Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dagmar Snopeková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233347
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2015:4112233347.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul.č.25, 811 09 Bratislava, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy vo veciach vedených
pod sp.zn.8C/201/2012, 8C/209/2012, 8C/212/2012, 8C/214/2012, 8C/215/2012, ktoré boli spojené na
spoločné konanie pod sp.zn. 8C/201/2012 zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/201/2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom ako povinný vystupoval: M. G., D..XX.X.XXXX, pričom v priebehu konania oprávnený
navrhol zmenu exekútora, avšak exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o návrhu na

zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní. K rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup
vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a tento postup bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Z
uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 175 eur predstavujúcu
náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti

pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a
rozhodnutímoňomstým,ženasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancov
pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému
sumu 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur.
Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 995,76 eura vychádzajúc z toho,
že pri takýchto prieťahoch v konaní Ústavný súd SR priznával finančné zadosťučinenie vo výške cca
663,88 eura a za mesiac prieťahov to vychádza na 55,32 eura, pričom v exekučnej veci bol súd nečinný

viac ako 553 dní.

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/209/2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučnéhokonania, v ktorom ako povinný vystupoval: O. C., D.. X.X.XXXX, pričom v priebehu konania oprávnený
navrhol zmenu exekútora, avšak exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o návrhu na
zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní. K rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný
postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a tento postup bol príčinou
konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane

navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 175 eur
predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym

exekútorom sumu 50 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 221,28
eura vychádzajúc z toho, že pri takýchto prieťahoch v konaní Ústavný súd SR priznával finančné
zadosťučinenie vo výške cca 663,88 eura a za mesiac prieťahov to vychádza na 55,32 eura, pričom v
exekučnej veci bol súd nečinný viac ako 141 dní.

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/212/2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom ako povinný vystupoval: O. Š., D..XX.XX.XXXX, pričom v priebehu konania oprávnený
navrhol zmenu exekútora, avšak exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou

komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o návrhu na
zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní. K rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný
postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a tento postup bol príčinou
konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane

navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 175 eur
predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu

informačného systému sumu 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 276,60
eura vychádzajúc z toho, že pri takýchto prieťahoch v konaní Ústavný súd SR priznával finančné
zadosťučinenie vo výške cca 663,88 eura a za mesiac prieťahov to vychádza na 55,32 eura, pričom v
exekučnej veci bol súd nečinný viac ako 167 dní.

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/214/2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom ako povinný vystupoval: O. N., D.. XX.X.XXXX, pričom v priebehu konania oprávnený
navrhol zmenu exekútora, avšak exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej

právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o návrhu na
zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní. K rozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora
tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo je možné charakterizovať ako nesprávny úradný
postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a tento postup bol príčinou

konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane
navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 175 eur
predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 663,84
eura vychádzajúc z toho, že pri takýchto prieťahoch v konaní Ústavný súd SR priznával finančnézadosťučinenie vo výške cca 663,88 eura a za mesiac prieťahov to vychádza na 55,32 eura, pričom v
exekučnej veci bol súd nečinný viac ako 371dní.

Navrhovateľ sa podaným návrhom vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/215/2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom ako povinný vystupoval: N.Á. W., D.. XX.X.XXXX, pričom v priebehu konania
oprávnený navrhol zmenu exekútora, avšak exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla

mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
návrhu na zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty 30 dní. K rozhodnutiu o návrhu na zmenu
exekútora tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, čo je možné charakterizovať ako nesprávny
úradný postup vzniknutý nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote a tento postup bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na
strane navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu v celkovej výške 175

eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom s tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil sumu 70 eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40 eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym

exekútorom sumu 50 eur. Zároveň si uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 221,28
eura vychádzajúc z toho, že pri takýchto prieťahoch v konaní Ústavný súd SR priznával finančné
zadosťučinenie vo výške cca 663,88 eura a za mesiac prieťahov to vychádza na 55,32 eura, pričom v
exekučnej veci bol súd nečinný viac ako 139dní.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že žiada návrh zamietnuť, pričom vzniesol
vo veci viaceré námietky týkajúce sa procesného postupu navrhovateľa a okrem toho namietal, že v
konaní súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a ani žiadnym predchádzajúcim rozhodnutím
nebola konštatovaná existencia prieťahov v konaní s tým, že pokiaľ malo ku škode dôjsť pred
dňom 23.4.2009 tak vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Okrem toho namietal samotné

vyčíslenie materiálnej škody ako aj nemajetkovej ujmy a keďže nebolo preukázané splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č.514/2003
Z.z., tak považuje návrh za právne neopodstatnený. Potvrdil, že dňa 23.4.2012 mu od navrhovateľa boli
doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom navrhovateľ bol vyzvaný
na doplnenie týchto žiadosti, ale na výzvy nereagoval a žiadosti nedoplnil a teda neposkytol žiadnu

súčinnosť pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a z toho dôvodu nárok navrhovateľa
nebol ani predbežne prerokovaný.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 8C 201/2012-72 zo dňa 10.2.2014, ktorým návrh navrhovateľa
zamietol. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č.k.

8Co/244/2014-94 zo dňa 29.1.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Súd doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, oboznámil s návrhmi navrhovateľa,
vyjadrením odporcu, s návrhom na zmenu exekútora a uznesením Okresného súdu Nitra

č.k.14Er/255/2003-21 zo dňa 10.4.2012, návrhom na zmenu súdneho exekútora a uznesením
Okresného súdu Nitra č.k. 25Er/305/2006-19 zo dňa 8.4.2011, s návrhom na zmenu exekútora a
uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 17Er/161/2004-27 zo dňa 4.5.2011, s návrhom na zmenu
exekútora a uznesením Okresného súdu Nitra č.k.13Er/143/2005-19 zo dňa 26.5.2010 s návrhom na
zmenu exekútora a uznesením Okresného súdu Nitra č.k.25Er/406/2003- 21 zo dňa 6.4.2011 ako aj s

ostatným spisovým materiálom a zistil, že:

Vo veci pôvodne vedenej samostatne pod sp.zn. 8C/201/2012, bolo exekučné konanie vedené
exekučným súdom pod sp. zn. 14Er/255/2003, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom predložená súdu dňa 25. 06. 2003, a to na návrh

oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému: M. G., o vymoženie 15.730,-Sk s prísl. Exekučným
titulom bola notárska zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 11.7.2003. Dňa
6.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd
dňa 13.10.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa9.12.2010 súdny exekútor predložil súdu exekučný spis spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne
exekučný súd uznesením zo dňa 10.4.2012 č. k. 14Er/255/2003-21 návrh na zmenu súdneho exekútora
zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov

exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/209/2012, z obsahu exekučného spisu sp.zn. 25Er/305/2006
vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému: O. C., o vymoženie 14.400,-Sk

s príslušenstvom, bola doručená exekučnému súdu dňa 7.4.2006, exekučným titulom bola notárska
zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 13.4.2006. Dňa 22.11.2010 oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 26.11.2010 vyzval
súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 21.3.2011 súdny exekútor
predložil súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplatnil si náhradu trov exekúcie.
Následne exekučný súd uznesením zo dňa 8.4.2011 č. k. 25Er/305/2006-19 vyhlásil exekúciu za

neprípustnú, exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/212/2012 bolo exekučné konanie vedené exekučným súdom
pod sp.zn.17Er/161/2004, súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár predložil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 7.6.2004, a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti

povinnému: O. Š. o vymoženie 15.300,-Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska
zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 16.8.2004. Dňa 22.11.2010 oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 1.12.2010 vyzval
súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 21.3.2011 súdny exekútor
predložil súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplatnil si náhradu trov exekúcie.

Následne exekučný súd uznesením zo dňa 4.5.2011 č.k.17Er/161/04-27 návrhu oprávneného o zmenu
súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.8C/214/2012, podľa obsahu exekučného spisu sp. zn.
13Er/143/2005 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom Mgr.

