Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112223594
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112223594.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: M. J., W..X.X.XXXX, F. U. W. M.,

I. Č..XXX/XX, zastúpeného: JUDr.Milan Kuzma, advokát, so sídlom v Košiciach, Floriánska č.16 proti
odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie č.13, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.970,72 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

P r i z n á v a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 2.059 EUR (trovy
právneho zastúpenia), ktorú je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu

JUDr.Milana Kuzmu, advokáta, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu vo výške 6.970,72 EUR. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil skutočnosťami, že uznesením Krajského úradu Justičnej polície
Policajného zboru v Košiciach zo dňa 17.1.2003 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa a
vznesené obvinenie pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin vraždy a trestný čin nedovoleného
ozbrojovania. Následne krajský prokurátor v Košiciach podal voči navrhovateľovi obžalobu zo dňa
16.9.2004. Po vykonaní dokazovania v rámci hlavného pojednávania bol navrhovateľ rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2T/10/2004 zo dňa 6.8.2007 oslobodený spod obžaloby, pretože
nebolo dokázané, že tieto skutky spáchal. Odvolanie krajského prokurátora voči tomuto rozsudku bolo
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To/21/2007 zo dňa 24.4.2009 zamietnuté. Navrhovateľ sa s
poukazom na ust. § 2 zákona č.58/1969 Zb. domáhal práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím z dôvodu, že bol účastníkom trestného konania a bol poškodený nezákonným rozhodnutím
vydaným v tomto konaní. V súvislosti s trestným konaním navrhovateľovi vznikli trovy právneho
zastúpenia z dôvodu, že v trestnom konaní ho zastupovala ako obhajkyňa JUDr.Viera Ferčáková a to

vo výške 110.000,- Sk a z dôvodu, že ho zastupoval JUDr.Milan Kuzma a to vo výške 100.000,- Sk.
Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia JUDr.Viery Ferčákovej navrhovateľ nemohol predložiť vzhľadom
k tomu, že pred pár rokmi došlo k zničeniu dokumentácie pre požiar v priestoroch jej kancelárie. Právo
na náhradu škody si uplatnil voči odporcovi listom zo dňa 12.4.2012. Jeho nárok však uspokojený nebol.Odporca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody
titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil uznesenie o vznesení obvinenia, je základným
predpokladom zodpovednosti štátu za takto spôsobenú škodu zrušenie alebo zmena právoplatného

rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Označené rozhodnutie však uvedené znaky
nenapĺňa. Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia teda nie je možné považovať za nezákonné
rozhodnutie v zmysle § 4 ods.1 zákona č.58/1969 Zb. z dôvodu, že nebolo príslušným orgánom
zrušené pre jeho nezákonnosť. Čo sa týka uplatňovanej škody, samotná skutočnosť, že navrhovateľ
vynaložil finančné prostriedky na svoju obhajobu, neznamená, že si ich náhradu môže automaticky

uplatňovať ako škodu. Aj keby v tomto prípade išlo o prípad nutnej obhajoby, je potrebné posúdiť
navrhovateľom vynaložené finančné prostriedky tak z hľadiska nutnosti, ako aj účelnosti a preukázať
ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní podmienili úkony obhajoby a určiť rozsah
tých úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonným rozhodnutím. Za trovy obhajoby, na ktorých náhradu by
bol zaviazaný štát, pritom nie je možné považovať tie úkony, ktoré bezprostredne neviedli k odstráneniu
nežiaducich právnych následkov na žalobcu. Taktiež namietal, že z predloženého vyúčtovania trov

právneho zastúpenia JUDr.Milanom Kuzmom vyplýva, že celková suma úkonov právnych služieb
predstavuje 14.602,20 EUR, avšak z vyúčtovania ani z návrhu na začatie konania nie je zrejmé, za ktoré
konkrétne z 80 vymenovaných úkonov právnych služieb žiada navrhovateľ náhradu škody. Odporca
ďalej namietal, že navrhovateľom predložené príjmové pokladničné doklady, ktoré majú preukázať
skutočnosť, že zaplatil svojim právnym zástupcom vyúčtovanú odmenu, nespĺňajú ust. § 10 zákona o

účtovníctve z dôvodu, že v týchto dokladoch absentujú obligatórne náležitosti účtovných dokladov a to
číslo dokladu, osoba zodpovedná za účtovanie, ako aj potvrdenie o zaúčtovaní. Tieto listinné doklady
preto odporca pokladal za nedostatočný dôkaz o úhrade trov nutnej obhajoby. Taktiež mal za to, že
účel platby uvedený na pokladničných dokladoch je nedostatočný; neobjasňuje totiž s určitosťou účel
platby. Vo vzťahu k príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 22.1.2003 a 31.1.2003 odporca tvrdil,

že tieto doklady nepreukazujú škodu spôsobenú navrhovateľovi, ale jeho sestre. Je z nich zrejmé, že
trovy obhajoby mala zaplatiť iná osoba, nie navrhovateľ. Odporca taktiež namietal relevanciu čestného
prehlásenia ako dôkazu, ktoré predložil navrhovateľ a ktorého obsahom bolo vyhlásenie jeho sestry o
zaplatení trov obhajoby v mene navrhovateľa. Vo vzťahu k úkonom obhajoby súvisiacich s väzbou mal
odporca za to, že návrh na prepustenie väzby ako jeden z úkonov, za ktoré bola účtovaná odmena,

nie je možné v danom prípade priznať, pretože právny titul, od ktorého si navrhovateľ odvíja nárok na
náhradu škody, je uznesenie o vznesení obvinenia a nie rozhodnutie o väzbe. Odporca tiež namietal
súbežnú obhajobu navrhovateľa dvoma advokátmi; mal za to, že v príčinnej súvislosti s uznesením
o vznesení obvinenia (samozrejme za predpokladu, že by toto uznesenie bolo nezákonné, čo však
odporca spochybňuje) by v prípade nutnej obhajoby hypoteticky mohol byť len nárok ustanoveného

alebo zvoleného obhajcu a teda, len nárok jedného z advokátov. V tejto súvislosti poukázal na zásadu,
podľa ktorej nikto nemôže jednostranne založiť povinnosť iného subjektu, s tým, že zvolenie dvoch
advokátov nespĺňa podmienku nevyhnutnosti a účelnosti pre priznanie nároku v zmysle zákona. V
súvislosti s uvedenou otázkou poukázal aj na samotnú povinnosť orgánov činných v trestnom konaní
zabezpečovať dôkazy aj v prospech obvineného.

