Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/277/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112233381.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie č. 13, o
náhradu majetkovej škody vo výške 175 eura a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu majetkovej škody

vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 940,44 eur. V podanom návrhu uviedol, že navrhovateľ
v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č.
3030297 navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa ustanovenia §-u 38 a
nasl. zák.č. 233/1995Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to
z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu
navrhovateľ navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere č.: 3030297 dlžníkom: K. D. nar. XX.XX.XXXX( povinným). Po prijatí návrhu na

vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 744/2004. Exekútor
postupoval podľa procesnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. §-u 44 ods. 1
Exekučného poriadku a predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom
miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu (Okresný súd Nitra) - pritom ho požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Navrhovateľ pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom,

ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa 18.11.2010 a podal
postupom podľa ust. §-u 44 ods. 8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora.
Navrhovateľ legitímne pritom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom
predpokladanej kvalite a teda , že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom
stanovenej lehote. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním

prejednávaná:
- nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
- si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( v skutočnosti súd nemá inú legálnumožnosť, než o návrhu len na základe posúdenia osoby, nového exekútora rozhodnúť a teda do konania
nevstupujú iné informačné podnety a nevykonáva sa dokazovanie).

Nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom ,
konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ustanovením §-
u 44 ods. 8 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky ( napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. : I. ÚS 41/02, III.ÚS 117/02,

I ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho
práv a spôsobenej škody sa navrhovateľ dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
12.4.2012 o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková
škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočnenou

vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému
sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur, celkom sumu 175 eur. Nemajetkovú ujmu
v peniazoch vo
výške 940,44 eur si navrhovateľ uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné

zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu
dôveryvprávoaspravodlivériešenieveciavyvolanierizíkohrozujúcichkonečnévymoženiepohľadávky.
Výpočet nároku navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu

teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 541 dní.

Navrhovateľ postupoval podľa ust. §-u 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal
odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania tohto

návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.2.2014 k podanému návrhu uviedol, že návrh považuje
za právne neopodstatnený a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu zamietol a
nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných

podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Poukázal
na zmätočnosť podania nakoľko v jednotlivých návrhoch sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr.
sú zmätočne označení povinní, sú odlišné dátumy narodenia, nie sú uvedené sp.zn. príslušných
exekučných konaní , ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní
na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku

škodyvjednotlivýchprípadoch,navrhovateľnepredložilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazoval
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy, uviedol časť
dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
znáša navrhovateľ sám. Tiež odporca poukázal na to, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody. Jednak navrhovateľ namieta „ nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenal, že navrhovateľ neuvádza kroky,
ktoré podnikol na ich odstránenie . Navrhovateľ ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany odporcu neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahyv príslušných konaniach predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody boli odporcovi doručené dňa 23.4.2012 a už dňa
27.9.2012 bol okresnému súdu doručený predmetný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po

uplynutí šesťmesačnej lehoty ale skôr. Z ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že poškodený sa
práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Odporca mal za to, že ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Vcelku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných
žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého

prerokovanie sám požiadal.

Podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zák.č.. 514/2003 Z.z. ustanovuje
nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Odporca k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonomustanovenejlehoteuviedol, žeodporcapripúšťa,že vniektorýchjednotlivýchprípadochmohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom
stanovenej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu , najmä v prípadoch ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne

nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, tak, aby v tejto lehote rozhodol aj trovách exekúcie pôvodného súdneho
exekútora a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho
exekútora.Vzhľadomnapovahuúkonu(rozhodnutieozmenesúdnehoexekútora)zákonomustanovenú
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s

rozhodnutím i iné úkony ( výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup. V
tejto súvislosti poukázal na ust. §-u 44 ods. 8,9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný

súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho
exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To
znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania. V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve

nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku ( premlčacia lehota) uplynula po
trochrokochodmomentuuplynutia30dňovejlehotyoddoručenia návrhunazmenusúdnehoexekútora.
Vzhľadomnatietoskutočnostiodporcavzniesolnámietkupremlčaniaprikaždomuplatnenomnároku,pri
ktorom došlo k uplynutiu 30 dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom

23.4.2009. ( t.j. tri roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Navrhovateľ sa vo svojom návrhu konkrétne domáha
náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175 eur. Navrhovateľom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov

nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zák.č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré

boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez
namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému
vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporca za účelové.
Pokiaľ navrhovateľ uvádza ako ďalšiu položku majetkovej škody „ udržiavanie“ systému. Tu ide o tiežo činnosť, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov v
takom rozsahu, ako ich poskytuje navrhovateľ, aby sa naplnil účel fungovania spoločnosti daného druhu.
Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie úverov, musí mať informačný systém.

Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti, je nesprávne a znovu
účelové. Z tohto dôvodu má odporca za to, že uplatňovanie nároku na majetkovú škodu je nepodložené
a uplatňovať si 175 eur paušálne za každého dlžníka je nielenže nadhodnotené, ale aj nepreukázané.
Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok v
opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany

navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Od povinnosti riadne preukázať
vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných návrhov, ťažkosti pri jej vyčíslení
a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda
skutočnosti, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Je potrebné
uviesť,žeposkytovaniefinančnéhozadosťučinenianiejeautomatickéapodliehapodrobnémuskúmaniu
prípadu zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy

663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše Ústavný
súd SR vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú
spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. Je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy
u právnických a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe
„ frustrácie ,úzkosti ,neistoty, nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a

nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento
aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/675/2011 kde je uvedené, že odškodnenie
právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné
vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo
im nevzniká ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Navrhovateľ tiež neupresnil v čom a ako situácia
„ ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. Navrhovateľ opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu
nevyplýva a z toho dôvodu odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by

sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 8.,2.2015 a 23.4.2015 uviedol, že v návrhu označil osobu povinného
spôsobom, ktorý umožňuje jeho spoľahlivú identifikáciu v rámci tohto súdneho konania ako aj v rámci
exekučnej agendy vedenej príslušným exekučným súdom. Navrhovateľ označil ako dôkaz súdny spis.

Nie je dôvod na postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. Ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ vyvinul enormné úsilie, aby
docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia, konkrétne navrhovateľ
dňa 18.2.2009, 20.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010 a 27.9.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o
stave konania. Navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody odporca popiera. Preto nie je možné

očakávať, že by predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred súdnym konaním prinieslo
požadovaný efekt v podobe úhrady požadovanej náhrady škody. Tvrdenie o predčasnom podaní návrhu
v spojení s popretím uplatneného nároku je čisto špekulatívne. Navrhovateľ namieta skutočnosť, že
súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora včas. Nie je preto relevantné posudzovať,
aká bola kooperácia pôvodného súdneho exekútora so súdom pri odovzdávaní spisu. Ustanovenie

§ 415 Obč. zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neuškodilo. Celková doba rozhodovania o návrhu oprávneného na zmenu exekútora nemôže byť
podľa názoru navrhovateľa akceptovateľná. Nečinnosť súdu spôsobila inter alia zmenu v pracovných
aktivitách zamestnancov navrhovateľa (práca navyše) v administratívnych postupoch navrhovateľa
a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. V hraničných prípadoch znamenala nutnosť prijať

nových zamestnancov na pokrytie zvýšeného objemu prác. Dôsledkom je zníženie majetku na strane
navrhovateľa. Ak sa v exekučnom spise alebo v spise predsedu súdu v sťažnostiach na postup
súdu nachádza aspoň jedna urgencia, sťažnosť žiadosť o informáciu o stave konania je nevyhnutné
konštatovať , že niekto musel toto podanie spracovať, vyhotoviť, vytlačiť, podpísať, zabezpečiť jeho
doručenie súdu čím je jednoznačne a nepopierateľne preukázaný vznik škody. Navrhovateľ súdu

predložil originál znaleckého posudku č. 1/2014 , ktorý dňa 17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o., pričom táto majetková škoda je predmetom tohto súdneho konania. Je nepochybné, že majetkováškoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho
exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd konal a prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, pričom navrhovateľ predvolanie mal riadne a
včas doručené dňom 10.3.2015právny zástupca navrhovateľa dňa 10.3:2015 neúčasť súdu ospravedlnil
právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 16.4.2015, z dôvodu hospodárnosti konania, o
odročenie nepožiadal. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené dňa 10.3.2015 , neúčasť
súdu ospravedlnil emailovým podaním zo dňa 24.4.2015 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie

nepožiadal.

