Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/264/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232436
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112232436.5

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený: Fridrich
Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 811 11 Bratislava, o
náhradu škody vo výške 2.692,84 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 538,57 eura, takto

.

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu

majetkovej škody sumu 2.692,84 eura a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 538,57 eura. Ako uviedol, v
právnej pozícii oprávneného navrhol v exekučnom konaní zvolenému súdnemu exekútorovi postupom
podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 404200330 dlžníčkou: O. Z., R.. XX.XX.XXXX
(N.). Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo
EX 4680/2011. Súdny exekútor predložil podaný návrh na vykonanie exekúcie spolu s

exekučným titulom Okresnému súdu Nitra (ďalej len „exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu, že prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.05.2011, pričom konanie
začalo dňa 09.03.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K

rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie
viac ako 62 dní). Opísaný postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával

vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v
predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá

viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôžetiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného
súdu. Nemajetková ujma predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom a má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej

satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ mohol v prípade
skorého rozhodnutia exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
spolu s príslušenstvom, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Navrhovateľ
postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu

o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tejto žaloby na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že žalobu považuje za právne
neopodstatnenú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na

nedostatky žaloby, neuvedenie spisovej značky príslušného exekučného konania, neuvedenie dátumov
doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie veci a dátumov, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepripojil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškodyanemajetkovejujmy.Celúdôkaznú
povinnosť prenáša na súd, hoci dôkazné bremeno znáša on sám. Zo žalobného návrhu nie je

jednoznačne zrejmé, na základe akého titulu si navrhovateľ škodu uplatňuje, či ide o nárok z titulu
nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Odporca zastáva
názor, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní,
túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhovateľ si vo

vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia a ani povinnosť ich preukázania, v dôsledku čoho odporca nepovažuje existenciu prieťahov
v konaní za preukázanú. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody mu boli
doručené dňa 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu
doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Navrhovateľ

neposkytol súčinnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho ho
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky považuje za predbežne neprerokovaný. Ďalej uviedol,
že pri posudzovaní otázky údajného nesprávneho úradného postupu vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, je v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z.
explicitne uvedené, z čoho je možné vychádzať. Prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora

je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov
podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Unáhlené konanie zo
strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či
rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §

44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011, v zmysle ktorého pätnásťdňová lehota od
doručenia žiadosti na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d). V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej

republiky ako zákonodarný zbor Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová
„rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenia litery zákona, aby sa
predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho,
čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Zo samotnej dikcie § 44 ods.

2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota pätnástich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Pätnásťdňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí a ani sa logicky
nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na

výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup súdu,
ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je legitímny. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Na

základe všetkých vyššie uvedených skutočností je odporca toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí
pätnásťdňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou, ako aj nemajetkovou ujmou.
Súd pojednával dňa 10.06.2015 v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a

odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Právny zástupca navrhovateľa svoju, ako aj navrhovateľovu neúčasť vopred písomne ospravedlnil
e-mailom zo dňa 04.06.2015 a žiadal pojednávanie odročiť na neurčito z dôvodu, že v tomto
konaní súdu zaslal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca v konaní o náhradu škody pre porušenie práva

EÚ prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Vzhľadom na to, že súd o tomto
návrhu musí rozhodnúť písomným uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie, svoju účasť na
takomto pojednávaní považoval za nehospodárnu a žiadal súd, aby sa nekonalo v jeho neprítomnosti.
Odporca svoju neúčasť vopred ospravedlnil e-mailom zo dňa 03.06.2015 z dôvodu hospodárnosti
konania, nežiadal o jeho odročenie a trval na doručenom písomnom vyjadrení k podanému návrhu.

Dňa 14.11.2014, 05.12.2014, 19.02.2015, 04.05.2015 a 04.06.2015 právny zástupca navrhovateľa
zaslal súdu e-mailom návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., ktoré však
neboli podpísané zaručenými elektronickými podpismi a originály predmetných podaní neboli súdu
doručené ani v zákonnej lehote troch dní podľa § 42 ods. 1 O. s. p., preto súd na tieto podania

neprihliadal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že návrh na prerušenie konania síce nie je návrhom
vo veci samej upraveným v § 42 ods. 1 vete druhej O. s. p., avšak z hľadiska jeho významu a
účinkov ho za obdobný úkon akým je návrh vo veci samej možno považovať. Neexistuje preto legitímny
dôvod, pre ktorý by takéto podanie urobené elektronickými prostriedkami bez podpísania zaručeným
elektronickým podpisom nebolo potrebné doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch

dní s následkom, že inak naň súd nebude prihliadať. Tento názor podporuje aj prvá veta § 42 ods. 3 O. s.
p.,podľaktorejmedzivšeobecnéobsahovénáležitostikaždéhopodaniapatrípodpis.Podpisomúčastník
alebo jeho zástupca potvrdzuje, že sa s obsahom podania stotožňuje a že korešponduje s prejavom
jeho vôle. Od 01.05.2012, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, je jeho rovnocenným ekvivalentom zaručený elektronický podpis

na podaniach urobených elektronickými prostriedkami a jeho zmyslom je zaručenie autenticity podania
stanovenou identifikáciou takéhoto podávateľa. Nakoľko súd na e-mailové podania navrhovateľa v
zmysle § 42 ods. 1 vety štvrtej O. s. p. neprihliadal, nebol ani dôvod odstraňovať ich vadu spočívajúcu
v chýbajúcom podpise postupom podľa § 43 ods. 1 O. s. p.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného originálu exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 19Er/243/2011 vyplýva,
že dňa 24.03.2011 bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX

4680/11 v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, proti povinnej: O. Z., R.. XX.XX.XXXX, D.: U. XXX/XX, XXX XX R., pre vymoženie istiny vo
výške 771,27 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu oprávneného a exekučného
titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s.,
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 31.01.2011 pod sp. zn. SR 13741/10.

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 30.03.2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 27.04.2011.Ďalším uznesením zo dňa 24.01.2012 Okresný súd Nitra exekučné konanie zastavil a súdnemu
exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.06.2012.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 24.03.2011, kedy
bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným

postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm. a) cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu 24.03.2011, kedy
bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tentonávrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 cit. zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) cit. zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s obsahom pripojeného exekučného spisu
Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 19Er/243/2011, ako aj písomnými podaniami účastníkov konania,
z ktorých mal preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej O. Z., R.. XX.XX.XXXX, D.: U. XXX/XX, XXX
XX R., pre vymoženie istiny vo výške 771,27 eura s príslušenstvom, a to na základe návrhu

oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 31.01.2011
pod sp. zn. SR 13741/10.
Dňa 24.03.2011 bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vedenej pod č. EX 4680/11, ktorú súd zamietol uznesením zo dňa 30.03.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2011. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že exekučný súd
rozhodol o tejto žiadosti do 6 dní odo dňa jej doručenia v súlade s cit. § 44 ods. 2 veta tretia Exekučného
poriadku. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že procesná lehota 15 dní, ktorej nedodržanie navrhovateľ
v konaní namietal, je v § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného poriadku upravená len pre prípad, že
exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2 vety tretej Exekučného poriadku nevyplýva,
že by sa táto lehota mala vzťahovať aj na prípad, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne, čo sa v posudzovanej exekučnej veci pod sp. zn. 6Er/245/2011 aj reálne stalo. V právnom
stanovisku Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedenom v uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 25.04.2013 pod sp. zn. II. ÚS 248/2013 sa uvádza: Navyše, z ustanovenia § 44 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z. z. nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu neukladá (uvedené platilo aj pred 01.06.2010).

Z podania odporcu vyplýva, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli
doručené dňa 23.04.2012. Aj keď navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 27.09.2012, t. j. ešte pred
uplynutím šesťmesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, táto lehota už medzičasom uplynula a tým, že uplatnený nárok navrhovateľa nebol uspokojený,

bolo možné v súdnom konaní o podanej žalobe rozhodnúť. Nakoľko však tvrdenie navrhovateľa o
porušení jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces nečinnosťou súdu bolo promptným
rozhodnutím Okresného súdu Nitra zo dňa 30.03.2011 úplne vyvrátené, je vylúčené, aby navrhovateľovi
vznikla v tejto súvislosti akákoľvek majetková škoda alebo nemajetková ujma. Keďže zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu

predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok, a to nesprávny úradný postup štátneho orgánu,
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy, z ktorých v prejednávanom prípade ani jedna
splnená nebola, súd podaný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na to, že súd návrh zamietol, mal odporca v konaní úspech, a preto má proti navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Odporca si síce náhradu trov konania od navrhovateľa uplatnil, no
nakoľko si ich nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a zo spisu mu žiadne
trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu s poukazom na cit. § 151 ods. 2 O. s. p. nepriznal. Súd v tomto

prípade nie je viazaný svojím rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi v rozsudku, ktorý
vyhlásil a ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci