Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/319/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113239748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: 1/

S.. B. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, O., štátny občan SR, 2/ S.. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
E. 2, O., štátny občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Jana Ftorková, advokát, so sídlom V. Spanyola
8343/1A, Žilina, proti odporcovi: Bc. N. R., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, O. - T., štátny
občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 5.204,24 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 %
ročne zo sumy 5.204,24 eur od 25.11.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 2/ sumu 5.204,24 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 %
ročne zo sumy 5.204,24 eur od 25.11.2013 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške
1.626,34 eur (súdny poplatok 624 eur, trovy právneho zastúpenia 1.002,34 eur) a tieto zaplatiť na účet

právneho zástupcu navrhovateľov v r. 1/ a 2/ vedený vo VÚB, a.s., č. účtu: T XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky 1/ a 2/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2013 domáhali voči
odporcovi zaplatenia každá z nich sumy 5.204,24 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že
navrhovateľky 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami každá v podiele 1 pozemkových nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. Strážov zapísaných na LV č. 589 na Okresnom úrade Žilina, katastrálny
odbor, a to pozemku parc. č. CKN 669/1 záhrady o výmere 1.337 m2, pozemku parc. č. CKN
669/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2. Odporca je výlučným vlastníkom domu súp.

č. 93 postavenom na pozemku parc. č. CKN 669/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 252 m2
nachádzajúceho sa v kat. úz. Strážov zapísaného na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva č. 297. Navrhovateľky 1/ a 2/ sa pokúsili o mimosúdne usporiadanie vo veci vydania
bezdôvodného obohatenia resp. vo veci uzavretia kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by boli pozemkové
nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve avšak neúspešne. Z mimosúdneho rokovania zo dňa
26.8.2013 je zrejmé, že odporca nepopiera, že užíva predmetné pozemky v celosti, ktoré patria do
podielového spoluvlastníctva navrhovateliek, pričom navrhovateľkami požadovaná kúpna cena pre

prípad uzavretia kúpnej zmluvy sa mu javí neprimeraná, a to napriek tomu, že navrhovateľky navrhli
takú výšku kúpnej ceny, ktorá je zjavne pod hodnotu všeobecnej ceny nehnuteľností. Nakoľko odporca
pri rokovaniach jedná prostredníctvom svojho otca a pre ustálenie bezdôvodného obohatenia z titulu
pozemkových nehnuteľností a ich nájmu navrhovateľky dali vypracovať znalecký posudok pre odhadhodnoty nehnuteľností, ako i nájmu predmetných pozemkov, pričom po jeho vypracovaní odporca
bol pozvaný na mimosúdne rokovanie vo veci na deň 22.11.2013, ktorého sa však nezúčastnil.
Navrhovateľky v r. 1/ a 2/ si uplatňujú voči odporcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie od 9.11.2011

do 25.11.2013 celkom v sume 10.408,48 eur, t.j. pre každú z nich sumu 5.204,24 eur. Pri uplatnení
svojho nároku vychádzali z ceny nájmu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. 154/2013, kedy
hodnota nájmu predstavuje za obdobie od 9.11.2011 do 13.12.2011 sumu 449,56 eur, za obdobie od
14.12.2011 do 10.7.2012 sumu 2.994,37 eur, za obdobie od 11.7.2012 do 7.5.2013 sumu 4.191,04 eur,
za obdobie od 8.5.2013 do 18.10.2013 sumu 2.219,65 eur, za obdobie od 19.10.2013 do 25.11.2013

sumu 503,86 eur.

