Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205062
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713205062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci navrhovateľa: CD Q., s.r.o.,
G. vězňů XXXX/XX, L. C., 110 XX G. 1, Česká republika, IČO: XXX XX 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: C. P., nar. X.X.XXXX,
bytom C. XX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 559,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.10.2014, č.k. 16C/216/2013-65 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutieodôvodniltým,ženávrhomnauplatneniepohľadávkysinavrhovateľuplatnilprotiodporcovi

právo na zaplatenie sumy 559,13 eur, ako zmenkovej istiny, ďalej na zaplatenie zmenkového úroku
0,25% denne zo sumy 839,13 eur od 2.5.2011 do zaplatenia a na zaplatenie 6% ročného úroku zo sumy
839,13 eur od 15.6.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že je právnym nástupcom spoločnosti
G. s.r.o., J. a od tejto nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa XX.XX.XXXX
na zmenkovú sumu 839,13 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 2.5.2011 do zaplatenia pre
spoločnosť G. s.r.o. J.. Ďalej uviedol v návrhu, že vystaviteľ už zaplatil 280,- eur zo zmenkovej sumy,
a preto v tomto konaní žiada jej zvyšnú časť, teda 559,13 eur. Navrhovateľ sa tak stal indosatárom

a indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Navrhovateľ po predložení zmenky odporcovi doposiaľ od odporcu, teda vystaviteľa,
nedostal žiadnu sumu, preto si nároky zo zmenky uplatňuje v tomto konaní.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový a právny stav.

Zo zmenky č. XXXXXXXXX, ktorú navrhovateľ zaslal súdu spolu s návrhom, bolo zistené, že táto bola
vystavená v D. dňa 11.10.2010 na zmenkovú sumu 839,13 eur a odporca sa zaviazal, že ju zaplatí pri
predložení na rad: G., s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne od
2.5.2011. V zmenke je ďalej uvedené - splatné: G., s.r.o., G. XX, J. „bez protestu“, „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je ďalej aj podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky.Z pripojeného spisu tunajšieho súdu - spisová značka 19Er/372/2012 bolo zistené, že na návrh
oprávneného - G., s.r.o., G. XX, J., proti povinnému - P. C., bytom D., ul. C. XX/XX (odporca v tomto
konaní), sa začala exekúcia pre vymoženie sumy 659,13 eur s prísl.. Z exekučného spisu bolo zistené,

že spoločnosť G., s.r.o., J., uzavrela s odporcom zmluvu o úvere dňa 11.10.2010, na základe tejto zmluvy
bol poskytnutý odporcovi ako dlžníkovi úver v sume 350 eur, ktorý mal splácať od 18.11.2010. V ten
istý deň - 11.10.2010 veriteľ zabezpečil svoj záväzkový vzťah - predmetnú zmluvu o úvere, zmenkou
č. XXXXXXXXX, vystavenou dňa 11.10.2010, kde odporca vystupuje ako vystaviteľ zmenky, pričom v
zmenke bola uvedená suma 839,13 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 839,13 eur od

2.5.2011 do zaplatenia.

Navrhovateľ zaslal súdu vyjadrenie - doplnenie právnej argumentácie, a v tomto okrem iného uviedol,
že v preskúmavanej veci podľa jeho názoru sa nejedná o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne
neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má
za následok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie
formalít,ktorépredpisuje.Jednásatedaozáväzokplatobný,ktorýniejeviazanýnainévzťahy,atedaani

na hospodárske dôvody jej vzniku. Podľa navrhovateľa preto neexistuje dôvod, na základe ktorého by
súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej
vystaveniu takejto zmenky. Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí
pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iné, než to, že je
vlastníkom zmenky. Navrhovateľ poukázal na to, že vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný

záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V prípade vystavenia
zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok a popri
ňom záväzok zmenkový, a takáto zabezpečovacia zmenka má abstraktnú a nespornú povahu. V
tomto prípade remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) previedol zmenku na
nového majiteľa indosatára, a tento získal všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca

predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. Za daného stavu, podľa
navrhovateľa, dlžník, v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní
vedome na jeho škodu.

Napokon poukázal navrhovateľ na to, že podľa zákona zmenkového a šekového je súd oprávnený
skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne

do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, a ani jej neprípustnosť.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch
bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva

návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu, nepresahuje 2 000,- eur, bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia č. 961/2007, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré
poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie

pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo
návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo
opraviť, alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať
pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo
B, ako je uvedené v prílohe II.

Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak navrhovateľ tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.Podľa bodu 13 Nariadenia č. 861/2007, pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia
pohľadávky a „neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom.

Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. z. o zmenkách a šekoch, v znení neskorších predpisov, vlastná
zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku,
v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto
vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

(ďalej ZZŠ), každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 48 ods. 1 bodu 2 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, majiteľ môže postihom žiadať: šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti.

Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý
deň.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. z. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.

Súd poukazuje nato, že náležitosťou zmenky musí byť údaj splatnosti (§ 1 bod 4 zák. č. 191/1950 Zb. z.
a § 75 bod 3 citovaného zákona), pričom Zmenka môže byť vystavená (§ 33 ods. 1): bod (1) na videnie
(na nahliadnutie), bod (2) na určitý čas po videní (nahliadnutí), bod (3) na určitý čas po dátume
vystavenia, bod (4) na určitý čas.

Zmenky s inou dobou splatnosti alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné (§ 33 ods. 2).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiťsa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ustanovenia § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov, v
súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo
šekom (Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb.) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek

na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi

kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V tomto konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa - G. s.r.o., J., uzavrel s odporcom

úverovú zmluvu dňa 11.10.2010 a bol odporcovi poskytnutý úver 350,- eur. Toho istého dňa veriteľ
zabezpečil svoj záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere tak, že odporca vystavil zmenku č. 905100262, na
zmenkovú sumu 839,13 €, s tým, že ju zaplatí pri predložení na rad: G., s.r.o., aj so zmenkovým úrokom
0,25% denne od 2.5.2011, a že zmenka je splatná v lehote 4 rokov od vystavenia pri jej predložení.
Odporca je nepochybne v tomto konaní v postavení spotrebiteľa - v zmysle vyššie citovaného § 52

ods. 1 OZ a predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V čase vystavenia predmetnej
zmenky bol účinný vyššie citovaný § 4 ods. 6 zák. č. 258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa
ktorého.Jenepochybné,ževtomtoprípadezmenkanasumu839,13eur,ktorábolavystavenáodporcovi
ako dlžníkovi, na zabezpečenie predmetného úveru 350,- eur, poskytnutého jej zo strany veriteľa, čiže
právneho predchodcu navrhovateľa, bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/01 Z.z.. Zmenková

suma v čase vyplatenia zabezpečenej zmenky totiž prevýšila zákonom povolené maximum - teda 30%
zo sumy nesplatného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom, keďže 30% zo sumy 350,- eur je 105,-
eur a zmenková suma je v tomto prípade 839,13 eur. V zmysle cit. zák. ustanovenia, takúto zmenku, teda
vyplnenú v rozpore s citovaným zákonným ustanovením, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať, čo platí aj pre prípad zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky.Bolopreukázané,žepredmetnázmenkajevyplnenávrozpores§4ods.6zák.č.258/2001Z.z.,
následkom čoho je, že navrhovateľ, ako právny nástupca veriteľa, nie je oprávnený si uplatniť akýkoľvek
úrok z tejto zmenky. Zabezpečenie predmetného úveru už spomínanou zmenkou, v tomto prípade
odporuje zákonu, konkrétne § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., a je preto v zmysle vyššie citovaného §
39 OZ neplatným právnym úkonom, z ktorého nevznikajú žiadne práva a povinnosti. Súd vzhľadom na

uvedené dospel k záveru, že navrhovateľ nie je oprávnený uplatňovať si akékoľvek nároky z predmetnej
zmenky voči odporcovi, a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ.Navrhovateľ odvolanie odôvodnil tým, že je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý
nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty navrhovateľ k zmenke
nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať

práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri
uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení nároku zo strany indosatára, je neprípustné
a nezákonné.

V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe

návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy.

Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov
pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení
rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.

Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka

je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k
navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím
iným nahradiť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok
Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.10.2014, sp.zn. 16C/216/2013 tak, že návrhu na uplatnenie

pohľadávkyvcelomrozsahuvyhovieapriznánavrhovateľovináhradutrovodvolaciehokonaniavovýške
36,52 eur bez DPH za podané odvolanie a 8,04 eur bez DPH režijný paušál.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Odvolací súd s v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť.

Zásadnou otázku, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či navrhovateľom predložená
zmenka bola vystavená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.V konaní súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že zmenka predložená navrhovateľom je
vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. a teda navrhovateľ ako právny nástupca veriteľa
nie je oprávnený uplatňovať si akékoľvek nároky z predmetnej zmenky.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak návrh zamietol.

Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v odvolacom konaní
úspešný a odporcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.