Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115204300
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115204300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.AnnouMajerikovouvprávnejvecinavrhovateľky:

O. M., nar. XX.X-XXXX, bytom Z. C. XXXX/XX, T. - T., občan SR, proti odporcovi: N. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom Z. C. XXXX/XX, T. - T., t. č. ÚVTOS Dubnica nad Váhom, občan SR, o vylúčenie z užívania
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd ú p l n e v y l u č u j e odporcu N. M., nar. XX.X.XXXX, z užívania bytu č. 3, nachádzajúceho
sa na 1. poschodí, vo vchode č. XX, obytného domu č. súp. XXXX na Ul. Z. C. v T. v T., ktorý dom
je postavený na pozemku parc. č. KNC XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a z
užívania spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku podiel

vyjadrený v 6984/273541 zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre okres T., obec T., kat. úz. T., a to
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.2.2015 domáhala súdneho výroku, v ktorom by
súd v návrhu označeného odporcu úplne vylúčil z užívania nehnuteľnosti, a to byt č. 3, nachádzajúci
sa na 1. posch. vo vchode č. XX obytného domu č. súp. XXXX na Ul. Z. C. v T. - T., ktorý dom je

postavenýnapozemkuparc.č.KNC1472/74zastavanéplochyanádvoriaovýmere539m2azužívania
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku podiel v XXXX/
XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX pre okres T., obec T., kat. úz. T. na Okresnom úrade Žilina, katastrálny
odbor. Svoj návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P 374/2012-65 zo
dňa 16.9.2013, právoplatným dňa 8.11.2013, súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu a mal.
deti Q., nar. X.XX.XXXX a Z., pochádzajúce z manželstva účastníkov zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky ako matky. Keďže po rozvode manželstva zatiaľ nedošlo medzi účastníkmi konania k

vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, navrhovateľka a odporca majú
naďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve predmetnú nehnuteľnosť, a to byt č. 3 nachádzajúci sa na 1.
posch. vo vchode č. XX, obytného domu č. súp. XXXX na Ul. Z. Bela v T., zapísaný na LV č. XXXX.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 3T 57/2013-416 zo dňa 8.10.2013 bol odporca právoplatne
uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona a za to bol právoplatne nepodmienečne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere
7 rokov, pričom bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva v súčasnosti v ÚVTOS

v Dubnici nad Váhom. Zločinu sa dopustil tým, že týral tak navrhovateľku, ako i obe maloleté deti, tak,
ako je skutok popísaný v označenom rozsudku. Odporca spôsoboval tak navrhovateľke, ako i maloletým
deťom psychické a fyzické utrpenie, vyvolávaním strachu, stresu, bezdôvodným bitím, kopaním,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním a iným správaním, ktoréohrozuje ich fyzické a psychické zdravie, odopieral im osobnú hygienu. V predmetnej veci je tak na
základe výsledkov trestného stíhania odporcu nepochybne, nesporne a bezpečne preukázané, že
odporca sa dopúšťal fyzického a psychického násilia vo vzťahu k navrhovateľke ako manželke a k ich

dvom maloletým deťom, pričom bývali v spoločnom byte a ich ďalšie spolužitie s odporcom sa stalo
neznesiteľným. Odporca zločin spáchal závažnejším spôsobom na viacerých osobách. Pokiaľ ide o
prípadné ďalšie spolužitie odporcu s navrhovateľkou a deťmi po návrate z výkonu trestu toto spolužitie je
absolútne vylúčené jednak na zdravotné následky, obavy navrhovateľky a detí o svoj život, ale najmä i s
poukazom na to, že znalci, ktorí boli ustanovení v trestnom konaní konštatovali, že u odporcu pretrváva

riziko, že v tomto svojom konaní, ktoré naplnilo skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby voči navrhovateľke a deťom, bude (môže) pokračovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadala,
aby súd úplne vylúčil odporcu z užívania predmetného bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril, v podaní zo dňa 23.3.2015 (č.l. 25) uviedol, že súdneho

pojednávania sa nechce zúčastniť a navrhol doplnenie dôkazu o jeho hodnotenie z výkonu trestu odňatia
slobody.

Účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade u odporcu nebolo
využité a preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti pri aplikácií ustanovenia § 101 ods.

2 veta druhá O.s.p. a na základe vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom navrhovateľky,
oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä výpisom
z listu vlastníctva č. 1722 pre kat. úz. Závodie, rozsudkom Okresného súdu Žilina 30P 374/2012-65 zo
dňa 16.9.2013, rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 3T 57/2013-416 zo dňa 8.10.2013, uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 1To 122/2013-463 zo dňa 3.12.2013 zistil nasledovný skutkový stav.

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 30P 374/2012-65
zo dňa 16.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2013. Maloleté deti na čas po rozvode boli
zverené do osobnej starostlivosti matky a už v odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že vzťahy medzi
účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, kedy navrhovateľka poukazovala na psychické a

fyzické týranie zo strany manžela.

Z výpisu z LV č. 1722 pre kat. úz. Závode súd vzal za nesporne preukázané, že v obytnom dome súp.
č. XXXX na parc. KNC XXXX/XX byt č. 3, vo vchode XX na 1. posch. a podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 6984/273541 ako vlastník

sú zapísaní účastníci konania v podiele 1/1, titul nadobudnutia zmluva o prevode vlastníctva bytu a
zariadení záložného práva zo dňa 21.1.2011 podľa V 10469/2010-96/11.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na skutkovom odôvodnení návrhu a poukazovala na to,
že zo strany odporcu počas trvania manželstva dochádzalo voči nej, ako aj voči maloletým deťom k

psychickému a fyzickému násiliu.

Odporca bol rozsudkom Okresného súdu v Žiline č.k. 3T 57/2013-416 zo dňa 8.10.2013 uznaný za
vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, ktorého sa dopustil tým, že v mieste trvalého
bydliska v trojizbovom byte č. X v T., na Ul. Z. C. č. XXXX/XX v období najmenej od 27.12.2011

až do dňa 29.10.2012 s výnimkou období od 12.2.2012 do 10.4.2012 a od 2.6.2012 do 23.9.2012,
kedy boli manželka a deti odsťahovaní, najmä psychicky týral svoju manželku a svoje deti, a to tak,
že od nich vyžadoval dodržiavanie ním stanovených pravidiel v domácnosti, čo sa týka čistoty bytu,
ukladania vecí do komínkov do skríň, prania, pohybovania sa po byte, požadoval od nich, aby po
svojom príchode do bytu z vonkajšieho okolia alebo po návrate z balkóna sa okamžite prezliekli do

druhého čistého oblečenia, aby sa osprchovali, lebo inak manželke nadával, neustále sa im vyhrážal,
pričom týmto konaním počas celého obdobia u poškodených vyvolával nadmerný strach a stres, čo
veľmi zle psychicky znášali, pričom následkom jeho správania podľa znaleckého posudku znalkyne z
odboru psychológia a klinická psychológia detí bola u poškodenej Gabriely M. zistená protrahovaná
úzkostná reakcia s významnými úzkostnými prejavmi, emočnou nerovnováhou a anticipačnou úzkosťou,

subjektívnymi ťažkosťami ako vnútorné chvenie, pocity ostražitosti v očakávaní neadekvátnej reakcie
manžela, plačlivosť, strach, napätie, u poškodeného mal. Q. boli zistené významné prejavy poruchy
prispôsobovania aj v dôsledku úzkostného reagovania ako reakcie na závažný stres, čo zasiahlo
aj sociálnu integritu jeho osobnosti, oslabilo jeho sebavedomie a dôveru v primeranosť sociálnychvzťahoch a u poškodeného mal. Z. znalkyňa zistila významnú psychickú nevyrovnanosť dieťaťa a
nevylúčila prejavy potencionálnej psychickej deprivácie, pričom u oboch maloletých detí znalkyňa
predpokladá vážne ohrozenie primeraného osobnostného a potencionálneho vývinu a ohrozenie

