Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200598
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714200598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky

v I.rade P.. M. U., štátna občianka SR, bytom Z. XX, XXX XX K., navrhovateľa v II.rade C.. P. Z., štátny
občan SR, bytom Z. XX, XXX XX K. proti odporkyni v I.rade Z.. G. Z.Á., štátna občianka SR, bytom Š. XX,
XXX XX T. a odporcovi v II.rade P.. A. Z., štátny občan SR, bytom Z. XX, XXX XX K., obaja zast. JUDr.
Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, so sídlom J.Kozačeka 146/13, 960 01 Zvolen o zrušenie vecného
bremena práva prejazdu motorovým vozidlom a práva pešieho prechodu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia sú p o v i n n í nahradiť odporcom trovy konania vo výške 277,61 € predstavujúce trovy
právneho zastúpenia, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne advokátke odporcov JUDr. Ivane
Gajdošíkovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd navrhovateľom v r a c i a krátený súdny poplatok za podanie návrhu na súd v sume 92,80 € po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku prostredníctvom Daňového úradu Banská Bystrica.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 21.01.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľov z toho istého dňa ktorým sa títo
domáhali, aby súd zrušil vecné bremeno na parcele reg. C-KN XXXX/XX, ktoré spočíva v práve prejazdu

a pešieho prechodu P.. A. Z. a Z.. G. Z. k svojej nehnuteľnosti.
Svoj návrh zdôvodnili tým, že dňa 22.l2.2009 bolo zriadené vecné bremeno na ich parcele C-KN č.XXXX/
XX spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motorovým vozidlom v prospech vlastníkov
pozemku č.XXXX/X Z.. Z. B. P.. Z. na základe zmluvy o vecnom bremene zo 16.8.2002 bezodplatne
s tým, že reálne tento prechod a prejazd využíva p. Z. sám, pretože Z.. Z. v dome nebýva a
pravdepodobne ani nebývala. Dotknutá parcela je súčasťou ich pozemku, na ktorom stojí ich dňa
20.2.2012 skolaudovaný rodinný dom, kolaudačným rozhodnutím č.2012/2-SU na stavebnom úrade

Sliač. Celý pozemok je ohradený betónovým múrikom a vstupnou bránou okrem časti medzi pozemkami
účastníkov. Predmetnú parcelu, na ktorej je vecné bremeno chcú využívať ako záhradu na pestovanie
zeleniny a ovocia, čo momentálne nie je možné. Tiež by chceli ohradiť si pozemok aj zo strany odporcov,
pretože ich pozemok nie je ohradený vôbec, a tiež z dôvodu nevhodného správania sa odporcu v II.rade
si neprajú aby mal na ich pozemok prístup. Odporca v II.rade poškodil nedávno autom múr vedľa brány,
škodu nenapravil, ani nenahlásil do svojej poisťovne a tiež opakovane zničil autom hračky, ktoré ležali
na zemi, hoci ich videl. Tiež vyjadrili výhrady k pohybu jeho psa na ich pozemku s tým, že odporca v

II.rade nezabránil vstupu jeho psa na ich pozemok a navyše deň po písomnom upozornení v tejto veci po
ich pozemku medzi malými deťmi behal pes veľkej rasy bez ochranného košíka, pričom sa malo jednať
o psa jeho kamaráta, ktorý bol tam na návšteve. Považujú to za schválnosť a vedomé ohrozovanie
detí. Rovnako ako parkovanie jeho motorového vozidla spôsobom zamedzujúcim prístup k ich pozemku,ich autom, resp. osobám konajúcim v ich prospech. Tiež ich obťažuje prejazd motorovými vozidlami
priateľov odporcu v II.rade, keď tam usporadúva spoločenské akcie v neskorých nočných hodinách,
v čase nočného kľudu niekoľkokrát cez ich pozemok v noci prechádzajú týmito autami, hoci by mohli

parkovať na mestskej komunikácii a prejsť pešo. Z dôvodu ohrozenia svojich detí si vybudovali bránu
aby si mohli uzavrieť pozemok, nakoľko na pozemku p. F.H. sa nachádza zrúcanina starého mlyna,
ktorú nezabezpečil tak, aby tam nemohlo dôjsť k úrazu a hoci by odporca v II.rade túto bránu v polovici
používal,najejvýstavbeaúdržbesaodmietolpodieľaťakeďmunevydaliodnejkľúč,prestriholkliešťami
visiaci zámok na nej. Rovnako sa odporca v II.rade nechce podieľať na údržbe pozemku, ktorý využíva

k prejazdu. Naopak im na majetku spôsobuje škody a narúša súkromie. Odporca v II.rade tiež odmietol
ich návrh na zámenu pozemkov tak aby on mal cestu k svojmu domu a ony priestor pre záhradu, keďže
by podľa jeho názoru tým došlo k nezhodnoteniu obidvoch pozemkov. Podľa názoru navrhovateľov však
takto je znehodnotený len ich pozemok, ktorý sa už na iný účel ako prejazd motorovým vozidlom nedá
používať. Navrhovatelia majú zato, že má odporca inú možnosť ako pristupovať k svojmu rodinnému
domu, keďže l8.l2.1995 bol uznesením 16/95 mestom K. schválený Územný plán zóny kde je schválená

aj prístupová cesta k rodinnému domu odporcov, ktorá by mala byť vybudovaná na parcele vo vlastníctve
G. F. a G. K., ktorí tieto pozemky v súčasnosti vôbec nevyužívajú a napriek výzve mestského úradu ich
ani nekosia. Pán F. vyjadril zámer predať časť pozemku pod prístupovú cestu k nehnuteľnosti odporcov,
takže si ho môže p. Z.Á. kúpiť, keď poukázali na jeho výpoveď na Okresnej prokuratúre Zvolen v
uznesení č.1 Pn 354/13-3. Dňa 20.1.2014 odporcovi v II.rade ústne navrhli, že by mu na kúpu pozemku

pre jeho prístupovú cestu peniaze zabezpečili, čo však on odmietol. Dňa 24.6.2013 odporcu v II.rade
aj Mestský úrad Sliač upovedomili o tom, že bude plnenie vecného bremena z ich strany obmedzené
z dôvodu terénnych úprav na pozemku spočívajúcich v uvedení pôdy do pôvodného stavu, keďže
pozemok bol odporcom v II.rade v čase predtým ako sa ony stali jeho majiteľmi zhutnený kamenivom,
čím došlo k znehodnoteniu ornej pôdy, hoci mu na túto činnosť nikto nedal povolenie. V októbri 2013

sa uskutočnilo stretnutie na Mestskom úrade Sliač s cieľom riešiť vzniknutú situáciu s tým, že k dohode
nedošlo a boli odkázaní na okresný súd. Odporca v II.rade trval na tom, aby dali ony pozemok do
pôvodného stavu, ktorý však bol pre nich nevyhovujúci, jednak z estetického ako i z bezpečnostného
a tiež funkčného hľadiska.
Po právnej stránke navrhovatelia odkázali nato, že už v článku 5 zmluvy o vecnom bremene z roku 2002

bolo výslovne dohodnuté, že vecné bremeno môže zaniknúť podľa § 15lp Občianskeho zákonníka.

Odporcovia sa k podanému návrhu vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo
dňa 1.4.2014, doručené tunajšiemu súdu 3.4.2014, v ktorom okrem iného uviedli, že odporcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.1024 pre k.ú. Q. vrátane stavby

rodinného domu so súp. číslom XXX, popisným číslom 17. Na základe zmluvy o zriadení vecného
bremena zo dňa 22.12.2009 uzavretej medzi odporcami na jednej strane ako oprávnených z vecného
bremena a P.. Z. E. a P.. Z. E. ako povinní z vecného bremena dňa l6.8.2002 bolo v prospech odporcov
ako vlastníkov nehnuteľností z LV č.XXXX zriadené vecné bremeno za tam uvedených podmienok s
tým, že bol vypracovaný geometrický plán zo strany ALL GEO Geodetická kancelária P.. S. U. s miestom

podnikania na Š. XXX XX T., GP č.81/2002 zo dňa l3.8.2002 overeného Správou katastra dňa l9.8.2002
pod č.470/02 na zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve pešieho prechodu a prejazdu cez
pozemok parcely C-KN XXXX/X vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku č.XXXX/X. V
čase zriadenia vecného bremena bol pozemok v súčasnosti patriaci navrhovateľom vedený len ako
parcela C-KN XXXX/X, až následne došlo k jeho rozdeleniu na parcely C-KN XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/

