Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/258/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223556
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112223556.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova

25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 7C/258/2012 a 7C/262/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu navrhovateľa zo dňa 23. 10. XXXX na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Z. súdu SR o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení
práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, z a s t a v u j e.

D. návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a.

D. odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

L. sa svojím návrhom domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu v exekučných konaniach M. súdu J. J..

D. spojil postupom podľa § 112 ods. X M. v záujme hospodárnosti na spoločné konanie veci vedené na

tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, XC/XXX/XXXX.

M. žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

D. vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov, oboznámením exekučných spisov
tunajšieho súdu XEr/XX/XXXX, XEr/XXX/XXXX, znaleckým posudkom R. univerzity v J. X. ústav X/
XXXX a zistil tento skutkový stav:

G. tvrdenia navrhovateľa tento vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. V zmysle ustanovenia § 38 a nasledujúcich zákona č. XXX/XXXX Z. z. (R. poriadku)
požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcií pre svoje pohľadávky vzniknuté neplnením záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv o úvere.

Z dôvodov nesprávneho úradného postupu požadoval od odporcu náhradu majetkovej škody ako aj

nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou adresovanou odporcovi podľa § X5
ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z.L. podal súdnemu exekútorovi návrhy na vykonanie exekúcii na základe exekučných titulov - rozsudkov
D. rozhodcovského súdu. R. následne podal žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, o
ktorých mal exekučný súd rozhodnúť v lehote XX dní ustanovenej v § 44 ods. X EP. C. za to, že

výnimka z XX-dňovej lehoty na udelenie poverenia v citovanom ustanovení platnom od XX. XX. XXXX
do XX. XX. XXXX a od XX. XX. XXXX sa v prípade rozhodcovských rozsudkov ako
exekučných titulov nemala uplatňovať (lebo nešlo o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c/ a d/ EP).
X. č. XXX/XXXX Z .z. o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale
spojenie rozhodcovský súd. G. odbornej literatúry sa vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie,

resp. zmierom ňou schváleným, rozumelo rozhodnutie v pracovných sporoch vydané rozhodcovskými
komisiami v rozhodcovskom konaní podľa § 207 X. práce a vyhlášky č. XX/XXXX Zb. R. titulom teda
nebolo rozhodnutie rozhodcovskej komisie, preto neprichádzala do úvahy ani výnimka uvedená v ust. §
44 ods. X EP, že XX-dňová lehota neplatí. G. § 41 ods. X písm. c/ a d/ v konaniach v období
platnosti ustanovenia § 44 ods. X EP od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX mal súd zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v lehote XX dní

od doručenia tejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu
alebo rozhodcovského súdu alebo napr. notárska zápisnica.

R. súd nerozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii v zákonom stanovenej
lehote, ale zamietol žiadosti o udelenie poverenia, a to po tejto lehote, pričom veci ním prejednávané

nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, ani si nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá mala podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

C. uviedol, že zamietnutím žiadosti exekútora o udelenie poverenia konal exekučný súd spôsobom
odporujúcim zákonu vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok, keď

súd bez ďalších legálnych predpokladov založil svoju právomoc, čím sa dostal do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej
právomoci neprináležala a tak porušil základnú zásadu právneho štátu - zásadu legality. R. súd konal
tak, že sám rozhodol vo veci uznesením, ktorým odmietol vydať poverenie na vykonanie exekúcie, ale
s účinkami pre účastníkov exekučného konania spočívajúcimi v zániku vykonania práva. P. právomoc

by mu prináležala len vtedy, ak by si ju odvodzoval od ustanovenia § 40 a nasledujúcich zákona XXX/
XXXX Z. z. R. súd však nekoná v zmysle § 40 a nasledujúcich citovaného zákona, t. j. nekoná o
zrušení tuzemského rozsudku. Ak nedôjde ku včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok
obsiahnutých v ustanovení § 40, zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci.
P., že exekučný súd nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu bez splnenia

zákonných podmienok, keď stanovil, že exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu je materiálne
nevykonateľný a pri tom nebolo možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a
požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, nakoľko existovala prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, konal nelegálne.

Zdôvodovuvedenéhonesprávnehoúradnéhopostupupožadovalododporcunáhradumajetkovejškody
ako aj nemajetkovej ujmy, ktorý nárok si uplatnil aj písomnou žiadosťou v zmysle § X5 ods. 1 zákona
č. XXX/XXXX Z. z. M. na žiadosť nereagoval.

C. škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného zmluvou o úvere.

G. aj náhradu nemajetkovej ujmy, keď konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. P.

bol následkom nesústrednej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej
vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. K. tým ku zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa,
že dôjde zákonným postupom súdu ku vymoženiu jeho pohľadávky. L., keby bol exekučný súd rozhodol
v zákonnej lehote včas, mohol efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich ku zvýšeniu úspechu
mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že

žiadosť o udelenie poverenia bude zamietnutá. L. zároveň účinný vnútroštátny prostriedok nápravy
spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. G. tiež na pocit frustrácie úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa ako aj u jej majiteľov. P. situácia
mala vplyv aj na zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vytvorených plánov. P.spôsobil stratu zisku z realizovaného obchodu. E. primeranej náhrady nemajetkovej ujmy požadoval v
rozsahu XX % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

L. ďalej vzniesol námietku predpojatosti okresného súdu vzhľadom k tomu, že vecne aj miestne
príslušnýmvovecikonaťjesúd,ktorýsvojímkonanímvyvolalskutočnosťzakladajúcuprávauplatňované
touto žalobou.

M. žiadal návrh zamietnuť. G. na zmätočnosť návrhu, v ktorom nie sú uvedené spisové značky

príslušných exekučných konaní. C. uviedol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. P. právomoc má iba predseda súdu alebo Z. súd SR. Zo
znenia ustanovenia § 15 a § 16 zákona XXX/XXXX Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí X mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. L. na súd však žalobca podal ešte
pred uplynutím tejto lehoty, keď v prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku boli mu doručené dňa

XX. XX. XXXX. L. neposkytol súčinnosť pri prejednaní jeho návrhu na predbežné prerokovanie nároku,
keď nereagoval na výzvu na doplnenie týchto žiadostí. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporca
nepovažoval za predbežne prerokovaný.

Ku samotnému nároku na náhradu škody uviedol, že predpokladá preukázanie nesprávneho úradného

postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi.

a) K nedodržaniu zákonnej XX-dňovej lehoty uviedol, že prax ukázala, že zákonná lehota na vydanie
poverenia je prekážkou preto, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulomjerozhodcovskýrozsudok.VzmyslerozsudkuD.dvoraEÚS.C-XX/XX,sa nevylučujeposúdenie

zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. A. konanie zo strany súdov by mohlo viesť k veľkému počtu
nezákonných exekúcií a zbytočnému vzniku trov exekučného konania. G. v tom smere práve na znenie
ustanovenia § 44 ods. X R. poriadku účinného od XX. XX. XXXX, podľa ktorého táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul podľa § 41 ods. X písm. c) a ustanovenie § 41 ods. X písm. d), ktorý výslovne odkazuje
na výnimku v prípadoch vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov, ktoré znenie je účinné od XX.

XX. XXXX novelou zák. č. XXX/XXXX Z. z. I. sa len o explicitnejšie ujasnenie litery zákona, keď takto
sa správne aplikovalo citované ustanovenie aj na rozhodcovské rozsudky aj pred XX. XX.
XXXX. G. tiež na judikatúru Z. súdu SR (I.ÚS XX/XX).

G. došlo ku zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po XX-dňovej

lehote, jedná sa o rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie, nie o nesprávny úradný postup. G.
na rozsudok NS SR XCdo XX/XXXX. A. si nároku z titulu nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. X
zákona XXX/XXXX Z. z. v danom prípade neprichádza do úvahy.

b) G. sa navrhovateľ domáhal svojho nároku z dôvodu vykonania úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok, keď súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc u tejto súvislosti uviedol
odporca, že v zmysle uznesenia Z. súdu SR z XX. XX. XXXX č. IV.ÚS XX/XXXX a NS SR
XCdo/XXXX, XMCdo/XX/XXXX, XCdo/XXX/XXXX, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky vydanej bez
účasti spotrebiteľa a preskúmať rozhodcovské konanie na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

M. ďalej uviedol, že nemožno aplikovať XX-dňovú lehotu upravenú v ustanovení § 44 ods. X R. poriadku
na prípady, ak súd exekútora nepoverí a návrh na udelenie poverenia zamietne.

