Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200384
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8013200384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

ReisenauerovejačlenovsenátuJUDr.JozefaHargašaaJUDr.AlenyAdamcovej,vprávnejvecižalobcu:
BUKOCEL, a.s., so sídlom Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 36 445 461, právne zastúpenej
JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, Michalovce, proti žalovanému: Slovenská
inšpekcia životného prostredia, so sídlom Karloveská 2, 842 22 Bratislava 4, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17. decembra 2012, č. 8717-35930/27/2012/Bur/44 920 004
12,oodvolanížalobcuprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešove,č.k.4S17/2013-50zodňa5.decembra
2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S 17/2013-50 zo dňa 5.
decembra 2013 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Prešove, rozsudkom č. k. 4S 17/2013-50 zo dňa 5. decembra 2013, podľa ust. § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17. decembra 2012, č. 8717-35930/27/2012/
Bur/44 920 004 12, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
Inšpektorátu životného prostredia Košice č. 4492501312/7435-24004/Hut zo dňa 18.09.2012 a

odvolanie žalobcu zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so
skutkovými zisteniami správnych orgánov a s ich argumentáciou, ako aj právnym posúdením zisteného
skutkového stavu v tom zmysle, že bolo preukázané, že účastník konania - žalobca, vytýkaným konaním
porušil § 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 245/2003 Z.z., alebo zákon o IPKZ), podľa ktorého je prevádzkovateľ povinný udržiavať
prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení.

Krajský súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v
intenciách ustanovení § 1 zákona č. 245/2003 Z.z. v spojení s § 2 ods. 1,7, s § 8 ods.1, 2 písm. a/, s
§ 20 ods.2, písm. a/, s § 24 ods.3, písm. a/ uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval, postupom
podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.Krajský súd za podstatnú považoval otázku, či žalobca porušil podmienky integrovaného povolenia tak,
ako je to uvedené v rozhodnutiach správnych orgánov.

Po preskúmaní veci v rámci žalobných dôvodov a po oboznámení sa s obsahom administratívneho

spisu krajský súd dospel k záveru, že konanie žalobcu možno považovať za porušenie podmienok
integrovaného povolenia tak, ako to konštatujú správne orgány oboch stupňov. Konštatoval, že
k porušeniu podmienky A. 3.2 časť II. integrovaného povolenia došlo tým, že spoločnosť žalobcu
skladovala v prevádzke vápno v sile o objeme 25 m3 a inert na skládke paliva, na ktoré nemala v
integrovanom povolení povolené užívať. Považoval za nedôvodnú argumentáciu žalobcu, že uvedené

množstvo vápna bolo odskúšané a použité počas nábehu kotla od 26.9.2011 cca do 3.10.2011 v súlade
s technológiou výrobcu Kolínske strojírny, a.s. a vzhľadom k nadmerným hodnotám emisií zo dňa
14.9.2011 sa vápno nepoužíva a že v rámci platného IP má súhlas na používanie CaO vo svojom
technologickom procese, ako aj v tom že pri nábehu a prevádzkovaní žalobca úzko spolupracoval so
zástupcami výrobcu kotla -Kolínske strojírny, a.s.. Podľa názoru krajského súdu postup žalobcu bol v
rozpore s uvedenou podmienkou, ktorej porušenie mu bolo správnymi orgánmi vytýkané, keď kontrolou

bolo zistené, že žalobca skladoval v prevádzke vápno o sile o objeme 25 m3 a inert na skládke paliva,
ktoré nemal v integrovanom povolení povolené užívať, čím porušil integrované povolenie v tomto bode.