Katarínou Baňarovou doručená súdu prvého stupňa dňa 20.5.2005 pre oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., proti povinnej: O. N., o vymoženie 8.640,-Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým bola notárska zápisnica. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15.6.2005. Dňa
25.5.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd
dňa 14.10.2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa

7.12.2009 súdny exekútor predložil súdu originál exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie
a stanoviskom. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 26.5.2010č.k.13Er/143/2005-19 vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním predmetnej exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.8C/215/2012 z obsahu exekučného spisu exekučného súdu
sp.zn.25Er/406/2003 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 10.10. 2003 na návrh
oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému: N. W., o vymoženie 14.280,-Sk s príslušenstvom
na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa

10.12.2003. Dňa 22. 11. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to
exekučnýsúddňa26.11.2010vyzvalsúdnehoexekútoranapredloženiespisuavyčíslenietrovexekúcie.
Dňa 21.3.2011 súdny exekútor predložil súdu stanovisko spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne
exekučný súd uznesením zo dňa6.4.2011 č.k.25Er/406/2003-21 vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.

Zo záverov ZPč.1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci
stanoveniamajetkovejškodyspoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,predloženýmnavrhovateľomakodôkaz
vyplýva, že majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade dosahuje hodnotu minimálne
31,68eur.

Podľa § 3 ods.1 písm. d/ Zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmtozákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods.2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods.2 právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §17 ods.1,2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa §17 ods.2 cit. zák. sa určuje s prihliadnutím najmä na: a)
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§17

ods.3 zák. č. 514/2003 Z.z).

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods.8 Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania

aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd (zák.
č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob

náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú
orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa
tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone
verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným,druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi
konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie,

štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska spôsobu,
akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy zodpovednosti za škodu a to
zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a § 6) a zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne upravená zodpovednosť štátu

za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon explicitne nedefinuje pojem "nesprávny
úradný postup", vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa
dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/
Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu,
zbytočnéprieťahyvkonaní,akoajinýnezákonnýzásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovfyzických
a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným
z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli

k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej
zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti,
a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Vo svetle týchto záverov bolo potrebné i v súdenej veci posudzovať existenciu predpokladov

zodpovednosti odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú navrhovateľom v tomto konaní.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že vo veci pôvodne vedenej samostatne pod
sp.zn. 8C/201/2012, bolo exekučné konanie vedené exekučným súdom pod sp. zn. 14Er/255/2003,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom

predložená súdu dňa 25. 06. 2003, a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému: M.
G., o vymoženie 15.730,-Sk s prísl. Exekučným titulom bola notárska zápisnica, poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané dňa 11.7.2003. Dňa 6.10.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho
exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 13.10.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie
spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 9.12.2010 súdny exekútor predložil súdu exekučný spis spolu s

vyčíslením trov exekúcie. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 10.4.2012 č. k. 14Er/255/2003-21
návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a
oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/209/2012, obsah exekučného spisu sp.zn. 25Er/305/2006

dokladuje, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému: O. C., o vymoženie 14.400,-Sk
s príslušenstvom, bola doručená exekučnému súdu dňa 7.4.2006, exekučným titulom bola notárska
zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 13.4.2006. Dňa 22.11.2010 oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa26.11.2010 vyzval

súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 21.3.2011 súdny exekútor
predložil súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplatnil si náhradu trov exekúcie.
Následne exekučný súd uznesením zo dňa 8.4.2011 č. k. 25Er/305/2006-19 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú , exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/212/2012 bolo exekučné konanie vedené exekučným súdom
pod sp.zn.17Er/161/2004, súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár predložil súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 7.6.2004, a to na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti
povinnému: O. Š. o vymoženie 15.300,-Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska
zápisnica, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 16.8.2004. Dňa 22.11.2010 oprávnený

podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd dňa 1.12.2010 vyzval
súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 21.3.2011 súdny exekútor
predložil súdu stanovisko k návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplatnil si náhradu trov exekúcie.Následne exekučný súd uznesením zo dňa 4.5.2011 č.K.17Er/161/04-27 návrhu oprávneného o zmenu
súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.8C/214/2012, podľa obsahu exekučného spisu sp. zn.
13Er/143/2005 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom Mgr.
Katarínou Baňarovou doručená súdu prvého stupňa dňa 20.5.2005 pre oprávneného Pohotovosť,
s.r.o., proti povinnej: O. N., o vymoženie 8.640,-Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu,
ktorým bola notárska zápisnica .Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15.6.2005. Dňa