E. námietku premlčania nároku.

Vo vzťahu ku požadovanej materiálnej škode poprel tvrdenie navrhovateľa, že nie je možné vymôcť
pohľadávky od dlžníkov a tiež, že rozhodnutie v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia
spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky. L. mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na
začatie konania, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v žalobe namieta. G. by

aj pohľadávky boli nevymožiteľné, nepreukázal, že sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia okresného
súdu.
T. pre výšku nemajetkovej ujmy sú uvedené v ustanovení § 17 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.
z. L. bližšie nekonkretizoval, akým spôsobom došlo konaním súdu ku zániku jeho podnikateľskýchaktivít a podnikateľských plánov, ani ako táto situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy.
G. frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery možno vzťahovať len k fyzickým osobám, nie k právnickým
osobám (viď rozhodnutie NS ČR XXCdo/XXX/XXXX). G. tvrdenia odporcu navrhovateľ nepreukázal

vznik nemajetkovej ujmy, ani dôvod, pre ktorý by sa táto mala poskytnúť v peniazoch. T., u ktorých malo
dôjsť ku nesprávnemu úradnému postupu, sa týkali výkonu rozhodnutia rozhodcovských rozhodnutí
o nárokoch zo spotrebiteľských úverov. R. komisia v liste adresovanom predstaviteľovi D. republiky
pri R. únii poukázala na sťažnosti spotrebiteľov na praktiky navrhovateľa. V takom prípade aj súdna
moc musí pozornejšie skúmať podania navrhovateľa, najmä v prípade návrhov na vykonanie exekúcie.

T. navrhovateľa potom predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď aj v prípade porušenia
práva navrhovateľa už samotné konštatovanie práv musí byť považované za dostačujúce. Z uvedených
dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

K tvrdenej existencii prieťahov v konaniach poukázal na ustanovenie § 9 ods. X zákona č. XXX/
XXXX Z. z. v znení účinnom od XX. XX. XXXX, keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, právoplatného rozhodnutia v disciplinárnom konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že
sa sudca dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní. L. nepreukázal, že by podal v
predmetných exekučných konaniach sťažnosti alebo že by existovalo takéto právoplatné rozhodnutie v

disciplinárnomkonaníaleborozhodnutieZ.súdu,ktorébykonštatovaloporušenieprávanaprerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

Z uvedených dôvodov mal odporca za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup tvrdený
navrhovateľom v návrhu.

D. vytýčil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX. G. na tento termín prevzal zástupca navrhovateľa dňa
XX. XX. XXXX. K. XX. XX. XXXX /štvrtok/ požiadal zástupca navrhovateľa o zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prerušenie konania
do právoplatného rozhodnutia Z. súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o

porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd v danej veci. K žiadosti pripojil kópiu
tejto sťažnosti, v ktorej absentuje dátum, kedy bola spísaná, ako aj doklad, či a kedy bola doručená
Z. súdu SR. L. na zrušenie nariadeného pojednávania bol odôvodnený prebiehajúcim konaním o jeho
sťažnosti na Z. súde SR voči rozhodnutiu T. súdu v J. J., ktorým súd rozhodol o námietke zaujatosti
sudcov tunajšieho súdu konať vo veciach žalobcu ako navrhovateľa. G. ide o uvedené podanie je

totožné s podaním zo dňa XX. XX. XXXX /č. l. XX a nasl. spisu/.

G. obsahu súd potom posudzoval túto žiadosť na „zrušenie pojednávania“ ako návrh na odročenie
pojednávania v zmysle § 119 M.. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu

oznámiť dôvod na odročenie bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel.