Navrhovateľ k vyššie uvedenej obrane odporcu uviedol, že považuje za absurdné, aby spôsobenie
škody a následná povinnosť jej náhrady, mala byť podmienená účtovnou bezchybnosťou príjmového
pokladničného dokladu vystaveného advokátmi. Poukázal na skutočnosť, že k reálnemu odovzdaniu
finančných prostriedkov právnym zástupcom na účel poskytnutia obhajoby v trestnom konaní došlo
po tom, čo bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie Krajským úradom Justičnej polície PZ

Košice (17.1.2003). Spochybnenie vzniku škody na strane navrhovateľa, vzhľadom na to, že peňažné
prostriedky advokátom boli odovzdané jeho sestrou, považoval navrhovateľ za absurdné. Vzhľadom k
tomu, že nezákonným postupom orgánu štátu bol navrhovateľ vzatý do väzby, jediný spôsob, ako si
mohol zvoliť obhajcu a tomuto aj zaplatiť za jeho služby, bolo prostredníctvom blízkej osoby, ktorou v
tomto prípade bola jeho sestra. Vo vzťahu k spochybneniu návrhu na prepustenie z väzby ako úkonu,

za ktorý by bolo možné priznať náhradu škody, navrhovateľ uviedol, že obhajoba v trestnom konaní
nemôže byť diferencovaná podľa toho, ktoré úkony patria pod ktoré nezákonné rozhodnutie. Nutnosť
obhajoby u navrhovateľa bola spôsobená skutočnosťou, že odporca nezákonne obvinil navrhovateľa. To
bol jediný dôvod, na základe ktorého vznikla potreba zvoliť si obhajcov a brániť sa proti nezákonnému
rozhodnutiu. Nikto pritom nemôže byť vzatý do väzby bez toho, aby mu bolo vznesené obvinenie,

čo znamená, že potreba žiadať o prepustenie z väzby by nevznikla, pokiaľ by odporca navrhovateľa
nezákonne neobvinil. Vo vzťahu k spochybneniu účelnosti voľby dvoch advokátov navrhovateľ uviedol,že bol obvinený pre trestný čin vraždy a nedovoleného ozbrojovania, teda za jeden z najzávažnejších
trestných činov, ktoré trestný zákon pozná a za ktoré hrozí najprísnejší trest; v takomto prípade je
štandardným postupom obhajoba dvoma advokátmi. Účelnosť voľby dvoch obhajcov sa nepochybne

potvrdila už tým, že výsledkom ich kvalitnej obhajoby bolo oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby
v celom rozsahu. V prevažnej väčšine úkonov obhajoby boli tieto úkony vykonávané len jedným z
obhajcov. Nedochádzalo teda ani ku kumulácii trov obhajoby v rámci jednotlivých úkonov. Vzhľadom na
rozsah úkonov obhajoby a sumu, ktorá bola navrhovateľom uhradená a je predmetom tohto konania,
je nepochybné, že obhajcovia vykonali ďaleko väčší rozsah úkonov než im bolo zo strany navrhovateľa

uhradených a teda, aj v prípade, ak by súd nepriznal trovy obhajoby za úkony, ktoré boli vykonané
duplicitne, resp. tieto trovy by priznal iba vo vzťahu k jednému z obhajcov, nárok uplatnený v tomto
konaní stále nebude dosahovať reálnu hodnotu poskytnutých právnych služieb.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne E. J., oboznámením obsahu
trestného spisu a listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov
zistil skutkový stav veci:

Z uznesenia Krajského úradu Justičnej polície Policajného zboru v Košiciach č.ČVS:KUJP-128/
OVVK-2002 zo dňa 17.1.2003 súd zistil, že bolo začaté voči navrhovateľovi trestné stíhanie ako
obvineného za trestný čin vraždy vo forme účastníctva podľa § 10 ods.1 písm.a/ k § 219 ods.1 Trestného
zákona, za trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods.1 a 2 písm.a/ Trestného zákona, lebo
na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenej dobe od

1.5.2002 do 30.8.2002 na doposiaľ nezistenom mieste vo Vranove nad Topľou z doposiaľ nezistených
príčin si u obvineného Y. V. objednal fyzickú likvidáciu Y. C., pričom za tým účelom mu v priebehu tejto
doby na neznámom mieste a nezisteným spôsobom zaobstaral aj hromadne účinnú strelnú zbraň -
samopal vzor 61, tvz. škorpión výrobného čísla U6526, ktorým obvinený Y. V. pred X. T. usmrtil Y.
C. a ťažko zranil poškodeného L. T.. Za spáchanie tohto činu potom navrhovateľ vyplatil obvinenému

Y. V. finančnú odmenu vo výške 200.000,- Sk, pričom mu tiež uhrádzal finančné náklady v čase pred
spáchaním činu, keď sa obvinený Y. V. na vykonanie činu pripravoval a monitoroval pohyb poškodeného
Y. C. v Michalovciach.

Zo zápisnice Krajského úradu Justičnej polície Policajného zboru v Košiciach ČVS:KUJP-128/
OVVK-2002 zo dňa 17.1.2003 o výsluchu obvineného súd zistil, že pred začatím výsluchu bolo

navrhovateľovi doručené uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 17.1.2003, voči ktorému navrhovateľ
podal sťažnosť ústne do tejto zápisnice.

Z obžaloby Krajskej prokuratúry v Košiciach č.k. 1Kv/131/2002-426 zo dňa 16.9.2004 súd zistil, že
krajský prokurátor podal obžalobu na navrhovateľa pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods.1, 2 písm.i/
Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185

ods.1, 2 písm.a/ Trestného zákona.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2T/10/04-1957 zo dňa 3.5.2007 súd zistil, že obžalovaný
navrhovateľ(voväzbeod17.1.2003do17.7.2003)bolpodľa§226písm.c/Trestnéhoporiadkuúčinného
do 31.12.2005 (zákon č. 141/1996 Z.z.) oslobodený spod skutku obžaloby kvalifikovaného ako trestný
čin vraždy podľa § 219 ods.1, 2 písm. i/ Trestného zákona vo viacčinnom súbehu s trestným činom

nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané,
že tento skutok spáchal obžalovaný.

Z odôvodnenia citovaného trestného rozsudku vyplýva, že dôkazy, ktoré mali svedčiť v zmysle obžaloby
v neprospech navrhovateľa, boli vykonané neštandardným a neprofesionálnym postupom orgánov
činných v trestnom konaní. Súd nezistil žiadne priame dôkazy, svedčiace pre záver, že sa navrhovateľ

dopustil skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. V konaní neboli zabezpečené ani také nepriame dôkazy,
ktoré by vo svojom súhrne tvorili logickú, ničím neprerušovanú a uzavretú sústavu dôkazov, ktoré by
súd mohol vyhodnotiť v neprospech navrhovateľa. Predložené nepriame dôkazy boli iba v sfére úvah,
domnienok a indícií a nie jednoznačne zistených a bezpečne preukázaných faktov.Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To/21/2007 zo dňa 1.4.2009 súd zistil, že odvolania
obžalovaného Y. V., krajského prokurátora v Košiciach a poškodeného L. T. proti vyššie citovanému
rozsudku Krajského súdu v Košiciach boli zamietnuté. Najvyšší súd SR sa stotožnil s odôvodnením

rozsudku Krajského súdu v Košiciach v oslobodzujúcej časti. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach
nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2009.

Z obsahu trestného spisu ďalej súd zistil, že navrhovateľ udelil plnomocenstvo na zastupovanie
v trestnom konaní JUDr.Viere Ferčákovej dňa 23.1.2003 a prostredníctvom svojej sestry E. Y.
JUDr.Milanovi Kuzmovi dňa 31.1.2003.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.1.2003 súd zistil, že JUDr.Viera Ferčáková, advokátka,

prijala od E. Y., bytom vo U. W. M., U. Č..XXX/X sumu 100.000,- Sk, na účel trov obhajoby KE-10/03 - J..

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.4.2005 súd zistil, že JUDr.Viera Ferčáková, advokátka,
prijala od navrhovateľa sumu 10.000,- Sk na účel trov obhajoby.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 31.1.2003 súd zistil, že JUDr.Milan Kuzma, advokát, prijal
od E. Y. sumu 100.000,- Sk na účel právna pomoc.

Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia súd zistil, že JUDr.Milan Kuzma, advokát so sídlom v Košiciach,
Floriánska č.16 vyúčtoval trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v trestnom konaní sp.zn. 2T/10/2004
za úkony realizované v období od 1.2.2003 do 1.4.2009, vrátane náhrady cestovného a náhrady za
stratu času v celkovej výške 14.602,20 EUR, spolu za 99 úkonov právnej služby.

Z čestného prehlásenia E. J., nar.XX.X.XXXX zo dňa 8.8.2011 súd zistil, že táto potvrdila, že finančné

prostriedky, ktoré uhradila do Advokátskej kancelárie JUDr.Milana Kuzmu so sídlom v Košiciach,
Floriánska č.16 dňa 31.1.2003 vo výške 100.000,- Sk, t.j. 3.319,392 EUR za účelom zaplatenia
poskytnutej právnej pomoci a finančné prostriedky, ktoré uhradila JUDr.Viere Ferčákovej, advokátke so
sídlom v Košiciach, Štúrova č.20 dňa 22.1.2003 vo výške 100.000,- Sk, uhradila v mene svojho brata -
navrhovateľa a jej boli ním len zverené za účelom úhrady trov právneho zastúpenia. Doklady znejú na

meno E. Y., avšak po rozvode došlo k opätovnému prijatiu jej predošlého T. J..

Z listu odporcu adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľa (JUDr.Milanovi Kuzmovi) zo dňa
12.4.2012, označeného ako Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku súd zistil, že
žiadosť navrhovateľa o náhradu škody bola predbežne prerokovaná a žiadosti nebolo vyhovené z
dôvodu nesplnenia základných zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z..

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že dňa 17.1.2003 ho zadržali policajti, vzali ho do Košíc na výsluch.
Zvolil si ako obhajcu JUDr.Gerharda Zvoláneka. Následne ho dali do cely predbežného zadržania a
potom do väzby, kde strávil pol roka. Poprosil svoju sestru E. J., aby mu zohnala obhajcu. Sestra mu
zohnalaJUDr.VieruFerčákovú,ktoráprišlasplnomocenstvomasiopäťdnínato,čobolovzatýdoväzby.

Navrhovateľ však trval na tom, aby mal aj ďalšieho obhajcu, za ktorého si zvolil JUDr.Milana Kuzmu a
to asi tri týždne po vzatí do väzby. Obhajcovia teda vykonávali obhajobu súbežne až do právoplatnosti
oslobodzujúceho rozsudku. Čo sa týka nákladov na trovy obhajoby, poprosil svoju sestru, aby zaplatila
JUDr.Ferčákovej 100.000,- Sk a JUDr.Kuzmovi 100.000,-Sk. Po tom, čo navrhovateľa prepustili z väzby,
JUDr.Ferčákovej zaplatil ešte 10.000,- Sk. Na trovách obhajoby však zaplatil aj ďalšie čiastky, avšak

nenašiel príjmové pokladničné doklady on, ani jeho obhajcovia.

SvedkyňaE.J.(predtýmY.),sestranavrhovateľa,vypovedala,žedňa17.1.2003boljejbrat-navrhovateľ
vzatý do cely predbežného zadržania. Pamätala sa, že to bolo v piatok. Vtedy poverili obhajobounavrhovateľa JUDr.Zvolaneka. O tri dni na to sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté
o tom, že navrhovateľ bude vzatý do vyšetrovacej väzby. Bolo to v pondelok. Na toto pojednávanie
sa JUDr.Zvolanek nedostavil, ale poslal svoju koncipientku. Celkovo s ním bola obtiažna komunikácia,

z tohto dôvodu svedkyňa zrušila jeho zastupovanie a poverila obhajobou navrhovateľa JUDr.Vieru
Ferčákovú. Táto hneď pri prvom jednaní súhlasila s tým, že bude navrhovateľa zastupovať a požiadala
o zloženie sumy 100.000,- Sk na trovy obhajoby. Na presný dátum si svedkyňa nespomínala, ale hneď
v ten deň alebo na druhý deň, teda v utorok doniesla JUDr.Ferčákovej sumu 100.000,- Sk a táto jej
podpísala prevzatie uvedenej sumy. Potvrdenie o prevzatí tejto sumy odovzdala potom bratovi spolu s

celou agendou, ktorú zbierala počas pol roka, kedy bol brat vo väzbe. Z väzby bol prepustený 17.7.2003.
V dňoch 30. alebo 31.1.2003 jej JUDr.Ferčáková oznámila, že brat sa rozhodol, že sa chce nechať
obhajovať aj ďalším obhajcom, za ktorého si zvolil JUDr.Kuzmu, s tým, aby ho svedkyňa kontaktovala.
Svedkyňa požiadala JUDr.Kuzmu o obhajobu. Tento obhajobu prijal a požiadal ju, aby zložila na trovy
obhajoby sumu 100.000,- Sk, ktorú mu doniesla do kancelárie, kde jej podpísal prevzatie uvedenej
sumy. Svedkyňa uviedla, že finančné prostriedky, ktoré zaplatila uvedeným obhajcom, patrili jej bratovi.