25.5.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný súd
dňa 14.10.2009 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu a na vyčíslenie trov exekúcie. Dňa
7.12.2009 súdny exekútor predložil súdu originál exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie
a stanoviskom. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 26.5.2010 č.k.13Er/143/2005-19 vyhovel
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním predmetnej exekúcie poveril súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn.8C/215/2012 obsah exekučného spisu exekučného súdu sp.zn.
25Er/406/2003 preukazuje, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 10.10. 2003 na návrh oprávneného
Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému: N. W., o vymoženie 14.280,-Sk s príslušenstvom na základe

exekučného titulu - notárskej zápisnice, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 10.12.2003 .
Dňa22. 11. 2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora. V nadväznosti na to exekučný
súd dňa 26.11.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie spisu a vyčíslenie trov exekúcie.
Dňa 21.3.2011 súdny exekútor predložil súdu stanovisko spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne
exekučný súd uznesením zo dňa 6.4.2011 č.k.25Er/406/2003-21 vyhlásil exekúciu za neprípustnú,

exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.

Nakoľko navrhovateľ vo vyššie popísaných postupoch exekučného súdu vzhliadol znaky nesprávneho
úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, s takým časovým oneskorením, ktoré

je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť
ako prieťahy v konaní, bolo potrebné z týchto hľadísk sa vecou zaoberať jednotlivo v každom z
navrhovateľom označených exekučných konaní.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd

o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Zákonom č. 341/2005 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol s účinnosťou od 01. 09. 2005
zmenený i Exekučný poriadok, okrem iného i jeho ust. § 44, v ktorom sa doterajšie odseky 4 až 6 označili
ako odseky 5 až 7 a § 44 ods. 7 znel: "Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora". V prechodných a
záverečných ustanoveniach účinných od 01. 09. 2005 zákon v ust. § 238 ods. 1 zakotvoval, že konania
začaté pred 01. 09. 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. 08. 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak. Podľa ods. 2 § 238 ust. § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134
ods. 2, § 136 ods. 3 a 4 a § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 01. 09. 2005. Znamenalo

to potom, že na rozhodnutie o zmene exekútora v exekučných konaniach začatých pred 01. 09. 2005,
sa nevzťahovala zákonná 30-dňová lehota. Za situácie, že zákonodarca v danom prípade nestanovoval
lehotu na rozhodnutie exekučného súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, nemohlo tak dôjsť
zo strany exekučného súdu k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Aplikujúc ust. §44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 08. 2005, vo veciach pôvodne
vedených pod sp. zn.8C/201/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 14Er/255/2003 začalo dňa
25.6.2003), pod sp.zn. 8C/212/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 17Er/161/2004 začalo
dňa 7.6.2004), pod sp.zn.8C/214/2012 (exekučné konanie vedené pod sp. zn. 13Er/143/2005 začalodňa 20.5.2005), pod sp.zn.8C/215/2012-(exekučné konanie vedené pod sp. zn. 25Er/406/2003 začalo
dňa 10.10.2003), teda exekučné konania boli začaté pred 01. septembrom 2005 a v zmysle vyššie
uvedených hľadísk sa na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nevzťahovala zákonná 30-dňová

lehota.

