Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614203557
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614203557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike, Praha, K červenému dvoru 3269/25a, IČO: 26 429 705,
právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421,
proti odporkyni: J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v H., U. XXX, o splnenie povinnosti zaplatiť zmenkovú
sumu 1.181,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 17. 04. 2014, sa navrhovateľ prostredníctvom právneho

zástupcu domáhal voči odporkyni splnenia povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 1.181,01 eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.181,01 eur od 03. 05. 2011 do zaplatenia, 6 % ročný
úrok zo zmenkovej sumy 1.181,01 eur od 29. 06. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,94
eur (1 / 3 % zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči odporcovi si uplatnil v zmysle čl.
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila odporkyňa dňa 28. 04. 2010 na zmenkovú

sumu 1.181,01 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 03.
05. 2011. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 28. 04. 2010 na sumu 1.181,01 eur, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 03. 05. 2011. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
nezaplatilžiadnusumu.Keďžezmenkoválistinajeopatrenádoložkou„bezprostestu“,indosantnenechal

skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

V zmysle čl. 4 ods. 4 citovaného nariadenia súd na tlačive B vyzval navrhovateľa na doplnenie tlačiva
na uplatnenie pohľadávky tak, že v opise rozhodujúcich skutočností je potrebné uviesť právny dôvod
záväzkového vzťahu, ktorý viedol k vystaveniu zmenky, špecifikovať žalovanú sumu uvedením presného
spôsobu jej výpočtu, ako aj položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke je potrebné uviesť
výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej

sumy.

V písomnom podaní, doručenom súdu dňa 23. 05. 2014, navrhovateľ prostredníctvom právneho
zástupcu uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke,ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Navrhovateľ predložil súdu
originál zmenky, zmenkové informácie preniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky a preto
neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Navrhovateľ uplatňuje v konaní majetkové práva zo

zmenky a nie z pohľadávky. Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu
uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku
zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,

čipodmieňovaťinýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené.Nazmenkejeuvedenázmenkovásuma,
ktoránepozostávazožiadnychzložiek,častí,čidielov.SúčasnepoukázalnarozsudokNajvyššiehosúdu
Českej republiky zo dňa 28. 02. 2002, sp. zn. 25Cdo/1839/2000.

V zmysle čl. 5 ods. 2 a 3 citovaného nariadenia súd doručil odporkyni tlačivo C na odpoveď, na ktoré
odporkyňa žiadnym spôsobom nereagovala.

Vsúlades čl.5bod1nariadeniasúdnenariadilpojednávanie,keďžepredmetomkonaniajevecsnízkou
hodnotou sporu podľa citovaného nariadenia č. 861/2007. V zmysle nariadenia je konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu zásadne písomné. Súd nenariadil ústne pojednávanie, keďže to nepovažoval za
potrebné a ani žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie ústneho pojednávania. Oznámenie o mieste a

čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 04. 09. 2014 a rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 11. 09. 2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmenkou, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš 10Er/2499/2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 28. 04. 2010 v A. E. odporkyňa vystavila zmenku na sumu 1.181,01 eur. Odporkyňa sa zaviazala,
že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova
25, 811 09 Bratislava sumu 1.181,01 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 03. 05. 2011. Údaj o
zročnosti je na zmenke vyznačený nasledovne: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09

Bratislava, „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa
nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku previedol
na navrhovateľa. V pravej hornej časti zmenky je uvedený údaj č. XXXXXXXXX.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš 10Er/2494/2012 bolo zistené, že dňa

15. 11. 2012 bola doručená súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v
Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu (SRS) vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnej J. P., nar. XX. XX. XXXX pre vymoženie sumy 1.181,01 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne z dlžnej sumy od 03. 05. 2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne z dlžnej

sumy od 29. 06. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Exekútorskému spisu bola pridelená sp.
zn. EX 23031/12. Návrh na vykonanie exekúcie v označenej exekučnej veci bol spísaný pred súdnym
exekútorom dňa 04. 10. 2012. Prílohou žiadosti o udelenie poverenia bol exekučný titul, a to rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 09244/11 zo dňa 07. 10. 2011.