K porušeniu podmienky A. 1.2 časť II. integrovaného povolenia krajský súd uviedol, že k porušeniu
tejto podmienky došlo tým, že žalobca umiestnil do prevádzky nový kotol na drevnú hmotu KDO 30,
výrobné číslo 1101 rok výroby 2011 a prevádzkoval ho od 26.9.2011 bez toho, aby plánovanú zmenu

vo fungovaní prevádzky, ktorá má vplyv na životné prostredie a môže mať negatívny vplyv na človeka,
vopred ohlásil na IŽP Košice a požiadal IŽP Košice o zmenu integrovaného povolenia za účelom
udelenia súhlasu na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby zdroja znečisťovania ovzdušia a
rozhodnutia o užívaní zdroja znečisťovania ovzdušia po vykonaných zmenách podľa § 8 ods. 2 písm.
a/, bod 1 zákona č. 245/2003 Z.z., udelenia súhlasu na zmenu súboru technicko- prevádzkových

parametrov a technicko -organizačných opatrení podľa § 8 ods. 2 písm. a/, bod 8 zákona č. 245/2003
Z.z., udelenia súhlasu na používanie surovín podľa § 8 ods. 2 písm. a/, bod 4 tohto zákona. K žalobnej
námietke žalobcu, že nezmenil umiestnenie nového kotla oproti pôvodnému a zrealizoval nový kotol na
tom istom mieste, a teda nedošlo k zmene činností tak, ako to má na mysli § 8 ods. 7 tohto zákona,
krajský súd uviedol, že došlo k porušeniu tejto podmienky z dôvodu, že žalobca vopred neohlásil na

inšpektorát životného prostredia a nepožiadal o zmenu integrovaného povolenia za účelom udelenia
súhlasu na vydanie rozhodnutia o povolení zmeny stavby zdroja znečisťovania ovzdušia a rozhodnutia
o užívaní zdroja znečisťovania ovzdušia po vykonaných zmenách. Súčasne uviedol, že námietka
žalobcu, že sa nezmenil charakter alebo fungovanie prevádzky a uvedením nového kotla do prevádzky
boli zabezpečené pozitívne dôsledky na životné prostredie z významne pozitívny vplyvom na človeka,

nič nemení na tom, že došlo k zmene integrovaného povolenia v súvislosti so zmenou stavby zdroja
znečisťovania ovzdušia.

K žalobnej námietke v súvislosti s porušením podmienky A. 4.2 časť II. integrovaného povolenia krajský
súd konštatoval, že k porušeniu tejto podmienky došlo tým, že prevádzkovateľ nevykonával činnosť
v prevádzke počas prevádzkovania kotla na drevnú hmotu v súlade s projektom stavby „Prestavba

bieliarne na výrobu ECF buničín“ a podmienkami výrobcu zariadenia - kotla, pre spaľované palivo, a
teda nevykonával činnosť v prevádzke počas prevádzkovania KDO 30 v súlade s projektom stavby a
podmienkami výrobcu zariadenia a použil v prevádzke palivo s vyšším obsahom vody ako 42,5 %, čím v
uvedených dňoch porušil integrované povolenie v tomto bode. Námietku žalobcu vo vzťahu v prevádzke
kotlakrajskýsúdpovažovalzanedôvodnú.Podľanázorukrajskéhosúdupoukazovanienato,žesprávne

orgánynebralinazreteľpodkladyodzhotoviteľaKolínskéstrojírny,a.s.nevyvracajútvrdeniažalovaného,
že nebola dodržaná uvedená podmienka v integrovanom povolení. Krajský súd konštatoval, že žalobca
konal v rozpore s integrovaným povolením aj tým, že nepredložil evidenciu a príslušné informácie od
filtračného zariadenia, ktoré je povinný viesť a uchovávať tak, aby boli chránené pred neoprávneným
zásahom, zmenám a strate údajov, a ak sú vedené len v elektronickej forme, príslušné elektronické

prostriedkymusiabyťzabezpečené,takabyúdajeboliuchovanéajpočasporúchelektrickéhonapájania.

K namietanému porušeniu podmienky I. 5.4 II. integrovaného povolenia krajský súd uviedol, že k jej
porušeniu žalobcom došlo, tým, že neohlásil IŽP Košice bezodkladne mimoriadnu udalosť, nadmerný
únik tuhých znečisťujúcich látok do ovzdušia z prevádzkovaného KDO 30, ktorá nastala dňa 28.12.2011
a tým, že spoločnosť žalobcu neuviedla v evidencii o havárii čas vzniku a dobu trvania havárie do jej

odstránenia, druh a množstvo znečisťujúcich látok, ktoré boli počas havárie vypustené do ovzdušiaa zhodnotenie stavu použitých protihavarijných systémov zariadení. K žalobnej námietke žalobcu,
že nedošlo k havárii a že príslušné meracie prístroje, čiže riadiaci systém nezaregistroval žiadny
alarm a teda neprevádzkovala zariadenia, keď bolo spôsobené znečistenie ovzdušia v príslušnej

obci, a preto neodstavoval zariadenie, krajský súd uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca
prevádzkoval nový kotol na drevnú hmotu dňa 28.12.2011 bez obmedzenia alebo zastavenia, čím
spôsobil bezprostredné ohrozenie kvality ovzdušia v obci Hencovce, čo bolo následkom zisteného úletu
popolčeka z nového kotla na drevnú hmotu a jeho usadenie po dopade na zemský povrch a tým, že
žalobca nepredložil ku kontrole žiadnu prevádzkovú evidenciu od filtračného zariadenia, čím by dokázal,

že v čase havárie bolo filtračné zariadenie v prevádzke, nevyvrátil tvrdenia správnych orgánov že k
havárii došlo a žalobca neohlásil inšpektorátu bezodkladne mimoriadnu udalosť, čím porušil integrované
povolenie v tomto bode.

Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, ak za uvedené porušenie
podmienok integrovaného povolenia vyrubili žalobcovi pokutu za správny delikt, ktorého sa žalobca
dopustil svojim konaním a nerešpektovaním podmienok integrovaného povolenia. Za nedôvodnú krajský

súd považoval aj námietku žalobcu v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci, že zistenie
skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov nedostačujúcim zistením skutkového stavu veci
potrebného pre rozhodnutie a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade s § 47 ods. 3 zákona č. 71 /1967
Zb. o správnom konaní, je riadne odôvodnené, sú v ňom uvedené všetky podklady, z ktorých vychádzali

správne orgány pri svojom rozhodovaní ako aj úvahy pri hodnotení dôkazov. Mal zato, že vo veci bol
riadne zistený skutočný stav veci a nebol zistený rozpor rozhodnutia správnych orgánov s obsahom
administratívnych spisov.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žiadnemu z
účastníkov nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca vo veci nemal úspech a žalovaný zo

zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu
vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca v dôvodoch odvolania namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Tvrdil, že pokiaľ ide o porušenie podmienky A.1.2 časť II. integrovaného povolenia, žalobca namietal
skutočnosť, že by v tomto prípade došlo k zmene charakteru alebo fungovania prevádzky, keďže

uvedením nového kotla do prevádzky zabezpečil pozitívne dôsledky na životné prostredie s významne
pozitívnym vplyvom na človeka, ako aj, že nezmenil umiestnenie nového kotla oproti pôvodnému a
zrealizoval nový kotol na tom istom mieste. Vyslovil názor, že v tomto prípade, keďže uvedením nového
kotla do prevádzky zabezpečil pozitívne dôsledky na životné prostredie s významne pozitívnym vplyvom
na človeka, nejde o prípad v zmysle § 8 ods. 7 zákona č. 245/2003 Z.z.. Vytýkal žalovanému, že s

uvedenými námietkami žalobcu, a to že v prípade pozitívneho zlepšenia životného prostredia nejde o
prípad podľa § 8 ods. 7 sa dostatočne nevysporiadal, keďže síce neupieral jeho tvrdenie, ale pokladal
to za svojskú interpretáciu § 8 ods. 7 tohto zákona bez väzby na integrované povolenie, avšak žalovaný
ďalej túto interpretáciu nijakým spôsobom ani ďalšou svojou argumentáciou nevyvrátil. Žalobca v danej
súvislosti len poukázal na argumentáciu súdu prvého stupňa k porušeniu tejto podmienky.

