Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113223490
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113223490.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti V.

K., N.. X.X.XXXX a B. B., N.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, na návrh otca J.. V. B., N.. XX.X.XXXX, A. K., S. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Janou
Fabišíkovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Mlynárska č.19, za účasti matky V. K., N.. X.X.XXXX,
A. K., S. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Kirešovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Zombova č. 9,
v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na zverenie maloletého V. K., N.. X.X.XXXX a maloletej B. B., N.. X.X.XXXX do svojej osobnej
starostlivosti z a m i e t a .

Návrh otca na zverenie maloletého V. K., N.. X.X.XXXX a maloletej B. B., N.. X.X.XXXX do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov z a m i e t a .

M e n í rozsudok Okresného súdu Košice I č. 22P/98/2006 - 114 zo dňa 11.11.2008 v časti, v ktorej súd
upravil styk otca s maloletým V. K., N.. X.X.XXXX a maloletou B. B., N.. X.X.XXXX neobmedzene
a na základe dohody rodičov u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je o

p r á v n e n ý stretávať sa s deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16,00 hod. do
nedele do 19,00 hod.; každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9,00 hod. do 19,00 hod.; každý
nepárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9,00 hod. do 19,00 hod.; v čase jarných prázdnin po
dobu prvých troch dní prázdnin počnúc pondelkom od 9,00 hod. do tretieho dňa do 19,00 hod.; v čase
letných prázdnin od 1.7. od 9,00 hod. do 14.7. do 20,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 14.8.
do 20,00 hod.; v čase vianočných sviatkov každý párny rok na Štedrý deň od 9,00 hod. do 25.12. do
20,00 hod. a každý nepárny rok od 26.12. od 9,00 hod. do 20,00 hod.,; každý nepárny rok 31.12. od
9,00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 20,00 hod.; v čase zimných prázdnin na dobu

prvých dvoch dní prázdnin od 9,00 hod. do druhého dňa do 20,00 hod..

Matka je p o v i n n á deti na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať mu ich pred svojím bytom, kde
je otec p o v i n n ý deti po ukončení stretnutia vrátiť.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň v stredu od 16,00 hod.
do 19,00 hod. za rovnakých podmienok odovzdania a prijatia detí.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Otec maloletých detí dňa 16.8.2013 požiadal súd, aby zveril deti do jeho osobnej starostlivosti, pretože
ich matka mu bráni v riadnom styku s nimi. Uviedol, že deti sú veľmi rady u neho doma, cítia sa tam
lepšie ako u svojej matky, ktorá podľa neho nemá správne výchovné metódy.

Matka s návrhom otca nesúhlasila. Popierala, že by bránila otcovi v styku s nimi. Tvrdila, že otec ju
ako matku detí nerešpektuje, za deťmi chodí bez ohlásenia a stretávanie s nimi si dohovára len s deťmi
a nie s ňou, čo je pre ňu neprijateľné a pri výchove detí nevhodné. Deti tak nemajú žiaden režim, čo
im škodí aj pri príprave do školy.

Kolízny opatrovník odporučil súdu, aby pri rozhodovaní zobral do úvahy záujem maloletých detí a
prihliadol k tomu, aké sú skutočné vzťahy medzi deťmi a rodičmi.

Súd vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Košice I č. 22P/98/06,
11P/17/2013, výsluchom rodičov maloletých detí a znalkyne, znaleckým posudkom a ďalšími písomnými

dôkazmi a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

O právach a povinnostiach k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Košice I č. 22P/98/2006 zo dňa 11.11.2008, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 3.000,- Sk (99,58 Eur) mesačne pre každé dieťa. O

styku otca s deťmi bolo rozhodnuté tak, že sa s nimi môže stretávať neobmedzene.

Dňa 15.1.2014 sa otec domáhal, aby súd predbežným opatrením zveril maloleté deti do jeho osobnej
starostlivosti. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec odôvodnil tým, že matka mu opakovane
neumožňuje stretávať sa s deťmi. Matka údajne rovnako zanedbáva starostlivosť o deti tým, že ich

necháva doma samé bez dozoru a bije ich.

Súd uznesením č. 21P/116/2013-84 zo dňa 21.1.2014 jeho návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol po tom, čo zistil, že žiadna bezprostredná ujma maloletým deťom nehrozí a neexistuje
žiadny dôvod nariaďovať predbežné opatrenie. Otec nepreukázal vážnu potrebu dočasnej právnej

úpravy a súdu nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by odôvodňovali takýto mimoriadny zásah do života
maloletých detí ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Maloleté deti sa nachádzali v starostlivosti svojej
matky, ktorá im zabezpečovala všetky potreby. Okrem ničím nepodložených tvrdení otec súdu nijakým
spôsobom nepreukázal, že by maloleté deti boli v takom ohrození, ktoré by odôvodnilo zásah súdu vo
forme predbežného opatrenia. Otec v návrhu neuviedol konkrétne dni, v ktorých ostali maloleté deti

doma samé, ani nepredložil súdu lekársku správu o fyzickom násilí, ktorého sa mala matka údajne
dopustiť na maloletých deťoch. Ako hlavné dôvody na nariadenie predbežného opatrenia uviedol najmä
svoje jednostranné tvrdenia o tom, že matka sa o maloleté deti nestará, necháva ich osamote a bije
ich. Takéto tvrdenia nemôžu slúžiť ako dôkaz na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by došlo k
odňatiu maloletých detí z prostredia, v ktorom doteraz vyrastali. Neobstálo ani tvrdenie otca o tom, že

mu matka neumožňuje kontakt s deťmi a že deti chcú žiť len u otca. Podľa správy kolízneho opatrovníka
zo dňa 11.10.2013 bolo zrejmé, že deti majú dobrý vzťah s oboma rodičmi, s otcom sa stretávajú, pričom
by mali záujem o rozšírenejší styk, avšak nikde sa nevyjadrili že by chceli bývať len u otca.
Otec sa voči uzneseniu odvolal, avšak Krajský súd v Košiciach svojim uznesením č. 8CoP/112/2014-121
zo dňa 19.3.2014 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Z výpovede otca detí súd zistil, že návrh na zmenu rozhodnutia podával preto, lebo ho v tom čase deti
prosili, aby ich zobral k sebe a ďalej sa on o ne staral. Deti sa mu často zverovali, že ich matka na
nich kričí a že ich bije. Deti tiež povedali, že ich mama sa veľmi škaredo pred nimi vyjadruje, že im
nadáva hnusnými výrazmi.

Deti žijú u svojej matky a ku nemu chodia cez víkendy a aj cez prázdniny. Na jedno dieťa prispieva
sumou 99,58 Eur. Výživné platí pravidelne.
Boli u neho dlhšiu dobu cez Vianoce, prišli k nemu jeden deň pred Vianocami a zotrvali až do Silvestra.
Deti sa u neho cítili dobre a prosili ho, aby zavolal ich matke, že ešte chcú u neho zotrvať aj dlhšiu dobu.
Videl, že deti majú rady aj matku a že chceli byť aj s ňou, aj mu to povedali a preto navrhol formu

striedavej starostlivosti. Bol presvedčený, že deti by aj s tým súhlasili.
V. mal v tom čase 12 rokov a Sofia 10 rokov. Myslí si, že deti teraz, keď sú už väčšie, pochopili, čo je
to striedavá starostlivosť. V minulosti mu V. povedal, že vypočítal, že koľko mesiacov alebo týždňov bol
u mamky a povedal, že teraz by mal byť toľko u otca.Otec maloletých detí býva v 3-izbovom družstevnom byte, za ktorý mesačne platí 150,- Eur, okrem toho
uhrádza poplatky za energiu, telefón a internet. Spláca pôžičku vo výške cca 130,- Eur a deťom platí

paušály na mobilný telefón plus to, čo pretelefonujú. Nemá žiadnu známosť, žije sám a všetky náklady
na domácnosť sám uhrádza.

Pracuje v L..B..B. K. ako technológ spoľahlivosti na studenej valcovni na moriacich linkách a jeho
priemerný čistý mesačný zárobok je v priemere 1.200,- Eur. Okrem toho dostáva ešte príspevok za

sťažené životné prostredie vo výške 36,- Eur až 37,- Eur. Do práce chodí MHD.

Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že nesúhlasí s tým, aby deti boli zverené do osobnej
starostlivosti otca a ani s tým, aby boli zverené do ich striedavej starostlivosti. Otec detí má viaceré
ochorenia, ktoré mu bránia viesť normálny život. Má epilepsiu a v tých prípadoch, keď dostane záchvat
nevie, čo sa s ním deje. Bojí sa zveriť mu do starostlivosti deti, pretože otec napriek tomu, že je takto

chorý, jazdí na osobnom motorovom vozidle. Matka sa obáva toho, že ak by dostal záchvat počas
vedenia motorového vozidla, mohol by deti vážne zraniť, alebo aj zabiť. Potvrdila, že deti majú otca
rady, chodia k nemu. Keď sa na Vianoce dohodli, že budú u neho týždeň, vrátil ich až po dvoch
týždňoch. Deti boli zanedbané, neboli riadne poumývané, boli špinavé. Dcére dva dni nedokázala
poriadne rozčesať vlasy. Synovi bolo umožnené pozerať nepretržite televízor a aj doma sa potom toho

dožadoval. Takisto ho nevedela zbaviť závislosti hier na mobilnom telefóne.

Matka detí pracuje ako administratívna pracovníčka v sklade v K. N. S. a jej priemerný čistý mesačný
zárobok je 292,- Eur bez stravných lístkov a bez daňového bonusu, ktorý poberá na deti. Okrem toho
poberá rodinné prídavky na dve deti.

Býva spolu s deťmi v 1-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 100,- Eur nájomné a okolo 50,- Eur platí
za energiu a odpad.

V. sa veľmi dobre učí a napriek k tomu, že je inteligentný, nevyužíva všetky možnosti preto, aby sa viac

učil a aby dosahoval aj lepšie študijné výsledky. Vo voľnom čase hrá futbal. Chodí aj do hudobnej
školy, hrá na violončelo, ale v poslednom čase sa mu to už veľmi nepáči. Chodí aj na krúžok anglického
jazyka. Za mimoškolské aktivity platí synovi mesačne 15,- Eur a za hudobnú školu 11,- Eur, kupuje mu
mesačný cestovný lístok. Má doma zvláštne agresívne prejavy voči nej a svojej sestre. Zo školy zatiaľ
takého správy nedostali. Myslí si, že tam ešte má rešpekt voči učiteľom a svojím spolužiakom. Keď sa

mu niečo nepáči, tak veľmi neadekvátne reaguje. So synom chodila ku psychologičke W.. H.. Boli tam
asi trikrát a nakoniec ich psychologička odporučila k psychiatričke. Matka asi 4 - krát kvôli tomu so
synom navštívila detskú psychiatričku V.. T..

Sofia je snaživá, ale učí sa ťažšie. Mala na vysvedčení dve dvojky, neučí sa zle. Má trošku problémy

v geometrii. Dcéra dvakrát do týždňa chodí do klubu atletiky a tiež hrá na flaute. V rámci družiny chodí
na spevácky krúžok. Dcére platí 11,- Eur za flautu. Za atletický krúžok sa platí ročne 80,- Eur. Do školy
chodí maloletá peši.
Deti sa stravujú v školskej jedálni a matka platí aj za školskú družinu dcéry 11,- Eur mesačne.

Pripustila, že zvýši na deti hlas, hlavne vtedy, keď sa nechcú učiť a občas sa jej stane, že jej vybehne
aj nejaké neslušné slovo. Nie je pravdou, že by deti fyzicky trestala. Myslí si, že otec tento návrh podal
preto, lebo nechce platiť na deti výživné o čom svedčí aj to, že ho neplatil pravidelne.

K jej výpovedi otec maloletých detí uviedol, že jeho zdravotný stav, čo sa týka epilepsie je stabilizovaný.

Záchvat, o ktorom tu bolo hovorené mal naposledy v roku 2013. Zákon je taký, že ak je pacient už
viac ako rok v kompenzovanom stave, môže jazdiť na osobnom motorovom vozidle. Na kontroly
chodí dvakrát ročne. Predložil súdu závery lekárskeho komplexného vyšetrenia, ktoré mu bolo robené
z dôvodu nariadenia zamestnávateľa, tak ako všetkým pracovníkom v L..B..B.. Podrobil sa vyšetreniu
v Nemocnici Košice - Šaca. Od lekárov má odporúčanie na ďalší výkon svojej práce, nemá žiadne

obmedzenia.Otec tvrdil, že deti ku nemu chodia veľmi rady a potom sa nechcú vrátiť k matke. Je síce pravdou, že
aj on si uvedomil, že je veľa hodín a napomínal deti, aby sa vychystali, lebo pôjdu k matke, ale oni sa
stále snažili predĺžiť návštevu u otca a otec nedokázal odporovať deťom.

Matka tvrdila, že v takom prípade chodia domov deti neskoro, okolo 19,30 hod. - 20,00 hod. večer a
tak, ako aj naposledy dcéra sa nestačila zodpovedne pripraviť na vyučovanie. Nebola schopná urobiť
projekt do školy a z toho dôvodu dostala nedostatočnú. Bolo by dobré, ak by stretnutia otca s deťmi mali
nejaký pevný rámec, ktorí by obaja rodičia dodržiavali.

Otec zase poukazoval na to, že ho matka absolútne neinformuje o pomeroch na strane jeho detí. Nevie,
kedy majú deti rodičovské združenie, na aké krúžky sa hlásia, matka s ním nekonzultuje vhodnosť týchto
detských aktivít. Z toho potom vyplýva aj obmedzovanie jeho stretávania sa s deťmi, keďže deti sú na
krúžkoch a nemôžu prísť k nemu. Poukazoval aj na to, že syn sa domáha každodennej návštevy u neho
doma. Domnieval sa, že tieto rozpory by mohli byť odstránené aj tým, ak by deti boli v ich striedavej

osobnej starostlivosti. Vylučoval tú skutočnosť, že by jeho nejaké predchádzajúce ochorenia malo taký
vplyv na to, aby nebolo možné nariadiť striedavú starostlivosť.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že s oboma rodičmi bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
vykonaný pohovor aj v spolupráci s psychologičkou. Otec bol ochotný dochádzať na terapie, ale matka

ich odmietla. Bol s ňou vykonaný pohovor osobitne a boli jej vysvetlené stanoviská otca. V prípade,
ak sa zakladajú tvrdenia otca na pravde, najmä čo sa týka bitia detí, alebo používania vulgárnych
slov pred nimi, alebo ak im matka neslušne nadáva, bola upozornená na to, aby sa toho v budúcnosti
vyvarovala. Matka takéto správanie popierala. Bolo zistené, že komunikácia medzi rodičmi je veľmi
slabá. Kolízna opatrovníčka rozprávala aj s deťmi, ktoré nechceli vypovedať osobitne. Chceli byť spolu,

boli dosť neposedné, najmä Miroslav. Deti vyjadrili svoje stanovisko k rodičom tak, že oboch ich majú
rady. Mirko by sa rád s otcom stretával cez prázdniny celý prvý týždeň by trávil u neho a potom všetky
voľné dni počas prázdnin a cez pracovné dni by chcel byť s mamkou. Čo sa týka maloletej Sofie, tá sa
nevedela konkrétne vyjadriť o tom, ako dlho by chcela byť u svojho otca. Povedala len, že ho má rada
a že by chcela, aby ocko pre ňu chodil aj do školy.

Navrhla zvážiť nariadenie znaleckého dokazovania, alebo vypočutia detí pred súdom, pretože otec
spochybnil komplexnosť jej vyjadrenia ohľadom toho, čo deti vypovedali.

Súd podaním znaleckého posudku poveril súdnu znalkyňu z odboru psychológie, odvetvia klinická
psychológia detí. Znalkyňa vyšetrila maloleté deti a ich rodičov a znalecký posudok podala dňa

26.9.2014.

Z vyšetrenia maloletej B. znalkyňa zistila, že jej psychická regulácia je bez znakov organického
oslabenia, rozumová kapacita dieťaťa je v pásme priemeru. Behaviorálne prejavy sú s náznakom
dráždivej emocionality, iritability pozorovanej v situácii znaleckého vyšetrenia najmä smerom k bratovi.

V domácom a školskom prostredí sa nedá vylúčiť ani smerom k iným osobám. Je náročná, netrpezlivá,
vznetlivá, presadzuje sa, vykazuje neurotické príznaky vývoja. Je vzrušivá, rozptyľujúca sa premenlivými
myšlienkami, nepokojná, vnútorne masívne zneistená chronickým stresovým a emočným vývinom. Jej
celá emočná regulácia sa javí neuroticky, štruktúrovaná, formovaná dlhotrvajúcimi konfliktami medzi
rodičmi. Poukázala na istú rizikovosť jej emočného vývinu. K členom svojej rodiny má vytvorené vzťahy,

nikoho z nich neodmieta, nevylučuje.
Maloletý V. sa prejavil ako živý, aktívny až behaviorálne hyperaktívny, nepokojný, dráždivý. Jeho
správanie vyžaduje neustále usmerňovanie a trpezlivosť. Je nastavený nerešpektovať pokyny a robiť si
čo chce, javí sa miestami až ťažšie výchovne zvládnuteľný. Presadzuje si svoju vôľu. Smerom k rodičom
sa prejavoval rovnocenne, nikoho z nich neodmietal. Nevedel si predstaviť, že by bol zverený do osobnej

starostlivosti otca. Znalkyňa zistila, že výraznejší a psychologicky zdravší vzťah má k svojej matke, je
na ňu viac emočne fixovaný. Spochybňovaním tejto väzby a snahou ho ovplyvňovať proti nej V. trpí.
Nevie sa voči tomu vymedziť, brániť, často podľahne, čím si zabezpečuje pokoj, uniká tak z nadlimitných
požiadaviek okolia (snahy o prehlásenia, podpisovanie svedectiev proti matke, ktoré od nich žiada otec
sú absolútne psychologicky kontraproduktívne). Na nevedomej úrovni ho osoba otca a situácie spojené

s ním zneisťujú, vnútorne voči nemu cíti zlosť aj hnev. Často tento hnev ventiluje na iné osoby, nie na
otca, ale na sestru a matku. U oboch rodičov vníma nervozitu a podráždenosť, u oboch zažil konfliktné
situácie. Napriek tomu viac inklinoval k matke, želal si byť s ňou, hoci voči nej má menej rešpektujúce
postoje. Striedavú starostlivosť odmietal. K sestre má vytvorený vzťah, i keď dosť konfliktný, rivalizujúci,ale má ju rád, odlúčenie od nej, teda rozdelenie súrodencov považovala znalkyňa za nevhodné. Jeho
rozumová kapacita je v pásme priemeru, komorbidita psychického vývinu na podklade ADHD, nezrelosť,
organické a neurotické oslabenie psychickej a emočnej regulácie. Boli zistené poruchy správania a

akcentované opozičníctvo.

Z vyšetrenia matky maloletých detí znalkyňa zistila, že osobnostná štruktúra matky je bez symptómov
psychopatológie, javí sa normálne integrovaná, emočne primerane diferencovaná. Smerom k deťom sa
prejavuje vyslovene matersky, je dobrá starostlivá mama, ktorá je však nervózna zo životných okolností,

dlhodobo preťažená a predráždená, je preto výbušná, hnevlivá, reaguje často skratkovito, neskôr to
ľutuje. Motivačne je nastavená na zabezpečenie seba a svojich detí, nevníma podporu od otca detí,
skôr s ním na túto tému neustále bojuje, čo ju vyťažuje a hnevá. Vo všeobecnosti je emočne primerane
na zrelej úrovni.

Zpsychologickéhovyšetreniaotcamaloletýchdetízistila,žemásklonynadmerneupriamovaťpozornosť

na svoju osobu, niekedy umelo vyvoláva situácie na získanie kontroly. Smerom k deťom je výrazne
pozorný, vyzýva ich k rôznym prejavom, aby niečo povedali, nezabudli, ukázali, nahliadal do odpovedí
v ich testoch, predvádzal sa v role otca. Je kritický a náročný na partnerku, u seba rovnaké prejavy
bagatelizuje. Osobnostná štruktúra otca je akcentovaná, menej vyrovnaná. V osobnostnom profile sú
zvýraznené najmä protichodné črty. Dominujú u neho vlastnosti ako znížená empatia, sebakritika,

dominancia, rád sa presadzuje, ide aj do agresívnejšieho správania, je značne vytrvalý, ak mu na niečom
záleží vie dobre tolerovať stres. Na svoje ciele sa obsedantne upína. Kompulzívnosť dosahuje niekedy
takej miery, že je s ním ťažké normálne vychádzať. Má sklony k dvojtvárnosti, navonok vystupuje inak,
ako sa správa v súkromí. Na jeho statuse mu záleží, aj na výzore, chce pôsobiť sociálne žiaduco. Môže
sa horšie orientovať v bežných praktických nárokoch rodinného fungovania, môže mať znížené kritické

myslenie k svojej osobe, v pohľade dominuje skôr jeho ego. Pôsobí sebaisto, svoju vnútornú neistotu
maskuje. Má znížené kritické myslenie a ľahko sa u neho aktivuje hostilita a pasívna agresivita. Znalkyňa
vyhodnotila jeho spôsobilosť samostatne vychovávať maloleté deti na emočne menej zrelej úrovni.

