Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrea Tomašovičová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/126/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111217292
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111217292.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľky: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. S.. XXX/XX, zastúp.: JUDr. Andreou Čechovičovou,
advokátkou, Trnava, Dolné bašty 2, proti odporcovi: C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T., D.. XXXX/X, o
zaplatenie 850 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 850 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
od 31.1.2012 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 413,71 eur, a iné
trovy konania v sume 102 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právnej zástupkyne
navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť jej sumu 850 eur s príslušenstvom. Pôvodne sa navrhovateľka domáhala úrokov z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 25.7.2011 do zaplatenia, v priebehu konania však zobrala svoj návrh v časti
týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania vo výške presahujúcej 9,00 % za obdobie od 25.7.2011 do
30.1.2012späť,keďžiadalapriznaťúrokzomeškanialenvovýške9,00%ročne,ododňanasledujúceho
po dni doručenia návrhu odporcovi, teda od 31.1.2012. O čiastočnom zastavení návrhu súd rozhodol
uznesením č.k. 14C/126/2011-29 zo dňa 9.2.2012, s právoplatnosťou dňa 20.3.2012.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď poprel že by si bol od navrhovateľky nejaké peniaze požičal.

Okresný súd Trnava o podanom návrhu rozhodol rozsudkom č.k. 14C/126/2011-35 zo dňa 4.4.2012,

ktorým návrh v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľka, a argumentovala tým, že v čase prvostupňového konania nedisponovala dôkazmi, ktoré
našlaažpodoručenírozsudku,keďsiopätovneprezrelastarýmobilnýtelefónazistila,ževpamätiostala
uložená SMS komunikácia medzi účastníkmi ohľadom pôžičiek. Z týchto správ vyplýva, že odporca
potvrdzuje prevzatie peňazí od navrhovateľky. Táto skutočnosť vyplýva aj z prepisu správ ktoré má
uložené v počítači, a ktoré doložila k odvolaniu. V dôsledku podaného odvolania navrhovateľkou,
Krajský súd Trnava prvostupňový rozsudok zrušil, a vec vrátil súdu na ďalšie konanie s právnym

názorom, ktorým je prvostupňový súd viazaný. Krajský súd vo svojom rozhodnutí prvostupňovému sudu
uložil povinnosť, opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, pri ktorom sa vysporiada aj s dôkazmi
predloženými navrhovateľkou až v odvolacom konaní.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s potvrdenkami o výbere peňazí
z bankomatu VÚB a.s. zo dňa 17.10.2009, 19.11.2009, a 14.1.2010, doplnil dokazovanie oboznámením
sa s prepismi SMS komunikácie ohľadne pôžičiek medzi účastníkmi konania z obdobia od 30.7.2010

do19.8.2010, a zistil nasledovný skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. v neprítomnosti odporcu, ktorý termín pojednávania zobral na vedomie na pojednávaní konanom
dňa 8.11.2013, pričom svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych
dôvodov.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka požičala odporcovi v 3 častiach celkovo

sumu850eur.Sumypožičiavalanajehovýslovnúžiadosť,keďjufaktickycitovovydieral.Poprvýkrátmu
požičala dňa 17.10.2009 sumu 500 eur, ktorú potreboval za účelom odkladu hypotéky, a takto si vyriešil
splátku hypotéky. Druhý krát mu požičala dňa 19.11.2009 sumu 200 eur, keď pred ňou plakal že nemá na
platenie účtov, a dňa 14.1.2010 mu požičala sumu 150 eur, keď sa jej vyhrážal samovraždou, pretože dal
všetky peniaze do automatov a nemal na splátku hypotéky. Všetky tieto peniaze navrhovateľka vybrala
v bankomate VÚB v P., za prítomnosti odporcu, ktorý svojím podpisom na druhej strane potvrdenky