Vo vzťahu k porušeniu podmienky A.3.2 časť II. integrovaného povolenia žalobca uviedol, že uvedené
množstvo vápna (1800 kg) bolo odskúšané a použité počas 1. nábehu kotla od 26.9.2011 cca do
3.10.2011 v súlade s technológiou výrobcu Kolínské strojirny, a.s. a vzhľadom k nadmerným hodnotám
emisií z 14.9.2011 sa vápno nepoužíva. Poukazom na to, že v rámci platného IP má žalobca súhlas na
používanie CaO (vápno) vo svojom technologickom procese. Namietal, že uvedenými námietkami sa

žalovaný dostatočne nevyporiadal, keď svoje rozhodnutie v tomto bode opiera o argumentáciu - „jehotvrdenia, prečo to tam skladoval sú irelevantné k uvedenej podmienke integrovaného povolenia“. Taktiež
žalobca v tomto bode len poukázal na argumentáciu prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k porušeniu podmienky A.4.2 časť II. integrovaného povolenia žalobca uviedol, že

prevádzkoval kotol v súlade STTP a TOO, prevádzkovými predpismi, s projektom stavby, technickými
a prevádzkovanými podmienkami výrobcov zariadení, evidencia prevádzky filtračného zariadenia za
predošlé obdobia bola v počítači -operátorskej stanici PC HP21 kotla a filtračného zariadenia. Tvrdil, že
táto stanica bola kvôli poruche vymenená za novú, pôvodná operátorská stanica, v ktorej bola uvedená
evidencia vedená, bola kvôli získaniu údajov podrobená kontrole a analýze u odborne spôsobilej firmy

- Entry Net, s.r.o. Bratislava, avšak pri poruche došlo k takému poškodeniu, že požadované údaje
nebolo možné opätovne získať. Namietal, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán nebrali na
zreteľ podklady od zhotoviteľa Kolínske strojírny, a.s.. I v tomto bode žalobca len poukázal na tvrdenia
prvostupňového súdu k porušeniu tejto podmienky.

Vo vzťahu k porušeniu podmienky I.5.4 časť II. integrovaného povolenia žalobca vyslovil presvedčenie,
že nedošlo k havárií ako bolo konštatované aj v liste zo dňa 30.12.2011 -informácia o poruche. Uviedol,

že ku pravdepodobnej poruche došlo 28.12.2011 v skorých ranných hodinách. Tvrdil, že vzhľadom k
tomu, že príslušné meracie prístroje, čiže riadiaci systém, nezaregistroval žiaden alarm, nemožno tvrdiť,
že spoločnosť žalobcu prevádzkovala zariadenia, aj keď spôsobila znečistenia ovzdušia v príslušnej
obci. Poukázal na to, že nakoľko si nebol vedomý pochybenia, neodstavoval zariadenie. Ďalej uviedol,
že informácie o znečistení obce obdržal od obyvateľov obce až dňa 28.12.2011 v dopoludňajších

hodinách a napriek tomu, že prevádzkované zariadenia spoločnosti nevykazovali poruchu, ktorá by
mohla takéto znečistenie spôsobiť, prizval žalobca na kontrolu zariadenia odborne spôsobilú spoločnosť
a dňa 29.12.2011 firma ILD Košice zistila nekorektné správanie sa zariadenia, a preto okamžite po
obdržaníichprehláseniazaslalžalobcainformáciuoporuchenaIŽPKošiceaOÚŽPVranovnadTopľou.
Vyslovil názor, že podmienka bezodkladného ohlásenia bola splnená, majúc zato, že v konkrétnom

prípade spoločnosť urobila včas a riadne všetky potrebné kroky v súlade s platnou legislatívou a teda sa
nedopustila porušenia uvedenej podmienky stanovenej v integrovanom povolení. Vytýkal žalovanému,
že ani s touto námietkou žalobcu sa náležite nevyporiadal. Súčasne namietal, že žalovaný neúplne zistil
skutočný stav veci, čo preukazuje aj priamo v rozhodnutí položená otázka na základe čoho odvolateľ
tvrdí, že prístroje nezaregistrovali žiaden alarm zariadenia. Žalovanému tiež vytýkal, že si od žalobcu v

priebehu odvolacieho konania nevyžiadal žiadne doplňujúce informácie alebo podklady. I v danom bode
žalobca len poukázal na tvrdenia súdu 1. stupňa k porušeniu tejto podmienky. Súdu prvého stupňa
vytýkal, že svoje tvrdenie oprel výlučne o názor žalovaného. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
prevádzkováknihaodfiltračnéhozariadeniapredloženázobjektívnychpríčinnebola,nemožnoanitvrdiť,
že filtračné zariadenie v prevádzke nebolo, majúc zato, že ide iba o špekulatívny ničím nepodložený

názor žalovaného, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil. S argumentáciou súdu prvého stupňa vo
vzťahu k tejto námietke nesúhlasil.

Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné, pretože súd v odôvodnení svojho rozsudku
poukazoval na niekoľko okolnosti prípadu, ktoré považoval za rozhodné, pričom sa takmer výlučne
jednalo o argumenty žalovaného, ktoré žalobca vo svojej žalobe napádal. Dôvodil, že v súlade so

zásadou materiálnej pravdy je súd povinný zistiť všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie a
má povinnosť prihliadať na všetky okolnosti prípadu, čo v danom prípade nevykonal, keď nedostatočne
posúdil skutočnosti uvádzané žalobcom v podanej žalobe a všetky námietky a tvrdenia zamietol s
odôvodnením, že ide o námietky a tvrdenia neopodstatnené a nedôvodné. V danej súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/03 - 30. Vyslovil názor, že prvostupňový súd

si nesplnil svoju zákonnú procesnú povinnosť dostatočne odôvodniť výrok rozhodnutia, keďže námietky
a otázky žalobcu posúdil ako neopodstatnené a bližšie sa k nim nevyjadril. Mal zato, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správne orgány pri rozhodovaní o
uložení pokuty porušili zásady, na ktorých je postavené celé vedenie správneho konania. Namietal, že
z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako sa vyporiadal s námietkami

žalobcu vznesenými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, poukazom na právnu
úpravu § 59 ods. 1 správneho poriadku. V danej súvislosti žalobca tiež poukázal na rozsudok Krajského
súdu Košice sp. zn. 6S/1/2009-99 potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/ 201/2010.
Trval na tom, že správne orgány nepostupovali pri rozhodovaní, ktoré viedlo k uloženiu pokutu, správne.
Vyslovil názor, že rozhodnutie žalovaného nie je vydané v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď

nie je riadne odôvodnené, nie sú v ňom uvedené všetky podklady, z ktorých vychádzali správne orgánypri svojom rozhodovaní, ako aj úvahy pri hodnotení dôkazov, majúc za to, že skutkový stav veci nebol
riadne zistený a rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s obsahom administratívnych spisov.

Záverom uviedol, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s názorom

prvostupňového správneho orgánu a vyslovil právny záver, že rozhodnutie o uložení pokuty je správne.
Súčasne vyslovil názor, že prvostupňový súd vydal rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ako aj, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

III.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil.

V dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho písomnom
odvolaní, poukazom na to, že žaloba v podanom odvolaní uvádza argumenty, ku ktorým sa už podrobne
vyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§
246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá
O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. decembra 2012 č. 8717-35930/27/2012/Bur/44 920 004
12, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím (zo dňa 17. decembra 2012 č. 87 1735930/27/2012/Bur/44 920
004 12) žalovaný na základe odvolania žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Slovenskej
inšpekcii životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Košice zo dňa 18.09.2012 č.

4492501312/7435-24004/Hut a odvolanie žalobcu zamietol.

Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Košice rozhodnutím zo dňa
18.09.2012 č. 4492501312/7435-24004/Hut podľa § 28 ods. 1 písm. d) v spojení s § 24 ods.3, písm. a/
zákona č. 245/2003 Z.z. a podľa zákona č. 71/1967 Zb. uložila žalobcovi pokutu vo výške 13.280,-eur
za porušenie zákonných povinností v zmysle § 20 ods.2, písm. a/ zákona č. 245/2003 Z.z..

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konanie im prechádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami
uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorými žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o uložení pokuty žalobcovi za porušenieprávnych povinností v zmysle ustanovení zákona č. 245/2003 Z.z. postupom podľa ustanovení zákona
č. 71/1967 Zb..

V.

Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247
a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s
účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne

uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.

2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k
predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu
považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

VI.

Podľa čl.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.Zuvedenéhočlánkuústavyvyplýva,ževýkladauplatňovanievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností
do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na

ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho
správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť
interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.
Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou

v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe
Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne
záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.

Odvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného medzi
účastníkmi konania v prieskumnom konaní súdu spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu právnej
úpravy ustanovujúcej splnenie zákonných podmienok pre uloženie pokuty žalobcovi za porušenie

právnych povinností podľa zákona č. 245/2003 Z.z., keď žalobca namietal, že správne orgány oboch
stupňov nezistili skutočný stav veci, nezadovážil si dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia,
rozhodnutia boli vydané v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ako aj že rozhodnutia správnych
orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a žalovaný sa nedostatočne
vyporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom
k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a
právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že Slovenská inšpekcia životného prostredia
Inšpektorát životného prostredia Košice u žalobcu vykonal kontrolu v dňoch 3. 1. 2012, 13. 1. 2012, 17.
1. 2012, 27. 2. 2012 a 29. 3. 2002 v prevádzke žalobcu Výroba buničiny Hencovská 2073, Hencovce
na dodržiavanie podmienok integrovaného povolenia za kontrolované obdobie od 13. 9. 2011 do 17. 1.
2012; výsledky z tejto kontroly IŽP Košice uviedol v protokole z kontroly č. 3522 - 4253/57/2012/Hut zo

dňa 27. 2. 2012, ktorý bol prerokovaný so žalobcom; na základe výsledkov zistených z tejto kontroly
Slovenská inšpekcia životného prostredia inšpektorát životného prostredia Košice rozhodnutím zo dňa
18. 9. 2012 č.4492501312/7435-24004/Hut uložil žalobcovi pokutu podľa § 24 ods. 3 písm. a/ zákona č.
245/2003Z.z.vovýške13280eurzaporušeniepovinností ustanovenejv§20ods.2písm.a/uvedeného
zákona v zmysle, ktorého je prevádzkovateľ povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami

určenými v integrovanom povolení, a to za porušenie podmienky A.1.5 časť II. integrovaného povolenia,
podmienky A.3.2 časť II. integrovaného povolenia, podmienky A.4.2 časť II. integrovaného povolenia
a podmienky I.5.4 časť II. integrovaného povolenia; na základe odvolania žalobcu proti uvedenému
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný - Slovenská inšpekcia životného prostredia -
ústredie,rozhodnutímzodňa17.12.2012č.8717-35930/27/2012/Bur/4492000412odvolaniežalobcu

zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil; z odôvodnenia uvedeného
rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa v zásade stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa, dospejúc tiež k záveru, že odvolateľ
-žalobca, svojím konaním porušil § 20 ods. 2 písm. a/ zákona o IPKZ, keďže vykonával v kontrolovanej
prevádzke činnosť v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia; záverom žalovaný konštatoval,

že vzhľadom k tom, že odvolateľ vo svojom odvolaní nepredložil žiadne nové skutočnosti ani argumenty
podporujúce jeho odvolanie nie je dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozhodnutia; žalovaný
v dôvodoch uvedeného rozhodnutia poukazom na skutkové zistenia konštatujúce prvostupňovým
správnym orgánom a poukazom na jednotlivé námietky odvolateľa zaujal stanovisko k namietaným
tvrdeniam odvolateľa týkajúcich sa vytýkaných porušení podmienok integrovaného povolenia, s prijatím

vlastného názoru o nedôvodnosti odvolacích námietok.Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu považoval
námietku žalobcu, že svojím konaním neporušil podmienky A.1.2 časť II. integrovaného povolenia
poukazom na právnu úpravu § 8 ods. 7 zákona č. 245/2003 Z.z. ako i poukazom na to, že

uvedením nového kotla do prevádzky zabezpečil pozitívne dôsledky na životné prostredie s významne
pozitívnym vplyvom na človeka, za nedôvodnú. Vychádzajúc z obsahu určenej podmienky A.1.2 časť II.
integrovaného povolenia táto podmienka určuje pre žalobcu povinnosť ohlásiť všetky zmeny charakteru
alebo fungovania prevádzky alebo jej rozšírenia, ktoré môžu mať dôsledky na životné prostredie alebo
významný negatívny vplyv na človeka, úradu životného prostredia v spojitosti s podmienkou A.1.6