XX a XXXX/XX. Uvedeným geometrickým plánom č.81/2002 bola z dôvodu zriadenia vecného bremena
práva prechodu a prejazdu časť parcely C-KN XXXX/X o výmere XX Z. vyňatá z pôdneho fondu a
zmenená na zastavanú plochu a nádvoria ( parcela C-KN XXXX/XX). Toto vecné bremeno bolo na LV
č.XXX manželov E. zapísané pod V XXXX/XX. Predmetné vecné bremeno vzniklo ako potreba napojiť
nehnuteľnosti a hlavne stavbu rodinného domu odporcov na verejnú komunikáciu a konkrétne najbližšiu

ulicu Z., čo bolo možné jedine cez pozemky v súčasnosti patriace navrhovateľom, pričom vznik vecného
bremena ako prístup na verejnú komunikáciu bol aj jednou z podmienok v rámci stavebného konania na
vydanie stavebného povolenia z dôvodu splnenia povinnosti stanovenej v § 7 ods.1 zákona č. 50/1976
Zb. Stavebného zákona. Navrhovatelia sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č.XXX na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V XXX/XX dňa 9.4.2010, teda v

tom čase už bolo vecné bremeno v prospech odporcov zapísané 8 rokov v katastri nehnuteľností, čiže
navrhovatelia nadobúdali nehnuteľnosti s vedomím existencie vecného bremena. Navrhovatelia si pri
kúpe nehnuteľnosti pritom mali zvážiť ďalšie využitie nehnuteľnosti a negatívne následky oprávnenia
vlastníkov susedných nehnuteľností. Účel využitia časti pozemkov navrhovateľov, ktoré je zaťaženévecným bremenom práva prechodu a prejazdu v prospech odporcov musí korešpondovať s vecným
bremenom a preto využitie tejto časti pozemkov na záhradu na pestovanie zeleniny a ovocia je vylúčené
samotnou podstatou vecného bremena. Odporcovia potvrdili schválenie územného plánu zóny, avšak

s tým, že doteraz nedošlo k žiadnemu reálnemu územnému, resp. stavebnému konaniu, ktorým by
došlo k výstavbe miestnej komunikácie, z ktorej by bolo možné urobiť priamy vstup na pozemky
odporcov, a preto jediný možný vstup na pozemky odporcov z akejkoľvek miestnej komunikácie v rámci
obce je len cez pozemky navrhovateľov. Odporca v II.rade potvrdil, že mal záujem riešiť prístup k
svojim nehnuteľnostiam iným spôsobom, na základe čoho prebehlo aj rokovanie na Mestskom úrade

Sliač dňa l7.10.2013 aj za účasti vlastníkov susedných pozemkov p. G. F. a G. K., avšak tieto osoby
nemajú žiadnu povinnosť z dôvodu verejného záujmu vybudovať na vlastných pozemkoch verejnú
komunikáciu, ktorá by umožnila aj prístup priamo z verejnej komunikácie na nehnuteľnosti odporcov
a Mesto Sliač v súčasnosti nemá v uvedenej časti extravilánu obce záujem ani finančné prostriedky
na vybudovanie miestnej komunikácie. Územný plán, ktorý je pre danú oblasť schválený a počíta
s výstavbou individuálnej bytovej zástavby však v súčasnosti nie je reálny, pretože sa jedná o plán

výstavby na súkromných pozemkoch. Odporcovia ďalej uviedli, že v súčasnosti je pozemok, na ktorom
je v ich prospech zriadené vecné bremeno nie spôsobilý na prejazd osobnými motorovými vozidlami,
pretože navrhovatelia v rámci „ terénnych úprav“ zobrali vrchnú časť pozemku. Navrhovatelia majú svoje
nehnuteľnosti oplotené v časti pozemku s vecným bremenom bránou bez výplne bránových vrát a preto
za uvedeného stavu je zo strany odporcov možné toto vecné bremeno užívať len v rozsahu prechodu

cez pozemok navrhovateľov s tým, že takýto vstup na pozemok odporcov je však možný len cez prázdne
časti bránových vrát, skôr preliezaním brány ako riadnym a slušným prechodom, pričom brána je v rámci
oplotenia pozemku navrhovateľov stále uzavretá. Pokiaľ navrhovatelia namietali, že odporca v II.rade
sa odmietol podieľať na nákladoch na úpravu pozemku zaťaženého vecným bremenom, odporcovia
uviedli, že žiadnym relevantným spôsobom in navrhovatelia neupresnili rozsah úprav pozemku, náklady

na takúto úpravu a podiel, v ktorom by sa odporcovia mali na uvedených nákladoch podieľať. Odporcovia
navyše uviedli, že aj v prípade ak by v prospech nich nebolo zriadené vecné bremeno na základe
zmluvy, bolo by možné z ich strany žiadať o súdne zriadenie vecného bremena, nakoľko pre nich je
možný prístup len cez pozemky vlastnícky patriace navrhovateľom. Cez parcely vo vlastníctve p. G. F.
a p. G. K. nie je možné v súčasnosti po reálnej komunikácii vstúpiť na nehnuteľnosti odporcov, nakoľko

nie je na to žiaden právny titul-nájomná zmluva, vecné bremeno, resp. iné a uvedený pozemok nie
je upravený ako komunikácia, jedná sa o zarastenú parcelu dlhodobo neužívanú. Zriadenie vecného
bremena cez pozemky p. F. a spol., nakoľko tieto parcely nie sú susediace s verejnou komunikáciou,
na ktorú by bolo možné nehnuteľností odporcov napojiť a jednak nie je povinnosť p. F. zriaďovať
na svojich pozemkoch cestu, ktoré sú v súčasnosti vedené ako trvalý trávnatý porast. Odporcovia

majú zato, že zmluvou v súčasnosti nie je možné zrušiť vecné bremeno, nakoľko by stratili možnosť
prístupu na svoje nehnuteľnosti a na zánik vecného bremena zo zákona nie sú splnené základné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vecné bremeno v prospech odporcov bolo zriadené v roku 2002,
pričom žiadna podstatná zmena pomerov od tohto času nenastala, ani na strane oprávnených, ani na
strane povinných z vecného bremena. V súčasnosti žiadne alternatívne riešenie, ktorým by bolo možné

zabezpečiť odporcom priamy prístup na verejnú komunikáciu neexistuje. Navyše, keďže v súčasnosti
žije v predmetnom rodinnom dome sám odporca v II.rade, rozsah využitia vecného bremena je oveľa
menší ako by to bolo v prípade, že by vecné bremeno užívali 4 členovia rodiny odporcov, a preto
obmedzenie vlastníckeho práva navrhovateľov je minimálne. Odporca v II.rade svoje osobné motorové
vozidlo parkuje na verejnej komunikácii na ulici Z., keďže z dôvodu „ terénnych úprav“ navrhovateľov

v súčasnosti nie je reálne možné vojsť autom na pozemok odporcov cez pozemok navrhovateľov.
Odporcovia preto sa domnievajú, že žiadny hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami z vecného
bremena neexistuje. Po právnej stránke odporcovia poukázali na ustanovenie § 151n ods.1, ods.2 ,
ods.3 , § 151o ods.1 , ods.3 , § 151p ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti žiadali, aby súd návrh navrhovateľov zamietol a zaviazal navrhovateľov spoločne

a nerozdielne uhradiť odporcom trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateliasvojnávrhdoplniliešteovyjadreniezodňa22.4.2014,doručenétunajšiemusúduvtenistý
deň, v ktorom okrem iného uviedli, že dôvodom uzavretia zmluvy o vecnom bremene bolo odvolanie p.
F. ako majiteľa pozemkov parcely Č..XX, XX a F., na ktorých mala byť stavbe p. Z. postavená prístupová

komunikácia podľa územného plánu zóny, v ktorom sa vyjadril proti vydaniu stavebného povolenia a
neskoršejkolaudáciirodinnéhodomustým,ženepovolíprejazdkrodinnémudomup.Z.Á.pouvedených
parcelách. Po zriadení vecného bremena cez ich pozemok stavebný úrad p. Z. stavbu povolil a vydal
aj kolaudačné rozhodnutie, hoci p.Z. mal k svojej nehnuteľnosti prístup len cez ich pozemok, avšak zich pozemku ďalej cez parcelu XX a XX prístup na cestnú komunikáciu nemal, čím podľa nich došlo k
porušeniu zákona pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia. Rovnaký problém mali pri žiadosti o vydanie
stavebného povolenia aj ony, keď p. F. namietal proti ich stavbe z rovnakých dôvodov. Prístup cez