o výbere peňazí potvrdzoval ich prevzatie od navrhovateľky. Doba splatnosti požičaných súm medzi
nimi dohodnutá nebola. Následne po pôžičkách sa navrhovateľka s odporcom rozišli, a navrhovateľka
odporcu požiadala o vrátenie peňazí. Odporca nereagoval na SMS správy, ani na písomnú výzvu,
preto bola navrhovateľka nútená podať predmetnú žalobu. Naposledy odporcu vyzvala písomne dňa
22.6.2011, ktorou ho vyzvala na zaplatenie požičanej sumy do 5 dní od prevzatia tejto výzvy. Táto

výzva sa navrhovateľke späť ako nedoručená nevrátila, napriek tomu deň jej doručenia odporcovi súdu
preukázať nevedela. Navrhovateľka poukázala na prepis správ z jej mobilného telefónu z obdobia
od 30.7.2010 do 19.8.2010. Pred podaním svojho návrhu na súde, navrhovateľka komunikovala s
odporcom cez telefón prostredníctvom SMS, a z tejto komunikácie medzi nimi vyplynulo, že odporca
potvrdzuje prevzatie peňazí, pričom raz jej sľuboval ich vrátenie, a inokedy zas odporúčal podať návrh na

súd.Rovnakoajzosprávktorémalauloženévpočítači,aktorýmikomunikovalasodporcomvroku2010,
vyplýva potvrdenie požičania peňazí odporcom. Odporca na jednotlivé výzvy navrhovateľky nereagoval
žiadnym spôsobom, pričom vyjadrila svoj názor, že keby mu pôžička v skutočnosti poskytnutá nebola,
reagoval by tak, aby vyjadril svoju nevedomosť ohľadom toho, čo od neho navrhovateľka požaduje.
Napriek tomu však odporca zostal len nečinný, a nereagoval žiadnym spôsobom, čo je podporne možné

vyhodnotiť tak, že odporca reálne pôžičku od navrhovateľky prijal, túto však len nemal záujem vrátiť.

Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože od navrhovateľky si žiadne peniaze nepožičal, a
dôkazy predložené navrhovateľkou nie sú takými dôkazmi, ktoré by mohli byť akceptované súdom.
Pokiaľ ide o potvrdenky výberu peňazí z bankomatu zo dňa 17.10.2009, 19.11.2009 a 14.1.2010, na
rube ktorých sa nachádza podpis pri slove „požičané“, odporca nevedel uviesť, či je to jeho podpis, aj

keď sa to na jeho podpis podobá, nie je však notársky overený, čo teda nemohlo byť dôkazom toho, že
si od navrhovateľky takúto sumu peňazí požičal. To, či na týchto potvrdenkách je jeho podpis alebo nie
je, posúdiť nevie, ak aj je to jeho podpis, určite tam nie je za tým účelom, že by si požičiaval peniaze
od navrhovateľky. Odporca uviedol, že netvrdí že nebol s navrhovateľkou pri bankomate keď si vyberala
peniaze. To, že prečo potom je na týchto potvrdenkách jeho podpis, za situácie že pripustil, že by to jeho

podpis mohol byť, keď ako tvrdí, že si peniaze od navrhovateľky nepožičal, vysvetliť nevedel. Rovnako
nevedel vysvetliť ani to, prečo by navrhovateľka vyberala zo svojho účtu z bankomatu konkrétnu sumu
peňazí v dňoch, ktoré predchádzajú splatnosti jeho hypotéky, keď ako tvrdí, si peniaze na splátku svojej
hypotéky od navrhovateľky nepožičiaval. Odporca potvrdil že sa s navrhovateľkou pozná, a v období
rokov 2009-2010 spolu chodili, v spoločnej domácnosti však nežili. Približne pred 9. rokmi mu bola

poskytnutá hypotéka vo výške 200.000,-Sk, ktorú si spláca v hotovosti.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 850 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
850 eur od 31.1.2012 do zaplatenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dokladmi, a to potvrdenkami z
výberupeňazízbankomatu,svýpoveďamiúčastníkovkonania,akoajvodvolacomkonanípredloženými
prepismi správ z SMS komunikácie medzi účastníkmi dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je

dôvodný.