Y. z pripojenej žiadosti nevyplýva, kedy mal navrhovateľ mať vedomosť o dôvode pre odročenie
pojednávania, z iných konaní tunajšieho súdu v obdobných veciach má súd vedomosť o tom, že túto
sťažnosťspísalnavrhovateľdňaXX.XX.XXXX,pričomzpripojenejsťažnostiktomutokonaniujezjavné,

že dátum tejto sťažnosti bol prekrytý a následne tento dokument bol prefotený a doložený do spisu.

P. konanie Z. súdu SR o jeho sťažnosti nepovažoval súd za dôvod pre odročenie pojednávania, keďže
ho nepovažoval ani za dôvod pre prerušenie konania v zmysle § 109 M.. D. ďalej poukazuje aj na znenie
ustanovenia § 119 ods. X M., podľa ktorého účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu

oznámiťdôvodnaodročeniepojednávaniabezzbytočnéhoodkladupotom,čosaoňomdozvedel,alebo
odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať.
L. na odročenie musí obsahovať okrem uvedenia dôvodu aj deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
ktorý údaj sa v návrhu nenachádzal. D. nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
D. nevyhovel žiadosti navrhovateľa na odročenie pojednávania a konal v jeho neprítomnosti v súlade

s ustanovením § 101 ods. X M..

D. konanie o návrhu na prerušenie konania došlé súdu dňa XX. XX. XXXX zastavil, súd vychádzal z
toho, že za existujúceho skutkového stavu, kedy je nepochybné, že v priebehu daného konaniauž bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania rozhodnutím zo dňa XX. XX. XXXX
na podklade tých istých skutočností, ktoré opakovane uvádza navrhovateľ aj v návrhu na prerušenie
konania zo dňa XX. XX. XXXX, potom tomuto konaniu o prerušenie konania bránila zákonná prekážka

veci právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. X O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova), kedy procesný postup súdu upravuje ust. § X04 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak ide
o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V danom prípade
ide o takúto situáciu, pretože uznesenie okresného súdu č. k. XC/XXX/XXXX- XX zo dňa XX. XX. XXXX
v spojení s potvrdzujúcim uznesením T. súdu v J. J. č. k. XX/Co/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX,

nadobudlo právoplatnosť, pričom ide o totožný predmet konania.

D. ďalej prejednal uplatnený nárok.

G. sporu boli nároky navrhovateľa v zmysle zákona XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného od XX. XX. XXXX.

G. § 3 ods. X písm. d) zodpovedá štát za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

M. je orgánom konajúcim v mene štátu v zmysle § 4 citovaného zákona ods. X písm. a).

G. § 9 ods. X citovaného zákona, za nesprávny úradný postup sa považuje, okrem iného, porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

G. § X5 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

V danom prípade odporca nenamietal, že takýto návrh na predbežné prerokovanie bol podaný
navrhovateľom, pričom nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľ v zmysle jeho návrhu. L. predčasnosť

podanéhonávrhunasúd,keďtentonávrhboldoručenýsúdupreduplynutímX-mesačnejlehotyvzmysle
§ X6 ods. 1 citovaného zákona.

E. k tomu, že v čase rozhodovania súdu márne uplynula táto lehota, súd nepovažoval tento argument
za dôvod pre zamietnutie návrhu pre predčasnosť.

C. sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu vo vzťahu k uplatneným
nárokom.

G. § X9 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za X roky odo dňa, keď sa

poškodený dozvedel o škode.

V zmysle ods. X lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie počas X mesiacov.

Vo veci XC/XXX/XXXX sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom

konaní XEr/XX/XXXX. R. konanie začalo XX. XX. XXXX. V tomto konaní bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu XX. XX. XXXX. K. XX. XX. XXXX žiadal súd D.
rozhodcovský súd o zapožičanie kompletného rozhodcovského spisu, XX. XX. XXXX bola súdu zaslaná
úverová zmluva. O. zo dňa XX. XX. XXXX bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá, následne bola exekúcia zastavená, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť XX. XX. XXXX.