parcely XX a XX sa podarilo vyriešiť až po ich apelovaní na Stavebnom úrade Sliač, keď došlo k výmene
pozemkov s p. F. a mestom, pravdepodobne dňa 17.1.2012, keď parcela XX/X sa stala teraz majetkom
mesta Sliač a slúži ako prístupová komunikácia k ich domu a ďalej cez ich pozemok aj k domu p. Z.Š. a
hraničí s parcelou XX/X, ktorá by mala byť pokračovaním cestnej komunikácie. Hranica parcely XX bola
zmenená tak, aby nedelila prístup k cestnej komunikácii. Prístupová komunikácia je podľa územného

plánu zóny naplánovaná až k domu p.Z. s tým, že pozemky pod prístupovú komunikáciu k rodinnému
domu p. Z. sú podľa definície stavebného zákona § 43h stavebné, parcela 34/1 je zastavaná plocha
ruinou rodinného domu a parcela XXXX/X trávnatý porast v zastavanom území obce, na ktorej bola
schválená prístupová komunikácia k rodinnému domu p. Z.. Podľa ich názoru teda nič nebráni tieto
pozemky po dohode s p. F. použiť ako prístupovú komunikáciu, keďže tieto parcely tesne susedia s
parcelou XX/X kde už prístupová komunikácia je. Pozemky KN-C XXXX/X a XX/X momentálne nie sú

využívané, na jednom je neoplotená ruina rodinného domu, ktorý už nemožno hospodárne opraviť a na
druhom je viac ako 2 m vysoký porast, ktorý predstavuje požiarne nebezpečenstvo. Naproti tomu ich
pozemok je využívaný ako obydlie, je súčasťou rodinného domu ohradený plotom, na ktorý mali riadne
povolenie od stavebného úradu. Pozemok KN-C 1XXX/XX, na ktorom je bremeno je podľa LV „ záhrady“
a na tento účel teda pestovanie zeleniny, ovocia, okrasnej zelene alebo iných poľnohospodárskych

plodín by ho chceli aj využívať, avšak parcela bola znehodnotená zavalcovaním kameniva do pôdy,
pravdepodobne p.Z., preto toto kamenivo z pozemku na vlastné náklady odstránili. Od času uzavretia
zmluvy o vecnom bremene nastali podstatné zmeny vo využívaní tejto časti pozemku, keďže v čase
uzavretia zmluvy sa pozemok nevyužíval na žiadny účel a teda nikomu nezáležalo, že bude využívaný
ako dočasný prejazd a prechod k rodinnému domu p. Z., a tiež zjavne išlo o navodenie dojmu splnenia

zákonných povinností potrebných pre získanie stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia,
avšak v dnešnej dobe je pozemok využívaný ako časť ich obydlia a jeho spôsob využitia „ záhrady“
vylučuje jeho užívanie ako prejazd, či cestu. Tiež poukázali nato, že odporca v II.rade im počas doby
užívania ich parcely spôsobil škody na majetku, autom poškodený múr stojaci na parcele kde nie je
vecné bremeno, strata obuvi, ktorú odniesol jeho pes, odstránenie ornice z pozemku a zavalcovanie

kameniva aj do časti, kde nie je vecné bremeno, zničené detské hračky, ktoré prešiel autom, venčenie
psa na celom ich pozemku, bezdôvodné umiestnenie elektrickej rozvodnej skrine na ich pozemku.
Navrhovatelia svoj žalobný návrh doplnili ešte o vyjadrenia uvedené v podaní zo dňa 28.4.2014,
doručené súdu v ten istý deň s tým, že z predloženej fotodokumentácie majú byť vyvrátené odporcove
tvrdenia, že brána ktorou sa vchádza na ich pozemok je uzamknutá, pretože z nej jasne vidno, že krídla

sú len zaviazané povrazom a teda odporca nemusel preliezať túto bránu, ale mohol ňou bez problémov
prechádzať cez parcelu XXXX/XX k svojmu domu. Zhotovenie fotodokumentácie odporcom bez ich
vedomia a súhlasu považujú za obmedzenie ich práva na súkromný a rodinný život.

Súd nariadil vo veci pojednávania, na ktorých vec meritórne prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov, výsluchom svedkov, oboznámil sa s prednesmi a písomnými vyjadreniami právneho
zástupcu odporcov, vykonal listinné dôkazy, ktoré doložili do spisu účastníci a to: výpis LV č. XXX zo
dňa 16.4.2012 z čl.5, zmluvu o zriadení vecného bremena z čl.6-7, list z čl.8, list z čl. 9, zápisnicu zo
stretnutia z čl.l3, kúpnu zmluvu zo dňa 5.3.2010 z čl.23-25, výpis z LV č.XXX pre k.ú. Q. zo dňa 2.4.2014,
výpis z LV č.XXXX zo dňa 2.4.2014 pre k.ú. Q., geometrický plán č.14/2002 zo dňa l2.3.2002 z čl.66-67,

geometrický plán na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. číslo XXXX/X, č.81/2002 zo dňa
l2.8.2002 z čl.68, výpis z LV č.XXX zo dňa l8.9.2002 pre k.ú. Q., informatívnu kópiu z mapy vytvorenú cez
katastrálny Portál z čl.72, rozhodnutie Okresného úradu Zvolen zo dňa 17.11.1997, kópiu z katastrálnej
mapy z čl.90, rozhodnutie mesta K. zo dňa l3.5.2010 z čl.9l, výňatok z mapy z čl.94, čiastočný výpis LV
č.XXXX zo dňa 9.4.2014 pre k.ú. Q., mapku na čl. 96, výpis z LV č.XXXX pre k.ú. Q. zo dňa 9.4.2014

z čl.97, výpis z LV č.XXX pre k.ú. Q. zo dňa 9.4.2014 z čl.98, územný plán zóny z čl.99, územný plán
zóny vo farebnom prevedení z čl.101, mapu z čl.102, fotodokumentáciu z čl.103-114, originál výpisu z LV
č.XXX pre k.ú. Q. zo dňa l7.4.2014 z prílohovej obálky na čl.l5, doplnok k územnému projektu zóny K. -L.
z čl.119-125, fotodokumentáciu v počte kusov 4 doloženú navrhovateľmi na pojednávaní dňa 16.6.2014,
pričom zistil tento skutkový stav.

Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. Q. zo dňa l6.4.2012 zo dňa 2.4.2014 a zo dňa 17.4.2014 súd zistil, že
v časti A: Majetková podstata je ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape okrem iného
parcela č.XXXX/XX o výmere XX Z., druh pozemku záhrady, a tiež je tu evidovaný rodinný dom súp.
č. XXXX postavený na parcele č.XXXX/XX, v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je uvedený P.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Č..XXXX/XX, XXX XX K. v spoluvlastníckom podiele l/2-ica a P.. M.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K. v spoluvlastníckom podiele 1-ica, keď ako titul
nadobudnutia je u oboch uvedená kúpna zmluva V XXX/XX z 9.4.2010-88/10, v časti C: Ťarchy je

okrem iného zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motorových
vozidiel cez pozemok parc. číslo XXXX/XX v rozsahu vyznačenom v GP č. 128/09 zo dňa 22.12.2009 v
prospech vlastníkov pozemkov XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, P.. A. Z.Á., nar. XX.X.XXXX a Z.. G. Z.,
nar. XX.XX.XXXX V XXXX/XX-XXX/XX, X/XX.
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č.XXX zo dňa l8.9.2002 pre k.ú. Q. súd zistil, že v časti A:

Majetková podstata je uvedené parc. číslo XXXX/X vo výmere XXX Z. trvalý trávnatý porast a vo výmere
XX Z. zastavané plochy, v časti B: Vlastníci sú ako vlastníci v podiele 1/1-ina uvedený Z. E. a P.. Z.
E.,nar. XX.X.XXXX, resp. XX.XX.XXXX , v časti C: Ťarchy je uvedené vecné bremeno spočívajúce v
práve pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez pozemok parc. číslo XXXX/X v prospech
vlastníkov pozemkov XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, P.. A. Z. a Z.. G. Z.E. V XXXX/XX-XXX/XX.
Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 2.4.2014 pre k.ú. Q. súd zistil, že v časti A: Majetková podstata sú

zapísané parcely registra C: parc. číslo XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, rodinný dom, súp. č. XXX na
parcele č.XXXX/XX v časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby sú uvedení ako vlastníci v l/1-ine P.. A. Z.,
nar.XX.X.XXXXaZ..G.Z.,nar.XX.X.XXXX,titulnadobudnutiakúpnazmluvaVXXX/XX-XXX/XX,včasti
C: Ťarchy je okrem iného uvedené vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu
motorových vozidiel cez pozemok parc. číslo XXXX/XX v rozsahu vyznačenom v GP č.128/09 zo dňa

22.12.2009 v prospech vlastníkov pozemkov XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, P.. A. Z., nar. XX.X.XXXX
a Z.. G. Z.Á., nar. XX.X.XXXX V XXXX/XX-XXX/XX, X/XX.
ZčiastočnéhovýpisuzLVč.XXXXzodňa9.4.2014prek.ú.Q.súdzistil,ževčastiA:Majetkovápodstata
je zapísaná parcela registra C, parc. č.XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Z. , v časti B:
Vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník v podiele 1/1-ina uvedené mesto K..