Peniaze mal uložené u nej. Svedkyňa sa starala o jeho finančné prostriedky, ako aj o celú agendu, ktorá
súvisela s prevádzkovaním baru navrhovateľa.

Navrhovateľ potvrdil všetky skutočnosti uvedené jeho sestrou. Uviedol, že prevádzkoval bar vo U. W.
M. na základe živnostenského oprávnenia.

Na pojednávaní konanom dňa 6.6.2013 súd oboznámil celý obsah trestného spisu Krajského súdu

v Košiciach sp.zn. 2T/10/2004, vrátane vyšetrovacieho spisu Krajského úradu Justičnej polície
Policajného zboru v Košiciach č. KUJP-128/OVVK-2002 a v zápisnici z pojednávania zaznamenal každý
úkon právnej služby, vykonaný či už JUDr.Milanom Kuzmom alebo JUDr.Vierou Ferčákovou alebo
oboma obhajcami.

Porovnaním jednotlivých úkonov obhajoby v zmysle oboznámeného trestného spisu a jednotlivých

úkonov v zmysle vyúčtovania JUDr.Milana Kuzmu súd zistil, že JUDr.Kuzma si niektoré úkony právnej
služby, ktoré v zmysle trestného spisu reálne poskytol, nevyúčtoval; ide napríklad o písomný návrh
na doplnenie dokazovania zo dňa 13.8.2003 z č.l.516 zväzku II vyšetrovacieho spisu, záznam o
preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 27.8.2003 v trvaní od 9,00 hod. do 14,30 hod. z č.l.1454
zväzku VI vyšetrovacieho spisu, písomný návrh na vykonanie dôkazov zo dňa 27.8.2004 z č.l.1574

zväzku VII vyšetrovacieho spisu, písomný návrh na dokazovanie zo dňa 13.9.2005 z č.l.1765 zo zväzku
po obžalobe, účasť na výsluchu svedka Y. S. zo dňa 24.3.2003 v trvaní od 13,30 hod. do 14,35 hod. z
č.l.1905 zo zväzku po obžalobe.

Obsahom trestného spisu boli osvedčené tieto úkony, vyúčtované JUDr.Milanom Kuzmom:

Na 1.strane vyúčtovania: prevzatie a príprava zastúpenia 1.2.2003 (4.270 Sk), výsluch obvineného

Németha 7.3.2003 (4.270 Sk), výsluch obvineného V. - dva úkony 17.3.2003 ( 2 x 4.270 Sk), výsluch
obvineného C. 21.3.2003 (4.270 Sk), výsluch utajeného svedka č.1 24.3.2003 (4.270 Sk), výsluch
obvineného V. 28.3.2003 (4.270 Sk) rekonštrukcia 3.4.2003 (4.270 Sk), výsluch dvoch svedkov 9.4.2003
(4.270 Sk), výsluch dvoch svedkov - 2 úkony 14.4.2003 (2 x 4.270 Sk), výsluch dvoch svedkov 17.4.2003
(2x 4.270 Sk), t.j. spolu 13 úkonov (55.510,-Sk resp.1.842,59 EUR).

Na 2.strane vyúčtovania: písomné podanie 13.5.2003 (4.270 Sk), výsluch svedkov -2 úkony 21.8.2003
(2 x 4.270 Sk), výsluch obvineného navrhovateľa 22.8.2003 (4.270 Sk), výsluch 4 svedkov - 4 úkony
22.8.2003 (4 x 4.270 Sk), výsluch obv.V. 26.8.2003 (4.270 Sk), výsluch obvineného W. 26.8.2003 (4.270
Sk), výsluch svedkov - 2 úkony 26.8.2004 (2x 4.534 Sk), výsluch svedkov 2.9.2004 (4.534 Sk), výsluch
obvineného - 3 úkony 2.9.2004 3 x 4.534 Sk), oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania 9.9.2004

(4.534 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní 14.4.2005 - 2 úkony (2 x 2.501 Sk), účasť na hlavnom
pojednávaní 15.6.2005 (2.501 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní 16.6.2005 (2.501 Sk), účasť na
hlavnom pojednávaní 17.6.2005 (2.501 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní - 2 úkony 9.9.2005 (2 x
2.501 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní 26.1.2006 (2.730 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní - 2
úkony 27.1.2006 (2 x 2.730 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní - 2 úkony 23.3.2006 (2x 2.730 Sk),

účasť na hlavnom pojednávaní - 2 úkony 30.11.2006 (2 x 2.730 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní7.3.2007 (2.970 Sk), účasť na hlavnom pojednávaní 26.4.2007 (2.970 Sk), t.j. spolu 33 úkonov (116.995
Sk resp. 3.883,52 EUR).

Na3.stranevyúčtovania:vyjadreniekodvolaniuprokurátora2.10.2007(2.970Sk),t.j.1úkon98,59EUR.

Na 4.strane vyúčtovania: účasť na verejnom zasadnutí na Najvyššom súde SR 1.4.2009 (115,90 EUR),
t.j. 1 úkon.

Tarifná odmena za vyššie špecifikovaných 48 úkonov, vykonaných JUDr.Milanom Kuzmom v zmysle
vyúčtovania predstavuje sumu 5.940,60 EUR.

