Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/393/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234991
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114234991.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: I. V.

U.. W.., W. W. W. F. X, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený právne zastúpený JUDr. Alanom
Strelákom, advokátom s miestom výkonu činnosti Na Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti odporkyni: Y.
V., K.. X.X.XXXX, O. XXX XX W. XXX, Š. R. W., za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane
odporcu: Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO Čadca, so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca,
o zaplatenie 1.375,- eur s prísl. a zmluvnými pokutami, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n ázaplatiť navrhovateľovi sumu 995,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 995,- eur od 25.12.2014 do zaplatenia.

II. Odporkyňa môže vykonať plnenie uvedené v časti I. výroku tohto rozsudku v pravidelných po sebe

nasledujúcich mesačných splátkach vo výške 50,- eur až do úplného splatenia dlžného plnenia so
zročnosťou splátok do konca príslušného kalendárneho mesiaca pri zročnosti prvej splátky do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom nadobudne tento rozsudok v
tejto časti právoplatnosť s tým, že omeškanie odporkyne s plnením čo i len jednej splátky bude mať za
následok zročnosť celého zvyšku dlžného plnenia.

III. Návrh v časti o zaplatenie sumy 380,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
1.375,- eur od 27.07.2013 do 24.12.2014, vo výške 5,5 % ročne zo sumy 380,- eur od 25.12.2014 do
zaplatenia a vo výške 0,45 % ročne zo sumy 995,- eur od 25.12.2014 do zaplatenia z a m i e t a .

IV. Konanie o návrhu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 132,- eur zastavuje.

V. O trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 7.10.2014 podaným na Okresnom súde Žilina dňa
30.10.2014 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu
1.375,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.375,- eur od 27.7.2013 do
zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 132,- eur (t. j. mesačná pokuta vo výške 33,- eur x 4 mesiace
omeškania od júla 2013 do októbra 2013), ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku
a vo výške 190,58 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.Návrh na začatie konania skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 15.3.2013 bola medzi ním a
odporcom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320130592 na čiastku 1.000,- eur za odplatu
vo výške 380,- eur. Zmluvou sa odporca zaviazal celkovú čiastku vo výške 1.380- eur uhradiť v 13

mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 5,- eur a ďalej v pravidelných
10 mesačných splátkach vo výške 136,50 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy
a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky,
pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej

hotovosti potvrdil odporca podpisom zmluvy. Odporca celkovo do dňa podania návrhu uhradil sumu 5,-
eur, pričom posledná uhradená suma vo výške 5,- eur bola uhradená dňa 15.3.2013. V súlade s čl. II.
zmluvy bol odporca povinný hradiť v 13 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 10 deň
po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky. Vzhľadom na to, že odporca neplnil riadne a včas v zmysle splátkového
kalendára, navrhovateľ mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho

zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 20.8.2013 upozornil odporcu na uplatnenie práva žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 9.10.2013 oznámil odporcovi, že
celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa stal splatným ku dňu 26.7.2013. Po zosplatnení
záväzku nedošlo k žiadnej ďalšej úhrade. Ku dňu vypracovania návrhu tak činí dlžná čiastka sumu
1.375,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume

1.380,- eur a čiastkou vo výške 5,- eur, ktorá bola uhradená odporcom (1.380,- eur - 5,- eur = 1.375,-
eur). Ďalej navrhovateľ uviedol, že v zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere
aj zmluvnú pokutu vo výške vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac
omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď

sa odporca dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 1.000,-
eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 33,- eur (t. j. 3,30 % zo 1.000,- eur = 33,-
eur). Vzhľadom na uvedené je odporca podľa zmluvy o úvere povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške
33,- eur za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. V zmysle ust. § 3a
nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. si uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia maximálnej

prípustnej hranice určenej v citovanom ustanovení, t. j. do dosiahnutia výšky poskytnutých finančných
prostriedkov, pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku v zmysle ust. §
3a ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Po dosiahnutí tejto výšky si navrhovateľ uplatňuje úhradu
zákonného úroku z meškania v zmysle ust. § 3a ods. 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320130592 zo dňa 15.3.2013,

Obchodných podmienok, predžalobnej upomienky - výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 20.8.2013 spolu
s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa 21.8.2013, oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa
9.10.2013 spolu s hromadným poštovým podacím hárkom zo dňa 10.10.2013.