ZčiastočnéhovýpisuzLVč.XXXXzodňa9.4.2014prek.ú.Q.,včastiA:Majetkovápodstatajezapísaná
parcela registra C, parc. č. XX/X o výmere XXX Z. zastavané plochy a nádvoria, v časti B: Vlastníci
a iné oprávnené osoby sú ako podieloví spoluvlastníci každý v podiele 1/2-ica uvedená G. K.Q., nar.
F..XX.XXXX a P.. G. F., nar. XX.XX.XXXX, časť C: Ťarchy bez zápisu.
Z čiastočného výpisu z LV č. XXX zo dňa 9.4.2014 pre k.ú. Q. súd zistil, že v časti A: Majetková podstata

je ako parcela registra C zapísaná parc. č. XXXX/X o výmere XXXX Z., trvalé trávnaté porasty v časti
B: Vlastníci a iné oprávnené osoby je ako vlastník v podiele spolu 5/12-ín zapísaný P.. G. F., nar.
XX.XX.XXXX v podiele 3/6-iny G. K., nar. XX.XX.XXXX a v podiele 1/12-ina Z. F., nar. XX.XX.XXXX,
časť C: Ťarchy bez zápisu.
Zkúpnejzmluvyzodňa5.3.2010súdzistil,žeakopredávajúcijetuuvedenýR.Z.,nar.XX.XX.XXXX,ako

kupujúci sú tu uvedení navrhovateľka v I.rade a navrhovateľ v II.rade, pričom predmetom tejto zmluvy
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.XXX pre k.ú. Q., konkrétne parcely
registra C, KN-C č.XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX B. XXXX/X, ktoré nadobudli za kúpnu cenu vo výške
l8.000 €. Kupujúci v zmluve zároveň prehlásili, že sa s celkovým stavom predmetných nehnuteľností
oboznámili ohliadkou na mieste samom a kúpili ich vrátane príslušenstva a veci na nich nachádzajúcich

v stave v akom stoja a ležia.
Zo zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002 súd zistil, že bola uzavretá medzi P.. Z. E., nar.
XX.XX.XXXX a P.. Z. E.,nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom F. Č..X vo T. ako povinnými a odporcami ako
oprávnenými, pričom účastníci tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena pešieho prechodu
a prejazdu motorových vozidiel cez parcelu č.XXXX/X zapísanú na LV č. XXX, k.ú. Q., ktorej vlastníkmi

boli povinní v zmysle geometrického plánu č. 81/2002 na priznanie práva prechodu cez pozemok, parc.
č. XXXX/X, vyhotoveného geodetickou kanceláriou ALL GEO Zvolen dňa 12.8.2002 P.. S. U. v prospech
P..A.Z.Á.aZ..G.Z.akobezpodielovýchspoluvlastníkovsusediacehopozemkuparc.č.XXXX/X,XXXX/
XX a XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Q. tak, že oprávnení ich rodinní príslušníci a ich
návštevy sú oprávnení užívať cestu v šírke 4m pre príchod, príjazd, odchod a odjazd cez pozemok,

ktorý bude vyznačený priamo v teréne, a to osadením kovových tyčiek a kameňov a povinní sú povinní
umožniť užívať cestu na prechod a prejazd cez pozemok uvedený v článku 1 vlastníkom pozemkov
uvedených v článku 2, ich rodinným príslušníkom a návštevníkom. Vlastníci nehnuteľností uvedených v
článku 2 (oprávnení) práva zodpovedajúce tomuto vecnému bremenu prijímajú a vlastníci nehnuteľnosti
uvedenej v článku 1 (povinní) tejto zmluvy sú povinní toto právo trpieť. Účastníci sa dohodli na tom, že

vecné bremeno je zriadené bezodplatne. Vecné bremeno podľa tejto zmluvy sa stane platným dňom
podpísania zmluvy všetkými jej účastníkmi a právne účinné dňom rozhodnutia o povolení vkladu do
katastranehnuteľnostístým,žedodobyvkladusúúčastnícisvojimiprejavmiviazaní.Vprípade,ževkladdo katastra nehnuteľností nebude povolený, zmluva sa ruší. Účastníci sa dohodli, že vecné bremeno
môže zaniknúť podľa ustanovenia § 151p Občianskeho zákonníka.
Z geometrického plánu č.81/2002 na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. XXXX/X súd zistil,

že ako vyhotoviteľ je tu uvedené ALL GEO Geodetická kancelária P.. S. U., H. Š. X, T., IČO: 33 259
232, vyhotovený bol dňa l2.8.2002, úradne overil P.. Z. M., dátum a číslo úradného overenia slabo
čitateľné, v kolónke overené podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii sa nachádza
pečiatka Správa katastra Zvolen s nečitateľným podpisom. V tomto geometrickom pláne je uvedená
parcela č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXX, ktorá je vo výmere XXX Z. trvalým trávnatým porastom

a vo výmere XX Z. zastavanou plochou a je vo vlastníctve P.. Z. E. a P.. Z. E. a parcela č. XXXX/X
zapísaná na LV č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve P.. A. Z. a Z.. G. Z., v ktorom je uvedené, že vecné
bremeno práva pešieho prechodu a prejazdu cez pozemok, parc. č.XXXX/X vo vyznačenom rozsahu
v prospech vlastníka pozemku č. XXXX/X, pričom v grafickej časti tohto geometrického plánu je okrem
iného zakreslená parcela č.XXXX/X B. i parcela č. XXXX/X, pričom na parcele č. XXXX/X je zakreslený
prerušovanou čiarou pás v šírke 4m s dĺžkou 23,56 m, resp. 23,60 m.

Z listu zo dňa 18.6.2013 súd zistil, že bol adresovaný navrhovateľmi odporcom, v ktorom žiadali
odstránenie ich vecí zo svojich pozemkov nad rámec vecného bremena, a to rozvodnej skrine a
ovocného stromu, a tiež zamedzenia pohybu psa po ich pozemku a zároveň o návrh riešenia existencie
realizácie vecného bremena pešieho prechodu a prejazdu motorovým vozidlom.
Z listu zo dňa 24.6.2013 súd zistil, že tento adresoval navrhovateľ v II.rade odporcovi v II.rade a

Mestskému úradu K.,v ktorom bolo oznámené obmedzenie plnenia z vecného bremena od 29.7.2013
formou dočasného obmedzenia, keď v tento deň mali byť začaté terénne úpravy na parcele, na ktorej
je vecné bremeno zriadené s tým, že prejazd motorovým vozidlom dočasne nebude možný a na peší
prístup má odporca v II.rade použiť chodník popri rozvodnej skrini NN.
Zo zápisnice zo stretnutia konaného dňa l7.10.2013 na Mestskom úrade K. súd zistil, že ako prítomný tu

bol P.. A. Z., obaja navrhovatelia, za mesto K. p. V. a p. F. a p. K.. Súd zistil, že toto stretnutie bolo zvolané
na základe žiadosti P.. A. Z. z 2.10.2013 ohľadne prístupu k rodinnému domu a pozemkom žiadateľa v
k.ú. Q., KN-C č.XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX s tým, že p. F. a p. K. sa vyjadrili, že vzhľadom k tomu,
že po vypočutí argumentov z obidvoch strán skonštatovali, že sa nejedná o ich problém, ospravedlnili
sa z jednania. P. Z. sa mal vyjadriť do l8.10.2013 a p. Z. uviedol, že jeho návrh ( na riešenie prístupu k

jeho nehnuteľnosti RD) nie je akceptovaný zo žiadnej zúčastnených strán, z toho dôvodu za mesto K.
bolo vyhlásené, že keďže nedošlo k dohode účastníkov navrhli obrátiť sa na príslušný súd.
Z rozhodnutia Okresného úradu vo Zvolene, odbor životného prostredia zo dňa 17.11.1997 súd zistil,
že týmto vyzvali odporcov ako žiadateľov o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu
umiestneného v k.ú. Q., parcely KN č.XXXX/X, XXXX/X, XX aby svoju žiadosť a stavebné povolenie

doplnili do 30 dní od doručenia výzvy aj o súhlas vlastníkov pozemku v k.ú. Q., parc. č. KN č. XX,
XX na vstup za pozemky za účelom prístupu na pozemok parc. č.XXXX/X, pričom do doby určenej
na doloženie požadovaných dokladov bolo stavebné konanie prerušené a v prípade, že stavebníci
nedoložia požadované doklady v určenom termíne bude stavebné konanie zastavené.
Z rozhodnutia Mesta K. ako stavebného úradu zo dňa l3.5.2010 súd zistil, že navrhovatelia podali dňa

29.4.2010 na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na
parcele KN-C č.XXXX/X a XXXX/XX v k.ú. Q. zapísané na LV č. XXX vo vlastníctve žiadateľov, pričom
týmto rozhodnutím boli dotyční vyzvaní aby do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia svoju žiadosť
doplnili o doklady, ktorými stavebníci preukážu zabezpečenie prístupu po parcele KN č.XX, XX v k.ú. Q.
( LV č. XXXX vo vlastníctve G. K. a G. F., každý v 1/2-ici ) k pozemkom parcela KN-C č.XXXX/X, XXXX/

XX, XXXX/XX a XXXX/XX v k.ú. Q.. Zároveň bolo stavebné konanie prerušené s tým, že stavebný úrad
upozornil stavebníkov, že ak v stanovenom termíne nedoložia požadované doklady, stavebné konanie
na predmetnú stavbu bude zastavené.
Z informatívnej kópie z mapy vytvorenej cez Katastrálny Portál dňa 2.4.2014 pre k.ú. Q. z čl.XX, kópie
katastrálnej mapy pre k.ú. Q. zo dňa l2.5.2010 z čl.90, z výňatku z mapy na čl. 94, mapky na čl. 96 a

mapy na čl. 102 súd zistil zakreslenie a umiestnenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania vrátane
ich pôvodného značenia, resp. číslovania.
Z účastníkmi predloženej fotodokumentácie sa súd oboznámil so situáciou na tvári miesta.
Z dokladu Komplexný urbanistický návrh z marca 2011 na čl. 99, resp. 101 súd zistil, že sa jedná o
názov akcie IBV K., Q.-juh-druhá etapa, miesto stavby K., Q. -juh, parcely č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XX,XX, XX/X, ako investor stavby je uvedený P.. G. F., G. K., F. M., zhotoviteľ projektu P.. B.. A. M.,
na ktorom je tento urbanistický návrh graficky spracovaný.
Z doplnku k Územnému projektu zóny Sliač -Centrum, Komplexný urbanistický návrh z júna 1995
vypracovaný P.. B.. Q. R. Ateliér R., projekčná kancelária C. C. súd zistil, že sa jedná o textovúčasť Územného plánu zóny z l8.l2.1995 schváleného Mestským zastupiteľstvom K. pod č.j. XX/
XX. V časti Zásady urbanistickej kompozície je uvedené okrem iného, že „ urbanistická koncepcia
riešenia vychádza z týchto kompozičných princípov: ..., druhý tzv. „ zadný“ plán centra Rybáre

Stred tvorí znovu vybudovanie Mlynskej ulice ako aj vytvorenie nových ulíc južne od ulice SNP
s novou výstavbou samostatne stojacich rodinných domov. Vzhľadom k tomu, že majiteľmi týchto
pozemkov sú súkromné osoby, je toto riešenie označené v grafickej časti ako výhľadové. Nová
parcela v maximálnej miere rešpektuje exitujúce hranice pozemkov. Záber do extravilánu je výhľadový,
z dôvodov uzavretia obytných blokov obslužnou komunikáciou...V lokalite dnešnej Mlynskej ulice

navrhujeme jestvujúce objekty veľké RD ponechať na dožitie a následne asanovať z dôvodov ich
zlého stavebnotechnického stavu, perspektívne podporiť výstavbu novej Mlynskej ulice obostavanú
obojstranne radovou zástavbou... Mlynská ulica vedie popri areáli OTEX-u a PNEUSERVIS-e k objektu
bývalého mlyna. Medzi Pneuservisom a mlynom navrhujeme výstavbu IBV...“.
Z výsluchu svedka P.. G. F., bytom K.-Q., M. XXX/X súd okrem iného zistil, že účastníkov konania pozná
v rámci susedských vzťahov a z predvolánky zhruba asi vie, čo je predmetom konania. Pozemky, ktoré

sú v súčasnosti vo vlastníctve účastníkov konania boli pôvodne ich, presne roky si už nepamätal, ale
v čase, keď išiel p. Z. kupovať pozemok tak bol aj za ním lebo tam ešte nebola zriadená prístupová
cesta. V podstate problémy okolo týchto pozemkov trvajú už od roku 1993 kedy on spolu so sestrou,
keďže im spolu patrili tieto pozemky začali riešiť vzťahy aj s Mestom K. za účelom toho, že sa tam
začali stavať rodinné domy a nebol zabezpečený k nim prístup, teda prístupová cesta. Doriešili to s

mestom tak, že sa tam zamenili nejaké pozemky a cesta sa vytvorila. Keď p. Z. kupoval svoj pozemok
a bol za ním, on ho upozorňoval, že na tej parcele je vecné bremeno s tým, že on mu povedal, že to
je v poriadku, že je s tým uzrozumený. On mu v tej súvislosti ponúkal na predaj aj iný pozemok, ktorý
mu vlastnícky patril, či si nechce ho kúpiť, načo on povedal, že nie. Potom tam následne začali spory,
ktoré on predpokladal, že do toho vyústia, ktoré chcú ony využiť nato, aby im ony zabezpečili prístup

k ich nehnuteľnostiam. Na Meste K. síce existuje územný plán, ale len vo forme schválenej štúdie a
je teda otázne, či tam v skutočnosti bude v budúcnosti vybudovaná cesta alebo nie, resp. kto tú cestu
tam vybuduje, pretože schválený územný plán zóny ešte nie je a teda tieto plány sa môžu meniť. Po
predložení mapy na čl.94 svedok ukázal, že na parcele č. XXXX/XX je dom navrhovateľov a dom na
parcele č. XXXX/XX patrí odporcom, parcela XX/X je parcela, ktorá v súčasnosti patrí mestu K. a bola

zamenená tak ako to predtým uvádzal a slúži teraz ako prístupová cesta, pričom predtým to bola jedna
ucelená parcela č.XX, ktorá spoluvlastnícky patrila jemu a jeho sestre a im naďalej patrí parcela XX/
X. Rovnako ako ďalšia parcela vedľa, ktorá na tejto mape nie je očíslovaná, a tiež celá parcela, ktorá
je v hornej časti tejto mapy a tiež nie je očíslovaná. Po predložení grafickej časti štúdie na čl. 101,
na otázku právnej zástupkyne odporcov kadiaľ by mala viesť predmetná cesta aby ukázal svedok na

tomto doklade, svedok ukázal, že dom ktorý je zafarbený modrou farbou je dom odporcov, vedľa je dom
navrhovateľov a cesta by do budúcnosti podľa štúdie mala viesť za pásom zelene, ktorý je označený
žltou farbou a sú na ňom zelené valce, teda tam kde je taká bielo-čierna prerušovaná čiara, avšak
je to stále otázne podľa toho, ako sa ďalej rozhodne investor a je možné, že ešte niekoľko rokov sa
tam žiadne nové domy stavať nebudú. Navyše medzi tou cestou, ktorá by sa tam v budúcnosti aj mala

vybudovať a pozemkami účastníkov konania bude stále pozemok, ktorý bude vlastnícky patriť im, teda
jemu a jeho sestre a zároveň svedok po predložení mapy na čl.102, či tam perom naznačený tvar a
smer cesty po parcele čiastočne XX/X a ďalej v smere doprava, či takýto tvar a smer by mala mať tá
predmetná cesta a či tie pozemky susediace s parcelou XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX myslel, že budú
stále vlastnícky patriť jemu a jej sestre, svedok uviedol, že áno. Na otázku súdu, či medzi ním, jeho

sestrou a účastníkmi konania prebehli nejaké rokovania ohľadne možnosti buď užívania ich pozemkov
zaodplatualeboichpredajaniektorémuzúčastníkovkonaniazaúčelomzabezpečeniaprístupovejcesty
účastníkov k ich nehnuteľnostiam, resp. či prerokovali aj nejaké konkrétne podmienky t.j. konkrétne ceny
a výmery, svedok uviedol, že o užívaní nevraveli nikdy nič, ale keď vznikli tieto spory, tak v podstate on
hovoril, že by bola možnosť, aby si to odkúpili ako stavebné pozemky, ale posledné rokovanie, ktoré sa

uskutočnilo ešte na meste asi tento rok, tak na ňom sa p. Z. vyjadril v tom zmysle, že sa tým nemieni
zaoberať. Na otázku súdu, či má v súčasnosti záujem odpredať nejakú časť svojich týchto pozemkov
za vyššie uvedeným účelom niektorému z účastníkov alebo poskytnúť možnosť užívať tieto pozemky za
odplatu na uvedený účel, svedok uviedol, že v žiadnom prípade.
Zo svedeckej výpovede G. K., trvale bytom K.-Q., A..L. XXX/X súd zistil, že účastníkov konania pozná

zvidenia aj podľa mena z predvolania, stretli sa na Mestskom úrade v K. K. tým, že z predvolánky na
súd sa dozvedela, že predmetom konania je zrušenie vecného bremena. Nakoľko ona tam nežije, k
samotnej veci uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku súdu, či s ňou niekto z účastníkov rokoval
ohľadne ich záujmu odkúpiť časť ich nehnuteľností za účelom zabezpečenia si príjazdovej cesty k svojimnehnuteľnostiam, a či dojednávali nejaké konkrétne podmienky ohľadne výmery, resp. ceny uviedla, že
o ničom takom s nikým nerokovala, počuje to teraz prvý krát a nerozprávala sa o tom ani s bratom.
Na otázku právnej zástupkyne odporcov, či vie určiť približný časový horizont zastavania predmetného

