Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111239388
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111239388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľky: M..
O. Š. T. M. U. Z. Á. , P. H., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom P. L. Č.. XXX, zastúpená Mgr. Evou
Bognárovou, advokátkou v Bratislave, Krížna č. 17, proti odporcovi: Centrum vzdelávania Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Bratislava, Heydukova č. 12-14, IČO: 30 795 362,
zastúpený spoločnosťou LEGAL & CORP s.r.o., Bratislava, Gajova č. 11, IČO: 47 237 325, za ktorú koná
JUDr. Rastislav Železník, JUDr. Tomáš Dujčík, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o
určenie neplatnosti rozhodnutia o zrušení osobného platu a priznaní tarifného platu, s príslušenstvom,

na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 27. júna 2014, č.k. 12
Cpr 2/2011-473, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 27. júna 2014, č.k. 12 Cpr 2/2011-473, vo výroku, ktorým
súd návrh vo zvyšku zamietol, v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 354,22
€ pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu spoločnosť LEGAL
& CORP s.r.o., Bratislava, Gajova č. 11, IČO: 47 237 325, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 27.6.2014, č.k. 12 Cpr 2/2011-473, určil, že výpoveď
daná zamestnávateľom Centrum vzdelávania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky dňa 31.10.2011 navrhovateľke, je neplatná a vo zvyšku návrh zamietol; žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže obaja mali v konaní úspech len čiastočný (§ 142 ods.
2 O.s.p.); navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok v sume
99,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku postupom podľa ustanovenia § 2 ods. l písm. a/ zákona
č. 71/1992 Zb. Vo výroku v poradí prvým, ktorým určil, že výpoveď je neplatná, dôvodil ustanovením § 63
ods. l písm. b/, ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce. V čase výpovede danej navrhovateľke dňa 31.10.2011
mal odporca minimálne dve voľné pracovné miesta, ktoré navrhovateľke neponúkol, čím si nesplnil

ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce, a teda výpoveď je
neplatná.

Rozhodnutie výrokom v poradí druhým, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti
rozhodnutia riaditeľa Centra vzdelávania Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 4P/2011 zo dňa 15.11.2011, ktorým jej bol zrušený osobný plat a od 16.11.2011 priznaný
tarifný plat podľa § 7 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme dôvodil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. Podmienkou úspechuurčovacieho petitu je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý
právnyzáujemnaurčeníjedanýhlavnetam,kdebybeztohtourčeniaboloohrozenéprávonavrhovateľa,
alebo kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo neistým. Existencia naliehavého

právneho záujmu na žiadanom určení, a tiež eventuálna možnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhov, kladných či záporných,
jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne návrhu
vyhovieť. Tento právny záujem musí existovať v čase, kedy súd vyhlasuje vo veci rozsudok (§ 154 ods. 1
O.s.p.).Navrhovateľmáprávnyzáujemnažiadanomurčenívtedy,akbybeztohtourčeniaboloohrozené

jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje alebo ak by sa jeho právne postavenie bez
tohto určenia stalo neistým. Ku vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na určení stačí také chovanie
odporcu, ktoré nasvedčuje úmyslu odporcu použiť právo navrhovateľa alebo spôsobiť navrhovateľovi
ujmunajehoprávnompostavení.Určovacínávrhjetedaprostriedkomumožňujúcimposkytnutieochrany
právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom
je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého

uplatnenie prichádza do úvahy vtedy, keď už právo navrhovateľa bolo porušené, takže jeho cieľom je
reparácia. Ak totiž už právo navrhovateľa bolo porušené, určenie stráca akýkoľvek zmysel a navrhovateľ
už nemôže mať žiaden právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho návrh
na takéto určenie nemôže mať úspech a v tomto zmysle je teda neprípustným. V prejednávanej veci
navrhovateľka naliehavý právny záujem na určovacom návrhu videla v tom, že rozhodnutím, ktorého

neplatnosti sa v konaní domáhala, prišla o finančné plnenie, ktoré mala v čase trvania pracovného
pomeru.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca priznal
navrhovateľke s účinnosťou od 1.1.2011 osobný plat v sume 1.515,-- € mesačne a
rozhodnutím č. 4P/2011 zo dňa 15.11.2011 na základe zrušenia miesta odborného administratívneho