Navrhovateľka tvrdila, že odporcovi požičala v období od 17.10.2009 do 14.1.2010 v troch platbách
peniaze v celkovej výške 850 eur, keď na požiadanie odporcu tieto sumy peňazí vybrala z bankomatu,
odovzdala ich odporcovi, čo jej potvrdil podpisom na rube potvrdenky o výbere peňazí z bankomatu.
Nakoľko sa na čase vrátenia požičaných peňazí nedohodli, vyzvala odporcu viackrát SMS správami

a aj písomne, naposledy listom z 22.6.2011 na vrátenie peňazí, na čo odporca nereagoval. Odporca
v priebehu konania síce skutočnosti tvrdené navrhovateľkou nepotvrdil, keď naopak poprel, že by si
od navrhovateľky nejaké peniaze požičal. Podpis na rube potvrdeniek sa na jeho podpis podobá, a
dokonca pripustil, že je to jeho podpis. Zároveň však súdu nevedel uviesť, prečo by sa vôbec podpisoval
na rubovej strane všetkých troch potvrdeniek o výbere peňazí z bankomatu, keď ako tvrdil, peniaze
si od navrhovateľky nepožičal. Odporca nevedel súdu žiadnym spôsobom vysvetliť ani to, prečo by

navrhovateľka vyberala peniaze zo svojho účtu v dňoch 17.10.2009, 19.11.2009, a 14.1.2010, teda v
dňoch ktoré predchádzali splatnosti mesačnej splátky jeho hypotéky, ak by si tieto peniaze nepožičiaval
práve na zaplatenie týchto splátok.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, je okrem druhového určenia veci ktorá sa má požičať, a
dohody o čase vrátenia druhovo určenej požičanej veci, aj dohoda o prenechaní veci a o jej reálnom

odovzdaní tomu, kto si vec požičiava. Pritom zmluva o pôžičke nemusí byť uzavretá písomne, môže
byť uzavretá aj konkludentne, prípadne ústne, musí však dôjsť k faktickému prenechaniu veci určenej
podľa druhu veriteľom dlžníkovi. Aj keď v predmetnej veci odporca poprel, že by si od navrhovateľky
požičal peniaze ako to tvrdila, a súdu preukázala potvrdenkami z výberu peňazí z jej účtu z bankomatu,
na rube ktorých sa nachádza podpis, ktorý podľa formy by mohol byť podpisom odporcu, odporca

naopak žiadnym spôsobom súdu nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o tom, že pôžička mu zo
strany navrhovateľky poskytnutá nebola. Práve naopak, odporca pripustil, že na rube potvrdeniek z
bankomatu sa nachádzajú jeho podpisy, pričom zároveň nevedel žiadnym spôsobom vysvetliť, pre
aký iný dôvod by sa podpisoval na potvrdenky pri slove „požičané“, keď z potvrdenky vyplývala
konkrétna suma peňazí, ako aj dátum výberu peňazí, ak by tým nemal odporca svojim podpisom

potvrdiť prevzatie konkrétnej sumy peňazí, požičaných mu navrhovateľkou v konkrétny deň uvedenom
na prednej strane potvrdenky. Odporca v priebehu svojej výpovede potvrdil aj tú skutočnosť, že peniaze
ktoré navrhovateľka vyberala z bankomatu dňa 17.10.2009, 19.11.2009, a 14.1.2010, vyberala v dňoch,
ktoré predchádzali splatnosti jeho hypotéky. Navrhovateľka na podporu svojich tvrdení súdu predložila
aj prepis svojej SMS komunikácie s odporcom v období od 30.7.2010 do 19.8.2010, rovnako aj prepis jej