Odporca sa k podanému návrhu i napriek jeho riadnemu doručeniu do vlastných rúk dňa 26.5.2014
písomne nevyjadril. V konaní zostal nečinný.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie

môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu a súd nemá zákonnú povinnosť (§ 119 O.s.p.) odročiť
súdne pojednávanie. Odporca sa pojednávania dňa 29.10.2014 nezúčastnil z vlastného rozhodnutia,
predvolanie na nariadený termín pojednávania bolo odporcovi doručené včas, viac ako 5 dní pred
termínom pojednávania (pojednávanie sa konalo 29.10.2014, predvolanie na termín pojednávania bolo
doručené odporcovi 4.9.2014). Odporca podaním zo dňa 28.10.2014 (deň pred pojednávaním) svoju

neúčasť ospravedlňoval z dôvodu neočakávanej služobnej cesty do zahraničia a žiadal pojednávanie
odročiť. V deň pojednávania dňa 29.10.2014 o 8,40 hod bolo zo strany súdu u zamestnávateľa odporcu
v mieste sídla súdu zistené, že odporca je v práci a nešiel na žiadnu služobnú cestu. Telefonicky priamo
odporcovi bolo oznámené, že jeho žiadosti súd nevyhovuje a pojednávanie o 13,00 hod. sa uskutoční
aj v jeho neprítomnosti, ak sa rozhodne pojednávania nezúčastniť.

V zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy. Odporca sa totiž sám zbavil možnosti predkladať, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom a pod.

Súd vec prejednal v neprítomnosti odporcu a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky 1/ a 2/,
oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

Navrhovateľky 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení na pojednávaní v celom rozsahu sa pridržiavali skutkového
odôvodnenia zhodne s ich písomným návrhom. Uviedli, že odporca v celom rozsahu užíva pozemkové
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, bez toho aby platil nájomné za predmetné pozemky. Nájomná
zmluva nikdy nebola medzi zmluvnými stranami uzavretá a i napriek prebiehajúcim rokovaniam odporca

sa ich nikdy nezúčastnil. Stavba na pozemku vo vlastníctve navrhovateliek bola predaná v r. 1998
právnemu predchodcovi odporcu a odporca na predmetnom pozemku vykonával rozsiahle stavebné
úpravy, preto už v roku 2000 žiadali o odstránenie neohlásených stavieb a z dôvodu ich sťažnosti
smerujúcich k tomu, že ako vlastníčky predmetného pozemku nesúhlasili s tým, aby sa na predmetnom
pozemku vykonávali odporcom, ktorý nie je vlastníkom pozemku stavebné úpravy bolo stavebné

konanie prerušené. Predmetné pozemky sú oplotené, navrhovateľky nemajú možnosť dlhodobo k
predmetným pozemkom sa dostať a pozemok užívať a táto skutočnosť nepochybne vyplýva aj zo
skutkovej analýzy znalcom v predloženom posudku. Uviedli, že odporca nemá záujem riešiť vlastnícke
vzťahy na vyporiadanie pozemkov. Taktiež poukázali na podanie zo dňa 7.8.2013, ktoré im doručil Ing.
Ďurec Štefan, ktorý pri rokovaniach zastupoval odporcu s tým, že jeho návrh kúpnej ceny bol 33 tis.

eur s dohodnutými splátkami, avšak navrhovateľky 1/ a 2/ takúto cenu nemôžu akceptovať a zotrvávajú
na kúpnej cene 42,73 eur za m2 v trhovej hodnote. Žalované obdobie, za ktoré sa domáhajú vydania
bezdôvodného obohatenia predstavuje obdobie od 9.11.2011 do 25.11.2013 a podiel každej z nich v
sume 5.204,24 eur.

Z výpisu katastra nehnuteľností list vlastníctva č. 589 pre kat. úz. Strážov súd vzal za nesporné, že
pozemky parc. č. KNC 669/1 záhrady o výmere 1.337 m2 a KNC 669/2 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 252 m2 ako vlastníci sú zapísaní navrhovateľka 1/ podiel 1 a navrhovateľka 2/ podiel 1, titul
nadobudnutia osvedčenie č. N 169/99, Nz 411/99, ťarchy bez zápisu. Právny vzťah k stavbe súp. č. 93evidovanej na pozemku parc. č. KNC 669/2 je evidovaný na liste vlastníctva č. 297 pre kat. úz. Strážov
a ako vlastník stavby je zapísaný odporca v podiele 1/1, titul nadobudnutia kúpna zmluva č. V 7208/05
z 2.12.2005.

Z korešpondencie medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľky 1/ a 2/ listom zo dňa
10.7.2013 adresovali odporcovi výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkových
nehnuteľností za rozhodné obdobie r. 2012 až 2013 v sume 18.813,76 eur, t.j. 5,92 eur za m2, a
zároveň ponúkli predmetné pozemkové nehnuteľnosti na kúpu. Zo záznamu z mimosúdneho rokovania

konaného dňa 26.8.2013 (čl. 6-8) za účasti navrhovateliek a zástupcu odporcu je nepochybné, že
zástupca odporcu namietal ponúkanú trhovú cenu za vyporiadanie pozemkov v sume 42,73 eur za
m2 a zároveň bolo dohodnuté medzi účastníkmi rokovania, že dajú vypracovať znalecký posudok na
určenie trhovej ceny uvedených pozemkov a po spracovaní budú naďalej rokovať, prípadne požadovať
vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzajúc zo znaleckého vyhodnotenia. Tiež bolo nesporné, že
navrhovateľky 1/ a 2/ iniciovali prostredníctvom právnej zástupkyne po vypracovaní znaleckého posudku

č. 154/2013 rokovanie na deň 22.11.2013 a list adresovali odporcovi, ktorý sa na rokovanie nedostavil.

Z predloženého listinného dôkazu, a to znaleckého posudku č. 154/2013 zo dňa 24.10.2013 (č.l. 9)
je nesporné, že znalec stanovil nielen všeobecnú hodnotu pozemkov parc. č. KNC 669/1 a KNC
669/2 pre kat. územie Strážov ale stanovil i jednotkovú cenu v časovom úseku rokov 2011 až 2013. Z

analýzy polohy predmetných nehnuteľností vyplynulo, že ohodnocované nehnuteľnosti sa nachádzajú
v okrajovej juhozápadnej časti intraviláne obce Žilina, kat. úz. Strážov, pričom v okolí sa nachádza
výstavba prevažne starších rodinných domov, pozemok je rovinatý, celý je oplotený, možnosť napojenia
na všetky inžinierske siete v ulici (elektrina, voda, kanalizácia, plyn). V súčasnosti sa na parcele č. KNC
669/2 nachádza samostatne stojaci trojpodlažný rodinný dom, prístupný z ulice Bukovinská, na parcele

č. KNC 669/1 zapísanej ako záhrada sa nachádzajú vedľajšie stavby - garáž pre osobné motorové
vozidlo a hospodárska časť, garáže a sklady v zadnej časti záhrady od ŽSR. Na ostatnej ploche sa
nachádzajúvonkajšieterénneúpravy-kopanástudňa,záhradnéjazierko,porastyovocnýchaokrasných
stromov a drevín, pozemok je upravený a udržiavaný, oplotený. Na pozemku je možnosť postaviť
rodinný dom, resp. iné stavby. Znalec v znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov

spolu sumou 79.300 eur ( jednotkovú hodnotu pozemku 49,91 eur za m2). K výpočtu trhového nájmu za
jednotlivé obdobia rokov 2011, 2012 a 2013 prevzal vypočítanú všeobecnú trhovú hodnotu pozemku za
m2 49,91 eur/m2 a stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov parc. č. KNC 669/2 a KNC 669/1 za
jednotlivé časové úseky a to: obdobie 1.1.2011 do 12.4.2011 v sume 1.447,04 eur, obdobie 13.4.2011 do
12.7.2011 v sume 1.322,35 eur, obdobie 13.7.2011 do 8.11.2011 v sume 1.77690 eur, obdobie 9.11.2011

do 13.12.2011 v sume 499,56 eur, obdobie 14.12.2011 do 10.7.2012 v sume 2.994,37 eur, obdobie
11.7.2012 do 7.5.2013 v sume 4.191,04 eur a obdobie 8.5.2013 do 18.10.2013 v sume 2.919,65 eur.