Dňa 22.12.2014 vstúpilo do konania spotrebiteľské združenie- Združenie na ochranu spotrebiteľa BSO
Čadca ako vedľajší účastník na strane odporcu (ďalej len „VUO“). V podaní zo dňa 10.3.2015 sa

občianske združenie vyjadrilo k žalobnému návrhu a navrhovateľom uplatňovanej pohľadávke. Podľa
názoru občianskeho združenia, nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 320130592 zo dňa
15.3.2013 absentujú údaje o počte, výške a termíne splátok a údaj o RPMN, je potrebné predmetný úver
považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

Súd prípisom zo dňa 14.1.2015, ktorý bol doručený riadne tak navrhovateľovi, ako aj odporcovi, oznámil

účastníkom, že vyššie uvedeným podaním oznámil VÚO svoj vstup do konania ako vedľajší účastník
na strane odporcu. Odporca bol súčasne týmto prípisom vyzvaný, aby sa v prípade, že s účasťou VÚO
v spore nesúhlasí, svoj nesúhlas oznámil súdu v súdom určenej lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto
výzvy.

Ani jeden z účastníkov konania nepodali do rozhodnutia súdu vo veci dňa 9.6.2015 návrh na rozhodnutie

súdu o prípustnosti tohto vedľajšieho účastníctva. Súd tak nebol oprávnený s poukazom na ust. § 93
ods. 3 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014 rozhodnúť o prípustnosti vedľajšieho účastníctva VÚO,
keďže takýto návrh nebol podaný. Vzhľadom k všeobecnej zásade časovej účinnosti procesno-právnej
normy uvedenej v ust. § 355 O.s.p., súd po 01.01.2015 nežiadal od VÚO predložiť súhlas odporcu podľa
ust. § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p. v platnom znení, a to vzhľadom k tomu, že mal za to, že právne účinky

vstupu VÚO do konania nastali v zmysle ust. § 93 ods. 3 veta prvá O.s.p. dôjdením oznámenia VÚOsúdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, t. j. doručením jeho podania
zo dňa 16.12.2014 súdu dňa 22.12.2014 a súčasne s poukazom na to, že ku dňu 22.12.2014 zákon
súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, nevyžadoval. Právne účinky

vstupu VÚO do konania, ktoré nastali dňa 22.12.2014 (doručením jeho oznámenia o vstupe do konania
na strane odporcu súdu), tak zostali zachované aj 01.01.2015.

Podaním zo dňa 8.6.2015 doručeným súdu dňa 9.6.2015 navrhovateľ vzal návrh v časti uplatňovanej
zmluvnej pokuty vo výške 132,- eur späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.

Súd nariadil pojednávanie na deň 9.6.2015, na ktoré sa dostavila odporkyňa. Navrhovateľ, jeho
právny zástupca, ani vedľajší účastník sa na pojednávanie nedostavili. Vedľajší účastník podaním zo

dňa 19.5.2015 žiadal svoju neprítomnosť ospravedlniť pričom zotrval na svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 10.3.2015 a súhlasil, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti. Právny
zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 8.6.2015 ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť navrhovateľa na
pojednávaní a súhlasil, aby bola vec rozhodnutá v ich neprítomnosti. Odporkyňa na pojednávaní uviedla,
že si je vedomá dlžnej sumy, ale jej momentálna finančná situácia jej nedovoľuje uhradiť dlžnú sumu

naraz. Odporkyňa by vzhľadom k jej príjmom (starobný a vdovský dôchodok spolu vo výške 560 eur) a
jej mesačným výdavkom bola schopná predmetný dlh splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a to najmä návrhom na začatie konania, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 20.8.2013, oznámením o

zosplatnení záväzku zo dňa 9.10.2013, dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

Navrhovateľ ako veriteľ prostredníctvom obchodného zástupcu a odporca ako dlžník uzatvorili dňa
15.3.2013 zmluvu označenú ako zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 320130592 (na č. l. 4 spisu). Na
základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažnú sumu vo výške 1.000,-
eur. Tento úver mal byť poskytnutý bezúčelovo za odmenu vo výške 18 % z istiny a úrok vo výške 20

% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a za odmenu vo výške 5 % z istiny a úrok vo výške
14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov (ďalej len odplata, ktorý zahŕňa ako odmenu, tak
dohodnutý úrok). Odporca svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie uvedenej peňažnej sumy v
hotovosti, na základe čoho mal súd za preukázané, že odporca prevzal v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa
15.3.2013 uvedenú peňažnú čiastku (čl. I. zmluvy). Odporca sa v zmluve zaviazal, že navrhovateľovi

splatí istinu vo výške 1.000,- eur a odplatu vo výške 380,- eur, celkom tak sumu 1.380,- eur v 13-tich
mesačných splátkach, a to prvých troch mesačných splátkach vo výške 5,- eur a ďalej v pravidelných
rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške 136,50 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po
uzatvorení zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. Ďalej sa účastníci dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od dlžníka

vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky,
ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Zároveň bol v zmluve uvedený doporučený termín úhrady 29.
dňa v mesiaci. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu
podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo výške 47,29 % a pri splatnosti úveru na
7 mesiacov nebola uvedená. (čl. II. zmluvy).

V čl. 1 Obchodných podmienok (na č. l. 4rub spisu), ktorými sa mal riadiť zmluvný vzťah účastníkov a s
ktorými bol odporca uzrozumený, čo mal potvrdiť svojim podpisom, bolo ustanovené, že RPMN činí pri
splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 % a pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 66,19 %.

V čl. 2 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o
úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy

o úvere do konečnej splatnosti úveru.

V čl. 3 Obchodných podmienok bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní
svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu
vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere
poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnejčiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa odporca dostal do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky.

Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca doposiaľ na daný záväzkovo-

právny vzťah medzi účastníkmi uhradil sumu vo výške 5,- eur ku dňu 15.3.2013.

Listomzodňa20.8.2013označenýmako„Predžalobnáupomienka-výzvakúhradedlžnejsumy“(nač.l.
5 spisu) žiadal navrhovateľ odporcu o úhradu neuhradenej sumy 965,50 eur do 5 dní od obdržania výzvy
s upozornením, že inak si uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a budú voči odporcovi uplatnené aj

všetky dojednané zmluvné sankcie. V zmysle pripojeného hromadného poštového podacieho hárku (na
č. l. 6 spisu) bol tento list podaný na odoslanie poštovému doručovateľovi dňa 21.8.2013 s uvedením
adresy odporcu na doručenie Stráňavy 304. Súd však nemal preukázané, že uvedený list sa dostal do
dispozičnej sféry odporcu.

Listom zo dňa 9.10.2013 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ (na č. l. 7 spisu)
oznamoval navrhovateľ odporcovi, že záväzok vyplývajúci z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

320130592 bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený ku dňu 26.7.2013 z dôvodu omeškania
odporcu s jeho splácaním. Ďalej uviedol, že istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny je zosplatnená
v celkovej výške 1.375,- eur. V zmysle pripojeného hromadného poštového podacieho hárku (na č.
l. 8 spisu) bol tento list podaný na odoslanie poštovému doručovateľovi dňa 10.10.2013 s uvedením
adresy odporcu na doručenie Stráňavy 304. Súd však nemal preukázané, že uvedený list sa dostal do

dispozičnej sféry odporcu.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o

autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].

Podľa ust. § 2 písm. b), d), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010,
na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka

alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v

súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková
sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo

súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011
do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto
náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a

identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania

a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar

alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského

úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,

ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania

spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského

úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie

s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.

Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie
je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke
možno dohodnúť úroky.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro
v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení
účinnom od 1.2.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové

vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638),
zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692),zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte
( § 716).

Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluva o úvere podľa ust. § 497 ObZ je v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) ObZ v znení účinnom od
1.2.2013 absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa vždy spravuje ObZ bez
ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov (podnikateľ alebo iná osoba). Zmluva o úvere je zmluvou

konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik sa nevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. 497 vymedzuje nasledujúce
podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu), do ktorej budú
peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky,
d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených podstatných
častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde k dohode

hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.

