Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/856/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204779
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO: 35 937 874,
proti odporkyni: X. S., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom J., P. E. XXX, o zaplatenie 265,74 eur s
príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 7C/127/2014-22 zo dňa 1.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol v celom rozsahu návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal

uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 265,74 eur (spolu s príslušným úrokom z omeškania) titulom
úhrady zdravotnej starostlivosti za obdobie od 25.1.2005 do 23.7.2013, kedy si odporkyňa nesplnila
povinnosť riadne a včas oznámiť vyňatie zo zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

Vychádzal z (medzi účastníkmi konania nesporného) zistenia, že odporkyňa od 25.1.2005 nebola
poistencom (osobou verejne zdravotne poistenou) na území Slovenskej republiky, nakoľko bola
zdravotne poistená v Českej republike.

V rámci právneho posúdenia uviedol, že činnosť zdravotnej poisťovne je vymedzená ustanovením § 6
zákona č. 581/2004 Z.z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa uplatňuje nárok na úhradu za zdravotnú

starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorá jej vyplýva z osobitného
predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 580/2004 Z.z. a konkrétne (jeho) ustanovenie § 9
ods. 7, upravujúce dva nároky zdravotnej poisťovne a to: 1. za zdravotnú starostlivosť, ktorú nezaplatil
poistenec a 2. na náhradu nákladov vzniknutých podľa § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z., ktoré
neuhradila fyzická alebo právnická osoba.

Nadväzne prvostupňový súd konštatoval, že zdravotná poisťovňa v zmysle platnej právnej úpravy
uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti náklady zdravotnej starostlivosti, avšak len za
poistencov (t. j. osoby verejne zdravotne poistené), nie za osoby, ktoré nie sú zúčastnené na zdravotnom

poistení. Keďže sa v danom prípade nejedná o úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorú nezaplatil
poistenec (nakoľko odporkyňa v rozhodnej dobe nebola poistencom), ani sa nejednalo o náhradu
nákladov vzniknutých podľa § 9 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z. a dôvod uhrádzania pravidelnýchmesačných platieb navrhovateľom zdravotníckym zariadeniam po dobu zaniknutého poistenia nebol
tvrdený, nebol daný dôvod na uloženie povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu.

V danej spojitosti argumentoval, že navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal dôvodnosť platby kapitačného

paušálu zdravotníckym zariadeniam po dobu, počas ktorej odporkyňa nebola poistencom. Tzv.
kapitačnéplatbyuhrádzaposkytovateľovizdravotnejstarostlivostinavrhovateľnazákladezmluvy(medzi
zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti) ale vždy za poistencov. Pokiaľ
odporkyňa v rozhodnom období poistencom zdravotnej poisťovne nebola, nebol daný dôvod uhrádzať
kapitačný paušál poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za osobu, ktorá nie je poistená na území SR.

Následne v žalobe nebol tvrdený dôvod, pre ktorý by odporkyňa po dobu netrvania poistného mala
platiť tzv. kapitačný paušál, prípadne iné platby. Inými slovami, navrhovateľ nepreukázal, že skutkové
tvrdenia umožňujú subsumovať skutkový stav pod ustanovenia právnych predpisov, ktoré by priznávali
navrhovateľovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy voči odporkyni.

Napokon, navrhovateľ neodôvodnil ani iný nárok na peňažné plnenie voči odporkyni, ktoré by bolo
možné podľa platnej právnej úpravy navrhovateľovi priznať. Súd I. stupňa preto uzavrel, že nie je jeho

povinnosťou nahradzovať procesnú povinnosť účastníka konania, dedukovať, hádať skutkové okolnosti
prípadu, nakoľko by porušil v sporovom konaní zásadu rovnosti účastníkov. Keďže nárok na zaplatenie
žalovanej istiny nebol dôvodný, nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo ani na zaplatenie úrokov z
omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že procesne úspešnej odporkyni, ktorá

bola v konaní úspešná, ich náhradu nepriznal, nakoľko si odporkyňa trovy neuplatnila.

Protitomutorozsudkupodalodvolanienavrhovateľ,ktorýmsadomáhalzmenynapadnutéhorozhodnutia
tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 265,74 eur spolu s príslušenstvom. Zdôraznil
povinnosť odporkyne (§ 23 ods. 1 písm. c zák. č. 580/2004 Z.z.) odhlásiť sa pri odchode do cudziny z
dôvodu zárobkovej činnosti z verejného zdravotného poistenia do 8 dní a skutočnosť, že za obdobie

od 25.1.2005 do 23.7.2013, kedy odporkyňa nemala nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
nakoľko bola zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ, navrhovateľ uhradil náklady zdravotnej
starostlivosti odporkyni vo výške 265,74 eur. O zdravotnom poistení odporkyne v cudzine sa odvolateľ
dozvedel až dňa 23.7.2013. Nakoľko bola zdravotná starostlivosť v uvedenom období poskytnutá
odporkyni neoprávnene, má navrhovateľ právo na jej vrátenie. Zdravotná starostlivosť bola odporkyni

vyúčtovaná tak, ako bola poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti vykázaná. Ide o kapitačné platby, ktoré
sú paušálnymi platbami a zdravotná poisťovňa ich poukazuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, s
ktorými má aj poistenec uzavretú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tieto platby poisťovňa
poukazuje vždy, aj keď poistenec nebol u poskytovateľa ošetrený, resp. vyšetrený.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu zopakovala, že odhlášku a preukaz poistenca odovzdala

na pobočke Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Liptovskom Mikuláši v roku 2005.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu
oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 rozsudok ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil s podstatnými závermi súdu I. stupňa a v konkrétnostiach na ne preto odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Zároveň poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na
principiálnu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd z tohto

dôvodu nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a
formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených, námietok. Z tohto aspektu je zjavné, že odvolateľ vecnédôvody, na ktorých súd I. stupňa založil svoje zamietavé rozhodnutie, konkrétnym a preskúmateľným
spôsobom nevyvracia, obmedzil sa len na zopakovanie svojej skutkovej a právnej argumentácie. Táto
však bola kvalifikovaným spôsobom vyhodnotená (ako nedôvodná) už súdom I. stupňa, pričom nad

rámec tam zodpovedaných otázok odvolateľ neprezentoval žiadnu argumentáciu, ktorá by mohla byť
predmetom odvolacieho konania (ktorého rozsah je, ako už bolo vyššie uvedené, v kontradiktórnom
konaní určený odvolateľom).

Možno preto uzavrieť, že z určujúceho hľadiska je v plnej miere náležitou úvaha okresného súdu,
v zmysle ktorej navrhovateľom vymedzený skutkový stav nespadá pod žiadnu z hypotéz nárokov

uplatniteľných na základe existujúcej právnej úpravy zdravotného poistenia. Nesplnenie ohlasovacej
povinnosti totiž právna úprava nespája s povinnosťou náhrady kapitačných platieb, tak ako to
uplatnil navrhovateľ. Subjektom, ktorý neoprávnene získal uplatnené finančné prostriedky je príslušný
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil

napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu
úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporkyňa si náhradu trov
aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .