť na pojednávaní dňa 03.06.2015 v sume
270,54 eur, režijný paušál 8,39 eur, vrátane sadzby DPH spolu 334,72 eur, účasť na pojednávaní dňa

26.06.2015 v sume 270,54 eur, režijný paušál 8,39 eur, vrátane sadzby DPH spolu 334,72 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Bratislave v písomnom vyhotovení dvojmo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
10. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
11. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
12. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

13. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
14. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
15. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
16. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
17. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).