ich psychického zdravia, pokiaľ by zotrvali v napätej atmosfére v dôsledku neadekvátneho postoja
obvineného voči nim a ich matke. Za toto konanie bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7
rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Krajský súd v Žiline
uznesením č.k. 1To 122/2013-463 zo dňa 3.12.2013 odvolanie obžalovaného odporcu zamietol, pretože
nie je dôvodné a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.2013.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva,
prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Podľa § 853 ods. 1 občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Súd pri zákonnom posudzovaní predmetného prípadu vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, ktoré v ods. 2 umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z manželov
k domu, resp. bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Použitie právneho
prostriedku upraveného v ustanovení § 146 Občianskeho zákonníka aj po zániku manželstva, a teda po
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možné za použitia ustanovenia § 853 Občianskeho

zákonníka so zreteľom na to, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi
ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve (R 17/1967). Účelom úpravy v ustanovení § 146 ods.
2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach
a povinnostiach vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva a riešiť jeden z najakútnejších
problémovobetídomácehonásilia.Takétoobmedzenie,resp.vylúčenieužívaciehoprávatedaprichádza

do úvahy vtedy, ak vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti,
dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre
použitie občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi buď vo forme obmedzenia užívacieho alebo
vo forme úplného vylúčenia z užívacieho (nevlastníckeho) práva k domu či bytu (v bezpodielovom
spoluvlastníctve) sú existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu,

existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, existencia fyzického alebo psychického
násilia, eventuálne existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, realizácia násilia (alebo hrozba ním) vo
vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte nachádzajúcom sa
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. V prípade splnenia
uvedených podmienok súd vždy vo svojej pôsobnosti hodnotí stav a stupeň narušenia vzťahov medzi

osobami z toho hľadiska, či sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Rozhodnutie o tejto otázke je
výsostným oprávneným súdu a je závislé od okolností konkrétneho prípadu a úvah súdu.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd pri rozhodovaní o návrhu na úplné vylúčenie z užívacieho práva predmetného bytu v bezpodielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania bol podľa § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný rozhodnutím súdu o tom, že
bol spáchaný zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a kto ho spáchal a v čase rozhodovania súdu

rozhodnutie 3T 57/2013 zo dňa 8.10.2013 už nadobudlo právoplatnosť.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že všetky z vyššie uvedených podmienok
sú splnené. Počas trvania manželstva účastníci bývali v spoločnej domácnosti a po rozvode manželstva
naďalej býva v predmetnom byte doposiaľ navrhovateľka spolu s maloletými deťmi a je v konaní

nepochybne preukázané, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k vyporiadaniu BSM
dohodouanirozhodnutímsúdu.Taktiežmalsúdzapreukázanéexistenciu,akoajrealizáciunásiliapočas
trvania manželstva zo strany odporcu. V trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp.
zn. 3T 57/2013 bolo jednoznačne preukázané, že odporca týral blízku osobu spôsobujúc jej psychickéa fyzické utrpenie najmä vyvolávaním strachu a stresu, bezdôvodným bitím, kopaním, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzickéapsychickézdraviealeboobmedzujejejbezpečnosťodopieranímnevyhnutneosobnejhygienya

bývania a spáchal čin závažnejším spôsobom konania uvedeným v ustanovení § 138 písm. j) Trestného
zákona na viacerých osobách, čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2013. Z odôvodnenia rozhodnutia je
nepochybné, že k osobe obžalovaného bol znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia vypracovaný

