Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/347/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513238202
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513238202.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: P. A., trvale
bytom Z., O. XX/X, v skutočnosti bytom G., O. XXX a otca: Q. L., bytom V., U. XX-XX/X/X, J. republika,
na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého A. L., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého od XX.X.XXXX sumu 150,- € mesačne vždy do 15.
dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.

ZročnévýživnézaobdobieodXX.X.XXXXdoXX.X.XXXXvcelkovejsumeX.XXX,XX€ súd povoľuje
otcovi splácať po 300,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od apríla 2015.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa X.X.XXXX podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa XX.X.XXXX a po prenesení jeho
miestnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XX/XXXX,
postúpeným mu dňa XX.XX.XXXX, sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému A. L., nar. XX.XX.XXXX tak, že ho navrhla zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi
určiť povinnosť prispievať na neho výživným v sume 600,-€ mesačne počnúc dňom XX.XX.XXXX. V
návrhu uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia a ani nikdy nežili v spoločnej domácnosti, otec
vyjadroval túžbu zosobášiť sa s ňou, ale keď bola v 3. mesiaci tehotenstva oznámil jej, že jeho rodičia

mu nedovolia vziať si ju za manželku, inak by ho vydedili. Následne sa dozvedela, že otec jej syna je
ženatý a má dve deti. Otec k maloletému uznal otcovstvo dobrovoľne na matrike, občas ich navštevoval,
avšak maloletému nikdy nič nepriniesol a ani finančne neprispel na jeho potreby žiadnou čiastkou. Na
pojednávaní matka svoj návrh pozmenila tým, že výživné požadovala určiť sumou 150,-€ mesačne od
narodenia maloletého.

Otec bol k predmetu konania vypočutý v mieste svojho bydliska dožiadaným súdom. S osobnou
starostlivosťou matky o maloletého súhlasil, nesúhlasil s pôvodne navrhovanou výškou výživného 600,-
€ mesačne a súhlasil so sumou 100,-€. Uviedol, že doteraz na maloletého neplatil žiadne pravidelné

výživné, peniaze posielal na neho nepravidelne alebo ich odovzdával, keď bol maloletého a jeho matkunavštíviť, odhaduje, že celkovo od narodenia maloletého zaplatil cca 1.700,- až 2.000,-€, na tieto platby
ale nemá nijaké doklady.

Kolízny opatrovník nemal žiadne výhrady voči zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti

matky, ani voči výživnému v sume 150,-€ mesačne, ktoré by bolo určené od podania návrhu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi,
nikdy nebývali spoločne a neviedli spoločnú domácnosť.

Matka je rozvedená a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti ku A. A., nar. X.X.XXXX a E. A., nar.
XX.XX.XXXX, na ktoré má určené výživné na čas po rozvode manželstva v sume 120,-€ mesačne na
každé. Podľa vlastného udania pokračuje v čerpaní rodičovskej dovolenky bez vyplácania rodičovského

príspevku čo zdôvodnila tým, že do 6. roku dieťaťa môže rodičovskú dovolenku čerpať, pokiaľ ju nezruší,
dôkaz o tejto skutočnosti ale súdu nepredložila. K trvalému pobytu je prihlásená v predchádzajúcom
bydliskusbývalýmmanželom,včasepodanianávrhunasúdbývalavB.-L.vprenajatombyte,následne
v prenajatom byte na J. C. a aktuálne býva u priateľa v rodinnom dome v G., jej priateľ je zamestnaný a
má jedno dieťa, pričom svoje potreby a potreby svojho dieťaťa si zabezpečuje sám a ona svoje potreby a

potreby detí tiež hradí samostatne. Jej príjmom sú prídavky na deti a výživné na dve staršie deti, finančne
jej vypomáha matka, ktorá je dôchodkyňa. Z dôvodu zdravotného stavu matka nemá zvýšené náklady
na svoju výživu. Nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti ani cenného hnuteľného majetku. Z potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava vyplýva, že matka mala vyplácaný rodičovský príspevok
naposledy v sume 203,20 € mesačne do mája 2014. Prídavky na deti poberá v celkovej sume 70,56

€ mesačne.