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej
samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Obsah vlastníctva tvorí zväzok tzv. subjektívnych vlastníckych práv. Podstatné miesto medzi nimi
zaujíma právo s vecou nakladať (ius disponendi), t.j. oprávnenie vlastníka určovať ďalšie právne osudy

veci, napr. vec predať, vypožičať a tiež prenajať. Dispozičné právo vlastnícke je možné výnimočne
obmedzovať zákonom, no takéto obmedzenie sa musí vzťahovať rovným spôsobom na všetkých
vlastníkov, pretože musí rešpektovať zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký obsah a ochranu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor
iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.
Zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil.
Oprávneným subjektom, tj. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten,
na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Citované ustanovenie odseku 2 upravuje niektoré osobitné skutkové podstaty vzniku bezdôvodného
obohatenia a okrem iných i plnenie bez právneho dôvodu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde
právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená,
že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa
poskytnúť finančná náhrada.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Súd pre právne posúdenie zistil, že navrhovateľka 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami každá
v podiele 1 pozemkových nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Strážov zapísaných na LV č.
589 a právny vzťah k stavbe súp. č. 93 evidovanej na pozemku parc. č. KNC 669/2 je vo vlastníctve
odporcu, pričom proti vôli navrhovateliek 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníkov v časti vymedzených
výmerou špecifikovaných pozemkových nehnuteľností na parc. č. KNC 669/1 zapísanej ako záhrada

došlo k stavebným úpravám a zastavaniu vedľajšou stavbou - garáž pre osobné motorové vozidlo a
hospodárska časť, garáže a sklady, ktorá skutočnosť vyplýva i z rozhodnutia stavebného úradu zo dňa
14.4.200 čj. 2000/00334/oÚ-OŽP/Kd, ktoré na oboznámenie navrhovateľky predložili a to o prerušení
stavebného konania a odstránenia neohlásených stavieb na nehnuteľnostiach 669/1 a 669/2 pre kat.
územie Strážov (úprava rodinného domu č. súp. 93 prístavba a nadstavba na polyfunkčný objekt na

týchto pozemkoch). Je tiež nesporné, že v zadnej časti záhrady na ostatnej ploche sa nachádzajú
vonkajšie terénne úpravy - kopaná studňa, záhradné jazierko, porasty ovocných a okrasných stromov
a drevín a pozemok je udržiavaný. Navrhovateľky (proti svojej vôli) teda fakticky poskytovali plnenie
bez akéhokoľvek právneho podkladu (bez právneho titulu a bez toho, že by im za poskytované plnenie
bola platená náhrada); na ich strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu založenom na tom, že

medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom
takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom,
ktorému bolo plnené. V danom prípade majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen
ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak, pokiaľ by
existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav sa zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel

poskytovať náhradu.

Navrhovateľky 1/ a 2/ sa dôvodne domáhajú súdnej ochrany, keďže do ich práv vlastniť majetok je
zasiahnuté a oni nemôžu realizovať svoje vlastnícke oprávnenie. Vlastnícke právo (vlastniť majetok)
navrhovateľky nemôžu realizovať práve v dôsledku zásahu odporcu a z existencie tohto zásahu

vyvodzujú v uplatnení majetkovej ujmy či ju už nazveme škodou alebo bezdôvodným obohatením.
Teda, odporca porušil primárnu povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľky 1/ a
2/ a osobou povinnou na odstránenie protiprávneho stavu je ten, kto do ich vlastníckeho práva
zasiahol. Vo všeobecnejšej rovine sa jedná o riešenie konfliktu dvoch práv vlastniť majetok, a síce
práva vlastníka stavby a práva vlastníka pozemku. Je potrebné tiež prihliadať na to, keď niekto