Zmluva o pôžičke podľa ust. § 657 OZ má povahu reálneho kontraktu, teda vznik pôžičky predpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť

dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia
pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 15.3.2013. Aj s poukazom na to,

že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporcu nešlo
pri uzatváraní zmluvy o konanie v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, pričom išlo o
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporcovi, súd dospel k záveru, že medzi
účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym

zmluvnýmtypom,spotrebiteľskýúvermôžebyťdohodnutývpodoberôznychtypovzmlúv,napr.vzmluve
o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust.
§ 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S
poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel
k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má pojmové znaky zmluvy o pôžičke

podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov
vo výške 1.000,- eur v hotovosti už pri samotnom podpise zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že
vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy navrhovateľom ako
veriteľom odporcovi ako dlžníkovi pri uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok
veriteľa poskytnúť po uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné

prostriedky do sumy 1.000,- eur.

Navrhovateľ tak svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil pri podpise zmluvy a prenechal odporcovi
sumu 1.000,- eur s tým, že odporca sa mal zaviazať vrátiť navrhovateľovi túto sumu zvýšenú o celkovú
odplatu vo výške 380,- eur, v ktorej mal byť zahrnutý jednak úrok podľa čl. I. zmluvy a jednak odmena
podľa čl. I. zmluvy (v zmluve však nie je uvedené, v čom by mala spočívať táto odmena, resp. nie je

uvedený jej kauzálny, t. j. ekonomický dôvod), a to všetko v 13-tich mesačných splátkach, a to prvých
troch mesačných splátkach vo výške 5,- eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných
splátkach vo výške 136,50 eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá
ďalšia splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky.

Úrok v zmysle ust. § 658 ods. 1 OZ je odplatou za užívanie peňažnej istiny a plní sa v určitom percente
za určité obdobie. Účastníci zmluvy si tak môžu dohodnúť úroky spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 OZ, obvykle je to určitým percentom
stanoveným za príslušnú dobu, môže byť však aj stanovením konkrétnej sumy. Dohoda o výške úrokovvšak nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, inak by bola takáto dohoda neplatná podľa ust. § 39 OZ.
V tomto smere súd poukazuje na platnú judikatúru, podľa ktorej je možné považovať za neprimeraný
úrok taký, ktorý je dohodnutý vo výške podstatne presahujúcej úrokovú mieru obvyklú v dobe dojednania

úroku stanovenú zásadne s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov a pôžičiek.

Zo znenia ust. § 657 a § 658 OZ nevyplýva, že by si zmluvné strany nemohli popri plnení dlžníka
spočívajúcom vo vrátení sumy požičaných peňažných prostriedkov ako aj zaplatení úroku, dohodnúť
aj ďalšie plnenie dlžníka, avšak súd má za to, že v dotknutom prípade navrhovateľ použil nekalú

obchodnú praktiku, ktorou naoko poskytoval pôžičku s úrokom vo výške 20 % ročne, ak súd vychádzal,
že predmetný spotrebiteľský úver mal byť splatený v 13 mesačných splátkach [tento by aj pri prenechaní
peňažnej sumy 1.000,- eur odporcovi na celé obdobie 13 mesiacov, teda pri záväzku odporcu vrátiť
navrhovateľovi sumu 1.000,- eur naraz po uplynutí doby 13 mesiacov, bol v kapitalizovanej výške 216,67
eur; výpočet: 1.000,- eur x 20 % x (1 + 1/12, t.j. 13 mesiacov) = 216,67 eur], avšak skutočná výška úroku
bola týmto spôsobom omnoho vyššia. Táto však bola prekrytá vykonštruovaním odplaty za poskytnutie

úveru (ktorej časťou podľa zmluvy bol aj úrok 20 %), ktorej výška a ani ekonomický dôvod, ako už
bolo vyššie uvedené, nebol v zmluve vôbec ozrejmený. Súd odhliadnuc od toho, že odporca nemal mať
reálne peňažnú sumu 1.000,- eur prenechanú celú na obdobie 13 mesiacov (a už po 10 dňoch vlastne
musel vrátiť jej časť a okrem toho posledná splátka mala byť splatná podľa zmluvne určenej splatnosti
jednotlivých splátok už dňa 20.3.2014, teda za menej ako 13 mesiacov od prenechania sumy 1.000,- eur