Z výpovede otca bolo zistené, že je ženatý od roku 2003, jeho manželka je bez zamestnania a bez
príjmu. Spoločne majú dve maloleté deti, O. L., nar. X.X.XXXX a D. L., nar. XX.X.XXXX. Žije v spoločnej
domácnosti s manželkou a ich deťmi, nemá žiadne súdne rozhodnutie o určení výživného na deti alebo
manželku. Bývajú spoločne v nájomnom byte s výmerou 73 m2, ktorý pozostáva z obývačky, spálne,

detskej izby, kuchyne, kúpeľne a WC, nájomné zaň činí 612,-€, k tomu ešte vznikajú náklady za energie
a TV. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má vyučenie za maliara natierača, v tejto profesii nepracoval pre
bolesti krížov. Po vyučení bol 1 a pol roka až 2 roky aktívny v oblasti pokrývania nanášaním kovového
prášku, potom pracoval do roku 2004 ako montér pneumatík, kde zarobil cca 800,- až 900,-€. Nemá
nijako zvýšené výdavky na svoju výživu, je v invalidnom dôchodku pre problémy s medzistavcovými

platničkami, preto nie je schopný vykonávať svoje povolanie. V invalidnom dôchodku je od roku 2004, v
rokoch 2010 až 2012 z toho titulu dostával 25,-€ na deň, t.j. cca 800,-€ na mesiac, od roku 2013 invalidný
dôchodok nepoberá, dostáva však tú istú sumu, teda 25,-€ na deň a celkove 800,-€ na mesiac, ktorú
mu vypláca úrad práce. Tiež dostáva sociálnu výpomoc vo výške 350,-€ spoločne vyplácanú na neho a
jeho manželku. Nikdy nemal a ani nemá vlastný podnik. Nemá nijaký cenný hnuteľný majetok ani žiadne

nehnuteľnosti, nemá ani úspory.

Maloletý je vo veku tri a pol roka, trvalo zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.

Súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú mu táto poskytuje od jeho
narodenia bez akejkoľvek účasti otca, pričom v jej výchovnom prostredí neboli preukázané žiadne

nedostatky.Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú
kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky
atď., to všetko primerané veku.

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným
zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom
vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného
nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a pod., v neposlednom rade tiež obsah predmetu

činnosti zapísaného v živnostenskom či obchodnom registri.

Povinnosťou každého rodiča je zadovážiť si taký príjem z pracovnej aktivity, aby na svoje nezaopatrené
deti nielen prispieval, ale ich aj riadne uživil, a to aj na svoj vlastný úkor. Uvedené sa týka nielen detí
pochádzajúcich z manželstva povinného rodičia, resp. žijúcich spoločne s ním v jeho domácnosti, ale aj
detí nemanželských, na osobnej starostlivosti ktorých sa takýto rodič nepodieľa.

Súd určil na maloletého výživné v sume 150,-€ mesačne v zmysle pozmeneného návrhu matky, ktoré
považovalzazodpovedajúcepomeromzistenýmnastraneotcavrátanejehodvochďalšíchvyživovacích
povinností, i keď tieto otec, napriek výzve súdu, žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, avšak
matka maloletého ich existenciu vo svojom návrhu potvrdila.Na strane otca súd nemohol zohľadniť to, že jeho rodina poberá sociálne dávky, nakoľko táto skutočnosť
sama o sebe nezakladá dôvod výživné určiť len v minimálnej výške, ktorú je rodič povinný dieťaťu
poskytovať (ods. 3 § 62 Zák. o rodine: každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.).

Aj keď otec tvrdil, že je invalidných dôchodca, v konaní nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav tvoril
nejakú objektívnu prekážku v pracovnom procese, alebo že by mu trvalo účelovo neodčerpával finančné

prostriedky (napr. za lieky, zdravotné pomôcky, diétnu úpravu stravy a pod.).

Otec bol vyzvaný súdom, aby všetky ním tvrdené skutočnosti aj zdokladoval, čo sa však nestalo. Z toho
dôvodu súd vychádzal pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci z tých skutočností, ktoré vyšli v konaní
najavo, a ktoré súd mohol zistiť a aj zistil v rámci vykonávania dokazovania z úradnej povinnosti.

Matkou navrhované výživné 150,-€ je primerané veku a potrebám maloletého, ako aj pomerom na jej
strane, kedy má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z jej rozvedeného

manželstva.

Výživné určené na maloletého týmto rozsudkom korešponduje odôvodneným potrebám primeraným
veku maloletého, ktorý je v mladšom školskom veku a je primerané tiež možnostiam a schopnostiam
otca za jestvovania jeho ďalších vyživovacích povinností. Na nezamestnanosť matky po ukončení
zákonného nároku na vyplácanie rodičovského príspevku po dovŕšení veku troch rokov maloletého

dieťaťa súd nemôže prihliadať, keďže žiadnym spôsobom nepreukázala, že by sa z nejakých vážnych
subjektívnych dôvodov (napr. pre nepriaznivý zdravotný stav jej samotnej alebo zdravotný stav
dieťaťa) nemohla začleniť do pracovného procesu a mať tak pravidelný príjem zo zamestnania, resp.
samostatnej zárobkovej činnosti.

Pokiaľ otec poukazuje na finančné prostriedky, ktoré poskytol matke na výživu maloletého, sám priznal,

že o tom nemá žiaden dôkaz, preto súd nemôže na toto jeho tvrdenie prihliadať.

Matka navrhla výživné na maloletého určiť odo dňa jeho narodenia, t.j. od XX.XX.XXXX.

Návrh na súd podala dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zák. o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu
troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Matka zdôvodnila to, že nepodala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
skôr tým, že otec dieťaťa sa jej údajne vyhrážal, potom sa v nej niečo zlomilo a povedala si že dosť, z
akého dôvodu by nemalo dieťa dostávať výživné.

Ak si povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu vôbec alebo v dostatočnej
miere, je nevyhnutné podať návrh na začatie konania čo najskôr. U maloletého oprávneného môže

súd výnimočne priznať výživné aj spätne, a to až tri roky odo dňa podania návrhu na súd, avšak len z
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ súd uzná, že sú dané takéto dôvody, musí mať preukázané
predovšetkým kedy si povinný prestal plniť úplne, resp. čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť k
oprávnenému.

Matka návrh na súd podala dňa XX.X.XXXX, čo je deň, ktorý procesný predpis určuje za deň začatia

konania. V prípade, ak súd konanie začne ex offo, je týmto dňom ten deň, kedy súd vydal uznesenieo začatí konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne,
ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania. Zákonnou podmienkou však je existencia dôvodov hodných
osobitnéhozreteľa.Súdtedamôževýživnénamaloletédieťapriznaťajspätne,akzistýchdôvodov,ktoré

možno uznať ako výnimočné, účastník žiada o spätné určenie výživného a v jeho počine nemožno badať
snahu zneužiť tento zákonný inštitút. Zákon pritom existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
resp. jej preukázanie vyžaduje striktne a bez výnimky aj v tom prípade, ak sa v návrhu požaduje výživné
jeden deň pred začatím konania. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napr. nepriaznivý
zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej bránil včas uplatniť nárok na výživné, vyhrážanie sa výživou

povinného rodiča druhému, a teda odôvodnené obavy tohto rodiča, že v dôsledku uplatnenia nároky na
výživné bude nejakým spôsobom ohrozený, neznámy pobyt výživou povinného rodiča, dlhodobý pobyt
oprávneného rodiča v zahraničí, a tým značne sťažený jeho styk s justičnými orgánmi domovského štátu
a pod.

Keďže v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti podľa § 176 O.s.p. súd nie je viazaný návrhom,
nakoľko sa jedná o konanie, ktoré je možné začať aj ex offo (§ 81 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa sám z

úradnej povinnosti otázkou dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie spätného výživného pred
podaním návrhu na súd.

Súd nezistil v konaní žiadne okolnosti, ktoré by za dôvody hodné osobitného zreteľa mohli byť
uznané, pričom matka žiadnym dôkazom nepreukázala, že návrh na súd nemohla podať skôr, pričom
nepostačuje len jej tvrdenie o tom, že sa jej mal otec dieťaťa vyhrážať.

Na základe uvedeného súd nárok na určenie výživného už od XX.XX.XXXX priznať nemohol, keď ani
matka nijako neosvedčila, že by jej v podaní návrhu na súd už v skoršom období bránila nejaká závažná
subjektívna alebo objektívna prekážka, z tohto dôvodu súd počiatok plnenia vyživovacej povinnosti otca
určil až odo dňa podania návrhu na súd.

Od podania návrhu na súd otec podľa matky neprispel nijako na výživu maloletého. Hoci otec tvrdil, že

matke maloletého na jeho výživu nejaké peniaze dal, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal.
Preto má súd za to, že od podania návrhu na súd sa otec na výžive maloletého nezúčastňoval ani
finančne ani materiálne.

Zročné výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX bolo vyčíslené v celkovej sume X.XXX,XX €
(21 dní a 26 mesiacov krát XXX,-€), ktoré súd otcovi povolil splácať po 300,-€ mesačne spolu s bežným

výživným pod stratou výhody splátok od apríla 2015.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Súd povolil otcovi splácať zročné výživné jednak s poukazom na značnú výšku zročného výživného, ako
aj s ohľadom na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, s ktorými žije v spoločnej

domácnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa

§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených

-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu.