Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/341/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217090
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217090.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu
a JUDr. Kataríny Marčekovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
24. júla 2013 č. k. 10C/398/2012-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 24. 07. 2013 č. k. 10C/398/2012-56 zamietol návrh žalobcu
ohľadne ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 1.960,32 eura a nemajetkovej ujmy v sume
392,06 eura, pričom vec právne posúdil podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom
do 31. 12. 2012 ako aj v znení účinnom od 01. 01. 2013, § 4 ods. 1 písm. a/, § 15 ods. 1, § 16 ods.
1, § 17 ods. 1 až 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. l, 2 a § 44 ods. 1, 2 zák. č.
233/1995 Z. z. V danom konaní súd neskúmal či došlo k prieťahu v konaní. Pokiaľ ide o zamietnutie
žiadosti o vydanie poverenia k vykonaniu exekúcie tak zo slovného ako aj logického výkladu ust. § 44
ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
lehota 15 dní sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu, ktorým súd poverí súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie. V prípade zamietnutia takejto žiadosti 15 dňová lehota neplatí. V danej veci exekučný súd
rozhodol za 82 dní od doručenia žiadosti na súd, pričom ešte musel čakať na predloženie listinných
dôkazov. Nie je nesprávnym úradným postupom zo strany súdu, ak tento s poukazom na ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku skúma, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Žalobcovi nemohla
vzniknúť majetková škoda akú uplatňuje za 67 dní (82 dní-15 dní), ktorá by mohla vzniknúť iba v
prípade nezákonne vydaného rozhodnutia exekučného súdu, kde však takéto rozhodnutie by muselo
byť pre nezákonnosť zrušené. Žalobca v konečnom dôsledku vzal späť svoje odvolanie voči uzneseniu
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia. Nevznikol mu potom základ nároku ani
príčinná súvislosť so škodou ak vôbec vznikla. Neboli naplnené esenciálne náležitosti zodpovednosti
za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Uplatnená výška škody nemôže byť uvedená iba v paušálnej
čiastke, ale musí poukazovať, že práve nesprávny úradný postup takúto výšku škody spôsobil a takisto
musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť, čo navrhovateľ nepreukázal a ku škode ním vyčíslenej
neprodukoval žiadne dôkazy. Znalecké dokazovanie súd zamietol z dôvodu, že bol toho názoru, že malo
riešiť právny problém, ktorý musí riešiť iba súd. Nemajetková ujma takisto žalobcovi nemohla vzniknúť,
pretože žiaden prieťah v danom exekučnom konaní zo strany kompetentného súdu konštatovaný nebol.
Žalobca podal návrh v rámci trojročnej premlčacej doby, čo znamená, že jeho nárok nie je premlčaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich náhradu úspešnému žalovanému
v tomto konaní nepriznal, nakoľko ich v zákonnej lehote nešpecifikoval.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd o zrušenie rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 07. 2013 č. k. 10C/398/2012-56 a vrátenie veci tomuto súdu na
ďalšie konanie. Súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodol v merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iure i de facto
došlo k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť nároku žalobcu nie je
možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Vôbec nebolo odôvodnené stanovisko súdu v tom smere,
že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty práve určením zákonnej lehoty. Žalobca pred súdom prvého stupňa
uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, pričom ak súd rozhodol v merite veci bez tohto
navrhnutého dôkazu, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy vo veciach náležite konajú, ale dĺžku konania
ovplyvňujú „mimoriadne faktory“, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Ak súd vyjadril presvedčenie
o rozpore exekučného titulu so zákonom, ide o prejav jeho nesústredenej činnosti, kedy vyhodnocoval
aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový
rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
OSP, dospejúc pritom k záveru, že podané odvolanie žalobcom nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobca na zaplatenie ním uplatnenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci skutkový
stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov v zmysle § 132 OSP (jednotlivo ako aj vo vzájomnej
súvislosti) aj následne správne posúdil podľa konkrétnych ustanovení právnych predpisov (zák. č.
514/2003 Z. z., a zák. č. 233/1995 Z. z.). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na obsah a rozsah
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku je potrebné uviesť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno
v tom smere (§ 120 ods. 1 OSP), aby preukázal súčasné naplnenie všetkých esenciálnych náležitostí,
pri ktorých je možné hovoriť o tom, že činnosťou exekučného súdu v danej exekučnej veci došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý je v príčinnej súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou,
ktorá okrem iného nebola náležite špecifikovaná. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty ešte samo o
sebe nemá za následok porušenie základného práva účastníka konania, čo vyplýva aj z konštantnej
judikatúry NS SR v Bratislave, pretože je potrebné brať vždy zreteľ na špecifiká danej veci. Tvrdenie
žalobcu o nesprávnej aplikácii znenia ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. nie je správne, pretože súd
prvého stupňa odcitoval v odôvodnení napadnutého rozsudku znenie ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z., do 31. 12. 2012 a aj po 01. 01. 2013 a znenie ust. § 9 ods. 2 tohto zákona účinného do 31.
12. 2012, čo je správne. Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že odvolací súd nepovažoval podané odvolanie žalobcu za
dôvodné v časti, v ktorej sa namietal postup súdu, ktorým mala byť odňatá žalobcovi možnosť konať pred
súdom, pretože takýto dôvod v odvolaní špecifikovaný nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Taktiež ani
samotné nevykonanie dôkazu v intenciách podaného žalobného návrhu nezakladá naplnenie postupu
odňatia možnosti žalobcovi konať pred súdom. Ak teda exekučný súd nepochybil pri rozhodovaní o
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, nie je možné potom konštatovať výskyt nesprávneho úradného
postupu v konaní.
Záverom odvolací súd upozorňuje žalobcu, aby svoje odvolania v tomto druhu prejednávaných vecí
(POHOTOVOSŤ s.r.o., versus Slovenská republika) prispôsoboval z hľadiska dôvodov podaného
odvolania, konkrétnej prejednávanej veci a nekoncipoval ich všeobecne (paušálne), pretože napríklad
v tejto prejednávanej veci sa napadnutému prvostupňovému rozsudku vytýka nezdôvodnenie „stavu
právnej neistoty“ prvostupňovým súdom, pričom súd prvého stupňa takýto pojem v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku ani raz nepoužil. Obdobne je to aj s namietanou „nedôveryhodnosťou údajov“

pre ktoré mal byť údajne podaný návrh žalobcu zamietnutý, pričom takisto aj toto slovné spojenie sa v
odôvodnení napadnutého rozsudku ani jeden raz nevyskytuje.
S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu, ako o nedôvodnom rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým,
že ich náhradu úspešnému žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne odvolacie trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.