časť II. tohto integrovaného povolenia, kde sa uvádza, že akejkoľvek plánované zmeny umiestnenia
a rekonštrukcie prevádzky ako vykonávanej činnosti v prevádzke, ktoré môžu výrazne ovplyvniť
kvalitu životného prostredia podliehajú integrovanému povoleniu. Z uvedenej podmienky teda vyplýva
povinnosť žalobcu ako prevádzkovateľa ohlásiť akúkoľvek zmenu v prevádzke, ak táto môže mať
vplyv na životné prostredie alebo významný negatívny vplyv na človeka. Pokiaľ teda žalobca vykonal
rekonštrukciu v prevádzke tým, že vymenil starý kotol za nový bez ohlásenia IŽP Košice a túto

výmenu uskutočnil bez zmeny integrovaného povolenia, svojim konaním sa dopustil porušenia uvedenej
podmienkyintegrovanéhopovolenia.Pokiaľvuvedenejpodmienkejepovinnosťprevádzkovateľaohlásiť
všetky zmeny charakteru alebo fungovania prevádzky alebo jej rozšírenia úradu životného prostredia,
pre porušenie tejto podmienky je postačujúce nesplnenie si ohlasovacej povinnosti prevádzkovateľa
vykonanej akejkoľvek zmeny v prevádzke, ak táto mohla mať vplyv na životné prostredie, pretože

slovné spojenie týkajúce sa zmeny v prevádzke v súvislosti s ukladanou povinnosťou ohlásenia
zmeny prevádzky spojkou „alebo“ predstavuje povinnosť prevádzkovateľa ohlásiť akúkoľvek zmenu v
prevádzke za predpokladu že táto mohla mať vplyv na životné prostredie. Vzhľadom k uvedenému,
pokiaľ žalobca nesplnil ohlasovaciu povinnosť pri výmene kotla ako zariadenia prevádzky majúceho
vplyv na životné prostredie, je právne bezvýznamné tvrdenie žalobcu, že išlo o zariadenie s pozitívnym

vplyvom na človeka.

Vychádzajúc zo skutkových zistení je zrejmé, že správne orgány oboch stupňov na základe zistení
uvedených v protokole o výsledku kontroly kladú žalobcovi za vinu porušenie podmienky A.3.2
časť II. integrovaného povolenia, ktorú podmienku porušil tým, že počas kontroly bolo zistené, že
prevádzkovateľ - žalobca, ktorý bol povinný pri užívaní komponentov uvedených v tejto podmienke

dodržiavaťpokynyichvýrobcov,pričomnaskládkebolozistené,žežalobcaskladovalvprevádzkevápno
v sile o objeme 25 m3 a inert na skládke paliva, ktoré nemal v integrovanom povolení povolené užívať.
Z obsahu uvedenej podmienky integrovaného povolenia, že žalobca ako prevádzkovateľ mal povolené
užívať a skladovať okrem ďalších látok aj CaO - vápno podľa stanovených podmienok, nemal povolené
užívať inert, ktorý na skládke paliva bol kontrolou zistený, teda správne správny orgán prvého stupňa

zistil a žalovaný potvrdil, že žalobca svojim konaním porušil podmienku určenú aj bode A. 3.2 časť II.
integrovaného povolenia.

Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa
skutkové zistenia týkajúce sa porušenie podmienky A.4.2 časť II. integrovaného povolenia podrobne
uviedol v protokole o vykonanej kontrole, ktoré sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení

pokuty za porušenie uvedenej podmienky. Žalobca sa bránil tým, že povinnosťou správnych orgánov
bolo v danom prípade zobrať zreteľ na podklady od zhotoviteľa Kolínske strojírny, a.s., tvrdiac, že
vlastná evidencia prevádzky filtračného zariadenia pri poruche v počítači bola natoľko poškodená, že
požadované údaje nebolo možné opätovne získať. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení
dospel k názoru, že obranu žalobcu v tomto smere treba považovať prinajmenšom za účelovú.