znalecký posudok a podľa znalcov obžalovaný má tendenciu k agresívnym prejavom nielen na verbálnej
úrovni, ale aj k agresivite brachiálnej. Zistená abnormálna osobnostná štruktúra môže podľa znalcov
predstavovať zo spoločenského hľadiska riziko pokračovania v tomto správaní voči svojim najbližším.
Znalkyňa vo vzťahu u poškodenej diagnostikovala postrahovanú dlhšie trvajúcu úzkostnú reakciu, ktorá
sa vyvinula v súvislosti s konaním obžalovaného s úzkostnými prejavmi, emočnou nerovnováhou a
anticipačnouúzkosťouasubjektívnymiťažkosťami,akovnútornéchvenie,pocityostražitostivočakávaní

neadekvátnej reakcie manžela, plačlivosť, strach, napätie a u maloletých Q. a Z. uviedla, že možno
predpokladať vážne ohrozenie primeraného ich osobnostného a sociálneho vývinu, teda ich ohrozenie
psychického zdravia v dôsledku neadekvátneho správania obžalovaného voči nim a matke, pokiaľ by
zotrvávali v napätej rodinnej atmosfére.

Na základe vyššie uvedených dôkazov, ako aj vzhľadom na diagnostikovanú stresovú poruchu
navrhovateľky, ako aj na závažné zmeny v osobnostnej štruktúre odporcu (zistená abnormálna
osobnostná štruktúra môže podľa znalcov predstavovať zo spoločenského hľadiska riziko pokračovania
v tomto správaní voči svojim najbližším) súd dospel k záveru, že ďalšie spolužitie navrhovateľky s
odporcom v spoločnom byte sa pre navrhovateľku stalo neznesiteľným. Neznesiteľné spolužitie treba

chápať tak, že pomery v byte navrhovateľke a jej deťom ako blízkym príbuzným nedovoľuje byt pokojne
užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti a právo
na ochranu života a zdravia, ktoré bolo násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. Neznesiteľnosť
spolužitia účastníkov v spoločnej nehnuteľnosti je v priamej príčinnej súvislosti s psychickým násilím
zo strany odporcu voči navrhovateľke a maloletým deťom. Na tomto závere súdu nič nemení ani

tá skutočnosť, že odporca je toho času vo výkone trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o doplnenie
dokazovania o hodnotenie odporcu z výkonu trestu odňatia slobody tento nepovažoval v danej veci
za dôvodný, nakoľko s poukazom na zásady hodnotenia dôkazov (do obsahu základného práva na
vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí
povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v

konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi umožňuje vykonať
len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú) a z výsledkov doterajšieho
dokazovania súd mal skutkový stav pre meritórne rozhodnutie zistený dostatočne. Je potrebné v
danej veci poznamenať, že súd právom musí chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu do výkonu
vlastníckeho práva, poskytnúť možnosť, aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby ten z

manželov (bývalých), ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život bol obmedzený aj v
takých právach ako je právo spoluvlastníka na užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Hoci ide o pomerne
veľký zásah do práv bezpodielového spoluvlastníka súd poukazuje na to, že ešte väčšmi ako vlastníctvo
treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny (najmä detí) bývajúcich v spoločnom
byte a právo na ochranu života a zdravie, ktoré je násilníkom ohrozované má absolútnu povahu a je

teda silnejšie ako vlastnícke právo násilníka.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná a
vlastnícke právo odporcu k spoločnému bytu v záujme ochrany života a zdravia navrhovateľky a detí
účastníkov obmedzil a úplne vylúčil odporcu z užívania spoločného bytu. Vlastnícke právo odporcu k

spoločnému bytu zostalo však zachované a obmedzila sa len jedna jeho zložka ius utendi. Na základe
úplného vylúčenia z užívania spoločného bytu odporca musí byt opustiť, pričom však zostáva naďalej
bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľka ako
úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania uplatnila, a to titulom zaplateného súdnehopoplatku z podaného návrhu vo výške 99,50 eur, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).