Dňa 28. 04. 2010 bola uzavretá zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom J.
P., nar. XX. XX. XXXX. Na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume
600,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 528,-
eur, t. j. celkovo zaplatí čiastku 1.128,- eur v 12 mesačných splátkach po 94,- eur počnúc dňom 15. 05.
2010. Dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve

dňa 28. 04. 2010. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené
ako formulár. V zmysle čl. 14 všeobecných podmienok, označeného ako dohoda o vyplnení zmenky,
na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní

na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok,
alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplneniazmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Nazákladevšeobecnýchobchodnýchpodmienokvystavilaodporkyňadňa28.04.2010neúplnúzmenku
(tzv. blankozmenku), kde spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent.

Odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, čím sa stal dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. vyplnila ďalšie údaje zmenky, a to zmenkovú sumu 1.181,01 eur a dátum začiatku úročenia od

03. 05. 2011.

Rozsudkom SRS, sp. zn. SR 09244/11 zo dňa 07. 10. 2011 bola odporkyni J. P. uložená povinnosť
zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu vo výške 1.181,01 eur spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.181,01 eur od 03. 05. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške
6 % ročne zo sumy 1.181,01 eur od 29. 06. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 15. 01. 2013, č. konania 10Er/2494/2012-12 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 09. 2013, č. konania 9CoR/112/2013-27 súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené,
že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci bola založená na neplatnom právnom

úkone, keď nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky. Exekučný súd dospel k záveru,
že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, keď ho vydal orgán na to nepríslušný. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 03. 01. 2014.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

Na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:

V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátanezmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS:

Zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutásapovažujezanekalú,aknapriekpožiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú

zmluvu.

Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS:

V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej

forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle
podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS:

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.

Na súdenú vec je dôvodná aplikácia hmotnoprávnych predpisov Slovenskej republiky, pretože zmenka
bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na
území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú
právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963

Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá
rozumnému usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o
voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd

zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú
jeho dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňa uzatvorili dňa 28. 04. 2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť odporkyni ako dlžníkovi sumu 600,- eur, ktorú
sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 528,- eur, t. j. celkovú sumu 1.128,- eur v mesačných

splátkach vo výške 94,- eur, v počte splátok 12. Uvedený záväzkový vzťah bol zabezpečený zmenkou,
ktorú vystavil odporca v zmysle bodu 14 všeobecných podmienok poskytovania úverov. Z úradnej
činnosti súdu je známe, že predmetom podnikania spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov. Hoci je uzatvorená zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom v zmysle ust. § 261 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na právnu formu je súčasne aj

spotrebiteľskou zmluvou. Súd mal preukázané, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je dodávateľom,
keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca
je spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Hoci je v úverovej zmluve uvedené, že odporcovi sa poskytol úver
na výkon zamestnania, navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy,

ktoré by preukazovali, že úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Je na ťarchu navrhovateľa,
aby preukázal, že úver bol poskytnutý odporcovi na účely výkonu zamestnania. Z vyššie uvedených
dôvodov je potrebné kvalifikovať právny vzťah, ktorý vznikol medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporcom ako spotrebiteľskú zmluvu a preto na tento vzťah aplikovaťustanovenia spotrebiteľského práva. Uzavretý záväzkový vzťah súčasne spĺňa všetky definičné znaky
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Indosovanie zmenky, ktoré má za následok zmenu veriteľa, nemení nič
na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkového vzťahu. V prejednávanej veci zmenka

slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu.

I keď odporkyňa nenamietala neplatnosť zmenky, súd ex offo skúmal jej platnosť. Vo veciach
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv princíp „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. právo patrí bdelým,
ustupuje dôležitejšiemu princípu založenom na ochrane práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo

svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora, sp. zn. C-419/2011 zo dňa 14. 03. 2013 (vec Česká sporitelna,
a.s. proti Geraldovi Teichterovi), Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z
úradnej moci skúmal postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Napriek tomu, že v danom prípade išlo
o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu

skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky
ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht
191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125.