Zo záverov znaleckého posudku súd zistil, že u detí znalkyňa nezistila vyslovene negatívny vzťah v

zmysle odmietania niektorého z rodičov. Obaja rodičia deti ovplyvňovali, pretože majú vyslovene
konfliktný postoj k opačnému rodičovi a ich vzájomná komunikácia je plná animozít ventilovaných pred
deťmi. Deti sa nutne musia cítiť previnilo, ak sa s jedným z rodičov cítia dobre. U druhého rodiča tým
riskujú množstvo preťažujúcich emócií a následných negatívnych vyjadrení. Kým na strane matky ide
o prvoplánovú, impulzívnu nezdržanlivosť, ventiláciu animozity a averzie k otcovi, na strane otca ide

o cielenú, premyslenejšiu manipuláciu, kupovanie detí, podpisovanie rôznych vyhlásení proti matke a
podobne.

Celková chronifikácia napätej situácie medzi rodičmi dominantne negatívne ovplyvňuje zdravý vývin
oboch detí. U maloletého dochádza k zvýrazňovaniu lability už aj tak organického nezrelého terénu.

Už v tejto chvíli ide u neho o neurotický vývin osobnosti. Na strane maloletej Sofie ide o postupnú
desenzitizáciu (znecitlivovanie) emocionality v dôsledku absencie základných potrieb bezpečia a istoty
u rodičov, nahradzovanie potrieb inými, najmä materiálnymi podnetmi, čo výrazným spôsobom zvyšuje
rizikovosť jej emočného vývinu.
Znalkyňa odporúčala maloleté deti zveriť matke.

Stretnutia s otcom upraviť na každý párny víkend od piatku podľa režimu detí. Rovnako navrhla zvážiť
styk otca s deťmi vzhľadom ku školským povinnostiam. Ak by súd určil stretávanie detí s otcom aj v
priebehu pracovných dní, navrhla zaviazať otca prípravou detí na nasledujúci deň.
Striedavú starostlivosť neodporúčala. Psychologické kritériá rodičov nie sú rovnocenné, na strane
otca sú emočne nezrelšie. Vzájomný spolurodičovský vzťah je animózny, plný invektív, absentuje

elementárna schopnosť vzájomnej konštruktívnej diskusie, ochoty v záujme detí dospieť ku
kompromisom, alebo dohodám.
Rozdelenie súrodencov by taktiež nebolo v záujme maloletých detí. Znalkyňa poukázala na vážne riziko
dvojkoľajnosti výchovy.
V. sa na cielenú otázku formy starostlivosti rodičov vyjadril tak, že má oboch rád, ale chce byť s matkou a

k otcovi chce chodiť na víkendy a cez prázdniny. Striedavú starostlivosť odmietol. Maloletá B. by chcela
byť u oboch rodičov, chcela, aby boli spolu navždy. Chcela by striedavú starostlivosť tak, aby bola týždeň
u otca a týždeň u matky. Za bratom by jej bolo smutno.Otec a jeho právna zástupkyňa uviedli, že v znaleckom posudku nachádzajú mnohé nedostatky a dali
na zváženie súdu, či nariadi kontrolné znalecké dokazovanie, alebo vypočuje znalkyňu na pojednávaní.
Nepozdávalo sa im, že znalkyňa urobila závery v zmysle toho, že deti neodporúčala zveriť do striedavej

osobnej starostlivosti rodičov, alebo vôbec do starostlivosti otca bez toho, aby vysvetlila prečo. Maloletý
doma tvrdil otcovi, že neodpovedal na otázky znalkyne s plnou vážnosťou, že si z toho urobil iba „srandu“
a že on takisto by bol rád aj so svojím otcom aspoň tak často, ako s matkou.

Znalkyňa, ktorú súd vypočul na pojednávaní, zodpovedala na otázky súdu a účastníkov konania.

Na otázku otca, či používanie nadávok a vulgarizmov zo strany matky adresovaných maloletým deťom,
je vhodné pri výchove detí, ako aj psychické a fyzické trestanie zo strany matky, odpovedala, že na
strane č. 17 posudku uviedla, že maloletý Miroslav vypovedal, že vulgarizmy zažíva rovnako aj zo
strany otca. Vulgarizmy zažívajú deti zo strany oboch rodičov.

Na otázku, prečo znalkyňa absolútne nerešpektovala vyjadrenie maloletej B., že má k členom svojej
rodiny vytvorené rovnocenné vzťahy, nikoho z rodiny neodmieta, nevylučuje, že má vytvorené vzťahy
k obom rodičom a popisuje, že má bližší vzťah k otcovi a aj napriek tomu znalkyňa v posudku
konštatovala, že podvedomé želanie B. je byť s oboma rodičmi spolu, odpovedala na strane č. 34,
posudku presný opak. Sofia chce byť s oboma rodičmi, je to však skôr vyjadrenie ovplyvnené dávkou

ovplyvňovania otca, kupovania si jej, ako aj podvedomého želania byť s oboma rodičmi spolu. Zobrala
však do úvahy všetky vyjadrenia aj zistenia z ostatnej časti vyšetrenia, takže sa nestalo, že by niečo
nerešpektovala.

Prečo znalkyňa absolútne nerešpektovala vyjadrenie maloletej B., že ona by chcela, aby boli rodičia

navždy spolu, že by chcela striedavú starostlivosť - týždeň u otca a týždeň u mamy, pričom tak by bola
u oboch rodičov, znalkyňa odpovedala, že koncipovať závery znaleckého posudku len z vyjadrenia detí
je nesprávne. Vždy sa musí brať do úvahy aj ostatné vyšetrenie, vyšetrenie oboch rodičov, ich vzájomný
vzťah. Je niekoľko podmienok, ktoré pri posudzovaní striedavej starostlivosti znalec musí brať do úvahy,
čiže vyjadrenia detí nie sú tým jediným faktorom, na základe ktorého znalci formulujú závery posudku.