Keďže navrhovateľ nedisponoval vyúčtovaním úkonov právnych služieb poskytnutých JUDr.Vierou
Ferčákovou, súd rozsah vykonaných úkonov ustálil na základe obsahu trestného spisu. Súd zistil, že

vykonala 33 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 23.1.2003 (4.270,- Sk), návrh
na prepustenie z väzby 28.4.2003 (4.270,- Sk), žiadosť o vykonanie dôkazov výsluchom svedkov a
konfrontácie svedkov a obvineného 3.4.2003 (4.270,- Sk), návrh na vykonanie dôkazov výsluchom
utajenej svedkyne a ďalšej svedkyne 14.4.2003 (4.270 Sk), návrh na vykonanie dokazovania 8.8.2003
(4.270,- Sk), účasť na výsluchu obvineného V. 17.3.2003 - 2 úkony (2 x 4.270,- Sk), na výsluchu

obv.navrhovateľa 22.8.2003 (4.270 Sk), na výsluchu obv.V. 28.3.2003 (4.270,- Sk), na výsluchu obv.C.
21.3.2003 (4.270,- Sk), na výsluchu obv.W. 7.3.2003 (4.270,- Sk), na výsluchu svedka V. 17.4.2003
(4.270,- Sk), na výsluchu svedkyne R. 14.2.2003 (4.270,- Sk), na výsluchu svedkyne V. 14.2.2003
(4.270,- Sk), na výsluchu svedkyne Q. 9.4.2003 (4.270,- Sk), na výsluchu svedkyne Q..V. 14.2.2003
(4.270,- Sk), na výsluchu svedkyne E..V.I. 14.2.2003 (4.270,- Sk), na výsluchu svedkyne F. 14.2.2003

(4.270,- Sk), na výsluchu svedkyne L. 14.2.2003 (4.270,- Sk), vyjadrenie obžalovaného k sťažnosti
krajského prokurátora proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č.k.3 T 15/2003-1516 o vrátení veci
prokurátorovi na došetrenie zo dňa 9.2.2004 (4.534,- Sk), účasť na hlavnom pojednávaní dňa 14.4.2005
- 2 úkony (2 x 2.501,- Sk), účasť na hlavnom pojednávaní dňa 15.6.2005 (2.501,- Sk), účasť na hlavnom
pojednávanídňa16.6.2005(2.501,-Sk),účasťnahlavnompojednávanídňa17.6.2005(2.501Sk),účasť

na hlavnom pojednávaní dňa 26.1.2006 (2.730,- Sk), účasť na hlavnom pojednávaní dňa 23.3.2006 - 2
úkony (2 x 2.730,- Sk), účasť na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2006 - 2 úkony ( 2 x 2.730,- Sk), účasť
na hlavnom pojednávaní 26.4.2007 (2.970,- Sk), účasť na hlavnom pojednávaní 3.5.2007 (2.970,- Sk),
účasť na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu SR 1.4.2009 (115,90,- EUR).

Tarifná odmena za vyššie špecifikovaných 33 úkonov, vykonaných JUDr.Vierou Ferčákovou predstavuje

sumu 4.024,78 EUR.

Spolu tarifná odmena za všetky úkony vykonané JUDr.Milanom Kuzmom ako aj JUDr.Vierou
Ferčákovou predstavuje sumu 9.965,38 EUR (5.940,60 EUR + 4.024,78 EUR).

Z vyššie uvedených ( výraznejšou tlačou označených) úkonov bolo 21 takých, ktoré boli vykonané
súbežne JUDr.Milanom Kuzmom ako aj JUDr. Vierou Ferčákovou. Tarifná odmena za tieto úkony vo

vzťahu k jednému z obhajcov predstavuje sumu 2.315,16 EUR.

Podľa ust.§ 1 ods.1 zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa ust. § 1 ods.2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa ust. § 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa ust. § 3 citovaného zákona, ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť
podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľaust.§9ods.1citovanéhozákona,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,

ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred
prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, v
trestnomkonaní,akoajvkonanípredštátnymnotárstvomalebomiestnymľudovýmsúdom,jeústredným
orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom
stupni.Akvšakideorozhodnutievydanévtrestnomkonaníprotiosobámpodliehajúcimvojenskejsúdnej

právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných
prípadoch je týmto orgánom,

a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,

b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán

republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takéhoto ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď
nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

Podľa ust. § 10 citovaného zákona, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1 a 2 citovaného zákona, za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto
zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej
socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská
socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

V právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v
§ 9 ods. 1.

Podľa ust. § 26 citovaného zákona, o nárokoch podľa tohto zákona rozhodujú súdy. O nárokoch na
úhradu (regres), ktoré podľa tohto zákona vznikli proti príslušníkom ozbrojených síl, rozhodujú však
orgány príslušné podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 27 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Citovaný zákon nadobudol účinnosť
dňa 1.7.2014 (článok VI zákona)

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím -
uznesením Krajského úradu Justičnej polície Policajného zboru v Košiciach zo dňa 17.1.2003, ktorýmbolo začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi, ktorý bol obvinený z trestného činu vraždy vo forme
účastníctva a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania.

Vzhľadom k tomu, že citované rozhodnutie bolo vydané pred účinnosťou zákona č.514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( t.j. pred 1.7.2004), vychádzajúc z
prechodného ustanovenia § 27 ods.1 citovaného zákona, súd po právnej stránke predmetnú vec posúdil
podľa predchádzajúcej právnej úpravy - zákona č.58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 1 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v trestnom konaní vydal štátny orgán. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Podľa ust. § 2

citovaného zákona má právo na náhradu škody ten, kto bol účastníkom konania a bol poškodený
nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ bol
účastníkom trestného konania. Medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné, že v predmetnom právnom
vzťahu má vystupovať v mene štátu ako ústredný orgán v zmysle ust. § 25 ods.2 v spojení s ust. § 9
ods.1 citovaného zákona Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán republiky, do pôsobnosti

ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.

Základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú štátnym orgánom v prípade
nezákonného rozhodnutia sú:

1. existencia nezákonného rozhodnutia vydaného štátnym orgánom v trestnom konaní,

2. existencia škody,

3. príčinná súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané a ani medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že
v nadväznosti na citované uznesenie orgánu policajného zboru o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia, bola voči navrhovateľovi podaná obžaloba krajského prokurátora v Košiciach (16.9.2004) a
následne, v trestnom konaní pred súdom bol navrhovateľ rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.

2T/10/2004 zo dňa 6.8.2007 spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo preukázané, že by tieto skutky
spáchal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2009.

V konaní taktiež nebolo sporné, že navrhovateľ v súlade s ust. § 10 citovaného zákona podal u odporcu
žiadosť o uspokojenie svojho nároku titulom náhrady škody a že jeho nárok nebol ani sčasti uspokojený.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov
smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa
nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. V preskúmavanej veci navrhovateľ svoj
nárok na náhradu škody odvodzoval z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré neúspešne napadol

sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné stíhanie proti nemu nemalo byť
vôbec vedené; spáchanie skutkov, z ktorých bol obvinený, nebolo preukázané, preto bol spod obžaloby
oslobodený.

Keďže toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené podľa § 4 ods.1 citovaného zákona a odporca
namietal práve túto skutočnosť, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či oslobodenie spod obžaloby môže

mať z hľadiska ust. § 4 citovaného zákona rovnaký význam ako jeho zrušenie pre nezákonnosť. Pri
posudzovaní uvedenej otázky treba vziať do úvahy, že po oslobodení spod obžaloby neprichádza
do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska
trestného konania je to bezpredmetné. Záporná odpoveď na položenú otázku by nezodpovedala zmyslu
právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v citovanom zákone. Tá sleduje, aby každá zákonompredpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej
osobe, bola odčinená. Záporná odpoveď by viedla k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené
obvinenie, by musela niesť materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo nesprávnym

a trestné konanie skončilo tak, že na ňu treba hľadieť ako na nevinnú. Systematickým a logickým
výkladom ustanovenia § 4 a tiež jeho porovnaním s ust. §§ 5 a 6 citovaného zákona treba vyvodiť, že
zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle ust. § 4 citovaného zákona
rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nim došlo z
určitých dôvodov a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu, vyslovený v uznesení

o vznesení obvinenia, nebol potvrdený.

Vyššie uvedený výklad predstavuje už ustálenú súdnu judikatúru a súdnu prax. Vychádzajúc z tohto
výkladu sa preto súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že vynesenie oslobodzujúceho rozsudku
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom
nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť alebo

nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok celého trestného stíhania. Zhrnúc uvedené súd konštatoval, že v danom prípade je splnená
prvá základná podmienka pre záver o zodpovednosti štátu.

Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ako ďalších dvoch
podmienok zodpovednosti štátu, z už ustálenej súdnej judikatúry taktiež vyplýva, že ak v súvislosti

s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba
vynaložila náklady na trovy obhajoby, smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov na
obvineného, štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa ust. § 1 ods.1 citovaného zákona a to bez
ohľadunaskutočnosť,čivtrestnomkonaníbolobvinenémuobhajcaustanovenýalebočisihozvolilsám.
Samozrejme treba vždy skúmať, či trovy obhajoby boli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím.

Rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, totiž môže vyvolať
zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce na odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov na
obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia neboli potrebné. Takéto rozhodnutia môžu byť
príčinou vzniku trov za úkony obhajoby v záujme obvineného a náklady vynaložené na ne sú v príčinnej
súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami, lebo boli týmito rozhodnutiami vyvolané. Uvedené znamená,

že jednotlivé úkony vykonané obhajcom na účelnú ochranu obvineného sú podmienené úkonmi a
rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní.

Čo sa týka existencie škody, odporca v prvom rade namietal, že v danom prípade navrhovateľovi škoda
nevzniklajednakzdôvodu,ženepreukázal,žebyvôbecfinančnéprostriedkynatrovyobhajobyvynaložil
a jednak z dôvodu, že pokiaľ odmena za obhajobu aj bola zaplatená, nepreukázal, že išlo o jeho finančné

prostriedky. Súd sa s týmito námietkami nestotožnil.

Pojem škody ako kategórie občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch.
Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného. V danom prípade škoda predstavuje
finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ zaplatil titulom trov obhajoby, v rozsahu, v akom došlo k

zmenšeniu jeho majetku. O tom, že navrhovateľom zvolení obhajcovia prijali titulom odmeny za jeho
obhajobu v trestnom konaní JUDr.Viera Ferčáková dňa 22.1.2003 a dňa 11.4.2005 spolu sumu 110.000,-
Sk a JUDr.Milan Kuzma dňa 31.1.2003 sumu 100.000,- Sk, svedčili príjmové pokladničné doklady,
zhodné výpovede navrhovateľa i svedkyne E. Y., ako aj jej čestné vyhlásenie. Napokon, uvedený záver
podporuje aj fakt, že navrhovateľa v tomto konaní o náhradu škody zastupuje práve JUDr.Kuzma,

ktorý v mene navrhovateľa podal predmetnú žalobu, v ktorej je obsiahnuté tvrdenie, že navrhovateľ
JUDr.Kuzmovi, ako aj JUDr.Ferčákovej odmenu za obhajobu v trestnom konaní v uvedenom rozsahu
zaplatil. Toto tvrdenie je obsiahnuté aj v žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku, ktoré
bolo v mene navrhovateľa rovnako podané JUDr.Kuzmom. Súd preto v tomto smere vyššie uvedené
dôkazy považoval za dostačujúce a nepokladal za potrebné vo vzťahu k tejto otázke osobitne vypočuť

JUDr.Kuzmu ani JUDr.Ferčákovú. Súd sa zároveň stotožnil s argumentáciou navrhovateľa v tom smere,
že nedostatky, ktoré vykazujú príjmové pokladničné doklady z účtovného hľadiska, na posúdenie danejotázky a teda, či došlo k reálnemu zaplateniu trov obhajoby, nemôže mať vplyv. To, že príjemcovia
platby nedostáli svojej povinnosti opatriť príjmové pokladničné doklady príslušnými náležitosťami, nie je
možné klásť za vinu navrhovateľovi, ktorý na to nemal žiaden vplyv. Podstatné je, že došlo k vyplateniu

finančných prostriedkov a teda, k zmenšeniu majetku navrhovateľa.

Čo sa týka (navrhovateľom nepopieraného) faktu, že časť nákladov na trovy obhajoby (zaplatená dňa
22.1.2003 JUDr.Ferčákovej a dňa 31.1.2003 JUDr.Kuzmovi) nebola zaplatená priamo navrhovateľom,
ale jeho blízkym rodinným príslušníkom - sestrou E. Y., súd má za to, že táto skutočnosť na vyššie
uvedený záver nemá vplyv. Je pochopiteľné a prirodzené, že za situácie, kedy navrhovateľ bol v

období od 17.1.2003 do 17.7.2003 vo väzbe a teda, nemohol fyzicky disponovať potrebnými finančnými
prostriedkami, nemal inú možnosť, ako požiadať blízku osobu o sprostredkovanie tejto záležitosti. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 37 ods.1 zákona č.141/1961 Zb. Trestného poriadku, účinného
v čase začatia trestného stíhania, podľa ktorého ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu
ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný, vrátane jeho súrodenca.

Čo sa týka námietky odporcu, že navrhovateľ nepreukázal, že vyplatené finančné prostriedky tvorili

jeho vlastníctvo súd konštatoval, že nie je dôvod pochybovať o tom, že by peniaze, zaplatené za
obhajobu navrhovateľa v trestnom konaní nemali byť jeho vlastníctvom. Navrhovateľ a svedkyňa zhodne
vypovedali, že sám navrhovateľ disponoval danou finančnou čiastkou, pochádzajúcou zo zisku z jeho
podnikania. Súd mal za to, že hlbšie osvedčovanie tejto skutočnosti ani nie je potrebné. Aj v prípade, že
by totiž finančné prostriedky získal z iného zdroja (čo je v prípade nedostatku finančných prostriedkov

na strane obvineného aj pochopiteľné, pretože nie všetci disponujú potrebnými finančnými zdrojmi),
napríklad pôžičkou od príbuznej alebo tretej osoby, alebo darom, tieto potom tvorili vlastný majetok
navrhovateľa.

Podľa ust. § 36 ods.1 zákona č.141/1961 Zb. Trestného poriadku, v znení účinnom v čase začatia
trestného stíhania, obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,

a) ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave (§
116 ods. 2).

Podľa ust. § 36 ods.3 Trestného poriadku, ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest
odňatiaslobody,ktoréhohornáhranicaprevyšujepäťrokov,musímaťobvinenýobhajcuužvprípravnom
konaní.

Podľa ust. § 37 ods.2 Trestného poriadku, obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený
alebo osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť iného obhajcu; to neplatí v prípade náhradného obhajcu
(§ 40a). Skôr zvolený obhajca je povinný plniť svoje povinnosti obhajcu až do skutočného prevzatia
obhajoby iným obhajcom.

Podľa ust. § 41 ods.1 Trestného poriadku, obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu

pomoc, účelne využívať na obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v
zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného
zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci.

Podľa ust. § 41 ods.2 Trestného poriadku, obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za
obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť

sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích úkonov. S obvineným, ktorý je vo väzbe, je oprávnený
hovoriť v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 1.

Podľa ust. § 41 ods.3 Trestného poriadku, obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa
všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený.Podľa ust. § 41 ods.7 Trestného poriadku, ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci,
povinnosti a práva podľa tohto zákona patria každému z nich.

Podľa ust.§ 219 ods.1 zákona č.140/1961 Zb. Trestného zákona, kto iného úmyselne usmrtí, potresce

sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.

Podľa ust. § 219 ods.2 písm.i/ Trestného zákona, výnimočným trestom sa páchateľ potresce, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny.

Podľa ust.§ 185 ods.1 Trestného zákona, kto bez povolenia vyrobí alebo zadováži sebe alebo inému
strelnú zbraň alebo ju prechováva, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo
peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

Podľa ust. § 185 ods.2 písm.a/ Trestného zákona, kto bez povolenia sebe alebo inému zadováži alebo
prechováva hromadne účinnú zbraň alebo súčiastky, ktoré sú na použitie takej zbrane nevyhnutne
potrebné, potresce sa odňatím slobody na dva roky až osem rokov.

Čo sa týka námietky odporcu voči súbežnej obhajobe navrhovateľa dvoma obhajcami, v prvom rade je
potrebné poukázať na článok 50 ods.3 Ústavy SR, článok 40 ods.3 Listiny základných práv a slobôd,

ako aj článok 6 ods.3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorých
má každý právo zvoliť si obhajcu a tiež na ust. § 41 ods.7 Trestného poriadku, podľa ktorého obvinený
má právo zvoliť si v tej istej veci aj viacerých obhajcov. V takomto prípade sú si všetci obhajcovia rovní.
Obvinený,resp.obžalovanýsimôžekedykoľvekvpriebehutrestnéhokonaniazvoliťinéhoobhajcualebo
aj ďalšieho obhajcu a mať ich aj viacerých. Je totiž vecou samotného obžalovaného, jeho postoja k sebe

samému a k prejednávanej veci, akú kvalitu obhajoby chce mať a rovnako aj oprávnených osôb podľa
§ 37 ods.1 Trestného poriadku, akú kvalitu obhajoby chcú obvinenému zabezpečiť. Súd sa stotožňuje
s argumentáciou navrhovateľa, že bol obvinený pre trestný čin vraždy a nedovoleného ozbrojovania a
teda, za jeden z najzávažnejších trestných činov, ktoré trestný zákon pozná a za ktoré hrozí najprísnejší
trest. Z vyššie citovaných ustanovení Trestného zákona je zrejmé, že v prípade trestného činu vraždy

podľa ust. § 219 ods.1 zákon ustanovuje trest odňatia slobody v rozpätí desať až pätnásť rokov a
podľa odseku 2 písm.i/ tohto ustanovenia sankcionuje tento trestný čin výnimočným trestom. V takýchto
prípadoch nemožno považovať obhajobu dvoma advokátmi za neštandardnú. Účelnosť voľby dvoch
obhajcov sa nepochybne potvrdila už tým, že výsledkom ich kvalitnej obhajoby bolo oslobodenie
navrhovateľa spod obžaloby v celom rozsahu. Z obsahu trestného spisu tiež vyplynulo, že v prevažnej

väčšine úkonov obhajoby boli tieto úkony vykonávané len jedným z obhajcov.