Súd tu poukazuje aj na nemecký rozsudok: Z 1965 podľa ktorého, ak bola zmenka prevedená na iný
subjekt, (čo je prípad súdenej veci, pretože prvý zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju previedol na
navrhovateľa) a pritom existujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa,
(zo samotnej zmenky doloženej navrhovateľom vyplýva, že prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ,
s.r.o. má v predmetnej činnosti poskytovanie úverov), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi,

lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či
zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie
úverov alebo pôžičiek.

Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 16. 11. 2010 práve vo veci
POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, podľa ktorého má vnútroštátny súd v každom štádiu konania, vrátane
výkonu rozhodnutia, povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (nielen sankcií, ale
akýchkoľvekzmluvnýchdojednaní)obsiahnutýchvzmluveoúvere,akmásúdktomutoúčelukdispozícii
nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave.

Z európskych právnych noriem ako aj z vnútroštátnych právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vyplýva
súdom vykonávať ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktnú kontrolu
zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 OSP) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré
zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ v čl. 6 citovanej smernice Rady 93/13/EHS, t.j. postarať sa, aby

spotrebiteľom neprijateľné klauzuly - neprijateľné podmienky nevznikali. Tak sa má, cez súdnu kontrolu
zabezpečiť reálna rovnosť práv a povinnosti účastníkov spotrebiteľských vzťahov.

Súd upozorňuje na prednostnú aplikáciu ustanovení na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú
povahu a špeciálny charakter a uplatňujú sa aj pred ustanoveniami napríklad obchodného práva, či

zákona o šekoch a zmenkách a inými právnymi normami.

Z vyššie uvedených skutočností, ako aj súdnych rozhodnutí vyplýva, že nie je možné izolovať zmenkový
abstraktný vzťah od vzťahu spotrebiteľského. Ich vzájomný vzťah je vyjadrený aj v samotnom zákone
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to konkrétne v ust. § 4 ods. 6. Citované ustanovenie

rieši nielen vzájomný vzťah zmenky a záväzkov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy, ale súčasne
vyjadruje limity, podľa ktorých je možné dlh, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť zmenkou.
Nemožno opomenúť skutočnosť, že v čase prijatia zmenkového a šekového zákona (ktorý je z roku
1950) nebola v podmienkach Slovenskej republiky otázka ochrany spotrebiteľa aktuálnou. Do popredia
sa dostala v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Zákonom č. 150/2004

Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 04. 2004 sa zakotvil do právneho poriadku SR inštitút
spotrebiteľských zmlúv, čím došlo k zosúladeniu nášho právneho poriadku s právnymi predpismi
Európskej únie.Ani indosovanie zmenky, ktorá má preukázateľne zabezpečovací charakter, nesmie zhoršiť postavenie
spotrebiteľa v záväzkovo - právnom vzťahu. Od spotrebiteľa preto nemožno spravodlivo požadovať,
aby preukázal, že nadobúdateľ zmenky (žalobca) konal vedome na škodu dlžníka, keďže ochrana

spotrebiteľa nie je podmienená zavinením veriteľa. Navyše nemožno opomenúť, že s účinnosťou od
01. 05. 2014 bolo postavenie spotrebiteľa výrazne posilnené, keďže v zmysle ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinný
prihliadnuť na premlčanie, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa ho spotrebiteľ dovolával. Nárok na
zaplatenie peňažného plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenou,

z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, je pri trojročnej premlčacej dobe (ktorá je priaznivejšia pre
spotrebiteľa), premlčaný.

Súd tiež poukazuje aj na pripomienku Európskej komisie k veci vedenej na Európskom súdnom dvore
pod sp. zn. C-558/13 a predmetom ktorej je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267
zmluvy o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 29. 10. 2013

súvisiaci s konaním CD Consulting s.r.o. proti Marián Vasko, ktorá sa týka výkladu článku 6 ods.
1 Smernice rady 93/13/EHS a čl. 4 Smernice rady 87/102/EHS. Európska komisia k predmetnému
konaniu zaujala stanovisko, podľa ktorého hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či

táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ tak isto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi
zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t. j. veriteľovi,
ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Súdny dvor už vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi dodávateľom
a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení

Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice 87/102/
EHS. Podľa názoru komisie je zrejmé, že ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhanie pohľadávky nie
je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi aj v takejto situácii ostáva možnosť
uspokojiť veriteľa, nadobúdateľa indosovanej zmenky a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v
zmysle § 17 Zákona zmenkového a šekového by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je

nemožné, ale neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že táto požiadavka nie je
v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa nie je závislá od zavinenia veriteľa. Zdá sa, že
podobnými úvahami sa riadil aj slovenský zákonodarca, keďže § 17 Zákona č. 129/2010 s účinnosťou
od 01. 01. 2011 zakazuje veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou. V tomto smere sa
komisii javí, že táto vnútroštátna úprava dosahuje ciele predpokladané týmito smernicami. V súvislosti s

predchádzajúcou vnútroštátnou úpravou považuje komisia za podstatné doplniť, že abstraktný charakter
zmenky bol spochybnený už v predchádzajúcej úprave spotrebiteľských úverov. Pôvodná právna úprava
umožňovala dlžníkovi napraviť nezákonný stav tak, že dlžník mohol v akomkoľvek okamihu požiadať
veriteľa, resp. nového majiteľa zmenky o vydanie zmenky. Ak by však došlo k súdnemu sporu o platnosť
takto vydanej zmenky, bolo by potrebné, aby príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby

mohol posúdiť, či ide vôbec o spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené
v príslušnom právnom predpise. Dokonca aj v situácii, keď zmenka medzičasom zmenila majiteľa.
Komisii sa javí, že zhodnotenie, či je spotrebiteľ dostatočne chránený vnútroštátnym právnym poriadkom
v prípade, ak na zabezpečenie jeho úveru bola vystavená zmenka závisia od toho, či vnútroštátna
úprava umožňuje súdu v rámci konania o návrhu zo zmenky ex offo zohľadniť neplatnosť zmenky

zabezpečujúcejspotrebiteľskýúver.Akvnútroštátnaúpravadotknutávovecisamejneumožňuje,takako
načrtol vnútroštátny súd, aby súd ex offo zamietol návrh zo zmenky v rámci konania o návrhu zo zmenky,
potom táto vnútroštátna úprava nie je v súlade so zásadou efektivity, keďže v konaniach o návrhu zo
zmenky, v ktorých sú žalovanými spotrebitelia znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatnenie ochrany,
ktorú spotrebiteľom priznáva smernica Rady 93/13 EHS.

Čo sa týka zmenky ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých
časti pre nesplnenie podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch a na druhej strane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečeniapohľadávky veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi, resp. po
vyhodnotení dojednaní o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu zabezpečovacej
zmenky podľa aktuálneho zákona o spotrebiteľských úverov.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podmienky pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené
zákonom neboli splnené. Istina poskytnutého úveru predstavovala 600,- eur, pričom zmenka bola
vystavená na sumu 1.181,01 eur. Navyše súd dáva do pozornosti, že zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v ust. § 17 zakazuje v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť

dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Preto aj dohody o vyplnení zmenky, uzatvorené pred týmto
zákazom, je možné potom hodnotiť ako neplatné pre rozpor s dobrými mravmi alebo ako neprijateľné
zmluvné podmienky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje zmluvné dojednanie, a to dohodu o vyplnení
zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa. Je zrejmé, že primárnym cieľom uzatvorenia uvedenej dohody je obchádzať ustanovenia
právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v
ktorom nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú
sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia

veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie za zisteného skutkového stavu je
neprijateľné a tým aj neplatné podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na zistený skutkový
stav súd dospel k názoru, že zmenka, titulom ktorej navrhovateľ uplatňuje žalovanú sumu je neplatná,
nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom. Navrhovateľ uplatňuje právo z neplatnej zmenky, preto
je potrebné návrh zamietnuť bez toho, aby súd skúmal výšku žalovanej sumy.

Vyplnením zmenky došlo k značnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, pretože veriteľ ako právny
predchodca navrhovateľa vyplnením zmenky zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorý
jevzhľadomnavýškuvrozporesdobrýmimravmianeprípustnývspotrebiteľskýchzmluvnýchvzťahoch.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Odporkyni ako v
konaní úspešnému účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, v konaní
neúspešnému. Súd nepriznal odporkyni náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.