Na základe akých zistení znalkyňa v posudku konštatovala, že pri hlbšej analýze zisťuje, že maloletá B.
inklinuje viac k otcovi, znalkyňa odpovedala, že je to na základe komplexného vyšetrenia - pozorovanie,
rozhovor s deťmi, testové vyšetrenie dotazníkovými technikami, ako aj projektívnymi technikami. To sú
techniky, kde sa eliminuje vplyv nejakej rozumovej kontroly a tieto trochu výpovednejšie ukazujú, čo deti

chcú, alebo nechcú a na základe tohto celého komplexného vyšetrenia a údajov zistila, že jednoducho
maloletá inklinuje podvedome skôr k matke. Upozornila aj na to, že deti podvedome majú psychologicky
zdravší vzťah k matke ako k otcovi.

Na základe akých skutočností a závažných zistení znalkyňa v posudku dospela k záveru, pri hodnotení

maloletej B., že je to typ, aký mávajú delikventi, a že je nutné vnímať istú rizikovosť jej vývinu, znalkyňa
odpovedala, že je to na základe textového profilu. Textový profil, ktorý vyšiel maloletej B., sa udáva aj v
manuáli, že je naozaj typický pre deti s disharmonickým vývinom, teda je tam istá rizikovosť toho vývinu.

Či je neobvyklé, alebo bežné, že maloleté deti vo veku 11 rokov v situáciách, keď ich niečo obmedzuje

sú impulzívne, opozičnícke, búria sa, presadzujú sa aj napriek obmedzeniam autorít a či je len z tohto
dôvodu maloletá B. hodnotená ako budúci delikvent, odpovedala že nie, nielen z tohto dôvodu. Je to na
základe komplexného vyšetrenia, ktoré popisuje veľmi podrobne.

Či mala znalkyňa dojem, alebo pocit pri vyšetrovaní maloletého V., že dieťa neberie kladené otázky,

ako aj celé vyšetrenie s dostatočnou vážnosťou, teda či si dieťa nerobilo „srandu“, odpovedala, že ten
dojem nemala.

Na základe akých zistení znalkyňa konštatovala, že otec má nadlimitné požiadavky na syna a to aj
napriek tomu, že B. uviedla, že to nie je pravda, že otec ich k čomusi prehovára, on sa s nimi o tom iba

rozpráva, uviedla, že podľa nej snahy o rôzne prehlásenia, rôzny nátlak, podpisovanie rôznych vyhlásení
proti druhému rodičovi sú morálnou a emočnou preťažujúcou skúsenosťou dieťaťa. Toto je jednoducho
nadlimitná požiadavka v zmysle emočných tlakov a situácií.Na základe akých hodnotení a analýzy jednotlivých vlastností rodičov, ako aj detí, schopností a možností
rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, znalkyňa uviedla, že odporúča maloleté deti zveriť
matkeažestriedavústarostlivosťvtomtoprípadeneodporúča,odpovedala,žežiadnezpsychologických

kritérií táto rodina pre posúdenie, alebo schválenie striedavej starostlivosti z psychologického hľadiska
nespĺňa, ani jedno z kritérií.

Ktorýzrodičovmáavminulostiajmalsnahyo pokojnékompromisnériešeniekúpraveprávapovinností
k deťom, odpovedala, že žiadny z rodičov nepreukázal také konštruktívne a pokojné jednanie, pretože

ináč by už k nejakej dohode medzi nimi došlo. Myslí si, že na oboch stranách sú vzťahy tak konfliktné
a je tam chronifikované také napätie, že ťažko povedať, že kto z nich je lepší, kto z nich je horší.

Ktorý z rodičov odmieta akékoľvek kompromisné riešenie pri úprave práv a povinností k deťom, ako aj
pri samotnej výchove detí, odpovedala rovnako, ako aj na predošlú otázku, že na strane oboch rodičov
zisťuje nedostatky.

Na základe akých konkrétnych dôvodov znalkyňa odporúčala zveriť maloleté deti matke, odpovedala,
že podrobne to vysvetlila na strane 20 znaleckého posudku. Je to na základe toho, že na strane otca
zistila rodičovské predpoklady, ktoré nie sú dostatočne emočne zrelé, čo znamená, že jeho osobnosť je
akcentovaná, osobnostný terén je menej vyrovnaný. Rodičovské predpoklady na strane matky sú lepšie,

čiže toto sú tie hlavné dôvody. Rovnako aj na strane detí zistila, že sú ovplyvňované, snažia sa vyhovieť
tlakom, ktoré zažívajú zo strany rodičov, najmä otca. Zistila, že výraznejší a zdravší psychologický
vzťah majú k svojej matke a najmä Miroslav je na ňu viac emočne naviazaný. Na nevedomej úrovni
osoba otca a situácie s ním ho vnútorne zneisťujú a v podstate k otcovi cíti aj zlosť a hnev, ktoré ale
ventiluje nie smerom voči osobe otca, ale v podobe problémových prejavov v správaní voči sestre, voči

matke. V čase vyšetrenia inklinoval viac k matke a striedavú starostlivosť odmietol.

Na základe akých konkrétnych dôvodov znalkyňa striedavú starostlivosť neodporúča, znalkyňa
odpovedala, že v podstate už na túto otázku odpovedala v predošlých vyjadreniach. Tieto dôvody sú
podrobne vysvetlené na strane 34 a na strane 26 znaleckého posudku.

Či majú obaja rodičia vytvorené dostatočné citové a výchovné podmienky pre striedavú starostlivosť,
odpovedala,ženie.Z psychologickéhohľadiskarodičianespĺňajúpodmienkyprestriedavústarostlivosť.