V konaní XC/XXX/XXXX sa týkala žaloba tvrdeného porušenia povinnosti na strane súdu v exekučnom
konaní XEr/XXX/XXXX, exekučné konanie začalo XX.XX.XXXX, exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok. X. o udelenie poverenia exekútorom bola doručená súdu XX. XX. XXXX. E. z XX. XX.
XXXX súd žiadal od zástupcu oprávneného a D. rozhodcovský súd o zaslanie konkrétnych podkladov

potrebných pre rozhodnutie /právny zástupca oprávneného na výzvu nereagoval/, následne urgencia
súdu adresovaná zástupcovi oprávneného zo dňa XX. XX. XXXX. O. zo dňa XX. XX. XXXX bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. O., ktorým súd zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť.Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania zo strany odporcu X-ročná premlčacia lehota mohla začať
plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel o rozhodnutí exekučného súdu, ktorým bol návrh na

vydanie poverenia exekútorovi zamietnutý. O. v daných exekučnej veciach boli vydané od XX. XX.
XXXX. L. na tunajší súd došiel dňa XX. XX. XXXX, t. j. v rámci X-ročnej lehoty. L. premlčania teda
nebola vznesená zo strany odporcu dôvodne.

C. sa súd zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľa.

G. úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom v zmysle špeciálnej právne úpravy zákona XXX/XXXX Z. z. je preukázanie
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu a to:
X. porušenie právnej povinnosti spočívajúce v nesprávnom úradnom postupe,
X. preukázanie vzniku škody,

X. preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody.

V danom prípade nie je potrebné preukazovať zavinenie, keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť
za škodu.

K prvému predpokladu vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu, t.j. k porušeniu povinnosti
spočívajúcemu v nesprávnom úradnom postupe, podľa tvrdenia navrhovateľa došlo z dvoch dôvodov:

X. L. rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov
- nerozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote

XX dní od doručenia žiadosti, resp. rozhodnutím zamietajúcim žiadosť po uplynutí tejto lehoty a tým
nedodržanie zákonnej lehoty uvedenej v ustanovení § 44 ods. X exekučného poriadku,
X. vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - vydaním uznesenia, ktorým bolo
odmietnuté vydanie poverenia na vykonanie exekúcie s účinkami spočívajúcimi v zániku vykonania
práva, ktorá činnosť by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúceho

svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasledujúcich zákona č. XXX/XXXX Z. z.

E. uvedené exekučné konania boli začaté v období od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.

G. je potrebné uviesť, že v daných prípadoch súd nevydal poverenie, ale návrh na vydanie poverenia

zamietol.

V exekučných konaniach začatých do XX. XX. XXXX bola v § 44 ods. X R. poriadku stanovená XX-dňová
lehota iba v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie (druhá veta § 44 ods. X v znení: „Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do XX dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu“). G. súdu v prípadoch, keď dôjde k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sú systematicky upravené až v nasledujúcej, t.j. tretej
vete, kde už zákonodarca žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia súdu neukladá (tretia veta § 44 ods.
X v znení: „Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne“).

K. pre odmietnutie vydania poverenia v exekučných veciach bola nezákonnosť exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo
spotrebiteľského právneho vzťahu a z dôvodu § 45 zákon č.XXX/XXXX Z. z, že rozhodcovský

rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

D. rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. X

R. poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom /rozhodnutie NS SR
XCdo/XXX/XXXX, rozhodnutie KS v J. J. XCoE/XX/XX, v ktorom je citovaný nález Z. súdu SR č. II.ÚS
XXX/XXXX z XX. XX. XXXX, tiež rozhodnutie NS ČR XXCdo/XXXX/XXXX, ako aj rozhodnutie NS SR
XCdo/XXX/XXXX z XX. XX. XXXX - vo všetkých týchto rozhodnutiach je uvedené, že exekučný súdje oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu a to v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tak môže urobiť na
návrh účastníka konania ako aj bez návrhu (§ 58 ods. X R. poriadku). Je v kompetencii exekučného

súdu skúmať tak formálnu ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu.

Z prílohy k uzneseniu Z. výboru NR SR č. XXX z XX. XX. XXXX, kde sa potreba prijatia novely EP
zákonom č. XXX/XXXX Z. z. odôvodňovala sa uvádza: „G. ukázala, že lehota na poverenie exekútora
v prípadoch, ak exekučným titulom je notárska zápisnica, alebo rozhodcovský rozsudok bola výraznou

prekážkou na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, najmä v prípadoch existencie
z dôvodov podľa § 45 ods. X písm. c) zákona č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní. D. nemali
časový priestor ani na vyžiadanie napr. spotrebiteľskej zmluvy. P. aj zákonodarca mal za to, že keď súd
v exekučných veciach musí preskúmať exekučný titul z dôvodu neprijateľnej rozhodcovskej doložky
vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu a z dôvodu § 45 zák. č. XXX/XXXX Z. z., že
rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, nie je postačujúca lehota XX dní.

G. nesprávny úradný postup v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. X zákona XXX/XXXX Z. z. možno
zahrnúť širokú oblasť postupov orgánov mimo vydávania rozhodnutí. Za nesprávny úradný postup
možno považovať aj nečinnosť alebo nekonanie orgánu v určitej lehote. V každom konkrétnom prípade

však treba skúmať, či je daná nečinnosť ako znak zodpovednostnej skutkovej podstaty so zreteľom na
okolnosti prípadu, najmä či konkrétny orgán mal alebo mohol konať.

K tvrdeniu navrhovateľa, že rozhodnutie súdu bolo následkom nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá mala za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu, súd k tomu

poznamenáva, že exekučný súd nekonal v neprimerane dlhej dobe. L. k vydaniu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia pre vykonanie exekúcie došlo po preverení
relevantných skutočností, pričom následne došlo ku zastaveniu exekúcie. G. obsahu exekučných
spisov súd postupoval vo veci sústredene, priebežne a zabezpečoval listiny rozhodujúce pre svoje
rozhodnutie. R. súd je oprávnený uvedený exekučný titul preskúmavať. K. procesnú situáciu si zapríčinil

samotný navrhovateľ, ktorý rozhodcovskú doložku sám sformuloval vo svojich zmluvných podmienkach
spôsobom, ktorý spôsobil jej neprijateľnosť, tiež nereagoval na výzvy súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup
tunajšieho exekučného súdu spočívajúci v rozhodnutí po zákonom stanovenej lehote. R. súd nekonal

v neprimerane dlhej dobe.

L. však okresný súd poukazuje na rozhodnutie Z. súdu SR I. ÚS XX/XX, z ktorého
odôvodnenia vyplýva, že ak by aj na jednej strane všeobecný súd bol viazaný v zákone
ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane ich nedodržanie nemôže

mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom
realizácie širšieho základného práva a to práva na spravodlivý proces, ktoré majú účastníci konania
zaručené v ustanoveniach 7. oddielu druhej hlavy Z. SR a v príslušných medzinárodných zmluvách o
ľudských právach. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivé proces
nemožno stavať proti sebe, ani ich oddeľovať.

V zmysle citovaného rozhodnutia Z. súdu SR I. ÚS XX/XX, ktoré odkazovalo na iné rozhodnutie I. ÚS
XX/XX Z. súdu SR, sa exekučný súd musel predovšetkým zaoberať otázkou prípustnosti exekúcie a v
tomto smere plynulo konal.

V prípade, že sa činnosť súdu odrazí v rozhodnutí, ako v tomto prípade - zamietnutie žiadosti, nejde už
o nesprávny úradný postup, mohlo by ísť len o nezákonné rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že v danom prípade ani u jedného z exekučných konaní nedošlo k

porušeniu právnej povinnosti zo strany exekučného súdu spočívajúcej v tvrdenom nesprávnom
úradnom postupe. Z týchto dôvodov nebola daná zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, keď
navrhovateľ nepreukázal ani ďalšie predpoklady úspešnosti návrhu, konkrétne vznik konkrétnej škody
vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti s tvrdeným porušením povinností a príčinnúsúvislosť medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody. V plnom rozsahu v tomto smere súd
odkazuje na argumenty uvádzané odporcom v jeho písomnom vyjadrení.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § X4X ods.1 M.. Úspešná žalovaná si uplatnila
náhradu trov konania, ale trovy konania nevyčíslila. Zo spisu jej nevyplývajú žiadne trovy konania. Z
týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.