Súd preskúmal rozsah vykonaných úkonov obhajoby oboznámením obsahu trestného spisu a
konštatoval, že všetky sú v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, nepochybne boli
učinené v súvislosti s odvrátením nepriaznivých dôsledkov pre obvineného navrhovateľa, v súlade s
ust. § 41 ods.1 Trestného poriadku, podľa ktorého je obhajca povinný účelne využívať na obhajovanie

záujmov obvineného všetky prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to,
aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho
vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci, ako aj v súlade s ust. §
41 ods.2 Trestného poriadku, podľa ktorého je obhajca oprávnený už za prípravného konania robiť za
obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa

podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích úkonov a s obvineným, ktorý je vo väzbe, je oprávnený
hovoriť v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 1. Ako to vyplynulo z obsahu trestného spisu, úkony
obhajcov navrhovateľa pri jeho obhajobe spočívali v ich účasti na vyšetrovacích úkonoch - výsluchoch
obvinených, svedkov, rekonštrukcii, v konaní pred súdom v účasti na hlavných pojednávaniach, na
verejnom zasadnutí, ďalej v návrhoch na vykonanie alebo doplnenie dokazovania, v nazeraní do spisov.

Vo vzťahu k námietke odporcu, ktorý spochybňoval návrh na prepustenie z väzby ako úkonu, za ktorý by
bolo možné priznať náhradu škody, sa súd stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že nutnosť obhajoby
u navrhovateľa bola spôsobená skutočnosťou, že odporca nezákonne obvinil navrhovateľa. To bol jediný
dôvod,nazákladektoréhovzniklapotrebazvoliťsiobhajcovabrániťsaproti nezákonnémurozhodnutiu.Nikto pritom nemôže byť vzatý do väzby bez toho, aby mu bolo vznesené obvinenie, čo znamená, že
potrebažiadaťoprepusteniezväzbybynevznikla,pokiaľbyodporcanavrhovateľanezákonneneobvinil.

Čo sa týka výšky škody, ako už súd uviedol vyššie, túto si navrhovateľ neuplatnil v plnom rozsahu za

všetky reálne vykonané úkony obhajoby, tak ako vyplynuli z obsahu trestného spisu. Škodu si uplatnil
len vo výške 110.000,- Sk t.j. 3.651,33 EUR titulom trov obhajoby, ktoré zaplatil JUDr.Viere Ferčákovej,
hoci tarifná odmena za vyššie špecifikovaných 33 úkonov obhajoby, ktorých vykonanie JUDr.Vierou
Ferčákovou mal súd nepochybne za preukázané obsahom trestného spisu, predstavuje sumu 4.024,78
EUR. Škodu si uplatnil len vo výške 100.000,- Sk t.j. 3.319,39 EUR titulom trov obhajoby, ktoré

zaplatil JUDr.Milanovi Kuzmovi, hoci tarifná odmena za 48 vyššie špecifikovaných úkonov obhajoby,
ktorých vykonanie JUDr.Milanom Kuzmom mal súd nepochybne za preukázané obsahom trestného
spisu, predstavuje sumu 5.940,60 EUR.

Ako už súd uviedol vyššie, 21 úkonov obhajoby bolo vykonaných súbežne JUDr.Milanom Kuzmom
ako aj JUDr. Vierou Ferčákovou. Tarifná odmena vo vzťahu k jednému obhajcovi za tieto úkony spolu
predstavuje sumu 2.315,16 EUR ( 8x 4.270,- Sk, 5 x 2501,- Sk, 5x 2.730,- Sk, 2x 2.970,- Sk a 115,90,-

EUR). Aj keby súd pokladal námietku odporcu o neúčelnosti obhajoby dvoma advokátmi za dôvodnú
a sumu 2.315,16 EUR by odrátal od celkovej sumy trov obhajoby (9.965,38 EUR), výsledná suma
7.650,22 EUR by ešte stále prevyšovala nárok, uplatnený touto žalobou.

VýpočettarifnejodmenyzajednotlivéúkonyprávnychslužiebvzmyslevyúčtovaniaJUDr.MilanaKuzmu,
je v súlade s vyhláškou MS SR č.163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb ( za úkony vykonané od r.2003 do účinnosti novej vyhlášky 31.12.2004 ) a s vyhláškou
MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
neskorších zmien (za úkony vykonané od 1.1.2005 do 1.4.2009). Súd do priznanej odmeny zahrnul
pritom len tarifnú odmenu za niektoré (vyššie špecifikované) úkony právnej služby; nezahrnul režijný
paušál, náhradu za stratu času, ani náhradu cestovného. Výpočet odmeny za jednotlivé úkony však

odporcom ani nebol namietaný.

Zhrnúcvyššieuvedenésúduzavrel,ženároknavrhovateľanazaplateniesumy3.319,39EURa3.651,33
EUR, spolu 6.970,72 EUR je v celom rozsahu dôvodný a zaviazal odporcu na jeho zaplatenie.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ
mal v konaní plný úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie
svojho práva proti odporcovi. Jeho trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia, keďže bol zastúpený
v tomto konaní advokátom.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa ust. § 10 ods.1, § 14 ods.1 , § 16 ods.3 a § 18 ods.3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchprávnychpredpisov.Základnásadzbatarifnejodmeny
zajedenúkonprávnejslužby,vychádzajúcztarifnejhodnotyveci,ktoroujevýškauplatnenejpohľadávky,
v predmetnej veci predstavuje 237,34. Tarifná odmena v tejto výške patrí právnemu zástupcovi za
tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava veci zo dňa 11.9.2012, žaloba zo dňa 17.9.2012, účasť

na súdnom pojednávaní dňa 11.2.2013, dňa 6.6.2013, dňa 19.9.2013, písomné vyjadrenie vyžiadané
súdom k obrane odporcu zo dňa 28.10.2013, a účasť na pojednávaní dňa 5.12.2013. Spolu tarifná
odmena činí 1.661,38 EUR. Právnemu zástupcovi taktiež patrí aj tzv. režijný paušál vo výške 1/100
výpočtovéhozákladu,t.j.7,63EURzadvaúkonyprávnejslužbyvykonanévroku2012a7,81EURzapäť
úkonov vykonaných v roku 2013, spolu vo výške 54,31 EUR. Spolu tarifná odmena s režijným paušálom

predstavuje 1.715,69 EUR. Právnemu zástupcovi patrí aj zvýšenie odmeny a režijného paušálu o daň z
pridanej hodnoty 20%, pretože preukázal, že je platcom tejto dane podľa osobitného zákona. Zvýšeniepredstavuje sumu 343,10 EUR. Odmena advokáta po uvedenom zvýšení predstavuje sumu 2.059,-
EUR.

Súdzaviazalodporcuzaplatiťpriznanétrovykonaniavsúladesust.§149ods.1O.s.p.krukámprávneho

zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. (§ 251 O.s.p.)