vykonáva právo k cudzej veci z dôvodu, že vlastník veci to trpí a samozrejme dovtedy, kým je to
vlastník ochotný tolerovať. Je potrebné tiež zo strany súdu uviesť, že odporca dlhodobo (od roku
2005, kedy domovú nehnuteľnosť nadobudol) nemá záujem dosahovať právne usporiadanie vzťahov
s vlastníkom pozemku. Súd je tiež toho názoru, že popri uplatnení nároku smerujúceho k odstráneniuprotiprávneho stavu, t.j. vo všeobecnosti tzv. vindikačná žaloba (vypratanie pozemku) je možné
uplatňovať si aj zodpovednostné nároky kompenzujúce vo svojej podstate existenciu protiprávneho
stavu, či už bezdôvodného obohatenia, kedy tretia osoba si privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku bez

právneho dôvodu alebo náhrady vo forme ušlého zisku (vlastník pozemku ho nemohol dať v dôsledku
protiprávneho stavu napr. do prenájmu) sú nároky vzniknuté porušením primárnej povinnosti treťou
osobou zdržať sa zásahu do vlastníckeho práva. Po zistení skutkového stavu súd vzal za preukázané,
že existuje a stále trvá protiprávny zásah do práva navrhovateľky 1/ a 2/ vlastniť majetok a existenciou
stavby odporcu. V danom prípade dom súp. č. 93 na pozemku parc. č. CKN 669/2 ako i vedľajšie stavby

(garáž pre osobné motorové vozidlo a hospodárska časť, garáže a sklady) na pozemku parc. č. CKN
669/1 sú vo vlastníctve odporcu a to bez oprávnenia užívať tento pozemok vymedzený jeho výmerou,
ktorý je v celosti oplotený a tým odporca znemožňuje navrhovateľke 1/ a 2/ ako vlastníkovi predmetných
pozemkov realizáciu ich vlastníckeho práva, a to užívať vec a právo poberať úžitky. Teda, odporca ako
vlastník stavieb, ktorý nie je vlastníkom pozemku na ktorom je stavba zriadená a ktorý v celosti užíva
rozsah pozemkových nehnuteľností (CKN 669/1 o výmere 1.337 m2 a CKN 669/2 o výmere 252 m2 )

sa tým, že nemusel vynaložiť prostriedky na nadobudnutie pozemku a neplatí odplatu za užívanie,
obohatil na úkor vlastníka pozemku. Odporca je teda zodpovednostným subjektom na vydanie
bezdôvodného obohatenia a je pasívne legitimovanou osobu čo do užívania predmetných pozemkov,
ktoré ich oplotením tvoria jeden celok. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny
vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Pozemok sa v časti zastavania užíva postavením stavby a nie tým, kto stavbu postavil (stavby nie
sú súčasťou pozemku podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a je pritom irelevantné, či stavbu
odporca užíva pre seba alebo ju prenajíma, či stavba bola zriadená oprávnene a na základe stavebného
povolenia alebo nie. Odporcovi nesvedčí žiadne zmluvné alebo vecné právo užívania predmetných
pozemkových nehnuteľností navrhovateľky 1/ a 2/ a z dôvodu neexistencie titulu oprávnenia užívania

nehnuteľností odporca ušetril to, čo by musel vynaložiť na odplatu za užívanie takýchto nehnuteľností
za obdobných podmienok a o výšku takto určených aktív sa obohatil.

V prejednávanej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi
zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie a dôsledkom

takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom,
ktorému bolo plnené. Odporca bez majetkoprávneho vysporiadania predmetných pozemkových
nehnuteľností (kúpou) a vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení sa bezdôvodne obohacuje, jeho
majetok sa nezmenšuje o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade,
že by mu vyplývali z právne relevantného titulu, v danom prípade z právneho úkonu uzavretého s

navrhovateľkou 1/ a 2. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia odporcu za užívanie predmetných
pozemkov súd vychádzal z predloženého listinného dôkazu a to znaleckého posudku, kedy znalec s
ohľadom na všeobecnú trhovú hodnotu pozemku za m2 49,91 eur stanovil všeobecnú hodnotu nájmu a
v danej prejednávanej veci posudzované obdobie od 9.11.2011 do 25.11.2013 v rozsahu výmery 1.589
m2 táto hodnota nájmu celkom predstavuje sumu 10.408,48 eur tj. súčet súm za jednotlivé časové úseky

499,56 eur + 2.994,37 eur + 4.191,04 eur + 2.219,65 eur (sumy od 9.11.2011 do 18.10.2013) + 503,86
eur (obdobie od 19.10.2013 do 25.11.2013 pri nezmenenej úrokovej sadzbe 0,50 % pri dennom nájme
za m2 vo výške 0,008570 x 37 dní x 1.589 m2).