Na základe doplneného dokazovania v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že
návrhy navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnenej z titulu nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 514/2003 Z.z., spojené na spoločné konanie pod sp.zn. 8C/201/2012

nie sú dôvodné a preto ich zamietol. Samotnému uplatneniu nároku malo predchádzať jeho predbežné
prerokovanie s príslušným orgánom teda Ministerstvom spravodlivosti SR a je nesporné, že navrhovateľ
dňa 23.4.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
i keď tieto neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu odporcu nedoplnil,
avšak samotné podanie týchto žiadosti a uplynutie lehoty 6 mesiacov na uspokojenie nároku na náhradu
škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre podanie návrhu na súd napriek

tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.

Odporca vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania proti nároku na náhradu škody vzniknutému
pred dňom 23.4.2009, avšak v tomto prípade boli návrhy na zmenu exekútora podané po tomto dátume
a rozhodnutia súdu o týchto návrhoch boli doručené právnemu zástupcovi oprávneného taktiež po

uvedenom dátume, preto navrhovateľovi do podania návrhu na súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota
na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody a z toho dôvodu v konaní nebolo možné prihliadnuť na
námietku premlčania vznesenú odporcom.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že v exekučných

konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v tom, že o návrhu na zmenu
súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou

udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti , pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo

znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok). Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46
ods. 3 ústavy ("Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom"). Vzťah príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý
musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k

takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve
týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.
Návrhy vychádzajú z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv
využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v

konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu zhľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
z dôvodu nesprávneho úradného postupu, nakoľko k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30- dňovej
lehote. S poukazom na vyššie uvedené, súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní,
nakoľko všeobecný súd v tomto konaní nie je oprávnený konštatovať, či došlo k prieťahom, pričom

žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.

Súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody,
resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa § 9 zákona
č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v

konaní.

Z vyššie uvedených exekučných konaní sp. zn. 14Er/255/2003, 17Er/161/2004, sp. zn. 13Er/143/2005
sp. zn. 25Er/406/2003 vyplýva, že tieto exekučné konania boli začaté pred 01. septembrom 2005 a v
zmysle vyššie uvedených hľadísk sa na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora nevzťahovala zákonná

30-dňová lehota, teda tu nedošlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. 8C/209/2012 v exekučnom konaní sp.zn.25Er/305/2006, ktoré
konanie bolo začaté pred súdom dňa 7.4.2006, o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd nerozhodol

v 30 - dňovej lehote, ako to ustanovuje § 44 Exekučného poriadku, avšak v krátkom čase po podaní
návrhu vyzval súdneho exekútora, aby sa k návrhu na zmenu vyjadril a zároveň, ak si uplatňuje trovy
exekúcie tieto aj vyčíslil a zaslal súdu exekučný spis na posúdenie vyčíslených trov. Súd teda musel
vyčkať na vyjadrenie pôvodného exekútora, na exekučný spis a až následne mohol posudzovať samotný
návrh oprávneného na zmenu exekútora ako aj vyčíslené trovy pôvodného exekútora, o ktorých tiež

vždy rozhoduje. Je preto logické, že súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30- dňovú lehotu na
rozhodnutie o predmetnom návrhu na zmenu exekútora tak, aby aj v tejto lehote rozhodol o trovách
exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil exekučný spis novému exekútorovi. V danej veci
exekučný súd uznesením zo dňa 8.4.2011 č. k. 25Er/305/2006-19 vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na povahu tohto rozhodnutia, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,
ako aj obrovské množstvo exekučných spisov na danom súde, nemožno nerozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora v 30-dňovej lehote považovať za nesprávny úradný postup. Doba, ktorá uplynula od
doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného rozhodnutia exekučného súdu,
nemohla negatívne zasiahnuť navrhovateľa, nemohla v ňom vyvolať neistotu, ovplyvniť jeho plánovanie

a rozhodovanie, viesť k strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav
predpokladanýzákonomanemohlavyvolaťanirizikoohrozujúcekonečnévymoženiepohľadávky.Podľa
názoru súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol

stav právnej neistoty. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty automaticky predstavuje nesprávny
úradný postup. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nerozhodnutie o návrhu
oprávneného v zákonnej lehote s ohľadom na charakter tohto rozhodnutia a množstvo úkonov, ktoré
zahrňuje, neznamená, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko i keď súd rozhodol v
priebehu niekoľkých mesiacov, bol neustále činný za účelom konečného rozhodnutia o podanom návrhu

oprávneného.