Odvolací súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia podmienky I.5.4
časť II. integrovaného povolenia. Z obsahu uvedenej podmienky je povinnosťou prevádzkovateľa o
každej havárií alebo mimoriadnej udalosti spísať zápis a o tejto udalosti vyrozumieť príslušné orgány
štátnej správy a inštitúcie v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi vodného hospodárstva a
ochrany ovzdušia. Nie je možné považovať konanie žalobcu ako prevádzkovateľa, že v danom prípade

bezodkladne ohlásil únik škodlivých látok do ovzdušia príslušným orgánom štátnej správy, keď k úniku
látok došlo v dopoludňajších hodinách 28. 12. 2011 a napriek tomu, že prevádzka sa nachádza v obci,
prevádzkovateľ pristúpil k určitým opatreniam až na základe signalizácie obyvateľov tejto obce a udalosť
nahlásil príslušnému orgánu štátnej správy až deň nasledujúci, pričom únik škodlivých látok do ovzdušia
nepovažoval za mimoriadnu udalosť alebo haváriu len z dôvodu, že signalizačné zariadenie nespustil

alarm, pričom následne bolo preukázané že vada spočívala práve v tomto signalizačnom zariadení.Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu, že žalovaný správny orgán sa v
napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami, keď podľa tvrdení žalobcu
nedal jasnú a vyčerpávajúcu odpoveď na zásadné otázky ním v odvolaní nastolené. Z odôvodnenia

žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný správny orgán poukazom na skutkové okolnosti
danej veci zistené správnym orgánom prvého stupňa na základe kontroly, výsledky z ktorej zhrnul do
protokolu, sa jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu zaoberal a poukazom práve na výsledky
zistené kontrolou v dostatočnom rozsahu zaujal stanovisko k zásadným otázkam nastoleným žalobcom
v odvolaní, pričom sa zaoberal porušením jednotlivých podmienok určených integrovaným povolením.

Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že správne orgány nevykonali dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, pretože vychádzajúc z protokolu vykonanej kontroly u žalobcu správny orgán prvého stupňa
popisným spôsobom popisuje konanie žalobcu, ktorým porušil jednotlivé podmienky integrovaného
povolenia. Taktiež nie je možné súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov sú v rozpore s administratívnym spisom, pretože vychádzajúc z dôvodov
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho

spisu predovšetkým z protokolu z kontroly je zrejmé, že skutkový stav bol v danom prípade ustálený na
základe kontroly vykonanej u žalobcu na dodržiavanie podmienok integrovaného povolenia, výsledky z
ktorej sú uvedené v protokole o kontrole, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty
potom, ako bol zápisnične prerokovaný so žalobcom. Žalobca i keď v priebehu správneho konania
vyjadril svoje nesúhlasné stanovisko ku skutkovým zisteniam obsiahnutých v protokole o kontrole,

nepredložil a to ani v odvolacom správnom konaní žiadne dôkazy ani návrhy na doplnenie dôkazov na
preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť ani na námietku
žalobcu, že žalovaný vo veci nevykonal ďalšie dôkazy. Odvolací súd nesúhlasil ani s názorom žalobcu,
že správne orgány oboch stupňov zo skutkových okolností vyvodili nesprávny právny záver, pretože
pokiaľ zo skutkových zistení vyplýva, že žalobca sa svojím konaním dopustil porušenia vytýkaných

podmienok uvedených v časti II. integrovaného povolenia, porušil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 20
ods. 2 písm. a/ zákona č. 245/2003 Z.z., v ktorej právnej norme zákonodarca ukladá prevádzkovateľovi
povinnosť udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení.

Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že správne orgány oboch stupňov sa vecou
náležite zaoberali, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, zistili riadne skutočný stav a v

odôvodnení rozhodnutí v súlade so zákonom uviedli dôvody svojho rozhodnutia uvedeného vo výroku.
Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že záver, ktorý
správny orgán v prvostupňovom správnom rozhodnutí zo zistených skutkových okolnosti urobil a
žalovaný v druhostupňovom správnom rozhodnutí ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a

správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 245/2003 Z.z..

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej veci
postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu
a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku

sa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd
sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods.2, pism.d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, písm.f/O.s.p.), ako aj že prvostupňový
súdnáležitenapadnutýrozsudokneodôvodnil,apretovchádzajúczoskutkovýchokolnostívyplývajúcich

z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd považoval námietky
žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za
následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1,2 O.s.p.

potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v
spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi, ktorý nemal úspech vo
veci, náhradu trov tohto konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.