Či majú obaja rodičia vytvorené stabilné podmienky, venovať sa maloletým deťom pri výchove,

odpovedala, že nie.

Či majú maloleté deti silné citové väzby na oboch rodičov, odpovedala, že áno, vytvorené väzby k
jednému aj k druhému rodičovi deti majú. Treba ale skúmať, či sú tieto väzby dostatočne psychologicky
zdravé.

V prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, či bude rešpektované ich právo
na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, odpovedala, že teoreticky to samozrejme striedavá
starostlivosť presne nezaručuje, ale toto nemôže byť jediným kritériom, ktoré sa pri posudzovaní
striedavej starostlivosti berie do úvahy.

Či je potrebné rešpektovať v danom prípade vôľu maloletých detí, že chcú byť s oboma rodičmi, čo by
znamenalo zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, odpovedala, že postoje detí sú značne nestále.
O mesiac môžu mať úplne iné postoje. V čase vyšetrenia konštatovala u detí tak vážne a neurotickým
spôsobom odchýlený vývin od zdravia, od normy, čiže aj terén detí neustojí záťaž, ktorú striedavá

starostlivosť prináša, navyše je to vážne riziko dvojkoľajnosti výchovy.

Či striedavá starostlivosť zrovnoprávňuje pozície oboch rodičov a ich zodpovednosť za výchovu dieťaťa,
odpovedala, že áno, v konkrétnom prípade si myslí, že sa to tak diať nebude. Myslí si, že tu bude
priame podkopávanie vzájomných autorít rodičov a pre tie tlaky, v ktorých deti sú a to napätie a úroveň

emočnej agresivity, ktorá v tejto rodine je, striedavá starostlivosť by vôbec neriešila túto situáciu.Naotázkukolíznejopatrovníčky,akésúpodľaznalkyne najdôležitejšiepodmienky,abyrodičiamohlimať
deti v striedavej starostlivosti, znalkyňa odpovedala, že sú to tri základné veci, ktoré znalci posudzujú
pri posudzovaní striedavej osobnej starostlivosti.

Prvé sú osobnostné kritériá - rodičovské predpoklady na strane oboch rodičov. Tieto musia byť rovnaké,
emočne zrelé a emočne stabilné. V tomto prípade to splnené nie je. Na strane matky konštatovala
primeranosť rodičovských kritérií. Na strane otca zistila menšie rodičovské predpoklady.
Druhým kritériom je vzájomný korektný porozchodový vzťah na takej úrovni, ktorý dáva predpoklad k
normálnemu fungovaniu, korektnému komunikovaniu, k efektívnej rodičovskej spolupráci. Opäť v tomto

prípade je tento vzťah rozvrátený, plný animozít, emočnej agresivity, nedôvery, ktorá nedáva záruku na
to, že v triviálnych veciach sa rodičia budú vedieť dohodnúť. V znaleckom posudku upozorňuje aj na
vážne riziko dvojkoľajnosti výchovy.
Treťou podmienkou, ktorú skúmajú, je samotný psychický stav dieťaťa, jeho vek, jeho osobnostná
štruktúra a teda to, či striedavá starostlivosť v kombinácii s tým ktorým typom dieťaťa je dobrou voľbou
po psychologickej stránke. Vzhľadom k tomu, že tieto deti sú vážne zneurotizované, potrebujú skôr

zastabilizovať, ozdraviť ich emočné ovzdušie a nie pokračovať ďalej vo vojnách, ktoré sú medzi ich
rodičmi. Ani tá tretia podmienka z jej pohľadu splnená nebola.

Na otázku ako by navrhla znalkyňa úpravu styku otca s deťmi, keby deti boli zverené matke, znalkyňa
odpovedala, že vzhľadom k tomu, aké boli jej zistenia, navrhovala by, aby cez týždeň neboli deti rušené

a nejakým spôsobom odvádzané od svojich povinností, najlepšie by bolo začať s tým od piatku do
nedele, iba cez víkend. Poukázala na to, že maloleté deti majú také vážne disciplinárne problémy,
že ich netreba nechávať, aby sa svojvoľne rozhodovali, podľa toho, čo ich momentálne napadne. Treba
určiť prísne pravidlá, na ktorých treba trvať aj za cenu toho, že chvíľu to s nimi asi bude iskriť, pretože
deti sa odchyľujú od normy a budú výchovne ťažko zvládnuteľné.

Kolízna opatrovníčka záverom uviedla, že rodinu pozná už viac ako tri roky. Tri roky sa kontaktuje s
deťmi, viackrát sa pýtala na ich názor. Deti nikdy nemali stabilný názor na to, ako by sa mali stretávať
so svojimi rodičmi. Zneužívali to, že rodičia boli v antagonistickom postavení. Je potrebné, aby sa deti
upokojili, aby mali jednotné vedenie. Poukazovala na to opakovane aj súdna znalkyňa, že v prípade,

ak by súd nariadil deťom striedavú starostlivosť, hrozila by im dvojkoľajnosť výchovy, čo vzhľadom k
ich veku a súčasnému psychickému stavu je maximálne nevhodné. Ani ona neodporúča nariadenie
striedavej starostlivosti. Navrhla, aby sa styk otca s deťmi určil čo najširšie, ako sa dá, každý druhý
víkend v mesiaci, alebo každý párny víkend v mesiaci od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod.,
presne vyšpecifikovať všetky sviatky, všetky voľné dni detí, ktoré by striedavo trávili raz s jedným a raz

s druhým rodičom, aby u otca mohli byť čo najčastejšie, ale aby sa deti naučili, že ak majú možnosť byť
s otcom od určitej hodiny, tak si budú musieť uvedomiť, že tak to bude, aby to rešpektovali a aby sa
potom vrátili k matke. Je potrebné, aby deti mali aspoň zo začiatku pevný a stabilný režim. Vzhľadom k
tomu, ako sa doteraz prejavovali, by im toto striedanie starostlivosti u oboch rodičov neprospelo, naopak,
bolo by kontraproduktívne. Kolízna opatrovníčka prešetrila pomery u oboch rodičov, zistila, že u oboch

sú dobré podmienky na starostlivosť o deti. U otca nenašla žiadne nedostatky, deti majú peknú izbu aj
sociálne príslušenstvo vo vyhovujúcom stave.

Matka detí súhlasila s tým, aby sa rozdelil aj čas letných prázdnin, čas veľkonočných sviatkov, čas
vianočných sviatkov. Matka bola prístupná aj takému riešeniu, že počas letných prázdnin sa s otcom

dohodnú, že jeden rok ich bude mať otec celý júl, alebo celý august, na ďalší rok opačne.

Rodičia a ich právne zástupkyne navrhli súdu rozhodnúť o styku otca s deťmi tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku, potom, čo súd vyslovil svoj názor na nariadenie striedavej starostlivosti. Spoločne
sa snažili dospieť k dohode, aby to všetkým čo najviac vyhovovalo.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 24 ods. 2 a 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Ak sú obidvaja rodičia
spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd
môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a akbudú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ust. § 62 ods. 1 a 6 Zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 43 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú

vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Súd vypočul v konaní aj maloleté deti. B. uviedla, že je žiačkou 4. ročníka ZŠ, učí sa celkom dobre,
avšak niektoré predmety nemá rada, ale ináč chodí do školy rada. Chodí aj do troch krúžkov. Chodí do
hudobnej školy na S. L. M. K., chodí na spevácky krúžok, hrá na flautu a na atletický krúžok. Na tieto
krúžky chodí sama autobusom. Na otázku súdu, či by v budúcnosti chcela bývať s mamkou, alebo s
otcom, uviedla, že dlho boli s mamičkou a možno, že by mohli byť aj takú istú dobu s ockom, ale ona

by bola rada, keby mohla byť aj s jedným aj s druhým rodičom. Spolu s kolíznou opatrovníčkou sa jej
sudkyňa snažila vysvetliť, čo to znamená byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Tvárila sa, že tomu
rozumie a povedala, že by s tým aj súhlasila a že by to možno aj zvládla, dochádzať do školy od otca,
ktorý býva na Sídlisku K., keďže mamka býva na S. L. M. K.J.. Bola už ocka dlhšiu dobu - týždeň, keď
mamka niekam odišla. Aj ocko aj mamka na ňu pokričia, keď nepočúvne na prvé slovo, ale mamka jej

aj občas dá po zadku a ocko si vystačí s pokričaním. Otec sa jej potom ospravedlní, keď na ňu kričí. Vie
o tom, že ocko je chorý. Bola toho svedkom, keď mu prišlo zle, ale nejaká teta mu zavolala pomoc. Keď
jej sudkyňa povedala, že sa bude musieť premiestňovať so svojimi školskými pomôckami a s oblečením
z jednej domácnosti do druhej, dieťa zostalo bezradné a nevedelo sa k tomu vyjadriť.
Detiveľmiťažkovyjadrovalisvojnázor.B.spočiatkuhovorila,ženechce,abyjejbolanariadenástriedavá

starostlivosť a maloletý Miroslav sa vyjadril tak, že by chcel byť dva týždne u otca a týždeň u matky. B.
nakoniecpredniesla,žeonabychcelavyskúšať,žeakébytobolo,kebybolaterazzverenásvojmuotcovi

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd návrh na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti rodičov

zamietol. Zobral do úvahy závery znaleckého posudku, ako aj doplňujúce vyjadrenia súdnej znalkyne k
pomerom v rodine maloletých detí. Prihliadol aj k výpovediam maloletých detí, z ktorých sa potvrdilo, že
ich vyjadrenia so súhlasom striedavej starostlivosti sú nepresvedčivé. Zobral do úvahy v neposlednom
rade aj výpoveď kolíznej opatrovníčky, ktorá s rodinou dlhodobo pracuje a pomery v rodine pozná veľmi
dobre. Zo všetkých vykonaných dôkazov vyplynulo, že v súčasnosti by striedavá starostlivosť deťom

neprospela.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a styk otca s deťmi upravil tak, ako sa na ňom
rodičia dokázali dohodnúť. Takýto styk otca s deťmi je v záujme maloletých detí aj otca, ku ktorému majú
deti dobrý vzťah a rady s ním trávia svoj voľný čas. Otec bude mať dostatok možností podieľať sa na ich
výchove, pričom musí mať na zreteli, aby sa vo výchovných oblastiach s matkou maloletých detí zhodli.

Je potrebné, aby sa navzájom rodičia k sebe správali tak, aby v tom druhom rodičovi videli osobu, ktorú
majú ich deti rady, bez ohľadu na to, ako si oni navzájom v minulosti ubližovali. Bolo preukázané, že deti
sú múdre a šikovné, potrebujú len viac psychického pokoja. Ak sa v záujme ich detí dokážu nad svojechyby a zlyhania z minulosti povzniesť a vecne spolu komunikovať, vychovajú zo svojich detí zdravých,
šťastných a úspešných jedincov.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.