S poukazom na tieto skutočnosti súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.10Er/164/04,
s písomným návrhom zo dňa 17.9.2012, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 24.2.2014,
s doplnením rovnopisu, s reakciou na výzvu súdu o predloženie písomného podania spísaného
navrhovateľom dňa 21.9.2013, článkom uverejneným v SME , stanoviskom Európskej komisie
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 8.2.2015 a 25.4.2015, dokladom o doručení znaleckého posudku

1/2014 odporcovi, Znaleckým posudkom č. 1/2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 16.4.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Er/109/2007 vyplýva, že dňa 11.8.2004 bola doručená

žiadosť súdneho exekútora Mgr. Márii Krasňanovej so sídlom 017 01 Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku
36/9 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod č. EX 74/2004 v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom 831 02 Bratislava, Račianska 42/A, IČO: 35 807 598, proti povinnému:
K. D. nar. XX.XX:XXXX, bytom XXX XX R., Ď. XXXX/XX pre vymoženie istiny vo výške 13.500,-Sk s
príslušenstvom a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz

Okresného súdu v Nitre zo dňa 8.10.2003 č.k. 20Cb/16/02-8.

Okresný súd Nitra poveril súdneho exekútora Mgr. Máriu Krasňanovú vykonaním exekúcie vydaným
poverením zo dňa 24.8.2004pod č.XXXX XXXXXX * . Dňa 18.1.2010 bol Okresnému súdu v Nitre
doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktorým žiadal exekučný súd poveriť

vykonaním prebiehajúcej exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého súdneho exekútora so sídlom 821 08
Bratislava, Záhradnícka 60. Exekučný súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi Mgr. Márii
Krasňanovej dňa 26.11.2010 a súčasne ho vyzval, aby v lehote 21 dní predložila vyúčtovanie trov
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, zaslala exekučný spis a aby sa vyjadrila k návrhu oprávneného
na zmenu súdneho exekútora.

Súdny exekútor Mgr. Mária Krasňanová dňa 3.2.2011 požiadal o zaslanie návrhu na zmenu súdneho
exekútora.

Dňa 14.2.2011 súdna exekútorka Mgr. Mária Krasňanová zaslala súdu originál poverenia vyčíslenie trov

exekúcie a návrh na zastavenie konania.

Okresný súd Nitra uznesením dňa 12.4.2012 pod č.k. 10Er/164/2004-18 vyhovel návrhu na zmenu
súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútor a JUDr. Rudolfa Krutého.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2012. V exekučnom spise sa urgencie ani žiadosti o

informácii o stave rozhodnutia o zmene súdneho exekútora od oprávneného nenachádzajú.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotoveného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Znaleckým
ústavom so sídlom 852 35 Bratislava, Dolnozemská cesta 1vyplýva, že znalecký posudok bol
vypracovaný na základe objednávky od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Úlohou znalca bolo určiť

výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti
s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou , či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri
rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo prirozhodovaní o zmene exekútora. Znalecký posudok bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012 tak
ako to určil zadávateľ znaleckého posudku pre výpočet škody. Vypočítaná škoda obsahuje štyri základné
časti : zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady

na telekomunikačné služby a poštovné. V závere znaleckého posudku znalecký ústav uvádza, že na
základe vykonanej
analýzy mzdových náklady, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného
systému realizoval znalecký kolektív výpočet majetkovej ujmy vzniknutej v spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., pričom táto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb nasledovne:

- žaloby NZP a NP v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:
mzdové náklady 4,15 eur, náklady na tlač, 5,31 eura, náklady na úpravu informačného systému 13,86
eura, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eura, t.j. celkom 30,76
eura;
- žaloby ZE v poradí položka a suma v eurách na jednu žalobu:
mzdové náklady 5,07 eura, náklady na tlač, 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86

eur, náklady na poštovné 3,01 eura, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. celkom 31,68 eura.

Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do31.12.2012 , ktorý na danú vec dopadá štát

zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa §-u 3 ods. 2 vyššie cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom
konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom . Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa §-u 15 ods. 1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie cit zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12:2004t.j. v čase začatia

exekučného konania ( exekučné konanie začaté dňom
11.8.2004) ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktoré ho navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa včas počíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa§-u235ods.1Exekučnéhoporiadkuexekúciezačatédodňavyhláseniatohtozákonasadokončia
podľa tohto zákona.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu

nedôvodný a preto ho zamietol.

Podľa vyjadrenia odporcu vyplýva, že navrhovateľ prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhraduškodydoručilodporcovidňa23.4.2012.Navrhovateľpodalnávrhnasúddňa27.9.2012.Napriek
tomu, že navrhovateľ podal návrh na súd pred uplynutím šesť mesačnej lehoty odo dňa prijatia žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvedená lehota už uplynula, nárok navrhovateľa
uspokojený nebol a preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu šesťmesačná lehota uplynula,
návrh nemožno považovať za predčasne podaný a v súdnom konaní možno o veci rozhodnúť.

Súd pri rozhodovaní neprihliadal na vznesenú námietku premlčania odporcom. Žiadosť o zmenu

súdneho exekútora došla na Okresný súd v Topoľčanoch dňa8.10.2009 , pričom od podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu neuplynula lehota troch rokov. Samotný
návrh zo strany navrhovateľa bol podaný na súd dňa 27.9.2012.

Návrh vo veci samej obsahoval všetky potrebné náležitosti a preto súd nepovažoval za dôvodné

postupovať podľa ustanovenia § 43 ods. 2 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstraňovanie vád podania.
Návrh mal všetky potrebné náležitosti a pravdivosť tvrdených skutkových okolností si súd mal možnosť
overiť z pripojenej fotokópie exekučného spisu.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť ( kauzálny nexus),
d/ zavinenie ( len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,
či zodpovedný subjekt zavinil vznik škody alebo nie)

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna- nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp.
nedbanlivosti ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť). Stačí preukázať,
že škoda ( ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu tzv. zodpovednosť za výsledok. Článok

46 ods. 3 Ústavy je
ústavným základom tejto zodpovednosti „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom“.Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda t.j. majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny
a následku, ktorý musí byť priamy, neprerušený , bezprostredný, nie je postačujúce, ak je iba
sprostredkovaný. V kontexte zisťovania príčinnej súvislosti je potrebné preto skúmať všetky skutočnosti
prichádzajúce do úvahy ako ( priama) príčina škody, či existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája
zodpovednosť za škodu.
Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo
priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba) týmto postupom , ktorý by bol z hľadiska zmenšenia
majetku navrhovateľa rozhodujúcim t.j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok
by sa nezmenšil.

Za nesprávny úradný postup v dôsledku, ktorého vznikla navrhovateľovi škoda, navrhovateľ považuje
nevydanie rozhodnutia o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora
pod č. EX 744/2004 do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu exekučnému súdu. Navrhovateľ v tejto
súvislosti poukázal na to, že o predmetnom návrhu zo dňa 8.11.2010 bolo rozhodnuté až po uplynutí
zákonnej lehoty, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 511 dní a neexistovala okolnosť,

ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 10Er/164/04 mal súd za preukázané,
že návrh na zmenu súdneho exekútora bol Okresnému súdu Nitra doručený dňa 14.10.2009. Exekučný
súd zaslal predmetný návrh súdnemu exekútorovi Mgr. Márii Krasňanovej s prípisom zo dňa 26.11.2010

a vyzval ju, aby súdu v lehote 21 dní predložila, vyúčtovanie trov exekúcie v predmetnej veci, ak si ich
uplatňuje a zaslala exekučný spis a vyčíslila trovy exekúcie. Dňa 3.2.2011 požiadala súdna exekútorka
o zaslanie návrhu na zmenu súdneho exekútora. Dňa 14.2.2011 súdna exekutorka zaslala exekučnému
súdu originál poverenia vyčíslené trovy exekúcie a návrh na zastavenie konania. Okresný súd Nitra
uznesením zo dňa 12.4.2012 č.k. 10Er/164/2004-18 žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora

vyhovel a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.6.2012. Z takéhoto postupu exekučného súdu nemožno vyvodiť jeho dlhodobejšiu
nečinnosť. Vzhľadom na potrebu realizovať nevyhnutné úkony
predchádzajúce vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, ktoré boli viazané na súčinnosť
pôvodného exekútora, ktorú tento poskytol súdu dňa 14.2.2011 nebolo možné podanému návrhu skôr

vyhovieť. Navrhovateľ v tejto súvislosti nepreukázal , že by musel za obdobie od podania návrhu
na zmenu súdneho exekútora až do jeho rozhodnutia o ňom vynaložiť osobitné náklady na správu
pohľadávky na udržiavanie a správu jeho informačného systému, na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť
o informáciu o stave konania ani urgencia týkajúca sa rozhodnutia o zmene súdneho exekútora.
S prihliadnutím na okolnosti prípadu, že oprávnený žiadal vo viacerých exekučných konaniach o
zmenu exekútora, o ktorých bolo potrebné rozhodnúť v tom istom čase po predchádzajúcom vyžiadaní
vyčíslenia trov exekúcie a exekučných spisov, súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade bolo o

návrhu na zmenu exekútora rozhodnuté ešte stále v primeranej lehote. Preto nemohlo dôjsť ani k vzniku
nemajetkovej ujmy tvrdenej navrhovateľom. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za
porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.
Dĺžka konania ktorá uplynula od podania

návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora bola ovplyvnená aj
navrhovateľom, ktorý v identickom období podal návrhy na zmenu súdneho exekútora aj v iných
exekučných konania vo vysokom počte.Navrhovateľ nepreukázal, že v danej právnej veci súd nesprávne úradne postupoval, čím mal zapríčiniť
navrhovateľoviškoduvuplatnenejvýškeažeexistujepríčinnásúvislosťmedzinesprávnymrozhodnutím
a vznikom škody. Naopak bolo jednoznačne preukázané, že súd pri rozhodovaní o zmene exekútora

postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej lehote.

Doposiaľ ani nie je preukázané, že by navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti s
rozhodovanímsúduozmeneexekútoraajnapriektomu,žesúdnerozhodoldo30dníodpodanianávrhu.

Nebolo preukázané, akým nesprávnym úradným postupom vznikla navrhovateľovi škoda, že
nesprávnym úradným postupom súdu mu vznikla majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej
výške, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. Aj keď je súd toho právneho názoru , že neporušil pri
rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora príslušné zákonné ustanovenia, je potrebné uviesť,
že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na náhradu škody, pretože je potrebné
preukázať vznik škody, o akú škodu ide a v akej výške je škoda a tiež kauzálny nexus, príčinnú

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou je vzhľadom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je
potrebné v dôsledku toho skúmať, či
komplexe, skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama) príčina škody existuje skutočnosť, s

ktorou zákona spája zodpovednosť za škodu.

Navrhovateľom uvádzaná majetková škoda nebola nijakým spôsobom preukázaná, navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku. Tvrdenia o tom, že ak by súd rozhodol
včas, nemusel by sa prostredníctvom svojich zamestnancov venovať urgenciám, sťažnostiam

evidencii prípadov sú nedostatočným argumentom a zároveň nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi
rozhodnutím exekučného súdu a podaným návrhom na zmenu exekútora. Naviac navrhovateľom
uvádzaná majetková škoda nebola v konaní preukázaná, jej vyčíslenie paušalizáciou vecných nákladov
spočívajúcich v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch
spojených so stratou času zamestnanca je podľa súdu nepreukázané, nezdôvodnené a navrhovateľ

neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce ním uvádzanú škodu. Navrhovateľ pri majetkovej škode
argumentoval tým, že na správu pohľadávky prostredníctvom právnych výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vynaložil 70 eur a na udržiavanie a správu informačného systému 40
eur . Navrhovateľ má v predmete podnikania- poskytovanie úverov a preto nepochybne pri tejto činnosti
musí zabezpečovať správu pohľadávok pomocou informačného systému a tiež spravovať a udržiavať

informačný systém a za týmto účelom zamestnávať pracovníkov. Na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným exekútorom navrhovateľ tvrdil, že vynaložil sumu 50 eur. Navrhovateľ nepreukázal súdu
v tejto časti žiadnu komunikáciu ani čoho sa administrácia v súvislosti so zmenou súdneho exekútora
mala týkať. Sumu 15 eur si navrhovateľ uplatnil za urgenciu. V exekučnom spise sa žiadne urgencie ani
žiadosti o stave veci, oprávneného ohľadne rozhodovania o zmene exekútora nenachádzajú.

Takto vyčíslené paušálne sumy súd preto považuje za účelové. Škodou sa rozumie majetková ujma,
ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení ( úbytku)
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že
navrátenie do predchádzajúceho stavu nie je možné alebo účelné.

Navrhovateľ nepreukázal, že obdobie, ktoré uplynulo od doručenia žiadosti na zmenu súdneho
exekútoraaždorozhodnutiaexekučnéhosúduzasiahlonavrhovateľanegatívne,vyvolalovňomneistotu
ako morálnu ujmu, ovplyvnilo jeho plánovanie a rozhodovanie, viedlo k strate legitímnych očakávaní, že
v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a vyvolalo riziko ohrozujúce konečné

vymoženie
pohľadávky. Súd nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa , že možno priamo porovnávať nemajetkovú
ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
SR za prieťahy v konaní. Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa
odvíjajúcich skutočností. Pre spravodlivé rozhodnutie je akákoľvek lehota irelevantná. Objektívne nie

možné vždy rozhodnúť v zákonnej lehote. Je potrebné skúmať aj dôležitosť rozhodnutia pre ďalšie
vzťahy účastníkov konania a priebeh konania. Rozhodovanie o zmene súdneho exekútora nijako vzťah
medzi účastníkmi nemení a vplyv na priebeh konania nebol preukázaný.Súd poukazuje aj na tú skutočnosť , že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania
až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Pôvodný exekútor mal aj mohol pokračovať
vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Z

tohto titulu nemohol navrhovateľovi vzniknúť stav právnej neistoty. Preto vzhľadom na povahu úkonu -
rozhodnutie o zmene súdneho exekútora ako aj na nevyhnutnosť vykonať predtým aj iné úkony ( výzva
pôvodnému súdnemu exekútorovi vyjadrenie pôvodného súdneho exekútora aj vyčíslenie jeho trov
doručenie exekučného spisu, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie
o návrhu na zmenu súdneho exekútor v lehote ustanovenej zákonom, považovať za zbytočné prieťahy

a nesprávny úradný postup.

Podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom sú stanovené kumulatívne a žiadnu z nich navrhovateľ v konaní nepreukázal,
nemôže byť preto daná zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu uplatnenú
v tomto konaní. Znalecký posudok č. 1/2014 predložený navrhovateľom sa zaoberá iba paušálne

rozborom celkových nákladov, ktoré mali navrhovateľovi vzniknúť nezaoberá sa konkrétnymi nákladmi
na exekučnú vec a nepreukazuje ani príčinnú súvislosť , že by tieto náklady boli škodou vzniknutou v
dôsledku nerozhodnutiu návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní.
Exekučné konanie bolo začaté dňa 11.8.2004 kedy ešte nebola zakotvená v Exekučnom poriadku
20 dňová lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, preto keď došlo k rozhodnutiu o

zmene súdneho exekútor po 30 dňovej lehote navrhovateľovi nemohla vzniknúť žiadna škoda. Návrh
navrhovateľa súd považoval za nedôvodný a preto nebolo potrebné sa zaoberať výškou škody, ktorú
navrhovateľ preukazoval znaleckým posudkom č. 1/2014 vyhotoveným Ekonomickou univerzitou v
Bratislave.

Pre tieto skutočnosti súd podaný návrh zamietol.

Podľa §-u 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy
konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia,
aktakémutoúčastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorý m sa konanie končí.

Odporca mal v konaní plný úspech a preto má právo proti navrhovateľovi na náhradu trov konania.
Odporca si trovy konania uplatnil, tieto ale nevyčíslil ani v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi žiadne trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa . jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu v Leviciach na Krajský
súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).