Keďže v konaní nebolo preukázané, že by konaním resp. nekonaním súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nemohla byť navrhovateľovi spôsobená ani žiadna škoda. Navrhovateľ si pritom
v konaní uplatňoval náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v závislosti od počtu

dní meškania súdu s rozhodnutím. Súd sa bližšie vyčíslením tejto škody nezaoberal, len okrajovo
podotýka, že tvrdenia navrhovateľa súvisiace s majetkovou škodou, že ak by súd rozhodol včas,
nemusel by navrhovateľ prostredníctvom svojich zamestnancov zabezpečovať správu a udržateľnosť
pohľadávky,viesťinformačnýsystém,komunikovaťspôvodnýmexekútoromavenovaťsaurgenciám,súnedostatočnýmargumentomazároveňnepreukazujúpríčinnúsúvislosťmedzirozhodnutímexekučného
súdu o návrhu na zmenu exekútora a podaným návrhom na zmenu exekútora. Ako už bolo konštatované
majetková ujma navrhovateľa nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od

konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale predovšetkým od zistenia, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu. Keďže ako je uvedené vyššie, súd nezistil nesprávny úradný postup daného súdu,
nie je tu ani zákonný podklad pre priznanie finančnej satisfakcie vo forme nemajetkovej ujmy.

Vtejtosúvislostijepotrebnéuviesť,ženávrhyzazmenuexekútorabolipodávanézostranyoprávneného

hromadne do jednotlivých exekučných konaní a vzhľadom na zaťaženosť súdov nebolo možné o týchto
návrhoch rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Okresný súd Nitra, ktorý rozhodoval o návrhu
za zmenu exekútora v koní vedenom pod sp.zn. 25Er/305/2006, mal v roku 2009 celkový nápad do
oddelenia Er 15 113 vecí, z čoho na spoločnosť Pohotovosť s.r.o. pripadalo 464 vecí a v roku 2010 bol
nápad 14 879 vecí, z čoho na Pohotovosť s.r.o. pripadalo 370 vecí. V roku 2009 agendu Er vybavovalo
7 vyšších súdnych úradníkov a v roku 2010 6 vyšších súdnych úradníkov, ktorí museli rozhodovať

nielen o návrhu oprávneného na zmenu exekútora ale v ďalších tisícoch veciach rozhodovali hlavne o
žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj o ďalších procesných návrhoch, ktoré
sa vyskytujú v priebehu exekučných konaní a preto objektívne nemohli pri rozhodovaní o návrhoch na
zmenu exekútora dodržať zákonnú lehotu 30 dní. Okrem toho uvedené návrhy na zmenu exekútora
podávané oprávneným Pohotovosť s.r.o. boli viac ako diskutabilné, pretože oprávnený navrhoval zmenu

exekútora a žiadal poveriť ďalším vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že tento súdny exekútor bol v minulosti a to v rokoch 2006 až
2007 jeho zamestnancom a samotná táto skutočnosť vylučovala, aby súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
mohol byť poverený vykonaním exekúcie s poukazom na § 30 ods.1 EP, čo nakoniec viedlo k tomu,
že Ústavný súd SR vo svojom náleze sp.zn. III.ÚS 322/2010 z 13.4.2011 konštatoval nezlučiteľnosť

činnosti(funkcie)súdnehoexekútoraspracovnýmpomeromuoprávnenéhoatedaskutočnosť,žepokiaľ
súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania, tak je to okolnosťou vylučujúcou
ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods.1 EP, ktorú je v zmysle § 30 ods.3 EP povinný súdny
exekútor bezodkladne oznámiť súdu. Uvedený nález Ústavného súdu SR mal za následok, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý do prebiehajúcich exekučných konaní formálne posielal oznámenia o týchto

skutočnostiach vylučujúcich ho z vykonávania exekúcie, avšak vyjadroval sa v tom smere, že by nemal
byť vylúčený z exekučných konaní a poukazoval na rozhodnutia niektorých okresných súdov, avšak
napriek tomu súdy následne vydali rozhodnutia, ktorými bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vylúčený
z exekučných konaní a proti týmto rozhodnutiam dokonca podával JUDr. Rudolf Krutý odvolania a
zastupovaním poveroval spoločnosť Fridrich Paľko s.r.o., ktorá zároveň zastupovala aj oprávneného. Z

uvedených dôvodov teda oprávnený, ktorý vedel o okolnostiach vylučujúcich súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému, nemal logicky podávať návrhy
na zmenu exekútora a žiadať, aby vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Rudolf Krutý a pokiaľ tak
urobil, tak to bolo v rozpore s ust.§ 30 ods.1 EP a o týchto okolnostiach spočiatku súdy nemali vedomosť
a preto aj pripúšťali zmenu exekútora. Pokiaľ by si bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý splnil svoju

zákonnú povinnosť podľa § 30 ods.3 EP a bezodkladne oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu
v prospech oprávneného Pohotovosť s.r.o., nakoľko bol prednedávnom jeho zamestnancom, tak zo
strany súdu by nebolo vydané rozhodnutie o povolení zmeny exekútora a nemusel vo väčšine prípadov
nasledovať taký procesný postup, že súd si najskôr žiadal stanovisko pôvodného súdneho exekútora a
až potom vo veci rozhodoval. Oprávnený spoločne so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým teda

svojou úmyselnou nečinnosťou a hromadným podávaním návrhov na zmenu exekútora spôsobili, že
súdy rozhodovali o týchto návrhoch až po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty, avšak vzhľadom na vyššie
uvedené dôvody uvedenú činnosť súdov nie je možné hodnotiť za nesprávny úradný postup spočívajúci
v tom, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote a preto súd dospel k záveru, že
navrhovateľ nepreukázal základ svojho nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Skutočnosť, že v konaní sp.zn. 25Er/305/2006 Okresný súd Nitra nerozhodol o návrhu na zmenu
exekútora v lehote 30 dní, nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup zo strany tohto súdu,
pretože vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti možno hodnotiť postup oprávneného podávajúceho
hromadné návrhy na zmenu exekútora za JUDr. Rudolfa Krutého v jednotlivých exekučných konaniach

napriek tomu, že mal vedomosť o okolnosti vylučujúcej tohto exekútora z vykonávania exekúcie, za
úmyselné vyvolanie situácie, v ktorej súd o týchto návrhoch na zmenu exekútora nemohol rozhodnúť v
zákonnej lehote, so zámerom využiť túto okolnosť pre uplatnenie si náhrady škody podľa zák.č.514/2003
Z.z.NavrhovateľvediacookolnostivylučujúcejsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhozvykonávaniaexekúcii, v ktorých vystupoval na strane oprávneného, nemal tieto návrhy vôbec podávať a súdny
exekútor mal uvedenú skutočnosť, ktorá ho vylučovala z vykonávania exekúcii, v ktorých ako oprávnený
vystupovala spoločnosť Pohotovosť s.r.o., bezodkladne oznámiť súdu, pričom ani jeden z nich zámerne

túto svoju povinnosť nerešpektoval a súdny exekútor tak urobil až po vydaní nálezu Ústavného súdu
SR sp.zn. III.ÚS 322/2010 z 13.4.2011.

Zuvedenýchdôvodovsúddospelkzáveru,ževprejednávanýchveciachspojenýchnaspoločnékonanie
pod sp.zn.8C/201/2012 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu nevydania rozhodnutia v

zákonom ustanovenej lehote a keďže zo strany navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie,
ktoré by konštatovalo prieťahy v konaní tak, ako je to už ustanovené v § 9 ods.2 Zákona č.514/2003 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2013, tak súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v celom rozsahu zamietol a keďže základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný,
tak súd sa ďalej nemusel zaoberať výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu,
či táto je primeraná.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 OSP, tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli
a odporca si ani žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutie alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.