Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213227
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčikom žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č.25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou
FridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO86864421,protižalovanému:Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č.
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 09.01.2015 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012, si navrhovateľ uplatnil
voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumu 165,96 eur z
titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení návrhu uviedol, že navrhovateľ, ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúcej zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXX, dlžníkom V. G., pričom exekučné konanie
bolo vedené pod sp. zn. EX 1881/2004. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel

obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonanie rozhodnutia rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej záležitosti,
nevyžiadala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu (návrh na vykonanie exekúcie, ako aj
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti

predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti udelenia poverenia vykonania vykonaným exekúcie dňa
31.05.2004, pričom exekučné konanie začalo dňom 25.05.2004. Dňa 02.11.2013 podal navrhovateľ
návrh na zmenu exekútora. Dňa 22.12.2009 sa k návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyjadril
dovtedy ustanovený súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica, ktorý zároveň navrhol, aby v súlade s
ustanoveným § 57 ods. 1 písm. g Exekučného poriadku, uvedená exekúcia bola vyhlásená za
neprípustnú. Okresný súd v Žiari nad Hronom uznesením zo dňa 02.02.2010 exekučné konania vyhlásil
zaneprípustnéazastavilho.Navrhovateľpoukázalnaskutočnosť,žeporušenímjehoprávaspôsobenej

škody, o ktorej sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 02.02.2010 o zmene
súdneho exekútora a v danom prípade bol exekučný súd nečinný viac, ako 97 dní. Navrhovateľ si
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne: majetková škoda vo výške 175 eur, ktorápredstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, keď zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

165,96 eur, a to z dôvodu, že exekučný súd bol bezdôvodne, nečinný viac ako 97 dní, čo predstavuje
výpočet alikvotným pomerom 55,32 eur. Na základe aplikácie uvedenej doktríny ústavného súdu, t.j.
663,88 eur za rok : 12 mesiacov, čo je suma 55,32 eur za mesiac.

Odporca v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 22.08.2014 žiadal návrh navrhovateľa,

ako neodôvodnený zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré súd potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na
nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmetočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť
dôkazov a však v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša navrhovateľ sám. Taktiež z podania navrhovateľa nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na

odstránenie, želaného stavu, neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania
zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach,
predsedovi okresného súdu, pres. možnosť podať ústavnú sťažnosť, t.z. či využil účinné prostriedky
nápravy na urýchlené konania. V ďalšom poukázal odporca na skutočnosť, že Obecnú súd o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, toto právomoc má iba predseda súdu alebo

Ústavný súd Slovenskej republiky. Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
boli doručené odporcovi dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená
žaloba, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľ nepodal žaloby po uplynutí 6 - mesačnej lehoty, ale skôr,
v takomto prípade ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky adresovalo odporcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, výzvy na doplnenie, žiadosti. Navrhovateľ však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhradu škody, o ktorom prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
ako orgán príslušný podľa § 4 ods. ods. 1 písm. a) zákona číslo 514/2003 Z. z., preto nárok navrhovateľa
nepovažuje za predbežné prerokovaný. Ustanovenie zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné

podmienky pri splnení, v ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri
výkone verejnej moci, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. neprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Samotnému
nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že lehota na poverenie exekútora je výraznou

prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnom exekúcie, ak exekučným titulom je
notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov, podľa § 45
ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkoplošne
nezákonných exekúciách a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V danom smere je dôležitú
rozsudok súdneho dvora (EU Asturxom C-40/08), ktoré nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky

aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému,
nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritériá
zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného priadku účinného od 01.06.2011, 15
dňová lehote na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako v exekučnom
titule. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná súdu po 01.06.2011, nárok

tejto časti nie je podstatný. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo a
prerokovanie bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
je pritom kompletný preskúmať Ústavný súd, ktorý je v súlade so svojou ústavnou judikatúrou, ktorý ju
v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti, každého
jednotlivého prípadu, najmä kritériá, ako sú zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu. Súd

konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahovvsúdnomkonaní,vprípadeakbytietokonštatovanépredsedomsúdu,aleboÚstavnýmsúdom
Slovenskej republiky. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu
požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dokázať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu
škody zo strany navrhovateľa. Rovnako navrhovateľ nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej

ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že
poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany Ústavného súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ súirelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť,
ako právnická osoba. S poukazom na Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo
675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní

nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnických osôb nejakým spôsobom
zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských
plánov“, nebol zo strany navrhovateľa preukázaný a ani to akým spôsobom uvedená situácia „ovplyvnila
ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti
navrhovateľa, považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje

nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri
spore spornej a negatívnej vnímanej podnikateľskej aktivity navrhovateľa. Taktiež odporca poukázal na
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., súd konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľ,
jeho zástupcu, ktorým podaním doručeným tunajšiemu súdu 09. januára 2015 požiadal o zrušenie

nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď
navrhovateľ mu označenie skutočností podal na žalobu takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie
všetkých sudcov okresného súdu z pojednávania a rozhodovania vo veci. Zároveň žiadal konanie
vedené pod číslom 12C/146/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na

zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského
súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného pojednávaním veci. Tiež navrhol doplniť dokazovanie
keď uviedol, že zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej
škody. Súd zároveň konal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu, ktorý mal doručenie predvolania na
pojednávanie riadne a včas vykázané, pričom písomne požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na

pojednávaní, kde súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Súd neakceptoval žiadosť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného
pojednávania ním uvedených dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie
a rozhodnutie, po oboznámení sa s dôvodmi uvádzanými v bode 1., podaného v žalobnom návrhu,

predložil podanie navrhovateľa spolu s vyjadrením všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom
na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p., pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o
jeho námietke rozhodol Uznesením 3NcC/385/2012 - 9 zo dňa 19. októbra 2012.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

O návrhu navrhovateľa na prerušenie konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia zákona.

Súd poukazuje na to, že podľa § 109 ods. 2 O.s.p. prerušenie konania nie je obligatórna. Dôvodom pre
prerušenie konania, podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., však musí byť, že prebieha konania, v ktorom
sa rieši prejudicionálna. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na ustanovenie
§ 135 ods. 2 O.s.p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejedná žalobca
namietal už v podanej žalobe. O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici,

ako súdom nadriadeným, postom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. a zákonný sudca JUDr. Vojtech Ševčík
nebol vylúčený z pojednávania a rozhodovania prejednávanej veci, nakoľko nebol zákonným sudcom
exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. 10Er/219/20004. Súd bol tohto názoru, že keďže si navrhovateľ
uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom
rozhodnuté, súd nevidel dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania, ako

neodôvodnený zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 10Er/219/2004, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci.

Dňa 25.05.2004 podal súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica, Exekútorský úrad so sídlom Sládkovičova 2,
Zvolen na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pod sp. zn. EX 1881/04 vo
veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Račianska 42/A, 831 02 Bratislava, proti povinnej V. G. pre
vymoženie pohľadávky vo výške 8.082,- Sk spolu s príslušenstvom, a to exekučným titulom NotárskouzápisnicouuloženejvZbierkelistínpodčíslomN379/2004,NZ10425/2004.Tunajšísúdvprejednávanej
veci vydal dňa 30.05.2004 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu. Dňa 02.11.2009
podal navrhovateľ návrh na zmenu exekútora. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica sa k predmetnému

návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyjadril listom zo dňa 22.12.2009 a na navrhol exekučné
konanie zastaviť a vyhlásiť za neprípustné. Uznesenie Okresného súdu č.k. 10Er/219/2004 - 17 zo dňa
02.02.2010 okresný súd exekúciu vedenú pod sp. zn. EX 1881/04 vyhlásil za neprípustnú, zároveň
uviedol, že súdny exekútor nemá právo na zaplatenie trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu oprávnený,
ako aj súdny exekútor JUDr. Ďurica, podali odvolanie, a Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením

č. k. 12CoE/277/2010-36 uznesenie okresného súdu vo výroku neprípustnosti a zastavenie exekúcie
potvrdil. Vo výroku o trovách exekúcie uznesenie okresného súdu zmenil.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie

v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1,2 zákona číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa 44 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.

V pojednávanej veci si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej ujmy, a to vo výške 175 eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 165,96 eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, v súdnom
exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote. Súd poukazuje na to, že zo samotnej dikcie § 42 ods.

2 Exekučného poriadku, vyplýva, že lehote 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia, v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Lehota 15 dní sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie, na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a to exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí ani logicky, nedá predpoklad,
že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. 1602, ktorá konštatuje, že do „ pri posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v článku
48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré súd uvedené v ústave alebo v zákone,
ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v

týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného vyplýva, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy konania. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že je nutné skúmať aj oprávnenie z exekučného titulu.

Z uvedenej právnej úvahy exekučného súdu sú obsahom uznesenia č.k. 10Er/219/2004-17 zo dňa
02.02.2010 a sú aj potvrdené uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 12CoE/277/2010 zo dňa
31.08.2010.Je potrebné uviesť, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, 1. nesprávny úradný postup, 2.
vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Navrhovateľ

však v prejednávanej veci nepreukázal nesprávny úradný postup, vznik škody ani výšku škody.
Rovnako nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada
v peniazoch. S prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade nie sú
splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu, uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zákona
číslo 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto potom návrh

navrhovateľa, ako neodôvodnený zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to na základe zásady úspechu.
Odporca mal vo veci plný úspech, trovy konania mu nevznikli, a preto súd potom vyslovil, že odporcovi
sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.