odporcovi),poukazujenato,ževýškaodplatyvsume380,-eurzaposkytnutiepeňažnejsumy1.000,-eur
odporcovi na celú dobu 13 mesiacov, by tvorila v ročnom vyjadrení 35,08 % poskytnutej sumy [výpočet:
odmena 380,- eur / 13 mesiacov = 29,2307 eur/mesiac; 29,2307 eur/mesiac x 12 mesiacov / 1.000,- eur
= 0,35076, t. j. 35,08 %]. Skutočná cena spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky tak bola percentuálne
vyjadrená nie priamo v zmluve, ale len odkazom na Obchodné podmienky navrhovateľa, s ktorými mal

byť odporca oboznámený (tieto sa nachádzajú na rube zmluvy a sú spolu s rozhodcovskou doložkou
podpísané odporcom), a to vo forme ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vo výške 67,70 % pri
splatnosti úveru 13 mesiacov a 66,19 % pri splatnosti úveru na 7 mesiacov. Z hľadiska peňažnej sumy
bola celková čiastka, ktorú mal odporca zaplatiť uvedená priamo v zmluve sumou 1.380,- eur.

Súd tak poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa

cit. ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 do 8.6.2013. V
zmluve sa nikde nenachádza údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie
zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počet
splátok (rovnako v čl. 2 Obchodných podmienok bolo ustanovené, že konečnou splatnosťou úveru sa
v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je

od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru), nemožno považovať podľa názoru súdu za
konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského
úveruužnaprvýpohľadbezakýchkoľvekmatematickýchoperáciípresnevedieť,kedydôjdekukonečnej
splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá

zmluva neobsahovala. Súčasne treba poukázať na to, že v zmluve sú uvedené dve varianty podmienok
poskytnutia predmetného spotrebiteľského úveru, a to možnosť pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov
a pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Ako už bolo vyššie uvedené, pri stanovení splátok podľa čl.
II. zmluvy však pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov malo dôjsť k splatnosti poslednej splátky dňa
25.3.2013 (13 splátok pri splatnosti: 1. splátky dňa 25.3.2013, 2. splátky dňa 24.4.2013, 3. splátky dňa

24.5.2013, 4. splátky dňa 23.6.2013, 5. splátky dňa 23.7.2013, 6. splátky dňa 22.8.2013, 7. splátky dňa
21.9.2013, 8. splátky dňa 21.10.2013, 9. splátky dňa 20.11.2013, 10. splátky dňa 20.12.2013, 11. splátky
dňa 19.1.2014, 12. splátky dňa 18.2.2014 a 13. splátky dňa 20.3.2014), t. j. v čase 12 mesiacov a 5
dní po poskytnutí spotrebiteľského úveru odporcovi. Možno tak konštatovať, že navrhovateľ opätovne
použil nekalú praktiku, na základe ktorej sa mal javiť spotrebiteľský úver ako poskytovaný na obdobie

13 mesiacov, v skutočnosti bol však poskytnutý na kratšie obdobie na 12 mesiacov a 10 dní. V tomto
kontexte tak možno považovať túto časť zmluvy, teda jej časť ustanovujúcu dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere za neurčitú (§ 37 ods. 1 OZ). Nemožno tak potom ani vychádzať z toho, že v
zmluve sa nachádzalo ustanovenie, ktoré v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
obsahovalo určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V ďalšom súd poukazuje na to, že

sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
výške a počte iných poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť. Výška celkovej odplaty, aj keďbola v zmluve uvedená v sume 380,- eur, však zahŕňala aj úrok z pôžičky, ktorý bol len percentuálne
vyjadrený, teda nie je zrejmé v akej výške boli iné poplatky, ktoré boli v zmluve označené ako odplata.
Keďže bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, však v zmysle

ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, je zmluva aj
napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, avšak rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia
sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd tak vzhľadom na uvedené v ďalšom vychádzal z toho, že odporca bol povinný (iba) vrátiť
požičanú sumu 1.000,- eur. Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia

súdu sumu vyššiu ako 5,- eur (táto bola uhradená ku dňu 15.3.2013), je naďalej povinný zaplatiť
navrhovateľovi len sumu 995,- eur (z celkovo žalovanej sumy 1.375,- eur).