zamestnanca (manažéra) v národnom projekte Inštitút rodovej rovnosti dňa 31.10.2011 rozhodol, že
prestali trvať dôvody na priznanie osobného platu a od 15.11.2011 navrhovateľke osobný plat zrušil.
Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 15.11.2011 riaditeľ odporcu v zmysle zákona
č. 553/2003 Z.z. navrhovateľku s účinnosťou od 16.11.2011 zaradil do platovej triedy 9, platový stupeň
2 a určil jej podľa § 7a prílohy 3 zákona č. 553/2003 Z.z. funkčný plat v sume 421,50 € mesačne.

Navrhovateľka nemá na predmetnom určení naliehavý právny záujem, pretože prednosť pred určovacím
návrhom podľa § 80 písm. c/ O.s.p. má návrh na plnenie. Preto ak navrhovateľka bola toho názoru, že
rozhodnutím odporcu prišla od 16.11.2011 o výhodnejšie finančné plnenie, ide o zaplatenie mzdového
nároku, teda o plnenie, ktorého sa navrhovateľka mohla domáhať vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej
lehote. Nedodržanie tejto lehoty nemôže nahrádzať určovacím návrhom. Podľa § 7a zákona č. 553/2003

Z.z. zamestnancovi možno namiesto funkčného platu priznať osobný plat počas vykonávania osobitne
významných pracovných činností alebo mimoriadne náročných pracovných úloh na základe písomného
návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Osobný plat nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý
by zamestnancovi patril podľa § 4 ods. 4. Osobný plat sa zamestnancovi poskytuje, pokiaľ trvajú
dôvody, na základe ktorých mu bol priznaný. Priznaný osobný plat možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať

na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh. Znamená to, že priznanie osobného platu nie je
nárokovateľné.Citovanézákonnéustanovenieumožňujezamestnávateľovipočasvykonávaniaosobitne
významných pracovných činností alebo mimoriadne náročných pracovných úloh priznať zamestnancovi
osobný plat. Jeho priznaním sa osobný plat nestáva automaticky nárokovateľným po celú dobu trvania
pracovného pomeru. Zákon č. 553/2003 Z.z. v § 7a totiž upravuje aj možnosť jeho odobratia. V danom

prípade odporca osobný plat navrhovateľke odobral rozhodnutím riaditeľa č. 4P/2011 zo dňa 15.11.2011
z dôvodu zrušenia jej miesta, odborného administratívneho zamestnanca (manažéra) v národnom
projekte Inštitút rodovej rovnosti dňa 31.10.2011, čím prestali trvať dôvody na priznanie osobného platu
a od 16.11.2011 jej priznal tarifný plat podľa § 7 zákona č. 553/2003 Z.z. V konaní boli dôvody
pre odobratie osobného platu navrhovateľky preukázané, a preto súd dospel k záveru, že rozhodnutie

riaditeľa Centra vzdelávania Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 4P/2011
zo dňa 15.11.2011 je platné.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, podala včas odvolanie
navrhovateľka dôvodiac (len) tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zdôraznila, že súd v prvom výroku vyhovel jej návrhu a určil, že výpoveď je neplatná, teda

zamestnávateľ porušil platné právne predpisy a neplatne rozviazal s ňou pracovný pomer. S odporcommala uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu a pokiaľ jej dal neplatnú výpoveď pre nadbytočnosť, potom
logicky aj rozhodnutie o zrušení osobného platu z dôvodu výpovede z nadbytočnosti nemôže mať platný
základ a odporca ju mal naďalej zamestnávať. Svojím návrhom sa domáhala zamedzenia zníženia jej

mzdového ohodnotenia, ktoré rozhodnutím riaditeľa vzniklo dňom 16.11.2011. Až do rozhodnutia súdu o
neplatnosti výpovede nemala dôvod domáhať sa priameho plnenia voči odporcovi. Aj počas výpovednej
doby od nej odporca požadoval plnenie úloh v rozsahu jej pôvodnej pracovnej náplne a realizovaných
prác. Odvolaciemu súdu navrhla preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdiť. Pridržiaval sa dôvodov
rozsudku, ktorými súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka v
konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti rozhodnutia riaditeľa zo dňa
15.11.2011, č. 4P/2011. Žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie, pričom v rámci
prípadnej žaloby na plnenie by sa posúdila aj otázka platnosti/neplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie ale

považuje za platné. Výpoveď ako jednostranný právny úkon nie je možné z právneho pohľadu spájať
s rozhodnutím o zrušení osobného platu a už vôbec nie je predmetom tohto konania skúmať, ako by
rozhodol v prípade splnenia ponukovej povinnosti o zrušení osobného platu navrhovateľke. Výpoveď
realizoval dňa 31.10.2011, pričom rozhodnutie o zrušení osobného platu bolo realizované ešte

počas výpovednej doby, počas ktorej pracovný pomer trval; dňa 15.11.2011. Akékoľvek úvahy o tom, ako

by postupoval v prípade splnenia ponukovej povinnosti, sú preto v rámci predmetného konania právne
irelevantné. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil a odôvodnil.

Navrhovateľka sa už nevyjadrila k vyjadreniu odporcu k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2015, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je
potrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie)adospelkzáveru,žeodvolaniunavrhovateľkynemožno

priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. júna 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods.
3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právni zástupcovia, upovedomení
zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom výroku (ktorým vo zvyšku zamietol návrh
navrhovateľky) odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje

s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Potvrdil ako vecne a právne správny aj súvisiaci výrok o náhrade
trov konania (§ 206 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že osobitne
nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže odporca
odvolanie nepodal a navrhovateľka vo svojom odvolaní jeho nesprávnosť vôbec nenamietala.

Pre správnosť dôvodov rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľky vo zvyšku
zamietol, odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Dôvody odvolania preukázané
neboli; neboli dané. Navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne vecné a právne relevantné dôvody, ktoré
by pre ňu privodili priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym
smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok

je podrobne odôvodnený, obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom
dal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na všetky podstatné okolnosti, prečo návrhu navrhovateľky v
uvedenom rozsahu nevyhovel.Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnom týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.

Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo

sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces
je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v

zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do
práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004),
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým

odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7

Cdo 56/2011).

Odporcovi úspešnému v odvolacom konaní v celom rozsahu priznal náhradu trov odvolacieho konania
v sume 354,22 €, ktorej zodpovedajú trovy právneho zastúpenia, na základe vyúčtovania, za jeden
úkon právnej služby a síce za vyjadrenie odporcu zo dňa 8.9.2014 k odvolaniu navrhovateľky proti
rozsudku súdu prvého stupňa, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola

v sume 287,14 €, jeden krát paušálna suma náhrad 8,04 €; spolu 295,18 €, spolu s prirátaním 20 %
DPH zo sumy 295,18 € v sume 59,036 €. Základom pre výpočet náhrady trov konania bola suma
1.093,50 € mesačne ako rozdiel medzi osobným platom v sume 1.515,-- € mesačne, ktorý navrhovateľka
poberala do 15.11.2011 a tarifným platom v sume 421,50 € mesačne s účinnosťou od 16.11.2011 do
skončenia pracovného pomeru dňa 8.10.2012: alikvotná časť v sume 546,75 € za obdobie od 16.11.2011

do 30.11.2011 + 10 mesiacov x 1.093,50 € (od 1.12.2011 do 30.9.2012) + alikvotná časť v sume 282,19
€ za obdobie od 1.10.2012 do 8.10.2012 vrátane, spolu tak v sume 11.763,94 € (§ 224 ods. l, § 142 ods.
l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, ods. 5 veta druhá, ods. 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. l, ods. 2, ods. 3, § 13a
ods. l písm. c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.7.2013). Odporcovi nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania aj za uplatňované prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
podľa § 13a ods. l písm. a/ citovanej vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, pretože právny zástupca právne služby odporcovi v prejednávanej veci poskytuje
nepretržite od 21.12.2012 (č.l. 85 spisu); náhradu trov konania (aj) za tento úkon odporca uplatnil v
konaní pred súdom prvého stupňa. O náhrade trov konania účastníkom rozhodol súd prvého stupňa

postupom podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch účastníkov.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.