správ ktoré mala uložené v počítači, ktorými žiadala odporcu o vrátenie požičaných peňazí, a z ktorých
súdu jednoznačne vyplynulo, že aj keď odporca pôžičku peňazí popiera, k jej realizácii v skutočnosti
došlo, pretože priamo v týchto správach odporca navrhovateľke písal že jej peniaze vráti, že jej ich vráti
hneď ako ich bude mať, že ho má dať na súd, prípadne že jej peniaze bude vracať po desať eur. Aj keď
z tejto SMS komunikácie nevyplýva, akú sumu peňazí si odporca od navrhovateľky požičal, ktorú ako

tvrdil v SMS jej chce vrátiť, súd pri určení výšky pôžičky vychádzal z jednotlivých potvrdeniek o výbere
z bankomatu, a sumu požičaných peňazí zistil súčtom súm vybraných z bankomatu.

Vzhľadom na takéto zistenia ku ktorým súd dospel vykonaným dokazovaním, keď mal preukázané,
že navrhovateľka vybrala z bankomatu zo svojho účtu sumu 850 eur v troch platbách, že na rube
potvrdeniek sa pri slove „požičané“ nachádza podpis ktorý svojou formou môže byť podpisom odporcu,

že samotný odporca pripustil že sa jedná o jeho podpis, že peniaze navrhovateľka vyberala v dňoch,
ktorépredchádzalidňusplatnostimesačnejsplátkyodporcovejhypotéky,ažesamotnýodporcavosvojej
písomnej komunikácii s navrhovateľkou prostredníctvom mobilného telefónu tvrdí vrátenie peňazí, čo
súd vyhodnotil ako potvrdenie skutočnosti tvrdenej navrhovateľkou o poskytnutí pôžičky, súd návrhu
na zaplatenie sumy 850 eur vyhovel, pretože považoval nárok navrhovateľky týmito dôkazmi za

preukázaný.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca navrhovateľke nevrátil požičané peniaze ani na základe jej viacerých výziev, či už písomných,
alebo realizovaných prostredníctvom mobilného telefónu, čím sa dostal do omeškania so zaplatením
požičanej sumy. Aj keď doba splatnosti požičaných súm medzi nimi dohodnutá nebola, odporca nepoprel
skutočnosť, že by ho navrhovateľka na vrátenie peňazí vyzývala, a že teda splatnosť pôžičky už

nastala. Pretože navrhovateľka nevedela súdu preukázať, ktorým dňom sa odporca reálne dostal do
omeškania, žiadala priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol odporcovi súdom
doručenýnávrhnazačatiekonaniaspolusprílohami,akedysaodporcapreukázateľnedozvedelovýzve
navrhovateľky na vrátenie pôžičky, a o jej splatnosti. Odporcovi bol návrh doručený dňa 30.1.2012, preto
navrhovateľka žiadala priznať jej úroky z omeškania odo dňa 31.1.2012, a to vo výške 9,00 % ročne,

čo predstavuje úrok z omeškania v zmysle citovaného ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995. Výška
základnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbankykudňu31.1.2012bola1,00%anavrhovateľkamá
tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 850 eur od 31.1.2012
do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal v konaní úspešnej

navrhovateľke náhradu iných trov konania vo výške 51 eur za zaplatený súdny poplatok, vo výške 51 eur
za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej
sume 413,71 eur, za 7 úkonov právnej služby á 51,45 eur (prevzatie a príprava, podanie návrhu, účasť
na pojednávaniach dňa 8.2.2012, 14.3.2012, 8.11.2013 a 24.1.2014, podanie odvolania voči rozsudku
dňa 24.4.2012, ) spolu v sume 360,15 eur, režijný paušál za 2 úkony vykonané v roku 2011 á 7,41 eur,

za 3 úkony vykonané v roku 2012 á 7,63 eur, za 1 úkon vykonaný v roku 2013 á 7,81 eur, a za 1 úkon
právnej služby vykonaný v roku 2014 á 8,04 eur, spolu v sume 53,56 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.