Pokiaľ sa týka splatnosti predmetnej pôžičky, súd poukazujúc na už vyššie konštatovanú neurčitosť
vyplývajúcu z toho, že úver mal byť poskytnutý na 13 mesiacov s tým, že splatnosť poslednej splátky
mala nastať skôr, t. j. 25.4.2013 a súčasne s poukazom na to, že všetkých 13 splátok, ktoré boli
dohodnuté, neboli dohodnuté v rovnakej výške (prvé tri v sume 5,- eur a ďalších 10 v sume 136,50

eur) v spojení s už deklarovanou bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru [ust. § 11 ods. 1 písm.
b) zákona č. 129/2010 Z. z.], považoval za neplatnú aj dohodu účastníkov o splatnosti poskytnutej
pôžičky (§ 37 ods. 1 OZ). Nie je totiž možné, ak povinnosťou odporcu bolo vrátiť len sumu 1.000,- eur
(teda pôžičku bez úroku a odmeny), určiť v akých vlastne splátkach a s akou splatnosťou mal odporca
zaplatiť túto sumu, ak nešlo o 13 rovnomerných splátok a navyše ak pôžička mala byť na jednej strane

poskytnutá na 13 mesiacov a na druhej strane splatnosť dojednaných splátok mala nastať skôr za 12
mesiacov a 10 dní po jej poskytnutí (20.3.2014). Vzhľadom k tomu, že uvedenú časť zmluvy postihnutou
touto neplatnosťou je možné oddeliť od jej ostatného obsahu podľa ust. § 41 OZ, táto neplatnosť tak
nespôsobuje neplatnosť celej dotknutej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd tak vychádzal z toho,
že odporca bol povinný pôžičku vrátiť na základe výzvy veriteľa (navrhovateľa) podľa ust. § 653 OZ.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu nepreukázal doručenie jeho výziev zo dňa 20.8.2013 a zo dňa
9.10.2013 odporcovi, súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. považoval za výzvu na vrátenie nesplateného
zostatku pôžičky (jej istiny) až návrh na začatie konania, ktorý bol odporcovi doručený dňa 23.12.2014.
Odporca bol tak povinný svoj dlh uhradiť podľa ust. § 563 OZ nasledujúceho dňa, t. j. dňa 24.12.2014.
Keďže nevyšlo najavo, že by odporca zaplatil navrhovateľovi do rozhodnutia súdu sumu 995,- eur, dňom

25.12.2014 sa tak dostal odporca do omeškania s úhradou tohto peňažného záväzku.

Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že navrhovateľovi
vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od odporcu úroky z omeškania vo výške podľa ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 (§ 10c nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z., keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol uzavretím zmluvy dňa 15.3.2013,

t. j. po 01.02.2013, teda účinnosťou nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.), t. j. vo výške 5,05 % ročne
(k 25.12.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, o čom má súd vedomosť zo svojej
činnosti, § 121 O.s.p.) zo sumy 995,- eur od 25.12.2014 do zaplatenia. V ostatnom uplatnenom rozsahu
navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo.

S poukazom na uvedené dôvody súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 995,- eur (zostatok

nesplatenej istiny pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 995,- eur od
25.12.2014 do zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd tak v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. umožnil odporcovi uhradiť navrhovateľovi priznané plnenie v
splátkach, a to tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď zohľadnil aktuálnu finančnú situáciu
odporcu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že poskytnutím možnosti odporcovi splácať navrhovateľovi
dlhovanú sumu vo výroku II. tohto rozsudku uvedených splátkach spolu s príslušenstvom týchto splátok

vzniká menšie riziko, že nedôjde zo strany odporcu k ďalšiemu omeškaniu s úhradou jeho dlhu a na
základe tohto k demotivácii odporcu ohľadom úhrady celého dlhu, pričom by bolo zo strany navrhovateľa
v ďalšom potrebné pristúpiť k exekúcii, čím by došlo k ďalšiemu navýšeniu trov.Podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti,
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späť
vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania v časti o

zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 132,- eur, s prihliadnutím na skutočnosť, že nesúhlas odporcu so
späťvzatím návrhu by bol s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 3 OSP neúčinný, keďže ku späťvzatiu
návrhu došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej (z uvedeného dôvodu súd v súlade so zásadou
hospodárnosti konania vyjadrenou v ustanovení § 6 OSP nerealizoval ani výzvu podľa ustanovenia § 96
ods. 2 OSP), pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení súd výrokom č. IV. rozsudku rozhodol

o zastavení konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 132,- eur.

Podľa ust. § 151 ods. 3 OSP, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia tak, že o nich bude
rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).