územia v zmysle navrhovanej štúdie uviedla, že podľa nej to nie je otázka najbližších dní, nie sú tam
urobené ani žiadne geometrické zamerania. Na otázku súdu, či má záujem odpredať alebo umožniť
užívať za odplatu, či už navrhovateľom alebo odporcom časť pozemkov, ktoré spoluvlastnícky patria
jej v danej lokalite, za účelom aby si účastníci konania zabezpečili prístup k svojim nehnuteľnostiam
svedkyňa uviedla, že nemá o to záujem.

Z výsluchu navrhovateľky v I.rade na pojednávaní súd zistil, že ich rodinný dom bol skolaudovaný v
roku 2012, prístup odporcov k ich domovej nehnuteľnosti by mal byť zabezpečený tým, že v územnom
pláne obce je ako príjazdová komunikácia vyznačená cesta, ktorá by mala viesť cez pozemok p. F.
a p. K., ktorí sú jej podielovými spoluvlastníkmi s tým, že títo sú ochotní to odpredať, či už im alebo
odporcom. Na otázku súdu, či sú navrhovatelia ochotní odkúpiť nevyhnutnú časť tohto pozemku za
účelom zabezpečenia príjazdovej cesty pre odporcov, resp. čo konkrétne má súd rozumieť pod ich

vyjadrením v žalobnom návrhu, že sa chceli s odporcom v II.rade dohodnúť na tom, že mu zabezpečia
finančné prostriedky na odkúpenie si pozemku pod svoju príjazdovú cestu, navrhovateľka uviedla, že
to záleží od okolností. Na otázku súdu, či majú odporcovia zabezpečený príjazd k svojej nehnuteľnosti
z verejnej komunikácie uviedla, že nie. Pokiaľ ide o v žalobnom návrhu uvádzanú zámenu pozemkov,
ony navrhli zameniť časť parcely XXXX/XX, ktorá v súčasnosti podlieha vecnému bremenu za jeho

časť parcely XXXX/X v rovnakej výmere, čo však odporca odmietol. Na otázku súdu, či sa momentálne
predmetný pozemok XXXX/XX využíva ako cesta, teda slúži na právo prechodu a prejazdu v prospech
odporcov uviedla, že v súčasnosti sa na to nepoužíva, pretože vybrali kamenivo z cesty, ktoré tam
navozil odporca v II.rade a momentálne je pozemok rozkopaný, teda sa tadiaľ nedá prechádzať, k čomu
pristúpili z dôvodu, že boli spôsobené škody na ich pozemku, resp. na ich majetku zo strany odporcu v

II.rade formou poškodenia múrika oplotenia a zničením hračiek ich detí. Na otázku súdu, za akú náhradu
navrhujú predmetné vecné bremeno zrušiť uviedla, že túto sumu môže navrhnúť odporca. Na otázku
súdu, či majú vedomosť za akú cenu by bol p. F. a p. K. ochotní previesť svoje podiely na parcele, cez
ktorú by mal mať možnosť odporca zabezpečený prejazd k svojej nehnuteľnosti uviedla, že to riešili len
nezáväzne telefonicky, pričom sa jedná o parcelu XX/X a parcelu XXXX/X a hovorili približne o sume

XX €. T. Z.. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, v akej výmere by bolo potrebné toto odkúpenie
z týchto parciel za účelom zabezpečenia prejazdu pre odporcu uviedla navrhovateľka, že do l00 m2.
Navrhovateľka v I.rade v záverečnej reči uviedla, že stav, ktorý je tam teraz považovali za dočasný a
takéto riešenie do budúcnosti dlhodobo nie je únosné a ako trvalé riešenie je neprípustné. Cesta, ktorú
uvádzali je schválená v územnom pláne, je na každej mape Sliača a teda majú zato, že s touto cestou

sa do budúcnosti počíta. Stav, ktorý je v súčasnosti je výlučne nevýhodný iba pre nich.
Z výsluchu navrhovateľa v II.rade súd zistil, že predmetné vecné bremeno považuje za zbytočné, keďže
obec už pred l5.rokmi naplánovala prístupovú komunikáciu v územnom pláne zóny s tým, že tento
plán bol spracovaný v roku 1995 pod č. 16/1995 z l8.l2.1995. Tiež uviedol, že sa chceli s odporcom
dohodnúť aby si zabezpečil prístup cez parcelu patriacu p. F. a p. K. tým, že mu chceli prispieť na

odkúpenie potrebnej časti tejto parcely, pričom on má vedomosť, že takéto pozemky sa predávajú,
resp. majú hodnotu vo výške 20-30 € za m2 a v časti toho by mu boli ochotní nato prispieť. Na otázku
súdu, za akú sumu by navrhovatelia žiadali zrušiť vecné bremeno uvádzané v žalobnom návrhu uviedol,
že by prichádzala do úvahy suma cca 1500 €, ktorú vypočítal ako l5 € za m2 pri výmere 100 m2,
ktoré je podľa jeho názoru potrebná na zabezpečenie tohto iného prístupu odporcov k svojej domovej

nehnuteľnosti. Na záver uviedol, že podľa jeho názoru je za vzniknutú situáciu spolu- zodpovedná aj
obec,ktoráschválilasíceúzemnýplánzónysprístupovoukomunikácioukjednotlivýmrodinnýmdomom,
avšak v skutočnosti to nezabezpečila a v dôsledku toho vznikol tento závadný stav. V ostatnom sa
navrhovateľ pridržal svojich vyjadrení uvedených v žalobnom návrhu ako i ďalších písomných vyjadrení.
V záverečnej reči uviedol, že odporca v II.rade nemá nijaký záujem sa starať o cestu, ktorá zodpovedá

vecnému bremenu okrem toho, že na nej odhádzal sneh. Vždy tam bolo blato a ony by chceli mať pri
svojom dome funkčný stav a tiež aby to nejako estetickejšie vyzeralo. Nie je tam možné mať stále takýto
neporiadok.
Z výsluchu odporkyne v I.rade súd zistil, že sa k návrhu nevedela nijakým spôsobom vyjadriť, pretože
s odporcom v II.rade nežijú v spoločnej domácnosti už l0 rokov a rovnako dlho nebola na tých

nehnuteľnostiach, takže nevie aká je tam v súčasnosti situácia a teda aký je aktuálny stav.
Z výsluchu odporcu v II.rade súd zistil, že situácia sa komplikovala časom ako si tam navrhovatelia začali
stavať dom s tým, že najprv boli vzťahy v podstate bezproblémové. Tvrdenia uvádzané navrhovateľmi
považoval za polopravdy, resp. za nadnesené skutočnosti, riešenia navrhnuté navrhovateľmi považovalza nereálne. Poprel, že by sa dostali v riešení situácii k nejakej pomoci, ktorá by mala byť ponúkaná
zo strany navrhovateľov ohľadne odkúpenia časti pozemkov vlastnícky patriacich p. F. a p. K. s tým, že
predbežnéúvahyoodkúpenísp.F.prebiehalilentelefonickyanazabezpečeniejehoprístupubybolapo

jeho pozemku potrebná väčšia výmera, minimálne okolo 120 m2, avšak jedná sa o tretiu stranu, s ktorou
je samotná dohoda ešte otázna. Súčasný stav trvá od leta roku 2013 kedy došlo k uzamknutiu brány
a v novembri 2013 boli urobené tie „ terénne úpravy“. K navrhovateľmi navrhnutej zámene pozemkov
uviedol, že jemu by zostal pozemok, na ktorom je postavený jeho dom, plus cesta, plus 2 m nejakej
trávy a podľa neho by s takýmto riešením nesúhlasilo ani mesto. Taktiež navrhovatelia by sa podľa

neho k svojmu rodinnému domu tým pádom dostali len cez pozemok, ktorý vedie od malej bráničky.
K venčeniu psa po pozemkoch navrhovateľov uviedol, že má malého psa teriéra, ktorý chodí voľne,
nie je na vodítku, ale je tam on vždy prítomný a je naučený chodiť po tzv. kvázi ceste. Raz sa stalo,
že bol u neho na návšteve kamarát, ktorý mal šteňa sibírskej rasy a tieto dva ich psy sa naháňali po
pozemku navrhovateľov. Tiež sa tam stalo, že navrhovatelia mali na pozemku položené smeti a jeho pes
bol lákaný ich pachom, takže zabehol aj na pozemok, ktorý nie je zaťažený vecným bremenom. Svoj

pozemok nemá oplotený z dôvodu tej štúdie kde by prípadne do budúcnosti mohla existovať možnosť
dokúpiť si časť pozemku a potom by mal jeho pozemok iný tvar. Mal by záujem odkúpiť si časť pozemku
vlastnícky patriacu p.F. a p.K. za účelom zabezpečenia si prístupu k svojej nehnuteľnosti, ale podľa
neho sú ponuky jeho a p. F. diametrálne odlišné pokiaľ ide o cenu vo výške XX €. T. Z., a tiež p. F. bol
ochotný odpredať im len taký klinovitý úsek svojho pozemku parcely č.XX/X susediacej s pozemkom

navrhovateľov XXXX/XX, avšak táto časť by im nijakým spôsobom prístup k nehnuteľnosti, teda k ich
rodinnému domu nezabezpečila. V záverečnej reči odporca v II.rade uviedol, že podľa jeho názoru
tam v súčasnosti vecné bremeno ani neexistuje, pretože tam prístup má zabezpečený len pešo, aj to
prelieza zaviazanú bránu. Prístup je znehodnotený, keďže je tam postavený obrubník, bránička a je tam
navozená ílovitá zem, ktorá je tiež na tento účel nevhodná s tým, že pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že tam

bolo stále blato a rozbahnená pôda, je to spôsobené aj samotným navrhovateľom, ktorého dom nie je
odôvodnenýavodazodkvapovtečiepopozemku.Onmalzáujemajteraznavoziťtamštrk,resp.spevniť
to znovu tým makadamom, ale nebolo mu to umožnené. Teraz, keď tam zaprší tak je to neprejazdné, on
nemôže ani vyvážať smeti zo svojho pozemku, keď sa pýtal na meste na riešenie bolo mu povedané, že
má nádobu na smeti umiestniť pred ďalšou susedou, ktorá by však bola zatiahnutá do týchto sporov a

ani s tým nevyjadrila súhlas. Pokiaľ by mal spor prebiehať ďalej, dal by návrh na nariadenie predbežného
opatrenia na užívanie vecného bremena.
Z prednesu právnej zástupkyne odporcov súd zistil, že nad rámec písomných vyjadrení uviedla, že
síce zo strany obce bol schválený územný plán zóny, ktorý do budúcnosti rátal s individuálnou bytovou
zástavbou, avšak je to len v. štádiu tzv. štúdie, ktorá bola vypracovaná ako výkresová dokumentácia a

žiadne územné ani stavebné konanie ohľadne toho nebolo ani začaté. Pán F. a p. K. nie sú účastníkmi
tohto konania a nie je ich možné žiadnym spôsobom zaväzovať k odpredaniu časti ich pozemkov, ani
v prospech žiadneho z účastníkov konania. Podľa ich vedomostí p. F. ani nemá v súčasnosti záujem
časť svojich pozemkov odpredať na tieto účely, pretože by mu to mohlo zmariť plány, pokiaľ ide o
odpredaj tých pozemkov za účelom výstavby rodinných domov. Pokiaľ navrhovatelia uvádzali nejaké

sumy za odkúpenie týchto pozemkov v určitej výške, k tomu ešte treba pripočítať náklady na vyhotovenie
geometrického plánu, keďže by sa malo jednať o odčlenenie časti parcely, ktorá by mala slúžiť na tento
prechod alebo prejazd a tiež náklady na terénne úpravy, resp. na prevádzku tejto cesty ako takej. Pokiaľ
ide o tzv. „ terénne úpravy“ vykonané navrhovateľmi, k nim mesto podľa ich vedomostí nedalo súhlas
a tým, že títo odstránili vrchnú časť pozemku, znemožnili odporcom prechod cez túto parcelu a ten iný

prístup ktorí mali navrhovatelia odporcom zabezpečiť uviedla, že sa jedná o bráničku a prechod cez
parcelu, na ktorej neviazne vecné bremeno a teda odporca v II.rade tento prístup nevyužíva, pretože by
tým mohla byť naplnená skutková podstata priestupku a vystavoval by sa riziku priestupkového konania,
pokiaľ ide o zásah do obydlia navrhovateľov. V záverečnej reči uviedla, že zmluva o zriadení vecného
bremena je z roku 2002 kedy bolo vecné bremeno legálnym spôsobom zriadené formou zmluvy a

následne riadne zapísané do katastra nehnuteľností. V tom čase bol pozemok týmto vecným bremenom
zaťažený a vedený ako zastavaná plocha a o zmenu druhu pozemku požiadali až navrhovatelia v
roku 2012 a teraz sa na tento druh pozemku odvolávajú. Podľa jej názoru z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že jediná možná prístupová cesta odporcov k svojim nehnuteľnostiam je práve formou
existujúceho vecného bremena, ktoré v súčasnosti navrhovatelia obmedzili a je možné ho využívať

len formou pešieho prechodu v obmedzenom rozsahu a je otázne akým spôsobom by sa k domu
odporcov dostali napr. požiarnici. Od zriadenia vecného bremena nedošlo k žiadnej podstatnej zmene,
ktorá by odôvodňovala jeho zrušenie. Od počiatku, keď navrhovatelia nadobudli predmetné pozemky
s tým, že konkrétne pozemok pod ich nehnuteľnosťou bol stavebným pozemkom a rátalo sa, že tambude postavený rodinný dom, a preto pokiaľ navrhovatelia brali existujúce vecné bremeno ako dočasnú
záležitosť bol to iba ich dojem. Pokiaľ navrhovatelia uvádzajú, že sú znevýhodnení z existencie vecného
bremena poukázala nato, že je to samotná podstata tohto vecného bremena, keďže navrhovatelia tam

vystupujú ako povinní. Uviedla tiež, že odporca v II.rade za účelom zabezpečenia tohto pozemku na
účely prejazdu zabezpečil jeho zhutnenie, resp. spevnenie makadamom, ale samotný navrhovatelia
potvrdili, že toto odstránili a preto sa podľa nej nedá hovoriť o tom, že by odporca nemal žiaden záujem
podieľať sa na starostlivosti o pozemok, na ktorom viazne vecné bremeno. Má zato, že návrhu nie je
možnévyhovieťavecnébremenozrušiť,keďžebytýmdošlokporušeniunielenObčianskehozákonníka,

ale i Stavebného zákona, keďže by tým odporcovia stratili možnosť prístupu na verejnú komunikáciu zo
svojho pozemku. Z týchto dôvodov žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si
uplatnila trovy konania, ktoré by vyčíslila v zákonnej lehote.

Podľa § 151n ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenom sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods.2 OZ vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods.1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods.2 OZ zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný
zákon nedáva toto práva aj ďalším osobám.
Podľa § 151o ods.3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Podľa § 151p ods.1 OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K
zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 151p ods.2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

Podľa § 151p ods.3 OZ, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa na miesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľov nie je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú podielovými, resp.
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom tieto nehnuteľnosti sú susediacimi
nehnuteľnosťami. Vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motorových

vozidiel vzniklo na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa l6.8.2002, ktorým boli vlastníci
nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX obmedzení v ich vlastníckom práve a ako povinní z vecného
bremena boli povinní strpieť užívanie parcely č.C-KN XXXX/XX ( pôvodne parcely č.C-KN XXXX/
X) v prospech vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako oprávnených z vecného
bremena. Nakoľko predmetné vecné bremeno bolo zriadené in rem, následne v dôsledku prevodu

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam prešlo uvedené vecné bremeno na navrhovateľov.
Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania ani neboli sporné. Z navrhovaného znenia petitu žalobného
návrhu ako i z jeho obsahu a dodatočných písomných vyjadrení súd zistil, že navrhovatelia sa
podanou žalobou domáhali zrušenia vecného bremena z dôvodu vzniku hrubého nepomeru medzi
vecným bremenom a výhodou oprávnených, teda odporcov v dôsledku zmeny pomerov. Vykonaným

dokazovanímvšaksúdexistenciuzmenypomerov,resp.takéhotohrubéhonepomerunemalpreukázanú
z nasledovných dôvodov. V čase, keď navrhovatelia nadobudli predmetné pozemky zapísané na LV
č.XXX, teda v roku 2010, mali vedomosť o existencii ťarchy na pozemku parc. č. XXXX/XX vo forme
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, keď v tom čase bolo toto vecnébremeno v katastri nehnuteľnosti zapísané. Zároveň v tom čase nadobudli navrhovatelia pozemok
parc. č. KN-C č.XXXX/XX o výmere XX Z. ako zastavané plochy a nádvoria, čiže predmetný pozemok
kupovali ako stavebný pozemok na účely výstavby rodinného domu, k čomu následne aj došlo. Súd

má teda zato, že bolo na navrhovateľoch, aby si predmetné obmedzenie svojho vlastníckeho práva
k týmto nehnuteľnostiam zohľadnili v kúpnej cene nehnuteľností od pôvodného vlastníka a zároveň
si museli byť vedomí, že aj po dostavbe svojho rodinného domu budú v danom rozsahu vo svojom
vlastníckom práve v časti týchto nehnuteľností, obmedzovaní, a preto ich súčasný zámer na danom
pozemku pestovať ovocie a zeleninu je právne irelevantný, bez ohľadu nato ako je druh pozemku

v súčasnosti v katastri nehnuteľností vedený, keďže takéto využitie tohto pozemku je v rozpore s
podstatou existujúceho vecného bremena, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Tvrdenia
navrhovateľov v tom zmysle, že zmena pomerov a s tým súvisiaci hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného vznikla tým, že odporcovia majú možnosť prístupu k svojmu
rodinnému domu, resp. priľahlým nehnuteľnostiam iným spôsobom než po pozemku parc. č. XXXX/XX
boli vyvrátené svedeckými výpoveďami p. P.. G. F. a G. K., keďže navrhovatelia udávali, že v zmysle

schváleného územného plánu zóny by mala byť v budúcnosti vybudovaná prístupová cesta z verejnej
komunikácie aj k nehnuteľnostiam odporcov na pozemkoch patriacich v podielovom spoluvlastníctve
týmto dvom osobám, avšak obaja svedkovia sa jednoznačne vyjadrili, že v súčasnosti nemajú záujem
ani odpredať nejakú časť týchto svojich pozemkov, resp. poskytnúť časť týchto pozemkov za odplatu na
užívanie niektorému z účastníkov konania za účelom zabezpečenia prístupovej cesty odporcov k svojim

nehnuteľnostiam. Súd poukazuje na ustanovenie § l54 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čiže ku dňu vyhlásenia rozsudku súd
nemal preukázanú existenciu akejkoľvek zmeny pomerov ani hrubého nepomeru, v dôsledku ktorého
by mohol rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena za primeranú náhradu, ktorú navyše
navrhovatelia v žalobnom návrhu, resp. petite ani nijakým spôsobom nevyčíslili. Pokiaľ navrhovatelia

videli existenciu tohto hrubého nepomeru v tom, že odporca v II.rade pri výkone práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu poškodil majetok navrhovateľov, resp. nad mieru primeranú pomerom obťažuje
navrhovateľov, čím ohrozuje výkon ich vlastníckych práv, súd zastáva názor, že takéto dôvody by mohli
prichádzať do úvahy na podanie žaloby o náhradu škody, resp. na podanie žaloby v zmysle § 127
ods.1 OZ, podľa ktorého napr. vlastník vecí nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov

hlukom, resp. nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok, avšak v žiadnom prípade
nemajú charakter hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného vzniknutého
zmenou pomerov. Súd teda dospel k záveru, že v súčasnosti prístup odporcov k ich rodinnému domu
a ďalším priľahlým nehnuteľnostiam nie je zabezpečený žiadnym iným spôsobom ako výkonom práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu. Samotní navrhovatelia potvrdili, že tzv. „terénnymi úpravami“

vybagrovali zavalcované kamenivo, ktoré na pozemok zaťažený vecným bremenom navozil odporca v
II.rade s tým, že v súčasnosti je tento pozemok nepoužiteľný pre výkon práva vecného bremena v časti
práva prejazdu motorovým vozidlom. V tejto súvislosti však súd vyhodnotil, že sa jedná len o prechodnú
nemožnosť výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a nie o trvalú zmenu na veci, ktorú
zaťažuje vecné bremeno a teda ani v dôsledku tejto skutočnosti nedošlo k zániku vecného bremena zo

zákona. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by spôsobila
vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného aj v dôsledku toho, že v
súlade s § 151o ods.3 OZ, aj v prípade, že by toto vecné bremeno neexistovalo, boli by odporcovia
oprávnení domáhať sa jeho zriadenia, zrejme práve voči navrhovateľom, formou vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, keďže z vykonaného dokazovania v rámci tohto

konania ( bez vykonanej ohliadky na mieste samom) by sa súdu javilo ako najvhodnejšie umiestnenie
cesty po predmetnom pozemku navrhovateľov. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrh
navrhovateľov ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Súd v odôvodnení rozsudku neuvádzal vyjadrenia účastníkov, resp. právnej zástupkyne odporcov a

nevykonávaldokazovaniezpredloženýchlistinnýchdokladovpokiaľsatýkaliďalšiehovecnéhobremena
na priznanie práva údržby a opráv uložených inžinierskych sietí na parcele č.XXXX/XX N. k.ú. Q.,
pretože toto vecné bremeno nebolo predmetom konania v súdenej veci. Taktiež súd nevykonal ako
dôkazy všetky listiny, ktoré boli účastníkmi konania do súdneho spisu doložené, najmä pokiaľ sa jednalo
o listiny týkajúce sa stavebného konania, resp. konania v zmysle stavebného zákona, resp. konania

pred stavebným úradom, ktorého účastníkmi boli účastníci tohto súdneho konania, nakoľko súd zastáva
názor, že vykonanie týchto dôkazov by nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie súdu v súdenej veci a súd
ich považoval pre rozhodnutie vo veci, s poukazom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré bol návrh
navrhovateľov v celom rozsahu zamietnutý, za právne irelevantné.Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
keďže súd návrh v celom rozsahu zamietol, odporcovia boli pri bránení svojho práva úspešní a majú
nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Odporcovia si uplatnili právo na náhradu trov konania
vo vyjadrení k podanému žalobnému návrhu zo dňa 1.4.2014 a tieto trovy následne prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne vyčíslili podaním zo dňa 18.6.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.6.2014,
v ktorom boli uplatnené trovy právneho zastúpenia odporcov v celkovej výške 277,61 € za 4 úkony

právnej služby vrátane režijných paušálov. Pri určení výšky trov právneho zastúpenia vychádzal súd zo
základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške l/13-iny-výpočtového základu,
nakoľko mal zato, že v tomto prípade nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, resp.
ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba tarifnej odmeny predstavujúca 1/13-
inu výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 60,07 € a pre rok 2014 6l,87 € v súlade s § 11

ods.1 písm.a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( ďalej len „ vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia odporcov predstavujú za 4 úkony
právnej služby:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 60,07 € a náhrada
podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 7,81 €,

2./ vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 1.4.2014 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 6l,87
€ a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,
3./ zastúpenie na pojednávaní dňa 23.4.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 61,87 € a
náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,
4./ zastúpenie na pojednávaní dňa l6.6.2014 podľa § 13a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 6l,87 € a

náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €, spolu trovy konania odporcov, ktorých náhradu
im súd priznal sú vo výške 277,61 €, keď predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcov s tým, že v
rovnakej výške boli tieto trovy právneho zastúpenia uplatnené samotnými odporcami prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne.

Nakoľko navrhovatelia neuhradili súdny poplatok za podaný návrh spolu s podaním návrhu, súd ich
vyzval dňa 23.l.2014 aby v lehote 10 dní zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh v
sume 99,50 €. Navrhovatelia uhradili formou kolkových známok súdny poplatok v celkovej výške 199 €.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak

sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 €.
Podľa § 11 ods.4 zákona č. 71/1992 Zb. okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1 sa poplatok alebo jeho časť ( preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 €. Ak
sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Podľa § 11 ods.6 zákona č.71/1992 Zb., ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3

zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení Daňovému úradu príslušnému podľa trvalého
pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do
centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo
dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo
prokuratúra nevydali rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa

osobitného zákona a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní
odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol o tom, že bude navrhovateľom vrátený krátený súdny
poplatok za podanie návrhu na súd v sume 92,80 € po právoplatnosti tohto rozhodnutia prostredníctvom

Daňového úradu Banská Bystrica.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)