Súd výšku bezdôvodného obohatenia za obdobie 9.11.2011 do 25.11.2013 v sume 10.408,48 eur

stanovil ako peňažnú odplatu za užívanie predmetných pozemkov, ktorú by navrhovateľky 1/ a 2/
ako prenajímatelia mohli dosiahnuť v danom mieste a čase od užívateľa titulom nájomného, a teda
ako spoluvlastníci predmetných pozemkov majú nárok na finančnú náhradu podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení a to podľa výmery užívanej plochy a výšky spoluvlastníckeho podielu (každá
podiel 1). Súd má zato, že všeobecná hodnota nájmu predmetných pozemkov stanovená znalcom ku

dňu 24.10.2013 je výsledná objektivizovaná hodnota majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste
a v danom čase, ktorú by mal tento dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Je potrebné
zdôrazniť, že nikto nemôže bez právneho dôvodu obmedzovať inú osobu v jej vlastníckych právach a
bez právneho dôvodu užívať cudziu vec, hoci sa nedohodne na podmienkach jej užívania. Bolo v konaní
nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi konania neboli právne usporiadané a predmetné pozemkové

nehnuteľnosti (parc. č. CKN 669/2, 669/1) v čase vzniku bezdôvodného obohatenia boli v rozsahu ich
výmery 1.589 m2 v celosti oplotené a tieto užíval odporca, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľky
1/ a 2/ ako spoluvlastníci predmetných pozemkov (každá podiel 1) majú nárok na finančné vyporiadanietitulom bezdôvodného obohatenia podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu a preto odporcu zaviazal
na zaplatenie sumy 5.204,24 eur každej z nich.

Podľa§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka, dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou od 1. februára 2013), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľky 1/ a 2/ popri istine požadovali zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne odo dňa

podania návrhu. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia
tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník
poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a
ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri

peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva
dlžník do omeškania. Navrhovateľky 1/ a 2/ v konaní preukázali, že už listom zo dňa 10.7.2013 vyzvali
odporcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkovej nehnuteľnosti, avšak úroky z
omeškania uplatnili až od podania žaloby t.j. od 25.11.2013. Uplatnené úroky z omeškania sú v súlade s
citovaným ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z., a preto súd priznal navrhovateľke 1/ a 2/ voči odporcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške
5,5 % ročne zo sumy 5.204,24 eur od 25.11.2013 až do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým a konanie
končí.

Navrhovateľky v r. 1/ a 2/ boli v konaní v plnom rozsahu úspešné, majú právo na náhradu trov konania,

ktoréimvkonanívznikliavočiodporcovisiuplatnilnáhradutrovkonaniaspojenésozaplatenímsúdneho
poplatku spolu vo výške 624 eur (každá z nich po 312 eur) a s právnym zastupovaním za 3 úkony
právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie vo veci samej zo dňa 25.11.2013
a účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014), jeden úkon á 270,54 eur + režijný paušál á 7,81 eur + 20 %
DPH t.j. 1.002,34 eur. Súd preskúmal uplatnené trovy konania pričom z obsahu spisového materiálu mal

nesporne preukázané, že navrhovateľka 1/ a 2/ zaplatili súdny poplatok po 312 eur (spolu v sume 624
eur) a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.002,34 eur boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 10 ods.
1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľke 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške vo výške
1.626,34 eur na účet ich právneho zástupcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).